Decision was made at the court Krajský súd Žilina
Judgement was issued by JUDr. Vladimír Sučik
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Zmeňujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3To/8/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612010220
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Sučik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5612010220.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline na verejnom zasadnutí konanom 16. apríla 2015 v senáte zloženom z predsedu
senátu JUDr. Vladimíra Sučika a sudcov JUDr. Milana Repáňa a Juraja Krupu prejednal odvolanie
obžalovaného V. C. proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 1T/92/2012 z 22.9.2014
a takto
r o z h o d o l :
Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn.
1T/92/2012 z 22.9.2014.
Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.
obžalovaného V. C., rod. C., nar. X.X.XXXX v W. I.,
bytom I. W. I.,
podľa § 285 písm. f) Tr. por.
o s l o b o d z u j e
spod obžaloby Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš 1Pv 268/12 z 25.6.2014, pre prečin zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák., na skutkovom základe, že:
od 1.3.2011 doposiaľ, s výnimkou mesiaca júl 2011, kedy zaplatil na výživnom 100,-€ a mesiacov
august, september, november 2011, apríl 2012, kedy matke zaplatil výživné exekútor v celkovej výške
512,80 €, neplatí výživné na svojho maloletého syna Z. C., nar. XX.X.XXXX, pretože posledný pracovný
pomer skončil k 6.10.2011 na vlastnú žiadosť a potom sa zamestnal od 1.12.2011 a k 13.4.2012 bol s ním
skončený pracovný pomer pre absencie, hoci výška výživného mu bola určená rozsudkom Okresného
súdu Liptovský Mikuláš 8C/179/09 zo dňa 11.1.2010 vo výške 130,-€ mesačne, do rúk matky N. Y.,
bytom F. U. XXX/X, W. I. a tak za uvedené obdobie dlhuje na výživnom N. Y. najmenej 1.347,13 €,
pretože zanikla trestnosť činu.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný V. C., rod. C. uznaný za vinného zo spáchania
prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. na skutkovom základe
tak, ako je uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Zo skutku vyplýva, že ku dňu vyhlásenia
prvostupňového rozsudku obžalovaný dlhoval na výživnom sumu 1.371,-Eur.
Za uvedený trestný čin bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, výkon ktorého
mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu vo výmere 2 roky.Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho
obhajcu. V odvolaní uviedol, že namieta ustálenú výšku dlžného výživného. Podľa neho dĺži nižšiu sumu,
než ju ustálil prvostupňový súd.
Krajský súd na základe podaného odvolania preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť
a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo a zistil, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, oprávneným subjektom,
pričom okresný súd rozhodol správne, keď uznal obžalovaného za vinného vzhľadom na dôkaznú
situáciu pred okresným súdom. Vzhľadom na zmenu dôkaznej situácie v rámci odvolacieho konania,
keďže obžalovaný uhradil zameškané výživné v celom rozsahu, bolo potrebné vyhovieť jeho odvolaniu
a spod obžaloby ho oslobodiť.
Pokiaľ ide o konanie pred prvostupňovým súdom krajský súd zistil, že v konaní, ktoré predchádzalo
napadnutémurozsudkuprvostupňovýsúdpostupovalpodľapríslušnýchustanoveníTrestnéhoporiadku,
ktorých zmyslom je zabezpečiť náležité zistenie skutkového stavu a možnosť uplatnenia práv
obžalovaného na obhajobu, pričom okresný súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre jeho
rozhodnutie a vykonané dôkazy tiež vyhodnotil správne, v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. V
odôvodnení rozsudku dostatočne vyložil, ktoré skutočnosti a prečo vzal za dokázané a o ktoré dôkazy
svoje skutkové zistenia oprel. Aj podľa názoru krajského súdu výsledky vykonaného dokazovania pred
prvostupňovým súdom v danom prípade vyznievali jednoznačne a tvorili ucelenú reťaz tak priamych,
ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých bez akýchkoľvek pochybností možno vyvodiť bezpečný záver, že
obžalovaný spáchal skutok tak, ako je uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Taktiež pokiaľ
ide o kvalifikáciu skutku, aj krajský súd je toho názoru, že v danom prípade boli naplnené znaky skutkovej
podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b) Tr. zák. V súlade s dôkaznou
situácioujeajvýškazameškanéhovýživného-1.371,-Eur,takakojukonštatovalvovýrokuprvostupňový
súd. Preto pokiaľ obžalovaný namietal takto ustálenú výšku dlžného výživného, jeho námietky považuje
krajský súd za neopodstatnené.
Pokiaľ ide o výrok o treste, aj tento by podľa názoru krajského súdu zodpovedal stavu veci a zákonu.
V rámci odvolacieho konania matka maloletého dieťaťa, na ktoré mal obžalovaný platiť výživné, N.
H. potvrdila, že dlžné výživné v čiastke 1.371,-Eur obžalovaný v celom rozsahu uhradil. Taktiež z
vykonaných dôkazov je zrejmé, že trestný čin, pre ktorý bol obžalovaný uznaný prvostupňovým súdom
za vinného, nemal trvalo nepriaznivé následky.
Z ustanovenia § 86 ods. 1 písm. a) Tr. zák. vyplýva, že trestnosť trestného činu zaniká aj vtedy, ak ide
o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky
a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu.
Z ustanovenia § 285 písm. f) Tr. por. vyplýva, že súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak trestnosť
činu zanikla.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, keďže obžalovaný uhradil v celej výške zameškané výživné
skôr, než sa krajský súd odobral na záverečnú poradu a trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky,
možno konštatovať, že sú splnené všetky zákonné podmienky v zmysle § 86 ods. 1 písm. a) Tr. zák.
pre zánik trestnosti trestného činu.
Keďže zanikla trestnosť činu, pre ktorý bol obžalovaný stíhaný, krajský súd postupom podľa § 285
písm. f) Tr. por. obžalovaného oslobodil spod obžaloby pre skutok kvalifikovaný ako prečin zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák., pričom keďže obžalovaného oslobodzoval spod obžaloby,
na rozdiel od prvostupňového súdu vo výroku svojho rozhodnutia krajský súd uviedol skutok uvedený
v podanej obžalobe.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.