Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 6, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/9/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712209973
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8712209973.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov

senátu JUDr. Anny Ilčinovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v právnej veci žalobcu: Intrum
Justitia Debt Finance AG, IČO: CHE-100.023.266, so sídlom Industriestraase 13C, 6300 Zug,
Švajčiarsko, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8
proti žalovanému: D. U., nar.XX. XX. XXXX, bytom G. XX, W., zastúpeného JUDr. P. B., zamestnancom
Okresného súdu P., za účasti vedľajšieho účastníka Občianske združenie OZ právna pomoc
spotrebiteľom, Sofijská 13, Košice, právne zastúpeného JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom, Stará
Baštová 2, Košice, o zaplatenie 1 267,18 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu

Poprad zo dňa 25. 01. 2013, č. k. 21C/347/2012-99 v spojení s opravným uznesením zo dňa 25. 07.
2013, č. k. 21C/347/2012-125 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením vo výroku o zamietnutí žaloby a vo výroku o
trovách konania.

Žalobca je povinný uhradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy odvolacieho konania 69,22 Eur na účet JUDr.
Ladislava Mikluša, advokáta, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Poprad (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol, zastavil
konanie v časti istiny v sume 20 Eur, žalovanému náhradu trov konania nepriznal a zaviazal žalobcu
zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania 138,08 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že právny predchodca žalobcu Telefónica Slovakia s. r. o. uzatvoril dňa
07. 10. 2007 so žalovaným zmluvu o pripojení. Predmetom zmluvy bol poskytnutý program služieb Pre
mňa 250 s dobou viazanosti 24 mesiacov. Dodatkom k tejto zmluve bol žalovanému predaný mobilný
telefón Nokia N6300 za cenu 1 Sk s DPH. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému faktúry na
sumu 68,53 Eur splatnú ku dňu 12. 05. 2008, na sumu 110,57 Eur splatnú 11. 06. 2008, na sumu 28,73
Eur splatnú 11. 07. 2008, na sumu 29,19 Eur splatnú 11. 06. 2008, na sumu 1,99 Eur splatnú 08. 08.
2008, na sumu 44,99 Eur splatnú 15. 04. 2008, na sumu 49,89 Eur splatnú 12. 05. 2008, na sumu 24,76

Eur, splatnú 11. 07. 2008, na sumu 52,55 Eur splatnú 15. 04. 2008, na sumu 427,99 Eur, splatnú 24. 07.
2008 a na sumu 427,99 Eur splatnú 13. 07. 2008. Dňa 06. 12. 2011 právny predchodca žalobcu oznámil
žalovanému postúpenie pohľadávok v celkovej výške 1 267,18 Eur.

Súd prvého stupňa uznal za významnú námietku premlčania vznesenú v tomto konaní vedľajším
účastníkom na strane žalovaného. Podľa predložených faktúr, ktoré boli vystavené na vyššie uvedené sumy, splatnosť jednotlivých faktúr nastala v roku 2008 a žaloba bola podaná na súde až dňa 23.
07. 2012. Keďže v danom prípade išlo o spotrebiteľský právny vzťah, faktúry, ktoré boli žalovanému
vystavené sú premlčané vzhľadom na to, že ich splatnosť nastlala dňom 12. 05. 2008, 11. 06. 2008, 11.

07. 2008, 11. 06. 2008, 08. 08. 2008, 15. 04. 2008, 12. 05. 2008, 11. 07. 2008, 15. 04. 2008, 24. 07.
2008, 13. 07. 2008 a žaloba bola podaná na súde až 23. 07. 2012. Dňa 22. 11. 2012 bola podpísaná
dohoda o uznaní dlhu. Ust.§ 558 Občianskeho zákonníka vyžaduje, aby ten kto uznal premlčaný dlh,
o jeho premlčaní vedel. V tejto súvislosti súd uviedol, že žalobca zavádza spotrebiteľa s tým, že na
prvú stranu o uznaní dlhu neuviedol, že ide o premlčaný dlh a len túto poznámku akoby zakomponoval

do opätovne dvojstranných zmluvných podmienok, ktoré môžu byť prehliadnuteľné. Súd mal za to, že
žalobca porušil odbornú spôsobilosť, ktorú možno od dodávateľa vo vzťahu k spotrebiteľovi očakávať
a pod ktorou treba rozumieť čestnú obchodnú prax a všeobecnú zásadu dobrej viery uplatňovanej v
jeho oblasti činnosti. Neposkytnutím podstatnej informácie spotrebiteľovi urobil rozhodnutie, ktoré ho
poškodzuje a ktoré by informovaný spotrebiteľ inak neurobil. Je proti logike, aby spotrebiteľ uznal svoj
dlh, ktorý je premlčaný. Preto dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku žalovaného

nie je možné považovať za riadne uznanie záväzku podľa ust. §558 Občianskeho zákonníka, ale za
neprijateľnúpodmienkuanekalúobchodnúpraktikuodporujúcudobrýmmravom.Dohodaosplátkachzo
dňa 22. 11. 2012 je typickým formulárovým ošetrovaním vzniknutého krízového stavu, kedy sa na podpis
spotrebiteľom predkladá zdanlivo výhodný formulár o splátkach s podsunutou rozhodcovskou klauzulou,
Pri vyhodnocovaní praktiky veriteľa súd musí operovať priemerný spotrebiteľom (Smernica Rady a

EP 2005/29, bod 18 Preambuly) a existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ
podpíše dokument sledujúc dosiahnutie splátok. V skutočnosti ide preto podľa citovanej smernice (čl. 5
- 9) o nekalú obchodnú praktiku a nie o odbornú starostlivosť dodávateľa v záujme vyššej kvality života
ľudí. Vychádzajúc zo znenia dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 22. 11.
2012 predloženej žalobcom, je nutné konštatovať, že ide o žalobcom vopred pripravený dokument, ktorý

má zdanlivo pôsobiť ako ústupok žalovaného vo forme povolenia splátok dlhu, ktorého skrytým cieľom
je dosiahnutie uznania záväzku a tým predlženia premlčacej lehoty na uplatnenie žalobného nároku,
ako aj dosiahnutie súhlasu s rozhodcovskou doložkou. Z textu dohody je zrejmé, že ide o formulár, ktorý
žalobca používa vo vzťahu k neurčitému počtu dlžníkov (údaje o dlžníkoch a jednotlivých záväzkoch sú
následne dopisované do formulára rukou). Keďže ide o predformulované tlačivo, dlžník pri uzatváraní

dohody o splátkach nemôže jeho obsah nijako ovplyvniť. Z dôvodu neplatnosti tohto dojednania, naviac
účinného v súvislosti s použitím zakázanej nekalej obchodnej praktiky, súd zamietol žalobu poukazujúc
aj na dôvodne vznesenú námietku premlčania vedľajším účastníkom na strane žalovaného (§ 101
Občianskeho zákonníka).

Výrok o náhrade trov konania súd prvého stupňa odôvodnil ust.§ 142 ods. 1 O. s. p. s tým, že v

predmetnom konaní bol plne úspešný žalovaný, ktorému však podľa obsahu spisu v tomto konaní
preukázateľne trovy nevznikli. Trovy právneho zastúpenia vznikli vedľajšiemu účastníkovi na strane
žalovaného, a preto súd zaviazal žalobcu na zaplatenie trov konania vedľajšiemu účastníkovi za dva
úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie k žalobe) á 61,41 Eur a 2 x režijný
paušál 7,63 Eur, spolu 138,08 Eur.

Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca. Uviedol, že odôvodnenie neplatnosti dohody o
uznaní dlhu so splátkovým kalendárom nemá oporu v zákone a s uznaním dlhu ako takým nemá nič
spoločné. Súd sa dôsledne nezaoberal uznaním dlhu a jeho právnymi dôsledkami podľa príslušných
ustanovení, a to podľa ust.§ 110 a § 558 Občianskeho zákonníka. V ust.§ 110 ods. 1 Občianskeho
zákonníka nie je stanovené (na rozdiel od ust. § 558 Občianskeho zákonníka), že dlžník musí vedieť

o premlčaní. Vedomosť o uznaní premlčaného dlhu má význam výhradne len z hľadiska vzniku
vyvrátiteľnej právnej domnienky o existencii dlhu. Z ust.§ 558 Občianskeho zákonníka neplynú právne
dôsledky uznania pre premlčaciu dobu. To, či nastanú účinky podľa ust.. § 110 ods. 1 Občianskeho
zákonníka nie je na ust. § 558 závislé. Uznanie dlhu je vždy jednostranným úkonom bez ohľadu na to,
či je súčasťou nejakej dohody. Zákon nepredpisuje formálne znenie uznávacieho prejavu. Aj vyhlásenie

dlžníka, že chce dlh v určitej výške uhradiť v splátkach spĺňa zákonné znaky uznania práva podľa ust.
§ 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Dôsledky uznania dlhu sú všeobecne známou skutočnosťou.
Podľa slovníka slovenského jazyka je uznanie niečoho charakterizované ako „potvrdiť, schváliť, priznať“.
Všeobecné chápanie uznania dlhu spočíva teda v potvrdení a priznaní existencie dlhu. To je známe
každému priemernému spotrebiteľovi. Keďže dlžník môže dlh uznať aj bez súhlasu veriteľa, veriteľ nemá

a objektívne mať ani nemôže poučovaciu povinnosť o premlčaní dlhu, jeho dôsledkoch a dôsledkoch uznania premlčaného dlhu. To isté by preto platilo aj v situácií, kedy sa veriteľ a dlžník dohodli na úhrade
dlhu v splátkach a pod.. Žalobca preto nemohol porušiť žiadnu svoju povinnosť v súvislosti s uznaním
dlhu, ktoré spravil žalovaný. Odvolateľ namieta ako nesprávny a nezákonný záver súdu prvého stupňa

označujúci predloženie a uzavretie dohody o uznaní ako nekalú obchodnú praktiku žalobcu. Podľa
odvolateľa predloženie dohody o uznaní dlhu so splátkovým kalendárom nespĺňa definíciu obchodnej
praktiky. Uznanie dlhu bez ohľadu na to, či je súčasťou dohody alebo nie, je vždy jednostranným
úkonom dlžníka. Ide o jednostranný úkon dlžníka, nemôže ísť o žiadnu obchodnú praktiku dodávateľa.
Ani predloženie návrhu dohody nespĺňa definíciu obchodnej praktiky podľa ust. § 2 písm. p) zákona č.

250/2007 Z. z.. Rozhodnutie žalovaného o tom, či návrh dohody prijme, resp. či prejaví vôľu dlh uznať
nie je rozhodovaním spotrebiteľa podľa ust.§ 2 písm. z) zákona č. 250/2007 Z. z.. Dohoda o uznaní dlhu
nie je podmienkou, súčasťou a ani samotným poskytnutím služby či predaja tovaru. Odvolateľ nesúhlasí
ani s priznaním náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi a má za to, že uplatnenie nároku na
náhradu trov konania vedľajším účastníkom je v tomto prípade v rozpore s dobrými mravmi a predstavuje
výsledok účelovosti jeho postupu, zneužívania ust. § 93 ods. 2 - 4 O. s. p. evidentne motivovaného

snahou o dosiahnutie prospechu titulom uplatnenia náhrady trov konania. Náklady na zastúpenie
občianskeho združenia vystupujúce ako združenie na ochranu spotrebiteľa advokátom nepredstavujú
účelne vynaložené trovy konania. Priznanie nároku na náhradu trov právneho zastúpenia je v rozpore
s ust. § 1, § 2 O. s. p. a ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v
napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie.

Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Vedľajší účastník na strane žalovaného k podanému odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa
v jeho napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania.

Odvolací súd prejednal podané odvolanie bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.). Miesto
a čas verejného vyhlásenie rozhodnutia bolo uverejnené v zmysle ust. § 211 ods. 2 O. s. p. v spojení s

ust. § 156 ods. 3 O. s. p. na úradnej tabuli súdu. Odvolací súd preskúmal rozsudok v jeho napadnutej
časti i konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust.§ 212 ods. 1, 3 O. s. p.. Bol
teda viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, nad rámec ktorých nebol oprávnený ani povinný
rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmavať. Výnimkou by boli len prípadné vady konania, pokiaľ by
mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Po takomto prieskume rozhodnutia v jeho napadnutej

časti, odvolací súd dospel k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody nie sú spôsobilé privodiť zmenu či
zrušenie napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Odvolateľ v odvolaní namieta nesprávne posudzovanie uznania záväzku so zdôraznením rozdielu, aký
vyplýva z ust. § 110 a § 558 Občianskeho zákonníka. Za takého stavu bolo potrebné vyriešiť otázku
posúdenia dohody o uzavretí splátkového kalendára a o uznaní dlhu zo dňa 22. 11. 2012 ako zásadnej

odvolacej námietky žalobcu pri výhradách proti rozsudku súdu prvého stupňa.

Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvého stupňa, že obsah Dohody nemožno posúdiť ako relevantné
uznanie dlhu vyplývajúceho zo zmluvy o pripojení zo dňa 07. 10. 2007 s vplyvom na dĺžku premlčacej
doby.

Uznanie dlhu ako inštitút zabezpečenia záväzku je inštitútom legálnym a zákonom aprobovaným. Ide o

jednostranný úkon, ktorý tento charakter nestráca, ani keď je súčasťou

iného dvojstranného úkonu. V prejednávanej veci však ide o otázku, akým spôsobom tento úkon dlžníka
- spotrebiteľa vznikol. Žalobca zjavne práva znalý dal žalovanému podpísať ním vopred pripravený
formulár, kde okrem dvojstranného právneho úkonu vo forme dohody o splátkach (ktorý dlžníka môže
„motivovať“ k podpisu listiny), vložil aj pre neho zjavne nevýhodný jednostranný úkon uznania záväzku,

ktorým dlžník na rozdiel od dohody o splátkach už nič nezískal, ale naopak si svoje postavenie aj
podstatne zhoršil. Dohoda tak nebola zo strany žalobcu žiadnym zlepšením postavenia žalovaného, ale naopak žalobca napriek vedomosti o účinkoch, ktoré dosahuje v podobe obnoviteľnosti nároku
neposkytol

žalovanému žiadny benefit, napríklad v podobe odpustenia úrokov z omeškania, poplatkov, časti istiny

a podobne.

Podľa čl. I § 4 ods. 8 zák. č. 250/2007 Z. z. predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi.
Konanie v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v
rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel
morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri
nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú

nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Podľa čl. I § 8 ods. 1 písm. g/ zák. č. 250/2007 Z. z. obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak
zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak
neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá alebo akýmkoľvek spôsobom
uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa a to aj, ak je táto informácia

vecne správna vo vzťahu k právu spotrebiteľa, vrátane práva na výmenu dodaného výrobku alebo
vrátenie peňazí podľa osobitného predpisu alebo k rizikám, ktorým môže byť vystavený.

Podľa § 8 ods. 3 cit. zák. obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak opomenie podstatnú
informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie
o obchodnej transakcii, ak tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí

rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.

Podľa § 8 ods. 4 cit. zák. za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje
nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie
uvedenévods.1aleboneoznámiobchodnýúčelobchodnejpraktiky,ibažejezrejmýzkontextu,pričomv
dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré

by inak neprijal.

Tieto citované ustanovenia je potrebné aplikovať aj na právny úkon, ktorý bezprostredne nadväzuje
na spotrebiteľskú zmluvu, a teda aj na právny úkon uznania dlhu. Aj podľa názoru odvolacieho súdu v
danom prípade pri uzatváraní predmetnej dohody o uznaní dlhu došlo k nekalej obchodnej praktike,
ktorá bola v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti, a ktorá podstatne narúša alebo môže

podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe,
ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná
praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. Ak súd prvého stupňa teda urobil záver aj o nekalej
obchodnej praktike zo strany žalobcu, s týmto odvolací súd súhlasí.

Ak dohoda z 22. 11. 2012 nemohla privodiť účinky spojené s aplikáciou § 110 ods. 1 Občianskeho

zákonníka, potom je dôvodnou námietka premlčania uplatnená žalovaným. Ak žaloba bola na súde
podaná dňa 23. 07. 2012, potom je žalobcom uplatnený nárok premlčaný, a preto nebolo možné
žalobcovi premlčaný nárok priznať. Správne preto aj súd prvého stupňa žalobný návrh pre námietku
premlčania zamietol.

K odvolacím námietkam o priznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi, odvolací súd uvádza:

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.. Podľa § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 4 O.s.p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná

však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi
ich súd po uvážení všetkých okolností.

Podľa § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára
za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,
ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho

hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Prvostupňový súd správne zistil skutkový stav, ktorý odôvodňoval správne závery prvostupňového súdu
vo vzťahu k trovám vedľajšieho účastníka a správne vo veci rozhodol. Odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožňuje so správnymi závermi prvostupňového súdu, na ktoré v celom rozsahu poukazuje, pričom
udáva, že prvostupňový súd sa náležite so všetkými jednotlivými položkami uplatnenými vedľajším

účastníkom na strane žalovaného vysporiadal, riadne a správne posúdil vzniknuté trovy za účelné, a
preto podľa § 142 ods. 1 O. s. p. priznal nárok na náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi, ktoré
uložil zaplatiť žalobcovi.

Naviac je však potrebné, vzhľadom na odvolacie námietky žalobcu, uviesť, že pokiaľ žalobca namietal
dôvodnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania alebo jeho zastúpenie v tomto konaní advokátom,

je potrebné skonštatovať, že účel vedľajšieho účastníka v tomto spore bolo zabezpečiť žalovanému
kvalifikovanú obranu proti žalobe žalobcu, čo sa nakoniec aj stalo, pretože žalobca žalobcu bola v celom
rozsahu zamietnutá, pričom Združenie na ochranu spotrebiteľa správne zabezpečovalo a presadzovalo
oprávnené záujmy žalovaného ako spotrebiteľa. Vo vzťahu k žalovanému táto účelnosť je jednoznačne
daná už aj z charakteru vedľajšieho účastníka.

Z obsahu spisu vyplýva, že vedľajší účastník (Občianske združenie OZ právna pomoc spotrebiteľom)
vstúpil do konania za účelom ochrany spotrebiteľa pred uplatňovaním nekalých podmienok zo strany
žalobcu (dodávateľa), čo je aj cieľom združení pôsobiacich na ochranu spotrebiteľa (ako „slabšej“ strany
spotrebiteľského zmluvného vzťahu) vo všeobecnosti.

Zákonodarca v § 137 O.s.p. explicitne u právnických osôb zaoberajúcich sa kolektívnou ochranou

práv zvýraznil v rámci indikatívneho výpočtu trov konania aj výdavky takejto osoby. Z dôvodovej
správy ,,Navrhovaná právna úprava bude dopadať aj na ďalšie právnické osoby, ktoré sú v súlade
s právnymi aktmi Európskej únie aktívne legitimované na kolektívnu ochranu zákonom chránených
záujmov, napr. vo sfére ochrany pred diskrimináciou, alebo vo sfére kolektívnej ochrany práv
spotrebiteľa. V týchto prípadoch budú osobitnými predpismi napr. zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom

zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (antidiskriminačný zákon), zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a zákon č. 82/2005
Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Navrhovaná právna úprava bude predstavovať aj
výrazný príspevok ku kolektívnej ochrane práv osôb“. Niet dôvodu na výnimku ani v prípade vedľajšieho
účastníka.

Občiansky súdny poriadok v ust. § 24 a nasl. umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní
zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť i advokát. Občiansky súdny poriadok vo
svojich ustanoveniach pritom nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý uplatňovať svoje záujmy v
konanípredsúdomsanemoholdaťzastúpiťzástupcomaabylenztohtodôvodumunemalabyťpriznaná
náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. U právnických osôb zameraných na

kolektívnu ochranu práv môže ísť o rôzne záujmové zameranie a dokonca špecializáciu (napr. bytové
spotrebiteľské veci, finančný trh a iné). Služba advokáta je pochopiteľná a logická, pretože úspech v súdnom konaní je determinovaný nielen tým, kto a aké právo má (hmotnoprávny aspekt), ale aj
schopnosťou toto právo uplatniť (procesnoprávny aspekt). Náklady s tým spojené sú v zásade účelné.
Vyššie uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v

konaní advokátom.

Ďalej odvolací súd udáva, že žalobca je silná spoločnosť, ktorá vymáha množstvo pohľadávok, pričom
sasamadávazastupovaťadvokátskoukanceláriouuplatňujúcousitrovyprávnehozastúpenia.Vyznieva
pritom prinajmenšom zvláštne, ak žalobca namieta vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi to, čo koná aj
on sám.

Pokiaľ sa týka iniciatívy vstupu vedľajšieho účastníka do konania, tento podľa § 93 ods. 2 ,3 O. s. p.

vstúpil do konania z vlastného podnetu, preto tento podnet nie je možné vyhodnotiť inak, než tak ako to
správne vyhodnotil prvostupňový súd a konal ďalej s vedľajším účastníkom.

Odvolací súd zistil, že v prejednávanej veci išlo všetko o trovy advokáta vedľajšieho účastníka na strane
žalovaného, ktoré predstavujú účelne vynaložené trovy na ochranu vedľajšieho účastníka na strane
žalovaného.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí
žaloby a vo výroku o trovách ako vecne správny potvrdil postupom podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p..

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust.
§ 142 ods. 1 O. s. p.. V odvolacom konaní bol úspešný vedľajší účastník, a preto mu patrí právo na
náhradu trov odvolacieho konania. Tie pozostávajú z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej

služby - vyjadrenie k odvolaniu podľa ust. § 14 ods. 3 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. vo výške 61,41
Eur + 7,81 Eur režijný paušál podľa ust. 16 ods. 3 vyhlášky, t. j. spolu 69,22 Eur. Odvolací súd preto
rozhodol o trovách odvolacieho konania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.