Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 23, 2011

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13CoE/42/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8811204464
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2011:8811204464.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Hattalova 12/C, IČO: 45869464, proti povinnej: I. M., nar. X.X.XXXX, bytom H. XXX, okr. Vranov nad
Topľou, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Dulinom, Exekútorský úrad Michalovce, Ľ. Štúra
12, o vymoženie pohľadávky 369,04 Eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 23.8.2011 pod č.k. 11Er/791/2011 - 17, Ex 1523/11,

jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j euznesenie súdu prvého stupňa.

N e p r i z n á v apovinnej náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Vranov nad Topľou vyššie označeným uznesením žiadosť súdneho exekútora podľa § 44
ods. 2 Exekučného poriadku o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 18.5.2011, doručenú

súdu dňa 27.5.2011, zamietol.

Rozhodol tak po zistení, že oprávnený sa domáhal návrhom na vykonanie exekúcie vymoženia
dlžnej sumy s príslušenstvom na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu. Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu všeobecných obchodných
podmienok formulárovej zmluvy, ktorú predchodca oprávneného v rámci svojej podnikateľskej činnosti
používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Dojednanie rozhodcovskej
doložky je však v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5

Občianskeho zákonníka neplatná. O neprijateľnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej
má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo
rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. V
tomto prípade sa spotrebiteľ v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení,
pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na

podmienky upravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah.
V prejednávanom prípade povinná nemala možnosť podstatným spôsobom obsah zmluvy ovplyvniť,
pretožejejsúčasťousúajvšeobecnéobchodnépodmienky.Povahazmluvyjetedaadhézna-spotrebiteľ
ju mohol prijať buď ako celok, resp. odmietnuť. Aj obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred
pripravený.Lenveľmiťažkomožnopredpokladať,žespotrebiteľsibolvedomývšetkýchdôsledkov,ktoré
so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. V tejto súvislosti okresný súd aplikoval ustanovenia

Smernice č. 93/13/EHS. V rozhodovanej veci na základe dodávateľom vopred stanoveného
obsahu rozhodcovskej doložky nielenže nerozhodoval všeobecný súd, ale rozhodoval rozhodca zvolený
predchodcom oprávneného. Predchodca oprávneného zmluvy o úvere uzatvára rovnako v rámci svojej
podnikateľskej činnosti, pričom za prejednanie veci v rozhodcovskom konaní zaplatil rozhodcovskémusúdupoplatok.Záujmomzriaďovateľarozhodcovskéhosúdutedabudezrejmé,abyboltentoustanovený
na rozhodovanie v čo najväčšom množstve prípadov, za prejednanie ktorých mu bude prislúchať
odmena. Uvedená okolnosť môže mať vplyv na jeho rozhodovanie. Rozhodcovský súd síce neopomenul

v svojom rozhodnutí aplikáciu príslušných kogentných vnútroštátnych a európskych noriem, týkajúcich
sa ochrany spotrebiteľa, avšak neaplikoval ich dôkladne. Fakticky nerovný stav medzi dodávateľom a
spotrebiteľom, najmä s ohľadom na zanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ o svojich právach
nevie alebo má ťažkosti s ich uplatnením, bol v tomto prípade ešte viac prehĺbený. Dojednanie
rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k

tomu,žespotrebiteľovibolaodopretáochrana,ktorúmuposkytujúustanovenia§52anasl.Občianskeho
zákonníka a tiež Smernica č. 93/13/EHS. Na základe tohto zistenia súd prvého stupňa dospel k
záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou
podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je v rozpore s vyššie uvedenými ustanoveniami. Preto
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal oprávnený odvolanie, ktorým žiadal o jeho zmenu tak, aby

žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo vyhovené, alternatívne
zrušiť uznesenie a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Odvolanie podal z dôvodov podľa § 205 ods. 2
písm. a/, f/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.. V odvolaní, okrem iného, uviedol, že posúdenie
rozhodcovskej doložky v zmluve o úvere, obsiahnutej v čl. 3 ods. 6, za neprijateľnú zmluvnú podmienku
podľa bodu 1 písm. g/ prílohy smernice, na základe ktorého došlo k zamietnutiu udelenia poverenia na

vykonanie exekúcie pre exekútora, je rozhodnutie, ktoré vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci, a odníma možnosť účastníkovi konať a uplatniť svoj nárok pred súdom. Domnieva sa, že
rozhodcovská doložka, ktorou sa všetky spory v súvislosti so zmluvou podriaďujú rozhodcovskému
konaniu podľa zákona o rozhodcovskom konaní, nie je v zmysle smernice nekalou podmienkou v
spotrebiteľskej zmluve. Podľa platného slovenského práva síce ide o neprijateľnú podmienku v zmysle

§ 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, avšak je to nadštandard voči smernici. Vzhľadom
na skutočnosť, že zmluva o úvere bola uzavretá dňa 25.5.2007, ustanovenie § 53 ods. 4 písm.
r/ Občianskeho zákonníka, ktoré nadobudlo účinnosť dňom 1.1.2008, nie je možné na vzťahy z
predmetnej úverovej zmluvy aplikovať. To odôvodňuje záver, že ku dňu uzavretia zmluvy o úvere
Občiansky zákonník, ani žiadny iný vtedy aplikovateľný právny predpis, neumožňuje súdu prvého stupňa

rozhodcovskú doložku právne posúdiť tak, ako ju posúdil v napadnutom rozhodnutí. Toto tvrdenie
nemôže spochybniť ani snaha o retroaktívne pôsobenie § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka,
či exemplifikatívne poňatie § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia úverovej
zmluvy. Vzhľadom na skutočnosť, že v čase podania žaloby na rozhodcovskom súde bolo možné v
súvislosti s pasivitou povinnej vydať v predmetnej veci platobný rozkaz, je možné za nerelevantný

považovať názor súdu prvého stupňa o neprimeranej vzdialenosti rozhodcovského súdu voči bydlisku
povinnej. Z vyššie uvedeného je možné vyvodiť záver, že rozhodcovská doložka tak, ako je formulovaná
v čl. 3 ods. 6 zmluvy o úvere, je v súlade s aplikovateľnými právnymi predpismi a nie je možné ju
považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku alebo za podmienku, ktorá by bola v rozpore s dobrými
mravmi. V tejto súvislosti poukázal na to, že zákonodarcom napriek novelizácii Občianskeho zákonníka

o ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ došlo k prijatiu zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a
o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V predmetnom
zákone rozhodovanie sporov, kde účastníkom konania je spotrebiteľ, vylúčené rozhodcovským súdom
nie je. V ďalšom poukázal na niektoré rozhodnutia Súdneho dvora, rozhodnutia Krajského súdu v
Prešove a Krajského súdu v Banskej Bystrici. Prvostupňový súd svojím rozhodnutím vytvoril právny

stav, v zmysle ktorého oprávnenému odníma možnosť konať pred súdom a porušuje jeho ústavné právo
na súdnu ochranu, t.j. právo domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde zákonom
stanoveným postupom. Inak povedané, ak by si oprávnený (vzhľadom na závery uvedené v napadnutom
rozhodnutí) uplatnil namiesto rozhodcovského súdu svoj nárok na všeobecnom súde, pričom banka
bola povinná podľa § 93b zákona o bankách ponúknuť klientovi (spotrebiteľovi) neodvolateľný návrh

na uzavretie rozhodcovskej zmluvy a rozhodcovskú zmluvu s ním aj uzavrela, na všeobecnom súde
povinného by mohlo dôjsť k situácii, že všeobecný súd by na základe námietky žalovaného s poukazom
na ustanovenie § 104 ods. 1 v spojení s § 106 ods. 1 O.s.p. konanie zastavil a vec postúpil príslušnému
rozhodcovskému súdu. V prípade, ak by následne v predmetnej veci rozhodol rozhodcovský súd a dlžník
by napriek tomu pohľadávku dobrovoľne neuhradil, veriteľ by bol nútený podať návrh na vykonanie

exekúcie. Ak však exekučný súd takúto dojednanú rozhodcovskú doložku, v zmysle ktorej bola založená
právomoc rozhodcovského súdu a v zmysle ktorej rozhodcovský súd rozhodol, posúdil ako neprijateľnúzmluvnú podmienku a exekúciu nepripustil, dôjde reálne k úplnému odňatiu práva veriteľa na súdnu
ochranu. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 23Cdo 4895/2009.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.

a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Súd prvého stupňa vecne správne rozhodol,
ak napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol. Preto v tejto súvislosti odvolací súd plne odkazuje na
zdôvodnenie uznesenia okresným súdom (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k odvolacím dôvodom odvolací súd dopĺňa:

Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že zo Zmluvy o úvere zo dňa

25.5.2007, uzavretej medzi predchodcom oprávneného a povinnou, z jej obsahu nepochybne vyplýva,
že ide o spotrebiteľskú zmluvu (povinná nie je podnikateľom, je fyzickou osobou). Preto sa zaoberal
rozhodcovskou doložkou uvedenou v obchodných podmienkach. Dospel k záveru, že táto je v
spotrebiteľských zmluvách neprípustná. V tejto súvislosti sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého
uznesenia.

Odvolací súd je toho názoru, že v danom prípade, aj keď bola platne uzavretá úverová zmluva, nedošlo
všakkplatnémuuzavretiurozhodcovskejdoložkyvčl.11/2obchodných podmienok o tom, že zmluvné
strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere a obchodných podmienok,
budú riešené dohodou. V prípade dohody klient prijíma návrh banky na riešenie vzájomných sporov
vzniknutých na základe alebo v súvislosti so zmluvou a obchodnými podmienkami, vrátane sporov o

platnosť, výklad a zánik zmluvy alebo obchodných podmienok, v rozhodcovskom konaní pred Stálym
rozhodcovským súdom podľa jeho vnútorných predpisov, a že strany sporového konania sa rozhodnutiu
rozhodcovskéhosúdupodradiastým,žetotorozhodnutiebudeprenichkonečnéazáväzné.Neplatnésú
zároveň obchodné podmienky ako celok, pretože nespĺňajú náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere
v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona

Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov.
Podľa tohto ustanovenia, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Citované ustanovenie kladne komunikuje aj so všeobecným právnym predpisom, a to ustanovením § 40
ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou
osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny
predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to
obvyklé.

Tieto zákonné náležitosti spĺňa iba zmluva o úvere, nespĺňajú ich však obchodné podmienky (nie sú

nikým podpísané a odatumované). Zmluva o úvere alebo o pôžičke sa nemôže uzavrieť len s odkazom
na obchodné podmienky. Je to zmluva, ktorej obsah a forma sú uvedené v zákone, a tento vylučuje
jej uzavretie len odkazom na obchodné podmienky, pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy. Ustanovenie §
273 Obchodného zákonníka nie je možné použiť, pretože nejde o obchodnoprávny vzťah (povinná v
čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy nebola podnikateľkou). U spotrebiteľských zmlúv niet podobnej

úpravy, aká je napr. pri poistných zmluvách v prípade ustanovenia § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
Neplatnosť obchodných podmienok ako celku spôsobuje zároveň neexistenciu rozhodcovskej zmluvy
(doložky), čo znamená, že rozhodcovský súd nemohol daný spor prejednať. Vzhľadom ku svojej odlišnej
povahe nemožno rozhodcovskú doložku považovať za koherentnú súčasť zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, teda platí, že je tu separácia rozhodcovskej zmluvy a zmluvy hlavnej. V danom prípade, keďže

k uzavretiu rozhodcovskej doložky platne nedošlo, jej neexistencia znamená to, že rozhodcovský súd
nemohol daný spor prejednať.V exekučnom konaní je v každom štádiu potrebné skúmať existenciu podmienok konania, pričom jednou
z nich je existencia exekučného titulu. Ak tento bol vydaný orgánom, ktorý na to nemal právomoc, potom
ide o akt, ktorý nemá atribúty exekučného titulu. Dôsledkom toho je zastavenie exekučného konania

alebo zastavenie exekúcie, avšak dôsledkom môže byť aj zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Preto správne rozhodol súd prvého stupňa, ak podľa § 44
ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne (§ 219

ods. 1 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p..
Keďže úspešnej povinnej trovy odvolacieho konania nevznikli, ich náhrada jej priznaná nebola.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.