Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 23, 2015

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 9P/150/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4614204800
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena XXXDudzíková

ECLI: ECLI:SK:OSTO:2015:4614204800.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdTopoľčanysamosudkyňouJUDr.HelenouDudzíkovouvovecistarostlivostisúduomaloletú

H. P., nar. XX.XX.XXXX , bytom u matky, zastúpenú Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, Topoľčany, ako
kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: T. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. J. XX a T. P., nar.XX.XX.XXXX,
bytom X. XXX, o zvýšenie výživného a úpravu styku, takto

r o z h o d o l :

Súd z m e ň u j e rozsudok Okresného súdu Topoľčany sp.zn. 5C/67/2007 zo dňa 16.01.2008 tak,
že z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca na maloletú H., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 66,- eur na
sumu 100,- eur mesačne, s účinnosťou od 01.09.2014.

V ostatných častiach uvedený rozsudok zostáva nezmenený.

Zameškané výživné za obdobie od 01.09.2014 do vyhlásenia rozsudku v celkovej sume 272,- eur je otec
p o v i n n ý splácať v mesačných splátkach po 20,- eur, spolu s bežným výživným, pod následkom
straty výhody splátok a exekúcie.

Súd návrh otca na zmenu úpravy styku z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka maloletého dieťaťa podala návrh na zvýšenie výživného, v ktorom návrhu uviedla, že naposledy
bolo upravované výživné v r.2007 a domnieva sa, že pomery na strane maloletej H. sa podstatne zmenili
avýškadoposiaľstanovenéhovýživnéhoniejedostatočnánato,abymohladcéreuspokojivozabezpečiť
všetkypotrebyahradiťnáklady,ktoréjejspribúdajúcimvekomneustálenarastajú.Žiadalazvýšiťvýživné
zo sumy 66,- eur na sumu 200,- eur.

Návrh doplnila v tom smere, že maloletá H. od 01.09.2014 nastúpila do 6.ročníka Z., O. I., pričom
má i zvýšené náklady v súvislosti zo zdravotným stavom, keďže má atopický ekzém a navštevuje
ambulanciu T.. O. X.. Poukázala tiež na to, že prebiehalo konanie o vyporiadanie BSM pod sp.zn.
8C/36/2008 tunajšieho súdu, pričom z titulu vyporiadania BSM bola zaviazaná zaplatiť otcovi maloletého
dieťaťa sumu 27.949,88 eur, ktorú sumu vložila otcovi na účet dňa 24.06.2014. Tým chcela poukázať
na majetkové pomery otca maloletého dieťaťa.

Otec s návrhom nesúhlasil a myslí si, že suma 66,- eur je postačujúca na výživu maloletej H. a okrem
toho si myslí, že matka maloletého dieťaťa je na tom finančne dobre a je schopná sa o maloletú H.
postarať.Matka podala návrh na zvýšenie výživného dňa 02.06.2014, pričom otec maloletého dieťaťa dňa
16.09.2014 podal návrh na úpravu styku, v ktorom návrhu uviedol, že manželstvo bolo rozvedené a

maloleté dieťa pre čas po rozvode bolo zverené do osobnej starostlivosti matky a jemu ako otcovi
bolo určené výživné v sume 66,- eur. Poukázal na to, že vyživovaciu povinnosť si riadne plní, nemá
zameškané výživné a keďže vzťahy medzi ním a matkou sa po rozvode zhoršili, matka mu neumožňuje
stretávať sa s maloletou H.. Žiadal upraviť styk každú párnu sobotu a nedeľu v mesiaci v čase od soboty
od 09.00 hod. do nedele do 18.00 hod., počas veľkonočných sviatkov vo Veľkonočnú nedeľu v čase od

09.00 hod. do 18.00 hod., počas vianočných sviatkov v čase od 25.12. od 09.00 hod. do 30.12. do 18.00
hod., počas jarných prázdnin v rozsahu 3 dní a počas školských prázdnin v čase od 01.08. v každom
roku od 09.00 hod. do 30.08. do 18.00 hod.

Návrh otca na úpravu styku bol zaslaný matke na vyjadrenie, v ktorom vyjadrení uviedla, že s podaným
návrhom nesúhlasí, navrhuje ho v celom rozsahu zamietnuť. Podľa nej podaný návrh na úpravu styku

je iba reakciou na jej návrh na zvýšenie výživného. Poukázala na to, že doposiaľ bol upravený styk
otca s maloletou H. každú párnu stredu kalendárneho mesiaca v čase od 15.00 hod. do 16.00 hod.
za prítomnosti psychológa, pričom tento styk bol upravený s tým, že sa bude stretávať otec na Úrade
práce, sociálnych vecí a rodiny, Topoľčany a to Referáte poradensko-psychologických služieb, pričom s
maloletou H. tam bola trikrát a otec neprišiel ani raz. Podľa nej otec nemá skutočný záujem o stretávanie

sa s dcérou, ide len o formálny záujem, pretože otec doposiaľ žiadnym spôsobom neprejavil záujem o
maloletú H. a v súčasnej dobe vzhľadom na vek dieťaťa nie je v jej záujme aby súd rozširoval styk otca s
maloletou H.. K vyjadreniu pripojila dve rozhodnutia Okresného súdu Topoľčany a to sp.zn. 2T/112/2008
zo dňa 29.06.2009, kde bol otec maloletého dieťaťa uznaný vinným pre prečin výtržníctva podľa § 364
ods. 1 písm. a/ Tr. zák. Z trestného rozkazu Okresného súdu Topoľčany sp.zn. 2T/177/2007 zo dňa

29.01.2008súdzistil,žeotecmaloletéhodieťaťaboluznanývinnýmzprečinunebezpečnéhovyhrážania
podľa § 360 ods. 1, ods.2 písm .b/ Tr. zák. pričom v oboch prípadoch išlo o útok na matku maloletého
dieťaťa, ktorá v oboch prípadoch mala pozíciu poškodenej.

Kolízny opatrovník pokiaľ ide o návrh matky na zvýšenie výživného doporučil návrhu vyhovieť a upraviť
výživné podľa zárobkových možností a schopností oboch rodičov, ako i veku maloletého dieťaťa. Pokiaľ
ide o návrh otca na zmenu úpravy styku, kolízny opatrovník previedol pohovor s maloletou H. dňa
24.09.2014, ktorý pohovor sa uskutočnil bez prítomnosti matky a zo správy zo dňa 25.09.2014 vyplýva,
že maloletá H. je milé, veselé, komunikatívne dieťa a spontánne rozprávala. Uviedla, že navštevuje

6.ročník ZŠ, v škole má veľa kamarátov, rozumie si so všetkými, nemá problém sa zoznámiť. Vyhrala
súťaž v kreslení organizovanej školou. Vyhrala knižky a pastelky, preto sa aj prihlásila na D., výtvarný
odbor a uviedla, že vie prečo prišla na úrad. Na otázku, či vie, kto je jej ocino, uviedla, že vie kto je
jej ocino, ale nestretávajú sa, doma sa o otcovi nebavia a ona sa s ním nechce stretávať. Stretla ho v
meste, išla s maminou a bratom, stretli ho, on ich videl, ale ani ich nepozdravil. Na otázku, či bola pritom

smutná, nahnevaná, alebo ako sa cítila, povedala, že bolo jej to jedno. Na otázku, či by sa s ním chcela
stretať, povedala rozhodne, že nechce. Kolízny opatrovník vzhľadom na prevedený pohovor navrhol
návrh otca na zmenu úpravy styku zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, správou zamestnávateľa otca, daňovým priznaním

matky, dokladmi o poplatkoch, správou zo školy, pripojením rodného listu, čestnými prehláseniami,
lekárskymi správami, správami kolízneho opatrovníka, pripojením spisu Okresného súdu Topoľčany
sp.zn. 5C/67/2007, 10P/613/2007, 10P/108/2007, 10P/809/2007 a zistil tento skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp.zn. 5C/67/2007 zo dňa 16.01.2008 bolo manželstvo rodičov

maloletého dieťaťa rozvedené a maloletá H. , nar. XX.XX.XXXX pre čas po rozvode bola zverená do
osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 2.000,- Sk ( 66,- eur) .
Súčasne uvedeným rozsudkom bol upravený styk otca s maloletou H. tak, že je oprávnený stretávať sa
s maloletým dieťaťom každú párnu stredu kalendárneho mesiaca v čase od 15.00 hod. do 16.00 hod.,
za prítomnosti psychológa na ÚPSVaR, Topoľčany, Referát poradensko-psychologických služieb.

Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 07.02.2008.V čase poslednej úpravy výživného matka bola živnostníčka a jej priemerný čistý mesačný príjem v
r.2006 bol vo výške 7.575,- Sk ( 251,44 eur). Žila s maloletou dcérou u svojich rodičov vo P. J. a
prispievala na domácnosť sumou 2.000,- Sk mesačne ( 66,- eur).

V čase poslednej úpravy výživného otec pracoval ako stavebný robotník s priemerným mesačným
zárobkom 8.500,- Sk ( 282,14 eur).

Obaja mali vyživovaciu povinnosť len k maloletej H..

V súčasnej dobe matka je naďalej živnostníčkou a z daňového priznania za r.2014 súd zistil, že jej príjmy
činili 22.884,57 eur , výdavky 20.045,96 eur, teda základ dane činil sumu 2.838,61 eur. Obýva 4-izbový
rodinný dom, ktorého je vlastníčkou, pričom v spoločnej domácnosti žijú starí rodičia, ktorí sú starobní
dôchodcovia a v súčasnej dobe nadstavuje poschodie, kde budú mať samostatnú domácnosť. Žije v
spoločnej domácnosti s priateľom L. L., nar. XX.XX.XXXX, ktorý je zaradený do evidencie uchádzačov

o zamestnanie od 01.09.2014 a z tohto vzťahu pochádza maloletý L., nar. XX.XX.XXXX. Platí poistné
maloletej H. štvrťročne 70,- eur.

OtecmaloletéhodieťaťajevsúčasnejdobevedenýakouchádzačozamestnanienaÚPSVaRTopoľčany
od 10.06.2014, pričom nepoberá dávku v hmotnej núdzi, ani iné štátne dávky. Naposledy pracoval u

podnikateľa Q. X. - ELMA, Bojná od 29.09.2014 do 30.12.2014 na dohodu a jeho čistý príjem činil 186,19
eur. Otec maloletého dieťaťa pracoval vždy len na základe dohody o vykonaní práce a to na stavbách
počas letných mesiacov, pričom ukončil Strednú potravinársku školu, odbor mäsiar -predavač, avšak v
tomto odbore nepracuje. Žije v 4-izbovom byte , spolu so svojimi rodičmi a to C. P., ktorá je invalidná
dôchodkyňa a otcom T. P., ktorý je tiež dôchodca. Na domácnosť prispieva sumou 150, - eur. Nemá

žiadne dlhy, ani pôžičky. Vyživovaciu povinnosť má len k maloletej H..

Podľa § 25 odsek 1 Zákona o rodine - rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo , dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 odsek 2 Zákona o rodine - ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1 súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.

Podľa § 25 odsek 3 Zákona číslo 36/2005 ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa súd obmedzí

styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako ja na schopnosti, možnosti a majetkové pomery

povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa
povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu.
Rovnako prihliadne aj na neprimerané riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú

zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje, možno ho však priznať len odo dňa
začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne,
odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť , ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena , alebo zrušenie výživného možné , len
na návrh.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ak dôjde k zrušeniu, alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa
za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 163 ods. 2 O.s.p. rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní , obmedzení alebo o
pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu ,
ak sa zmenia pomery.

Vyššie citované zákonné ustanovenie vyjadruje zásadu, že k zmene dohôd a súdnych rozhodnutí o
výživnom môže dôjsť len na základe zmeny pomerov zistených porovnaním okolností dôležitých pre
určenie výživného, tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Predpokladom
zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je však závažnejšia zmena pomerov, ktorou sa rozumie

výrazná zmena tých okolností - na strane či už oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom
predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Takouto zmenou pomerov môže byť nárast potrieb
detí, najmä v súvislosti s ich pribúdajúcim vekom, fyzickým vyspievaním, formami prípravy na budúce
povolanie, ale
i zmena v možnostiach povinného plniť si vyživovaciu povinnosť v doterajšom rozsahu. Pri rozhodovaní

o zmene výživného musí súd posúdiť komplexne všetky zmeny v pomeroch účastníkov, ku ktorým došlo
od predchádzajúcej úpravy, a musí taktiež prihliadnuť na vývoj životných nákladov za celé obdobie,
ktoré uplynulo od vydania posledného rozhodnutia o výživnom, tzv. valorizačnú klauzulu zakotvenú v
ustanovení § 78 ods. 3 ZR. Rovnako tak nemôže opomenúť existenciu ustanovenia § 62 ods. 2 ZR
zakotvujúcu právo dieťaťa podieľať sa na dosiahnutej životnej úrovni svojich rodičov, či už v pozitívnom

alebo negatívnom zmysle, ako i všeobecné hľadisko upravené v ustanovení § 75 ods. 1 ZR, podľa
ktorého pri rozhodovaní o výživnom sa prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnené pomery dieťaťa sú závislé
predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu
jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho majetku, a sú bezprostredne ovplyvňované

schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené, sú odôvodnenými
iba bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných
pre život kultúrneho človeka. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho
odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, príprava na povolanie,
kultúrne, športové, rekreačné potreby, tvorba úspor a pod. )

Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú teda rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti
a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj
okolnosťami objektívneho charakteru.Výživným sa rozumie uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu má byť poskytované.
Výživou dieťaťa je zabezpečovanie potrieb pre jeho všestranný rozvoj po stránke fyzickej a duševnej;

právo na výživu maloletého dieťaťa vzniká jeho narodením. ( § 7 ods. 1 Obč. zákonníka)

Pri určovaní výživného je potrebné vziať do úvahy výkon osobnej starostlivosti o dieťa jedným z rodičov,
pretože práca a osobná starostlivosť, ktorú jeden z rodičov poskytuje dieťaťu tvoria materiálne hodnoty
zodpovedajúce príspevku druhého z rodičov, ktorý ich poskytuje v peniazoch.

Súd na základe prevedeného dokazovania mal za to, že návrh matky na zvýšenie výživného je
opodstatnený, vzhľadom na to, že v čase poslednej úpravy výživného maloletá H. navštevovala MŠ, P.
J., zatiaľ čo v súčasnej dobe od 01.09.2014 nastúpila do 6.ročníka ZŠ, je teda nepochybné, že matke sa
zvýšili náklady na jej zaopatrenie, už aj vzhľadom na podanú správu zo školy na čl. 74 , z ktorej vyplýva,

že maloletá H. je žiačkou 6.ročníka , jej prospech je výborný, žiačka sa pravidelne, svedomito pripravuje
navyučovanie,pričommatkevznikajúnákladynaZRPŠ,triednyfond,koncoročnývýlet,výtvarnýkrúžok,
pracovné zošity, výchovné podujatia a iné akcie. Jedná sa o dieťa, ktoré v súčasnej dobe navštevuje
2.stupeň ZŠ. Pokiaľ ide o matku, táto naďalej je živnostníčka a pribudla jej ďalšia vyživovacia povinnosť
k synovi L. ,pričom priateľ a otec maloletého dieťaťa je v súčasnej dobe nezamestnaný. Matka z titulu

vyporiadania BSM otca vyplatila vo výške 27.949,88 eur. Pokiaľ ide o otca, tento je v súčasnej dobe
nezamestnaný, evidovaný na úrade práce, pracuje brigádnicky, na základe dohody o vykonaní práce
a žiadnym spôsobom nepreukázal, že by jeho zdravotný stav mu neumožňoval riadne pracovať na
základe pracovnej zmluvy. Pokiaľ otec tvrdil, že použil vyplatené peniaze na zaplatenie dlhov rodičom,
z pripojeného čestného prehlásenia na čl.64 vyplýva, že uvedené peniaze rodičia synovi požičali na

súkromnépotreby,nešlooinvestíciudorodinnéhodomu,tedaniejepravdivétvrdenieotca,žesajednalo
o investície do rodinného domu.

Súd na základe zistenej zmeny pomerov, najmä na strane maloletej H., ako aj oboch rodičov upravil
vyživovaciu povinnosť otca zo sumy 66,- eur na sumu 100,- eur mesačne, od 01.09.2014, t.j. od nástupu

do 6.ročníka ZŠ.

Súčasne súd rozhodol o zameškanom výživnom za obdobie od 01.09.2014 do vyhlásenia rozsudku v
celkovej sume 272,- eur ( 34 x 8 ) povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 20,- eur, spolu s
bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok a exekúcie.

Súčasne súd rozhodol o návrhu otca na zmenu úpravy styku, ktorý návrh zamietol, vzhľadom na tú
skutočnosť, že sa nerealizoval doposiaľ upravený styk, ako aj vychádzal z pohovoru s maloletou H.,
ktorá sama uviedla, že sa s otcom nechce stretávať.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 odsek 1 písm. a/ O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde
v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 - 3 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.