Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, April 21, 2015

Súd: Okresný súd Revúca
Spisová značka: 6P/2/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6814203368
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Šedivec

ECLI: ECLI:SK:OSRA:2015:6814203368.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca sudcom JUDr. Miroslavom Šedivcom, v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa:

G.Š.,nar.XX.XX.XXXX,zastúpenýkolíznymopatrovníkomÚradprácesociálnychvecíarodinyRevúca,
dieťa rodičov matky: Y. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. U. XXX, XXX XX L., a otca: R. Š., nar.
02.07.1980, trvale bytom Š. XX, XXX XX M., prechodne bytom Y. XX, XXX XX M., o zverenie dieťaťa
do osobnej starostlivosti, takto

r o z h o d o l :

Maloleté dieťa G. Š., nar. XX.XX.XXXX, sa zveruje do osobnej starostlivosti matky.

Otec maloletého dieťaťa je povinný od 01.09.2014 do 30.11.2014 prispievať na výživu maloletého G.
Š., nar. XX.XX.XXXX, mesačne vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené
dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona a počnúc od 01.12.2014 je otec maloletého

dieťaťa povinný prispievať na výživu maloletého dieťaťa mesačne vo výške 40,- Eur.

Zročné výživné za obdobie od 01.09.2014 do konca mesiaca apríl 2015 vo výške 85,04 Eur je otec
povinný zaplatiť matke maloletého dieťaťa do troch dní od doručenia rozsudku.

Výživné za ďalšie nasledujúce mesiace od mesiaca máj 2015 je otec povinný platiť matke maloletého
dieťaťa vždy do konca mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, na ktorý sa výživné poskytuje.

o d ô v o d n e n i e :

Matka maloletého dieťaťa sa návrhom podaným dňa 07.07.2014 domáhala zverenia maloletého dieťaťa
do svojej osobnej starostlivosti a určenia vyživovacej povinnosti otca, pričom dieťa v čase začatia
konania nachádzalo sa v osobnej starostlivosti otca avšak bez rozhodnutia súdu o úprave práv a
povinností rodičov k maloletému dieťaťu a v priebehu konania od 26.08.2014 prešlo maloleté dieťaťa do

osobnej starostlivosti matky, opäť bez rozhodnutia súdu.

Otec sa k podanému návrhu matky vyjadril písomne tak, že jeho príjem je veľmi slabý, poberá iba
invalidný dôchodok v sume 87,40 Eur mesačne, okrem maloletého G. Š. a L. Š.C. má otec ešte ďalšie
dve deti M. Š., nar. XX.XX.XXXX, na ktorého platí výživné 27,50 Eur a X. Š., nar. XX.XX.XXXX, na ktorú
platí výživné 40,- Eur. Matke maloletého G. Š. otec platí výživné na dve deti spolu 70,- Eur mesačne.

V priebehu konania vstúpil do konania podľa § 35 ods. 2 písm. e) O. s. p. prokurátor Okresnej prokuratúry
Revúca,ktorýnavrhovalzveriťmaloletédieťadoosobnejstarostlivostimatkyaurčenievýškyvyživovacej
povinnosti otca ponechal na úvahu súdu.Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: potvrdenie Sociálnej poisťovne č. l. 57, rodný list
č. l. 58, správa ÚPSVaR Bardejov č. l. 65, úradný záznam č. l. 70, potvrdenie ÚPSVaR Revúca č. l. 88 -
91, správa kolízneho opatrovníka č. l. 92, rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. l. 112 a výsluchom matky

maloletého dieťaťa, na základe čoho mal preukázaný nasledovný skutkový stav:

Zo vzťahu matky a otca pochádza maloletý G. Š., nar. XX.XX.XXXX. Otec má dve ďalšie maloleté deti a
to X. Š., nar. XX.XX.XXXX, ktorá je zverená do osobnej starostlivosti matky a otec je zaviazaný platením
výživného vo výške minimálneho zákonom stanoveného výživného, podľa svojho vyjadrenia platí však
na ňu výživné vo výške 40,- Eur, a M. Š., nar. XX.XX.XXXX, ktorý býva u svojej matky a úprava práv a
povinností rodičov k tomuto dieťaťu je predmetom konania vedeného Okresným súdom Bardejov pod

sp. zn. 1P/86/2013 a na ktorého otec podľa svojho vyjadrenia platí výživné vo výške 27,50 Eur. Matka má
tri ďalšie deti a to plnoletého X. U., nar. XX.XX.XXXX, Z. U., nar. XX.XX.XXXX, ktorý je vo výkone trestu
odňatia slobody a na ktorého si matka plní svoju vyživovaciu povinnosť v sume 50,- Eur mesačne, a
napokon L. U., nar. XX.XX.XXXX, ktorej otcom by podľa vyjadrenia matky tiež mal byť R. Š., čo nepriamo
vyplýva aj písomného vyjadrenia otca, otcovstvo k maloletej však zatiaľ určené nebolo.

Matka býva v spoločnej domácnosti so svojou sestrou a jej maloletou dcérou v dvojizbovom prenajatom
byte, za ktorý platí nájom vo výške 200,- Eur mesačne spoločne so svojou sestrou každá v jednej
polovici. Matka je evidovaná ako uchádzač o zamestnanie od 15.08.2014, poberá vdovský dôchodok vo
výške 133,70 Eur mesačne, sirotský dôchodok vo výške 87,50 Eur mesačne a prídavok na dve maloleté
deti v sume 47,04 Eur mesačne. Od 01.09.2014 do 31.12.2014 bola matka poberateľkou pomoci v

hmotnej núdzi vo výške 130,70 Eur mesačne spolu s maloletým G. Š., nar. 12.11.2009 ako spoločne
posudzovanou osobou, pričom od 01.01.2015 bola matke pomoc v hmotnej núdzi odňatá, pretože sa
jej dňa XX.XX.XXXX narodila dcéra L. U., a matke tak vznikol nárok na rodičovský príspevok vo výške
202,30 Eur.

Otec žije v rodinnom dome spoločne so svojou matkou a jej manželom a svojimi tromi mladšími

súrodencami, je poberateľom invalidného dôchodku 87,40 Eur mesačne a v čase vypracovania správy
Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Bardejov zo dňa 26.08.2014 bol nezamestnaný. V priebehu
konania sa otec zamestnal v Č. E., pričom svojho zamestnávateľa otec súdu neoznámil, ani nepredložil
súdu potvrdenie o výške svojho príjmu. Skutočnosť, že otec je zamestnaný, a to od mesiaca december
2014, mal súd preukázanú úradným záznamom na č. l. 70 spisu, v ktorom otcova matka ospravedlňovala

neprítomnosť otca na pojednávaní vo veci dňa 04.12.2014 dôvodom, že otec je od 29.11.2014 pracovne
vycestovaný do Českej republiky, pričom domov sa mal vrátiť 22.12.2014, ako aj správou OO PZ SR
v Bardejove o nedoručení predvolania na pojednávanie otcovi z dôvodu jeho vycestovania za prácou
v Českej republike a napokon aj výsluchom matky. Skutočnú výšku príjmu otca z pracovného pomeru
súd preukázanú nemal.

Podľa správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Revúca zo dňa 04.02.2015 matka má vytvorené
v domácnosti vhodné podmienky pre zdravý fyzický a psychický vývoj maloletého dieťaťa. Kolízny
opatrovník preto navrhoval zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky a určenie výšky
vyživovacej povinnosti otca ponechal na úvahu súdu. Podľa správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny
Bardejov zo dňa 26.08.2014, aj otec má vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť o maloleté dieťa,

ktoré bolo v osobnej starostlivosti otca od júna 2014 do 26.08.2014, odkedy je maloletý v osobnej
starostlivosti matky. Otec však v písomnom vyjadrení k návrhu matky nenavrhol zverenie dieťaťa do
svojej osobnej starostlivosti a nepožiadal ani o úpravu styku s maloletým dieťaťom, ktorý rovnako
nenavrhovala upraviť ani matka.

S maloletým G. má matka len bežné výdavky na stravu a oblečenie, žiadne mimoriadne výdavky nemá.

Matka preto navrhovala zaviazať otca platením výživného k maloletému dieťaťu za dobu od 01.09.2014
do 30.11.2014 mesačne v minimálnej zákonom stanovenej výške a od 01.12.2014, z dôvodu, že od tejto
doby je otec zamestnaný, vo výške 40,- Eur mesačne. Otec si svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému
dieťaťu splnil tak, že v mesiaci október 2014 poslal matke 20,- Eur, v roku 2015 otec platí matke jednou
platbou výživné na dve maloleté deti (G. Š. R. L. U.), a to tak, že v mesiaci január poslal matke 56,- Eur,v mesiaci február neposlal nič, v mesiaci marec poslal matke 70,- Eur a v mesiaci apríl 96,- Eur. Z týchto
peňazí podľa vyjadrenia matky je polovica výživné na maloletého G. a polovica je výživné na maloletú L..

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek

dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho

majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové

pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa§65Zákonaorodine,akrodičiamaloletéhodieťaťaspolunežijú,súdupravírozsahichvyživovacej

povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že rodičia maloletého G. Š., nar. XX.XX.XXXX, nežijú
v spoločnej domácnosti, pričom starostlivosť o maloleté dieťa zabezpečuje v súčasnosti od 26.08.2014
matka, ktorá má vytvorené vhodné podmienky k vykonávaniu starostlivosti o maloleté dieťa. Preto súd
na základe zhodného návrhu matky, kolízneho opatrovníka a prokurátora Okresnej prokuratúry Revúca,
zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky, keď otec zverenie maloletého dieťaťa do svojej

osobnej starostlivosti nenavrhoval a proti zvereniu maloletého dieťaťa do starostlivosti matky vo svojom
písomnom vyjadrení k návrhu neuviedol žiadne výhrady.

Vykonanými listinnými dôkazmi mal súd preukázané, že príjmom otca je invalidný dôchodok vo výške
87,40 Eur mesačne. Zároveň mal súd z vykonaného dokazovania nepriamo preukázané, že otec
je minimálne od 01.12.2014 zamestnaný v Českej republike, pričom otec výšku svojho príjmu zo
zamestnania nepreukázal, ani neuviedol označenie svojho zamestnávateľa. Z vyjadrenia otca plynie,

že iba vyživovaciu povinnosť voči svojim štyrom deťom si plní mesačne spolu vo výške 137,50 Eur t.j.
viac ako je výška invalidného dôchodku otca. Otec teda musí mať príjem z pracovného pomeru, ktorého
výšku súdu nepreukázal, táto skutočnosť, však nemôže byť posudzovaná na ťarchu maloletého dieťaťa.
Podľa vyjadrenia otca, otec si plní vyživovaciu povinnosť k maloletej X. Š., nar. XX.XX.XXXX sumou
40,- Eur mesačne, preto je dôvodné, aby aj na maloletého G. Š., nar. 12.11.2009, ktorý je približne v

rovnakom veku, platil otec od doby vzniku jeho pracovného pomeru rovnaké výživné ako na maloletú
X. Š..

Vychádzajúc z takto zistených osobných a majetkových pomerov otca potom súd o určení vyživovacej
povinnosti otca k maloletému G. Š., nar. XX.XX.XXXX rozhodol tak, že otca zaviazal platením výživného
za dobu od 01.09.2014 do 30.11.2014 mesačne vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté

nezaopatrené dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, pretože v tejto dobe otec
nebol zamestnaný a je tak povinný plniť si vyživovaciu povinnosť v minimálnej zákonom stanovenej
výške. Začiatok doby plnenia vyživovacej povinnosti otca súd stanovil na návrh matky od 01.09.2014,
pretože v dobe do 26.08.2014, bolo dieťa v osobnej starostlivosti otca a od 01.09.2014 počas trvania
osobnej starostlivosti matky si otec svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému splnil iba čiastočne.

Počnúc od 01.12.2014, t.j. od doby kedy sa otec zamestnal a dosahuje príjem z pracovného pomeru, je
v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu maloletého G. Š., nar. XX.XX.XXXX, vyšším
ako len minimálnym zákonom stanoveným výživným, preto súd počnúc od 01.12.2014 otca zaviazal
platením výživného mesačne vo výške 40,- Eur.

Otec si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému G. Š. splnil v mesiaci október 2014 v sume 20,- Eur,

v mesiaci január 2015 v sume 28,- Eur (1/2 zo sumy 56,- Eur), v mesiaci marec 2015 v sume 35,- Eur
(1/2 zo sumy 70,- Eur) a v mesiaci apríl 2015 48,- Eur (1/2 zo sumy 96,- Eur), spolu v sume 131,- Eur. Za
dobu od 01.09.2014 do konca mesiaca apríl 2015 je teda dlh otca na zročnom výživnom vo výške 150,39
Eur [(27,13 x 3) + (40 x 5) - 131]. S ohľadom na predbežnú vykonateľnosť rozsudku o výživnom (§ 162 O.
s. p.) súd určil otcovi na zaplatenie celého zročného výživného lehotu troch dní od doručenia rozsudku,

pretože matka s plnením zročného výživného v splátkach nesúhlasila a s prihliadnutím tiež k neveľkej
výškezročnéhovýživnéhoakoajsprihliadnutímkuskutočnosti,žeotecmalvedomosťotom,žesavedie
súdne konanie, predmetom ktorého je úprava práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu a teda
aj možné určenie vyživovacej povinnosti otca za minulé obdobie. Otec si preto mal svoju vyživovaciu
povinnosť počas konania riadne plniť alebo mal prispôsobiť svoje výdavky tak, aby bol schopný zročné

výživné zaplatiť.

Výživné za ďalšie nasledujúce mesiace počnúc od mesiaca máj 2015 je podľa § 76 ods. 1 Zákona o
rodine otec povinný platiť matke maloletého dieťaťa vždy do konca mesiaca, ktorý predchádza mesiacu,
na ktorý sa výživné poskytuje, t.j. výživné za mesiac máj 2015 je otec povinný matke zaplatiť do konca
mesiaca apríl 2015.Styk otca s maloletým dieťaťom účastníci konania upraviť nenavrhovali, preto súd podľa § 25 ods. 2
Zákona o rodine o úprave styku otca s maloletým dieťaťom nerozhodoval.

Návrh na rozhodnutie o trovách konania podaný nebol, preto súd o trovách konania nerozhodoval podľa

§ 151 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Revúca do 15 dní odo dňa jeho
doručenia písomne v troch vyhotoveniach.

Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 205 ods. 1 O. s. p. a podľa § 42 ods. 3 O. s. p. Z odvolania musí
byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané

a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami. V odvolaní sa má uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým

bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k nasledovným vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.:

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát,

- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho

predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené ( § 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právnehoposúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok); ak ide o
rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.