Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, June 29, 2012

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/404/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5011899206
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5011899206.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: L. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom
X. Y. č. XXX, zastúpený splnomocneným zástupcom JUDr. Petrom Machajom, advokátom so sídlom
Y. M., ul. E. č. XX, proti odporcovi: V. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom F.-M., P. č. X/X, P. E., zastúpený
splnomocneným zástupcom JUDr. Ferdinandom Klinovským, advokátom so sídlom Y. M., ul. E. č.
XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom

Bratislava, Trnavská cesta č. 82, zastúpená Allianz-Slovenská poisťovňa, a. s., so sídlom Bratislava,
Dostojevského rad č. 4, IČO: 00 151 700, o zaplatenie sumy 91.938,86 eur s príslušenstvom, o
odvolaní vedľajšieho účastníka na strane odporcu proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č. k.
6C/96/2003-611 zo dňa 2. septembra 2011, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom č. k. 6C/96/2003-611 zo dňa 12. 09. 2011 Okresný súd Ružomberok zaviazal
odporcu k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi z titulu mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za bolesť
sumu11.673,46eurdo30dníodprávoplatnostirozsudku.Odporcuďalejzaviazalzaplatiťnavrhovateľovi
z titulu mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 4.033,06 eur do 30 dní od
právoplatnosti výroku tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti návrh zamietol. Rozhodnutie o trovách konania
si vyhradil na dobu po právoplatnosti veci samej.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že v prejednávanej veci sa navrhovateľ domáhal priznania mimoriadneho
zvýšenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia s poukazom na ustanovenie § 7 ods. 3
vyhl. č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia a to v súvislosti s
poškodením zdravia, ku ktorému došlo pri dopravnej nehode dňa 21. 01. 1997 o 14 50 hod. na ceste I./59
za Motorestom Hubertus v Likavke, okres Ružomberok. Vykonaným dokazovaním dospel prvostupňový
súd k záveru, že sú splnené základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle ust. § 420

ods.1 Občianskeho zákonníka, a to porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť
medzi porušením právnej povinnosti a škodou a tiež zavinenie. Porušenie právnej povinnosti spočíva v
existenciiúkonu,ktorýjevrozporesobjektívnymprávom.Vdanomprípadebolopreukázané,žeškodca,
t.j. odporca porušil ustanovenia zákonov Poľskej republiky špecifikovaných v rozsudku Oblastného súdu
v Piotrkowe Tribunaskim právoplatným dňom 19. 12. 2002, na základe čoho bol uznaný za vinného zo
spáchania činu podľa ust. ods.177 § 1 a § 2. Trestného poriadku. a za tento čin bol odsúdený na trest

odňatia slobody na dobu 2 rokov s podmienečnému odkladom na skúšobnú dobu 5 rokov.
Zo znaleckého posudku znalca MUDr. L. P., znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
ortopédia, znalecký úkon č. 1/2011, doplnok k znaleckému posudku č. 2/2009 vyplynulo bodové
hodnotenie bolestného v celkovej výške 8250,75 bodov (zlomenina tela stehnovej kosti operovaná,
zlomenina petrochanter, operovaná, zlomenina bočných výbežkov stavcov L2,3, pomliaždenie hrudníka,
zlomenina nosa, rana na tvári chirurgicky ošetrená, zlomenina tela stehnovej kosti operovaná,

pretrhnutie väčšieho svalu liečené operáciou) a sťaženia spoločenského uplatnenia v celkovej výške 475
bodov (obmedzenie hybnosti chrbtice ľahkého stupňa s koreňovým dráždením, obmedzenie hybnostiľavej koxy stredného stupňa, obmedzenie hybnosti ľavého kolena stredného stupňa, chronické obehové
zmeny na dolnej končatine poúrazové).
Vo veci mimoriadneho zvýšenia bolestného v zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. prvostupňový

súd vychádzal najmä z označeného znaleckého posudku znalca MUDr. L. P., z ktorého jednoznačne
vyplynulo, aké zranenia utrpel navrhovateľ pri dopravnej nehode dňa 21. 01. 1997. Jednalo sa o závažné
poranenie ľavej dolnej končatiny - dvojitú zlomeninu stehnovej kosti, ktorá bola liečená opakovanou
operáciou a zrejme skryté poškodenie kĺbovo-platničkového operátu driekovej chrbtice, na základe čoho
bol navrhovateľ plne invalidizovaný v r. 1998, pričom stav sa postupne zhoršil vývojom poúrazových

artrotických zmien ľavého kolena, v malej miere aj ľavej koxy, no najmä driekovej chrbtice, kde došlo
poškodením platničky L54/S k vývoju koreňového dráždenia, ktoré sa prejavuje bolesťami ľavej dolnej
končatiny a obmedzením aktívnej hybnosti bedrového kĺbu. Pôsobí na schopnosť chôdze a vôbec
zaťažovania ľavej dolnej končatiny. V otázke bolestivosti vzniknutých zranení znalec sa vyjadril v tom
zmysle, že je veľmi pravdepodobné, že také veľké poranenie, akým bola dvojitá zlomenina stehnovej
kosti, bolo veľmi bolestivé. Z dokumentácie vyplynulo, že navrhovateľovi bol podávaný liek Tramal,

čo je silné opioidné analgetikum. Bolestivosť bola ovplyvňovaná celou liečbou, konkrétne u zlomeniny
hlavne jej stabilizáciou, v tomto prípade operačnou fixáciou. Menšie poranenie tváre, nosa, hrudníka
boli bolestivé menej, dočasne a boli ovplyvnené analgézou hlavného poranenia. V ďalšom priebehu už
nebola v dokumentácii analgéza bližšie špecifikovaná. Zo zoznamu analgetických liekov, ktoré užíval
navrhovateľ od r. 1997 do r. 2002, vyplynulo, že jednalo sa o analgetiká zo skupiny nesteroidných

antireumatík, ktoré sa aplikujú najmä pri bolestiach kĺbov. Od r. 2000 sú pridávané aj miorelaxanciá
na uvoľnenie svalov, čo zrejme súvisí s rozvojom bolestí spôsobených koreňovým dráždením a s tým
súvisí zrejme aj znova podávanie Tramalu od r. 2002. Pri vyšetrení znalcom v r. 2009 navrhovateľ
už udával užívanie morfínového preparátu, čo svedčí o zhoršovaní stavu. Znalec dospel k záveru, že
zvládnutie bolestí vyplývajúcich z trvalých následkov zranenia je ťažšie a vyžaduje nielen analgetiká,

ale tiež komplexnú liečbu, hlavne neurologickú.
S prihliadnutím na takto zistené skutočnosti okresný súd dospel k záveru, že u navrhovateľa sa jedná
o prípad hodný osobitného zreteľa v zmysle ust. § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. a v jeho prípade
zvýšenie odškodnenia za bolesť považoval súd za dôvodné, avšak nie na 30-násobok, tak ako žiadal,
ale na 15-násobok. Prvostupňový súd zdôraznil, že navrhovateľ sa viacnásobne podrobil lekárskym

zákrokom, jednalo sa u neho o závažné poranenie, boli mu podávané silné opioidné analgetiká,
analgetiká pri bolestiach kĺbov, ďalej lieky na uvoľnenie svalov pri bolestiach spôsobených koreňovým
dráždením, stav sa zhoršuje z dôvodu opätovného užívania morfínových preparátov. Bolesti pretrvávajú
dlhodobo a vyplývajú z trvalých následkov a zranení. Stav sa zhoršuje, nie je predpoklad zlepšenia,
vyžaduje sa komplexná liečba. Ďalej súd poukázal na skutočnosti vyplývajúce z výpovede manželky

navrhovateľa V. M., ktorá uviedla, že navrhovateľ má bolesti nohy a chrbtice, pri každom ostrejšom
pohybe má veľké bolesti, až ho zalieva pot, napr. keď pozerajú televízor, vidno na ňom, že stŕpne a
je celý spotený, trpí od bolesti, bolesti prichádzajú náhle, aj 3-4x za večer, často nevydrží dopozerať
film. Celé noci nespí, je podráždený, lebo má bolesti a cez deň je potom nervózny, často sa hádajú.
Preto prvostupňový súd s prihliadnutím na všetky bolesti, ktoré navrhovateľ vytrpel v dôsledku všetkých

poranení a všetky následné hospitalizácie stanovil po voľnej úvahy mimoriadne zvýšenie bolestného vo
výške 15-násobku základného bodového ohodnotenia, pričom si osvojil základ 850,75 bodov v zmysle
znaleckého posudku znalca MUDr. P., ktorý účastníci konania nenamietali. V peňažnom vyjadrení
priznaný nárok navrhovateľa po 15-násobnom zvýšení základného bodového ohodnotenia činí 850,75
bodovx30,-Sk=25.522,50Skpozvýšení15-násobkom=382.837,50Sk,t.j.12.707,88eur,ztejtosumy

bolo potrebné odpočítať 31.163,- Sk (1.034,42 eur) preukázateľne vyplatených vedľajším účastníkom
na strane odporcu navrhovateľovi titulom bolestného v predchádzajúcom období. Po odpočte výplaty
tejto sumy nárok navrhovateľa na mimoriadne zvýšenie bolestného priznanej súdom predstavoval sumu
11.673,46 eur.
Pokiaľ ide o mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, znalec MUDr. L. P. v označenom

znaleckomposudkuakotrvalénásledkyporaneníuviedol:obmedzeniehybnostichrbticeľahkéhostupňa
s koreňovým dráždením, obmedzenie hybnosti bedrového kĺbu stredného stupňa, obmedzenie hybnosti
kolenného kĺbu stredného stupňa a chronické poúrazové obehové zmeny na dolnej končatine, ktoré
trvalé následky sa prejavujú obmedzením aktívnej hybnosti a bolesťou sťažujú vykonávanie osobnej
hygieny, prípravu jedla, drobné nákupy a iné malé pochôdzky v mieste bydliska, drobné práce v byte,

okolo domu a v záhrade, teda bežných činností v živote človeka. Znalec konštatoval, že všetky vylúčenia
a obmedzenia navrhovateľa súvisia so zaťažovaním dolných končatín a chrbtice, ktoré by malo byť
výrazne obmedzené. Nevhodný je aj dlhotrvajúci sed. Je konštatované, že navrhovateľ je vylúčený
zo sústavnej pracovnej činnosti a je invalidizovaný od r. 1998. Okrem toho je vylúčený aj z ťažšíchprác v domácnosti a v záhrade, napr. veľké upratovanie spojené s umývaním okien, presuny nábytku
a podobne, rýľovanie, práca s pôdou, práce na rebríku, príprava a spracovanie palivového dreva,
dvíhanieanoseniebremienapodobne.Všportovejčinnostisúvylúčenéaktivityspojenésozaťažovaním

dolných končatín a chrbtice, takže prakticky všetky športy a turistika. Znalec pripustil možnosť plávania
a čiastočne bicyklovanie. Ďalej v kultúrnych aktivitách je navrhovateľ vylúčený z tanca a pasívna
účasť na kultúrnych podujatiach je rovnako mierne obmedzená nevhodnosťou dlhšie trvajúceho sedu
v obmedzenom priestore. Vykonávanie každodennej osobnej hygieny je obmedzené mierne, dané
technickými okolnosťami, ktoré sa dajú upraviť. Náprava zdravotného stavu navrhovateľa je nepriaznivá,

pretože poúrazové poškodenia kĺbov a chrbtice sú v princípe progresívne, časom sa môžu zhoršovať.
Je to však do veľkej miery závislé od ich liečby, ktorá by mala byť komplexná a systematická, s veľkou
spoluúčasťou navrhovateľa (aktívna rehabilitačná liečba, precvičovanie pohyblivosti kĺbov, posilňovanie
svalstva celého tela, plávanie, bicyklovanie, dodržiavanie diéty, úprava denného režimu a životného
štýlu).
S prihliadnutím na zistené skutočnosti mal prvostupňový súd za to, že u navrhovateľa sa jedná

o prípad hodný osobitného zreteľa v zmysle ust. § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. aj ohľadom
odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia. Mimoriadne zvýšenie odškodnenia za sťaženie
spoločenského uplatnenia považoval za dôvodné na 10-násobok a nie na 30-násobok, tak ako
požadoval navrhovateľ. Konštatoval, že navrhovateľ utrpel zranenia v súvislosti s dopravnou nehodou
ako 39-ročný muž, zamestnaný. Pred dopravnou nehodou žil s rodinou v rodinnom dome vo X. Y.,

mal aktívny prístup k životu. V období, keď došlo k dopravnej nehode, netrpel žiadnymi zdravotnými
problémami. Popri zamestnaní sa venoval svojej rodine, starostlivosti o domácnosť, o dom, o záhradu.
Jednalo sa o vrchol jeho produktívneho obdobia. Sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje
vtedy, ak má ujma na zdraví preukázateľne trvalé a výraznejšie nepriaznivé dôsledky na životné
úkony poškodeného, na uspokojenie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho

spoločenských funkcií, pričom obmedzenie účasti poškodeného na plnohodnotnom živote treba vždy
porovnávať s predpokladmi, ktoré boli pre životné a spoločenské uplatnenie poškodeného pred vznikom
ujmy na zdraví. Pokiaľ prvostupňový súd uvedené predpoklady pre uplatnenie poškodeného pred
dopravnou nehodou porovnával s obmedzeniami po dopravnej nehode dospel k záveru, že došlo
k vylúčeniu navrhovateľa zo sústavnej pracovnej činnosti, taktiež z ťažších prác v domácnosti a v

záhrade, takisto v športovej činnosti je vylúčený z takmer všetkých športov a turistiky okrem plávania a
bicyklovania, obmedzené sú jeho kultúrne aktivity, a to jednak aktívne - tanec a tiež pasívne - účasť na
kultúrnychpodujatiachmierne,takistovykonávaniekaždodennejosobnejhygienyjeobmedzenémierne.
Obmedzenia navrhovateľa po dopravnej nehode, okresný súd hodnotil ako závažné - predovšetkým
nemožnosť zamestnať sa, dosahovať príjem, živiť rodinu, taktiež nemožnosť postarať sa ako muž

o zabezpečenie ťažších prác v domácnosti, záhrade, okolo domu, čo sa u navrhovateľa vyžaduje,
keďže býva v rodinnom dome vo X. Y. a má rodinu (manželka vo svojej výpovedi uviedla, že urobil
kúrenie, opravil vodu, opravil a vymaľoval plot, udržiaval trávnik, staral sa o ovocné stromy). V týchto
veciach je odkázaný na pomoc či už manželky, priateľov. V neposlednom rade je navrhovateľ vylúčený
z voľno-časových aktivít, ktoré mu napĺňali život pred dopravnou nehodou (dlhšie cyklistické túry s

priateľmi, turistika, tanec pri spoločenských udalostiach). Taktiež podstatná je otázka, že došlo k zúženiu
okruhu činností, pri ktorých môže zmysluplne tráviť svoj čas so svojimi deťmi a takýmto spôsobom
ich vychovávať, v minulosti s deťmi hrával futbal, chodili na výlety - zámky, ZOO, opekačky, bylinky,
letná dovolenka. Súd zdôraznil, že akákoľvek činnosť vykonávaná navrhovateľom je ovplyvňovaná
bolesťami, ktorými trpí. V nadväznosti na uvedené sa u neho pochopiteľne prejavuje strata životnej

energie a chuti do akejkoľvek činnosti. Za ďalšie prvostupňový súd poukázal na nepriaznivú prognózu
zdravotného stavu navrhovateľa v nadväznosti na utrpené zranenia, t. j. zhoršovanie poúrazových
poškodení kĺbov a chrbtice. Preto dospel k záveru, že z hľadiska primeranosti k zisteným obmedzeniam
navrhovateľa po úraze v osobnom živote zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia na 10-násobok
zodpovedá úvahe trvalých následkov poškodenia zdravia. Z týchto dôvodov z titulu mimoriadneho

zvýšenia a sťaženia spoločenského uplatnenia navrhovateľovi priznal pri bodovom ohodnotení 475
bodov x 30,- Sk x 10 sumu 142.500,- Sk, t. j. 4.730,13 eur. Z uvedenej sumy bolo potrebné
odpočítať finančné plnenie vedľajším účastníkom na strane odporcu v sume 21.000,-Sk (697,07 eur)
v predchádzajúcom období. Po uvedenom odpočte výsledná suma mimoriadneho zvýšenia sťaženia
spoločenského uplatnenia priznaná okresným súdom predstavovala sumu 4.033,06 eur. Čo sa týka

zdravotných ťažkostí navrhovateľa pred dopravnou nehodou, zdravotná dokumentácia je podľa znalca
reálne k dispozícii od r. 1988 a tam žiadne zdravotné ťažkosti nie sú uvádzané. Poškodenie pečene,
cukrovka, porucha obličiek boli zistené v rámci komplexného interného vyšetrenia po úraze, keď
cukrovka a poruchy obličiek mohli byť spôsobené úrazom ako momentálna záležitosť. Čo sa týkapečene, mohlo to byť aj pred úrazom, len nemalo to klinické prejavy. Obezita je dlhodobejšia záležitosť
a variuje. Keď vyšetroval navrhovateľa v r. 2009, osobne ho nepovažoval za obézneho, iba s miernou
nadváhou. Znalec uviedol, že možno jednoznačne oddeliť polyneuropatiu od poškodenia platničky a

dráždenia centrálnej koreňovej sústavy následkom úrazu. Polyneuropatia s úrazom nemá nič spoločné.
V 19-tich rokoch sa u navrhovateľa objavili ťažkosti v súvislosti s parestéziou horných končatín a určite
sa nejednalo o dlhodobú parestéziu. Parestézia dolných končatín sa objavila až v r.2000 dávno po
úraze. Znalec teda vzhľadom na žiadne údaje v zdravotnej dokumentácii nestanovil, akou mierou sa
na súčasnom zdravotnom stave navrhovateľa podieľali zdravotné komplikácie, ktoré nemajú pôvod

v dopravnej nehode. Z tohto dôvodu nebolo možné mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského
uplatnenia navrhovateľa korigovať.
Z hore uvedených dôvodov okresný súd vo zvyšku návrh navrhovateľa o mimoriadne zvýšenie
bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia ako nedôvodný zamietol.
Námietku premlčania vznesenú vedľajším účastníkom na strane odporcu prvostupňový súd v zmysle
už vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu považoval za nedôvodnú. Uviedol, že navrhovateľ

podal návrh na začatie konania ešte v rámci plynutia premlčacej lehoty. Bolo totiž zistené, že navrhovateľ
v trestnom konaní vystupujúci ako poškodený (viď. pripojený spis ČVS:OUV-96/97 čl.46 a nasledujúce)
si pri svojom výsluchu konanom dňa 16. 07. 1997 uplatnil do zápisnice náhradu škody voči odporcovi
ako obvinenému s tým, že ju špecifikoval podľa toho, čo mu bolo v tom čase známe. Výslovne uviedol,
že si uplatňuje náhradu škody trestným činom mu spôsobenú v prípade bolestného „podľa bodového

ohodnotenia lekárom“. Vychádzajúc z uvedeného od momentu uplatnenia náhrady škody v adhéznom
konaní dňa 16. 07. 1997 do skončenia trestného konania dňa 19. 12. 2002 premlčacia lehota neplynula
v zmysle ustálenej súdnej praxe a keďže v trestnom konaní nedošlo k uloženiu povinnosti nahradiť
navrhovateľoviuplatnenúnáhraduškody,malnavrhovateľmožnosťuplatniťsvojnároknanáhraduškody
v občianskom súdnom konaní v premlčacej dobe, ktorej plynutie pokračovalo po skončení trestného

konania.
Ako ďalšou dôležitou skutočnosťou pre rozhodnutie vo veci samej sa prvostupňový súd zaoberal
možným spolu zavinením poškodeného t. j. navrhovateľa. V zmysle ustanovenia § 441 Občianskeho
zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda
spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám. Predmetné ustanoveniu upravuje prípad, keď škodu

spôsobila iná osoba a súčasne bola spôsobená aj zavinením poškodeného. V takomto prípade by
nebolo správne, aby za škodu zodpovedal jeden alebo druhý. Ak škoda bol spôsobená škodcom aj
zavineným poškodeného, znášajú škodu obaja pomerne a v tomto prípade treba zistiť mieru zavinenia
poškodeného na spôsobení škody, najmä to, či svojím zavineným konaním prispel k vzniku škody
alebo k zväčšeniu jej rozsahu. V nadväznosti na uvedené sa súd konštatoval, že námietka vedľajšieho

účastníka o spolu zavinení poškodeného, ku ktorej sa pripojil samotný odporca, sa opiera výlučne o
listinný dôkaz, a to znalecký posudok Ing. X. B. č. 036/1997, vypracovaný v trestnom konaní vedenom
OÚVPZRužomberokČVS:OUV-96/97.Menovanýznalecvzáveresvojhoposudkukonštatoval,ževodič
osobného motorového vozidla Škoda 120L jazdil po stredovej deliacej čiare pred stretom s protiidúcim
vozidlom a čiastočne túto čiaru prešiel obrysom vozidla do protismerného jazdného pruhu, kde došlo k

stretu a preto má za to, že technika a spôsob jazdy tohto vodiča nebola správna. Navrhovateľ namietal
správnosť záverov tohto znaleckého posudku. Poukázal na podklady znaleckého posudku, z ktorých
znalec vychádzal pri jeho vypracovaní, keď nemal k dispozícii výpoveď navrhovateľa ani svedkov F.
I., U. V., Ing. L. X.. Prvostupňový súd zistil, že znalcovi bol predložený spisový materiál, v ktorom
sa nachádzal protokol o nehode, plánik miesta nehody, fotodokumentácia a výpoveď odporcu, ako aj

jeho manželky (pre znalecké posudzovanie z technického hľadiska neprijateľná) a tiež popis zranení
účastníkov dopravnej nehody. Znalec si vozidlá po dopravnej nehode obhliadol a nafotil. Ďalej znalec
vychádzal z technických parametrov z databanky vozidiel počítačového programu „PC Crash“ pre
zúčastnené motorové vozidlá, podľa ktorého počítačového programu vypracoval aj analýzu priebehu
nehodového deja. S poukazom na uvedené sa preto stotožnil s názorom navrhovateľa, že znalecký

posudok nemôže v tejto otázke byť správny, keďže podklady, ktoré mal znalec k dispozícii, neboli
úplné. Naviac v uvedenom znaleckom posudku nachádza sa rozpor, keď podľa názoru súdu znalec ani
neuviedol, z čoho vychádzal, keď konštatoval, že navrhovateľ ako vodič osobného motorového vozidla
Škoda 120L jazdil po stredovej čiare, prípadne že ľavou časťou svojho vozidla ju prekrýval. Určite z
výpovede odporcu, ktorú mal znalec k dispozícii, takéto skutkové zistenie nevyplynulo, keďže odporca

jednoznačne sa vyjadril, že navrhovateľ so svojim motorovým vozidlom jazdil vo svojom, teda z jeho
pohľadu protismernom jazdnom pruhu. Tento znalecký posudok súd v tomto konaní posudzoval ako
listinný dôkaz. Vzhľadom na túto nejasnosť okresný súd vypočul v konaní Ing. X. B. ako svedka, avšak
táto svedecká výpoveď spornú otázku nevysvetlila, keďže Ing. X. B. si na vec nepamätal a predmetnýznalecký posudok už v archíve nemá s prihliadnutím k uplynutiu značnej doby od jeho vypracovania dňa
02.05.1997, t.j. cca 14 rokov. Vedľajší účastník na strane odporcu, ktorý vzniesol predmetnú námietku,
ani samotný odporca, ktorý sa k námietke pripojil, nenavrhli vykonať ďalšie dokazovanie. Pritom je

povinnosťou účastníka konania, v tomto prípade vedľajšieho účastníka, prípadne odporcu navrhnúť
alebo označiť dôkazné prostriedky v občianskom súdnom konaní, nakoľko oni tvrdili skutočnosť, ktorá
bola základom ich námietky spoluzavinenia navrhovateľa. Uvedené sa nazýva dôkazná povinnosť. Jej
dodržanie nie je procesne sankcionované, môže sa však prejaviť nepriamo v rozhodnutí vo veci, kde
predstavuje procesnú ujmu účastníka, ktorý si túto povinnosť nesplnil. Povinnosti tvrdenia a povinnosti

dôkaznej zodpovedá dôkazné bremeno ako procesný inštitút spočívajúci v zodpovednosti účastníka
konania za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno
viaže. V danom prípade preto okresný súd konštatoval, že vedľajší účastník na strane odporcu, resp.
odporca svoje dôkazné bremeno neuniesli, keďže nebola preukázaná skutočnosť, že navrhovateľ jazdil
po stredovej čiare, resp. ju svojim motorovým vozidlom prekrýval, teda ani že by išlo o spoluzavinenie
navrhovateľa pri dopravnej nehode. Vzhľadom k tomu nebol ani dôvod na postup v zmysle ust. § 441

Občianskeho zákonníka, to znamená aby sa na znášaní škody podieľal aj navrhovateľ.
Napokon ako poslednou otázkou sa prvostupňový súd zoberal možnosťou zníženia náhrady škody
podľa § 450 Občianskeho zákonníka. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia z dôvodov hodných
osobitného zreteľa súd náhradu škody primerane zníži. Vezme pritom zreteľ najmä na to, ako ku škode
došlo, ako aj na osobné a majetkové pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila; prihliadne pritom aj na

pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená. Zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú
úmyselne. Toto ustanovenie je výnimkou zo zásady, že škodca má povinnosť nahradiť škodu v rozsahu,
v akom ju spôsobil, keď rozsah a spôsob náhrady škody je upravený zákonom. Zníženie náhrady škody
prichádza do úvahy len z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Súd berie na zreteľ najmä to, ako ku
škode došlo, na osobné a majetkové pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila a tiež na pomery fyzickej

osoby, ktorá bola poškodená. Predovšetkým súd musí hodnotiť okolnosti vzniku škody z toho hľadiska, či
je spravodlivé, aby škodca nahradil škodu v plnom rozsahu. Je tiež potrebné zhodnotiť, ako spôsobenie
škody zasiahlo do sociálnej situácie poškodenej osoby, resp. ako bude postihnutá sociálna situácia
škodcu, ak ho súd zaviaže nahradiť škodu v plnom rozsahu. Zníženie náhrady škody je možné iba
pri škodách spôsobených z nedbanlivosti a napokon súd by mal znížiť rozsah náhrady škody, ak sú

splnené podmienky k tomu aj bez návrhu. Zníženie by malo byť primerané zisteným dôvodom hodným
osobitného zreteľa.
V nadväznosti na uvedené prvostupňový súd skúmal existenciu podmienok na zníženie náhrady škody,
keď zistil, že škoda bola odporcom spôsobená navrhovateľovi z nedbanlivosti, teda zníženie náhrady
škody z tohto dôvodu nie je vylúčené. Ďalej skúmal okolnosti vzniku škody. Z vykonaného dokazovania

oboznámením sa s trestným spisom, s rozsudkom súdu Poľskej republiky, resp. ďalších dôkazov
vykonanýchvtomtokonanínebolizistenéžiadnedôvodyhodnéosobitnéhozreteľaprezníženienáhrady
škody. Odporca sám pred vyšetrovateľom v trestnom konaní uviedol, že sa nevenoval chvíľu riadeniu
motorového vozidla a prešiel do protismeru, kde zbadal osobné motorové vozidlo Škoda 120L idúce v
protismere vo svojom jazdnom pruhu. Nepodarilo sa mu vyhnúť tomuto vozidlu, nakoľko vozidlo bolo

veľmi blízko, tak doňho narazil. Odporca neuviedol vo svojej výpovedi v trestnom konaní ani v tomto
konaní žiadne také mimoriadne okolnosti, ktoré by znamenali, že náhrada škody v plnom rozsahu
odporcom nie je spravodlivá. V tomto smere v neprospech odporcu je jeho tvrdenie z výpovede pred
vyšetrovateľom, keď uviedol, že cestovať dňa 21. 01. 1997 začal o 9.00 hod v Skarzysku,
kde začal riadiť svoje osobné motorové vozidlo značky Opel Omega, chcel ísť do Budapešti a bez

prestávky riadil až do asi 15.00 hod, kedy došlo k dopravnej nehode, to znamená 6 hodín bez prerušenia.
Rovnako samotný odporca pripustil, že podiel na dopravnej nehode má aj skutočnosť, že je vodičom iba
9 mesiacov a má najazdených doposiaľ cca 15000 km, čo boli minimálne skúsenosti vodiča pre jazdu
v zahraničí. Tieto skutočnosti v žiadnom prípade nemožno pričítať v neprospech navrhovateľa, keďže
by nebolo spravodlivé, aby za takejto situácie došlo k zníženiu náhrady škody. Čo sa týka pomerov, t. j.

sociálnejsituácienastranenavrhovateľaaodporcu,prvostupňovýsúdkonštatoval,žespôsobenieškody
v danom prípade závažným spôsobom zasiahlo do sociálnej situácie navrhovateľa, ktorý bol dovtedy
zamestnaný, pracoval ako kúrenár, bol živiteľ rodiny. Následkom dopravnej nehody však došlo k jeho
plnej invalidizácii v r. 1998, t. j. vo veku cca 40 rokov navrhovateľa, teda na vrchole jeho životných síl, na
vrchole produktívneho veku. Je zrejmé, že sociálna situácia navrhovateľa následkom dopravnej nehody

pokaždejstránkenevynímajúcmateriálnustránkusazhoršila,jehoživotnáúroveňnepochybnepoklesla.
Na druhej strane sú pomery na strane odporcu odlišné od navrhovateľa, odporca podniká ako fyzická
osoba v Poľsku, ktorá sa zaoberá výrobou masážnych stolov, keď on je jediným majiteľom tejto firmy,
pričom uviedol, že firma vlastní auto, platí si odvody, má dlh 4.000 eur na účte v banke. Ďalej odporcauviedol, že je ženatý, má vyživovaciu povinnosť k dcére vo veku 12 rokov a 7-mesačnému synovi.
Odporca neuviedol, že by trpel nejakými zdravotnými problémami, ktoré by mali vplyv na jeho pracovnú
spôsobilosť. Za daného stavu bol okresný súd toho názoru, že odporca má možnosť uhrádzať škodu

navrhovateľovi z výsledku svojho podnikania, prípadne ak sa mu v podnikaní nedarí, môže ho ukončiť a
nájsť si zamestnanie. Náhrada škody nebola priznaná v takom rozsahu, že by nebolo v schopnostiach
a možnostiach odporcu ju navrhovateľovi uhradiť. Pokiaľ aj nemá celú sumu v hotovosti, môže napr.
požiadať o úver banku a následne tento úver splácať z dosahovaného príjmu.
Rozhodnutie o trovách si súd vyhradil poukazujúc na ust. § 151 ods. 3 O. s. p. Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len „O. s. p.“) na dobu po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti vyššie uvedenému rozsudku podal vedľajší účastník na strane odporcu odvolanie, na základe
ktorého odvolací súd žiadal, aby rozsudok okresného súdu vo výrokoch, ktorými návrhu navrhovateľa
vyhovel zmenil tak, že návrh v celom rozsahu zamietne, alternatívne žiadal rozsudok okresného súdu
zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Prvostupňovému súdu vytýkal, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, a tiež aj nesprávne právne posúdenie veci. V podrobnostiach uviedol, že okresný súd
nesprávne neprihliadol na závery znaleckého posudku 036/1997 vypracovaného znalcom Ing. X. B. v
trestnom konaní v súvislosti s možnou aplikáciou ust. § 441 Občianskeho zákonníka. Je paradoxné,
že súd v občiansko-právnom konaní neakceptoval znalecký posudok vykonaný v trestnom konaní,

ktorý zároveň bol v tomto konaní podkladom pre rozhodnutie o vine a treste s odôvodnením, že
podklady, ktoré mal znalec k dispozícii, neboli úplné. Spochybnenie činnosti znalca prezentované
súdom vedie odvolateľa k názoru, že sa jedná o nesprávny a nezákonný postup súdu, nakoľko tento
nemá také odborné znalosti, aby mohol posúdiť znaleckú činnosť z hľadiska zvolených metód a
postup. Súd môže (musí) hodnotiť výsledok znaleckého posudku výlučne z hľadiska logickosti záverov

znaleckého posudku v kontexte ostatných vykonaných dôkazov. Okresný súd nemôže svojvoľne, bez
akýchkoľvek odborných podkladov vyhlásiť znalecký posudok za nesprávny, nakoľko nemá dostatočné
odborné znalosti v problematike, ktoré by ho oprávňovali vyjadrovať sa čisto k odborným otázkam,
na ktoré má (musí) odpovedať výlučne znalec. Na rozdiel od súdu sa vedľajší účastník stotožnil
s výsledkami znaleckého posudku vypracovaného v trestnom konaní. Simulácia dopravnej nehody

prostredníctvom počítačového systému PC Crash je v súčasnosti najpresnejším spôsobom simulácie
dopravnej nehody. Jedine prostredníctvom simulácie je možné zistiť príčiny vzniku dopravnej nehody,
postavenie motorových vozidiel v momente ich kontaktu a v neposlednom rade nárazovú rýchlosť a
vzájomné krytie zúčastnených vozidiel pri ich zrážke.
Z predmetného znaleckého posudku pritom zrejme vyplýva skutočnosť, že navrhovateľ mal reálnu

možnosť zabrániť vzniku dopravnej nehode. Znalec v odpovedi na str. 10 posudku uvádza: „...Technika
a spôsob jazdy vodiča Škody 120L nebola správna. Vodič jazdil po stredovej deliacej čiare pred stretom
s protiidúcim vozidlom a čiastočne túto čiaru prešiel obrysom vozidla do protismerného jazdného pruhu,
kde došlo k stretu...“.
V odpovedi na otázku č. 5, t. j. k možnosti zabráneniu vzniku dopravnej nehody znalec uviedol: „...Vodiči

vozidiel OPEL a Škoda 120L mali možnosť dopravnej nehode predísť, ak by jazdili prinajmenšom
stredom svojho jazdného pruhu...“.
Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách, v znení platnom v
čase dopravnej nehody sa na ceste sa jazdí vpravo, a ak tomu nebránia osobitné okolnosti, pri pravom
okraji vozovky. Poškodenému v čase dopravnej nehody nič nebránilo jazdiť pri pravom okraji vozovky,

čo vyplýva i z výsluchu svedkov - spolujazdcov poškodeného.
Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 29. 11. 2005 sp. zn. 3Cdo/182/2005 príčinou určitého
javu je každý jav, bez ktorého by iný jav nenastal, alebo by nastal spôsobom, akým nenastal. Ak by pri
vzniku následku spolupôsobilo viacero príčin, treba hodnotiť každú príčinu čo do jej významu pre vznik
následku zvlášť a osobitne treba určiť aj jej dôležitosť pre následok.

Vedľajší účastník na strane odporcu vyslovil presvedčenie, že s poukazom na skutkové okolnosti
dopravnej nehody stanovenej znaleckým posudkom Ing. B. si navrhovateľ v čase dopravnej nehody
počínal v rozpore s ust. § 415 Občianskeho zákonníka, keď vedením motorového vozidla porušil vyššie
citované ust. § 7 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z. z., čím sa spolupodieľal na vzniku dopravnej nehody,
čo odôvodňuje aplikovanie ust. § 441 Občianskeho zákonníka. Odvolateľ navrhol, aby súd aplikoval 50

% spoluvinu poškodeného.
Za ďalšie, prvostupňový súd nesprávne právne posúdil vec, pokiaľ konštatoval, že v prípade
navrhovateľa boli splnené dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie mimoriadneho odškodnenia
tak za sťaženie spoločenského uplatnenia, ako aj bolestného podľa ust. § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965Zb. Rozhodnutie okresného súdu, ktorým priznal navrhovateľovi 15-násobné zvýšenie základného
bodového ohodnotenia bolestného a 10-násobné zvýšenie základného bodového ohodnotenia sťaženia
spoločenského uplatnenia je preto nesprávne, nemajúce oporu vo vykonanom dokazovaní. Už samotné

základné bodové ohodnotenie podľa sadzby stanovenej v zákone primerane zohľadňovalo povahu
následkov poškodenia navrhovateľa. Ust. § 6 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb. umožňuje zvýšenie
základného bodového ohodnotenia, ak dôjde k strate alebo obmedzeniu uplatnenia v spoločenskom,
rodinnom, kultúrnom či v športovom živote, resp. možnosť voľby povolania v dôsledku spôsobenej škody
na zdraví (R 10/92).

Podľa § 7 ods. 3 vyhlášky môže súd v prípadoch hodných osobitného zreteľa primerane zvýšiť
odškodnenie za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Pojem hodný osobitného zreteľa ustálená
judikatúra definuje ako prípady, kedy kultúrne, športové alebo iné zapojenie poškodeného pred úrazom
bolo na osobitne vysokej úrovni a mimoriadne.
V rozhodnutí NS SR zo dňa 29. 11. 2005 sp. zn. 3Cdo/182/2005 sa uvádza, že 10-násobné zvýšenie
sťaženia spoločenského uplatnenia je vyhradené výlučne prípadom, kedy je poškodený pod vplyvom

následkov úrazov takmer vyradený zo života a kedy jeho predpoklady pre uplatnenie v spoločnosti sú
viac menej stratené.
Navrhovateľ sám na výsluchu uviedol, že žiadne zo svojich aktivít nevykonával na zvlášť vysokej
úrovni. Nešportuje, ani nešportoval. Aj naďalej sa venuje prechádzkam s manželkou. Navrhovateľ nie
je obmedzený v bežnej hygiene, je sebestačný, sám chodí autom k lekárovi. Nepreukázal skutočnosti

týkajúce sa jeho športového, kultúrneho a spoločenského strádania, ktoré by jednoznačne umožňovali
vyvodiť záver o jeho úplnom vylúčení z bežného života. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že
poškodený trpí viacerými ochoreniami, ako napr. cukrovkou, polyneuropathiou, nadváhou, pričom
uvedené ochorenia nemajú príčinnú súvislosť s dopravnou nehodou a prinajmenšom polyneuropathia je
jednoznačne preukázateľná ako ochorenie, ktorou navrhovateľ trpel pred dopravnou nehodou (výsluch

znalca zo dňa 24. 08. 2011).

Odporca v podanom vyjadrení prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu uviedol, že navrhuje
odvolaniu vedľajšieho účastníka na strane odporcu vyhovieť.
Stotožnil sa s názorom, že okresný súd sa nevysporiadal s okolnosťami významnými pre rozhodnutie,

predovšetkým s aplikáciou ust. § 441 Občianskeho zákonníka, nakoľko nezohľadnil mieru spoluviny
poškodeného na vzniku škody, a to napriek tomu, že skutkové okolnosti prípadu odôvodňujú záver,
že na vzniknutej škode sa do istej miery mohol podieľať i poškodený. Podiel zavinenia možno u
poškodeného odôvodniť zo zanedbania všeobecnej prevenčnej povinnosti, vyplývajúcej z dikcie ust.
§ 415 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na porušenie povinnosti vodiča v zmysle ust. § 7

ods. 1 zákona č. 315/1996 Z. z. Vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade sa ani dôkladným
zisťovaním skutkového stavu na základe dôkazov vykonaných zo strany okresného súdu nepodarilo
jednoznačne určiť priebeh dopravnej nehody, predovšetkým polohu motorových vozidiel bezprostredne
pred dopravnou nehodou, ani mieru zavinenia vodičov pri vzniku škodlivého následku je možné
vyvodiť záver, že rozsudok okresného súdu vychádza z nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho

právneho posúdenia. Zároveň je možné povedať, že rozhodnutie prvostupňového súdu je do istej miery
nepreskúmateľné, a to vzhľadom na absenciu skutočností (dôvodov), ktorými sa spravoval pri svojom
rozhodovaní v otázke určenia miery zavinenia. Z uvedeného dôvodu je nutné považovať záver súdu, že
bezprostredným vinníkom dopravnej nehody je práve odporca za unáhlený.

Navrhovateľ v podanom vyjadrení odvolací súd žiadal, aby rozsudok okresného súdu v napadnutých
výrokoch ako vecne správny potvrdil, stotožňujúc sa s jeho dôvodmi.
Uviedol, že tvrdenie odvolateľa, že poškodený spoluzavinil dopravnú nehodu, aj následné poškodenie
svojho zdravia je tvrdením nekorektným, a to z toho dôvodu, že znalecký posudok v spisovom materiáli,
ktorý je pripojený k spisu je len časťou trestného spisu a nemožno uvedené citácie v posudku brať ako

absolútne a jediné správne, lebo v spise je dostatok iných dôkazov, ktoré svedčia o opaku, to značí, že
poškodený neprešiel do protismeru a vôbec nezavinil dopravnú nehodu.
K tvrdeniam a k záverom znaleckého posudku treba uviesť, že na mieste samom sa nezaznamenali
brzdné, trecie, prípadne iné stopy po osobnom motorovom vozidle, ktoré viedol poškodený a odporca a
znalec ich ani v znaleckom posudku nehodnotil. Okrem toho v žiadnom rozhodnutí o uvedenej dopravnej

nehode sa netvrdí, že ju spoluzavinil aj poškodený. Uvedenú dopravnú nehodu vyšetroval súd v Poľskej
republike a výňatok zo spisu, ktorý je pripojený, nedáva dostatok odpovedí na tvrdené skutočnosti
odvolateľa. K veci boli vypočutí viacerí svedkovia, ktorí vylúčili spoluvinu poškodeného.Znalec v trestnom konaní nerozhoduje o spoluvine či vine, ale o vine a prípadnej spoluvine rozhoduje
súd. Navyše námietka spoluviny bola zo strany odvolateľa vznesená až na konci súdneho konania a
doposiaľ bolo vyplácané plnenie bez jeho krátenia. Toto tvrdenie je len dôsledok podaného návrhu. Sám

odporca v trestnom spise uviedol, že vozidlo poškodeného nebolo v protismere a jednoznačne uviedol,
že on prešiel do protismeru a zavinil nehodu. Súd preto vyhodnotil vykonané dôkazy podľa § 132 O. s.
p., a to podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom
starostlivo prihliadol na všetko čo vyšlo za konanie najavo, vrátane toho čo uviedli účastníci. Súd tiež
zisťoval, či strany v konaní navrhujú vykonať znalecké dokazovanie. Zo strany odporcu bolo uvedené, že

takýto návrh nemajú. V uvedenej veci preto nebol dôvod na postup podľa § 441 Občianskeho zákonníka.
Zaďalšie,pokiaľodvolateľtvrdí,ženebolopreukázanésťaženiespoločenskéhouplatneniavtakejmiere,
že bolo potrebné priznať 15 resp. 10 násobné zvýšenie základného bodového ohodnotenia, v spise
sú posudky znalcov, ktorí zhodne uvádzajú, že komplexne možno trvalé následky hodnotiť ako veľmi
vážne, že zdravotný stav navrhovateľa sa nemôže zlepšiť a že sa bude len zhoršovať. Tiež bolo v konaní
preukázané, a to svedkami, že sa život navrhovateľovi obrátil naopak. Úplne sa zmenil a nemôže v

oblasti športu, kultúry, spoločenského uplatnenia, v práci žiť takým životom, ako žil pred nehodou. Bez
pochybností bolo preukázané, že pri porovnaní života navrhovateľa pred dopravnou nehodou a po nej
nastali u neho také zmeny v jeho živote, ktoré odôvodňujú priznanie mimoriadneho zvýšenia základného
bodového ohodnotenia ako rozhodol súd.
Súčasne si navrhovateľ uplatnil trovy odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby, a to vyjadrenie

k odvolaniu.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkmi
konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O. s. p.,

bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom
rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu podľa §
221 ods. 1, 2 O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a to z nasledovných dôvodov:

Ako vyplýva z obsahu spisu, navrhovateľ sa v prejednávanej veci domáha priznania mimoriadneho

zvýšenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb.
o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, a to v súvislosti s poškodením zdravia,
ktoré utrpel pri dopravnej nehode zo dňa 21. 01. 1997, ktorú zavinil odporca. Prvostupňový súd
po prvom zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu vykonal vo veci pomerne rozsiahle dokazovanie
či už vypočutím účastníkov konania, svedkov, oboznámením sa s celým radom listinných dôkazov,

vrátane pripojeného spisu ČVS: OUV-96/97 pričom dospel k záveru, že v prípade navrhovateľa sa
jedná o prípad hodný osobitného zreteľa, aký má na mysli zhora citované ustanovenia vyhlášky č.
32/1965 Zb., a preto tomuto priznal nadlimitné odškodnenie tak sťaženia spoločenského uplatnenia,
ako aj bolestného, všetko vychádzajúc zo znaleckého posudku MUDr. L. P. č. 1/2011, a to v rozsahu
15 násobku (bolestné), resp. 10 násobku (sťaženie spoločenského uplatnenia) násobku základného

bodového hodnotenia, a nie 30-násobku, tak ako pôvodne žiadal navrhovateľ. S poukazom na zistenia
aké vyplynuli z dokazovania vykonaného pred prvostupňovým súdom (tak ako sú vyššie popísané), sa
odvolací súd v celom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu tak v
hodnotenínavrhovateľa,akoprípaduhodnéhoosobitnéhozreteľaaajpokiaľsatýkastanovenianásobku
nadlimitného odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia a bolestného. Bolo by nadbytočné, aby

odvolací súd vzhľadom na veľmi podrobné, vyčerpávajúce a presvedčivé odôvodnenie prvostupňového
súdu v danom smere opakoval skutočnosti už raz uvádzané. Len na doplnenie je potrebné poukázať,
že navrhovateľ sa v dôsledku spôsobeného úrazu stal invalidným, ktorú skutočnosť nová právna úprava
pri odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia (zák. č. 437/2004 Z. z. o náhrade za
bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia,
o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a
občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov) už sama osebe považuje za dôvod
hodný osobitného zreteľa pre zvýšenie náhrady. Jediným dôvodom, ktorý odvolací súd viedol k zrušeniu
napadnutého rozsudku bol tá skutočnosť, že prvostupňový súd sa zatiaľ dôsledne nevysporiadal s

odporcom, ako aj vedľajším účastníkom na jeho strane vznesenou námietkou spoluviny navrhovateľa na
utrpenom úraze. Nepochybne zo znaleckého posudku Ing. X. B. č. 036/1997 vypracovaného pre účely
trestnéhokonaniavyplýva,žeanitechnikaaspôsobjazdynavrhovateľavčasedopravnejnehodynebola
správna a to tým, že jazdil po stredovej deliacej čiare a čiastočne túto čiaru prešiel obrysom vozidla doprotismerného jazdného pruhu, kde došlo k stretu. Podľa názoru odvolacieho súdu sa jedná o okolnosť,
ktorá je významná z hľadiska posúdenia možnej spoluviny navrhovateľa pri poškodení jeho zdravia.
Keďže navrhovateľ s takýmto posúdením aký bol prezentovaný odporcom a vedľajším účastníkom na

jeho strane nesúhlasil, prvostupňový súd sa aj správne pokúsil vo veci vypočuť znalca, ktorý vypracoval
znalecký posudok, avšak z jeho výsluchu pred okresným súdom v podstate nič nevyplýva, pretože
svedok sa vzhľadom k odstupu času k uvedeným skutočnostiam už nevedel vyjadriť. Na druhej strane
však pri nesúhlasnom stanovisku navrhovateľa nebolo možné vec uzatvoriť tým, že znalec nemal pri
vypracovaní znaleckého posudku všetky potrebné podklady pre prijatie takého záveru, aký uviedol.

Odvolávať sa len na svedecké výpovede v konaní vypočutých svedkov bolo nepostačujúce vzhľadom k
tomu, že sa predovšetkým jednalo o otázku odbornú. Preto mal aj okresný súd nariadiť vo veci znalecké
dokazovanie postupom podľa § 127 ods. 1 O. s. p. Toto bude aj jeho úlohou v ďalšom konaní. Pokiaľ
súdom ustanovený znalec spoluzavinenie navrhovateľa na dopravnej nehode potvrdí, prvostupňový
súd bude z tohto v ďalšom rozhodnutí vychádzať. Predtým však bude musieť určiť prípadnú mieru
spoluzavinenia na vzniknutej dopravnej nehode.

Za právne bezvýznamné odvolací súd považoval to, že odporca a vedľajší účastník na jeho strane
námietku spoluzavinenia vzniesli až s odstupom niekoľkých rokov a potom, ako už bolo navrhovateľovi
titulom náhrady škody na zdraví škody čiastočne plnené. Právom každého účastníka je zvoliť si v tom
ktoromčaseargumentynasvojuobranu.Plynutiečasuvdanomprípadeodvolacísúdpretonepovažoval
vzhľadom na okolnosti prípadu za skutočnosť významnú pre rozhodnutie vo veci samej.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1, 2
O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí prvostupňový súd taktiež nanovo rozhodne aj o náhrade trov tak prvostupňového,

ako aj odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .