Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 13, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoP/20/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3714207493
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3714207493.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a sudcov JUDr.

Gabriely Janákovej a Mgr. Zuzany Holúbkovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú J. W., dieťa J. Q. nar.
XX.XX.XXXXt.č.namaterskejdovolenkebytomC.H.,W.XXX/XXaI.W.nar.XX.XX.XXXX,čiastočného
invalidného dôchodcu, bytom S. nad D., C. R. XXXX/XXX, maloletá zastúpená kolíznym opatrovníkom
Úradom sociálnych vecí a rodiny v C. H., na odvolanie matky, proti rozsudku Okresného súdu Považská
Bystrica zo dňa 19. januára 2015 č.k. 6P/56/2014-54 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom znížil výživné od otca na maloletú zo sumy 80,-Eur na 40,-Eur
mesačne od 01.02.2015. Zároveň vyslovil, že tým došlo ku zmene rozsudku tamojšieho súdu zo dňa

27.04.2011 č.k. 11P/131/2010-25 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 22.09.2011
č.k. 19CoP/66/2011-37. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že od poslednej úpravy výživného nastala
zmena pomerov v tom, že otec maloletej sa v dôsledku choroby chrbtice stal čiastočne invalidným a
je poberateľom dôchodku vo výške 114,80 eur mesačne. Okrem maloletej má vyživovaciu povinnosť
aj k ďalšiemu dieťaťu, ktorého matka je poberateľkou materského príspevku. Je nemajetný a hoci jeho
ošetrujúci lekár uviedol, že by mohol vykonávať určité zamestnanie, v súčasnej dobe nie je predpoklad,
že by si primerané zamestnanie našiel. Zároveň vyslovil názor, že zmenu pomerov nezapríčinil otec

dieťaťa svojim nezodpovedným správaním, a preto bolo povinnosťou súdu návrhu vyhovieť a znížiť
výživné na sumu 40,- eur mesačne.

Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka dieťaťa, ktorá navrhla jeho zmenu a
zamietnutie návrhu. V odvolaní zdôrazňovala, že od posledného rozhodnutia došlo práve k zmene
pomerov na strane maloletej, ktorá je staršia a potrebuje viac prostriedkov. Podľa jej presvedčenia
nenastala zmena pomerov na strane otca dieťaťa, ktorý sa vyhýbal práci a účelovo opustil prácu
pred rozhodnutím súdu prvého stupňa. Ďalej uviedla, že ani doteraz si pravidelne neplnil vyživovaciu
povinnosť a dlh na výživnom predstavuje 1.124,- eur.

Otec maloletej vo svojom vyjadrení navrhol rozsudok rozsudok okresného súdu potvrdiť. Vo vyjadrení
uviedol, že práci sa nevyhýba, ale naopak sústavne sa pokúša primeranú prácu pre seba zabezpečiť.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu
je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je vo výroku vecne správny. Rozhodol beznariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého možno o odvolaní rozhodnúť
aj bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu.

Preskúmaním zistil odvolací súd, že súd prvého stupňa vec správne posúdil podľa § 78 ods. 1 Zákona o

rodine, podľa ktorého možno zmeniť súdne rozhodnutia a dohody o výživnom v prípade, ak sa zmenia
pomery. Citované zákonné rozhodnutie vychádza pritom zo zásady, že výživné sa určuje vždy podľa
stavu, ktorý existuje v čase vydania súdneho rozhodnutia o výživnom. Plynutím času však môže nastať
ako zmena na strane pomerov osoby oprávnenej na výžive ak (s pribúdajúcim vekom ak nárastom
odôvodnených potrieb v dôsledku pribúdajúceho veku alebo zmeny typu navštevovanej školy) alebo na

druhej strane zmena na strane osoby povinnej na výžive (zvýšenie príjmu, prípadne zmena majetkových
pomerov alebo vyživovacích povinností).

Súd prvého stupňa konštatoval v súlade so spisom, že výživné od otca na maloletú bolo určené sumou
80,- eur mesačne od 01.02.2011. Je nepochybné, že od tejto úpravy výživného uplynula doba štyroch
rokov, v dôsledku čoho treba prisvedčiť názoru matky maloletej, že nastal nárast odôvodnených potrieb
maloletej, a to v každej oblasti ich uspokojovania čo by zakladalo dôvod aj na zvýšenie výživného.

Zmena pomerov na strane osoby oprávnenej však na druhej strane musí vždy korešpondovať aj s
pomermi na strane osoby povinnej, t.j. či táto osoba je schopná bez vlastného zavinenia výživné
ustanovené súdom plniť.

Výživné vo výške 80,- eur mesačne bolo stanovené rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica č.k.
11P/131/2010-25 zo dňa 27.04.2011 za stavu, že príjem otca predstavoval 400,- eur mesačne a nemal

ďalšiu vyživovaciu povinnosť.

V čase, keď sa otec maloletej domáhal zníženia výživného (jeho návrh bol zamietnutý rozsudkom
Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 05.04.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín
sp. zn. 19COP/63/2013) bol otec maloletej nezamestnaný a poberal len dávku v hmotnej núdzi.

Súd prvého stupňa správne považoval za podstatnú zmenu pomerov na strane otca maloletej tú

skutočnosť, že od 06.10.2014 sa stal čiastočne invalidným a bol mu priznaný invalidný dôchodok v sume
112,10 eur mesačne, a neskôr zvýšený na 114,80 eur. Vyplynulo zo správy ošetrujúceho lekára, že má
chronické problémy s pohybovým a osovým aparátom, ktoré sú a budú dlhodobé, teda budú kolísať
a vyžadovať dodržiavať režimové opatrenia. Zároveň uviedol, že niektoré činnosti, a to hlavne fyzicky
namáhavá práca sú limitované jeho zdravotným stavom, avšak je celá škála činnosti môže vykonávať.

Z celkovej sumy, na ktorú znížil súd prvého stupňa výživné t.j. na 40,- eur mesačne, ktorá suma nie je
totožná s minimálnym výživným, ktoré je povinná platiť každá osoba bez ohľadu na príjem, je zrejmé, že
táto suma zároveň za situácie, keď otcovi dieťaťa medzičasom pribudla aj ďalšia vyživovacia povinnosť
je takou sumou pri ustálení ktorej bola zohľadnená aj tá skutočnosť, že je iba čiastočne invalidným
dôchodcom a podľa oznámenia lekára, má možnosť vykonávať určité práce.

Súd prvého stupňa tak znížil výživné od otca na sumu, ktorá zodpovedá jeho súčasným zárobkovým,
majetkovým a osobným pomerom, ktoré mu reálne umožňujú výživné plniť. Tieto pomery neodôvodňujú
platenie výživného na maloletú v takej sume, ktorá by zodpovedala odôvodneným potrebám maloletej,
avšak v záujme predpokladu reálnej vykonateľností súdnych rozhodnutí o výživnom takouto sumou nie
je možné zaviazať otca na platenie výživného.

Krajský súd preto rozsudok okresného súdu potvrdil.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .