Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, April 7, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/141/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114209652
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8114209652.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredseduJUDr.PetraŠamaasudcovJUDr.RomanaTóthaa

JUDr. Mareka Kohúta v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35 807 598, zastúpený Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4,
Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR,
Župné námestie 13, Bratislava, IČO: 00 166 073, o náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Prešov č. k. 12C/143/2014-50 zo dňa 2.9.2014, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.

N e p r i z n á v a žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh žalobcu a náhradu trov konania účastníkom
nepriznal.

V dôvodoch tohto rozhodnutia uviedol, že žalobca žalobou doručenou Okresnému súdu Humenné
(zapísanou pod sp. zn. 5C/238/2012) navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na náhradu majetkovej
škody vo výške 125,- eur a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 1.359,03 eur, ktorá mu vznikla nesprávnym
úradným postupom uvedeného súdu, ktorý nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie

exekúcie pre pohľadávku žalobcu v zákonnom stanovenej lehote. V návrhu uviedol, že v pozícií
oprávneného subjektu navrhol vykonanie exekúcie pred zvoleným súdnym exekútorom pre svoju
pohľadávku, ktorá vznikla nesplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere. Exekučný súd bol
povinný v zmysle ustanovení Exekučného poriadku po posúdení návrhu, exekučného titulu a žiadosti
súdneho exekútora v 15 - dňovej lehote udeliť poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie,
prípadnevuvedenejlehoteožiadostinavykonanieexekúcierozhodnúťinak.Podľavlastnéhovyjadrenia
súd v lehote nerozhodol a následne bol žalobca nútený vyvinúť enormné úsilie, aby dosiahol vecný

posun v exekučnom konaní, avšak napriek tomu exekučný súd nepostupoval v súlade so zákonom.
Podľa žalobcu v predmetnom prípade neexistovala okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu
postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu poverenia pristúpil až po veľmi
dlhej dobe. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si žalobca uplatnil náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková ujma predstavovala náhradu účelne
vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania
pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Ďalším uplatneným nárokom bola náhrada nemajetkovej ujmy
v peniazoch, ktorá vznikla tým, že márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania
poškodeného, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a taktiež došlo k
vyvolaniu viacerých rizík, t.j. že neskorým ukončením procedúry exekučným súdom dôjde k zánikupovinného, k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, prípadne insolvencii povinného.
Zároveň vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote mohol včas, efektívne
a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zabezpečeniu vymožiteľnosti jeho pohľadávky,

pretože by vedel, že žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá a je potrebné uskutočniť náhradu
exekučnéhotitulu.Náhradanemajetkovejujmymábyťvnímanáakospravodlivásatisfakciazakonkrétne
porušenie jeho zákonných nárokov a základných práv so zdôraznením neexistencie akéhokoľvek
účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu. S poukazom
na uvedené, podľa tvrdenia žalobcu, možno skonštatovať úplne zbytočné a právne nezdôvodniteľné

časové omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu, ktoré spôsobilo v súvislosti s vymáhanou
pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu, ako aj
zánik už vytvorených podnikateľských plánov. Vyvolaná strata zisku zrealizovaného obchodu spôsobila
hospodársku stratu na strane žalobcov, ale aj na strane jeho majiteľov. Napokon nezákonným zásahom
vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní
ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke

na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za
porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej
ujmy vychádzal z doteraz judikovaných súm, ktoré boli priznané sťažovateľom Nálezmi Ústavného súdu
Slovenskej republiky pri konštatovaní prieťahov za určité obdobie. Žalobca namietal, že exekučný súd
napriek tomu, že ním prejednávaná vec týkajúca sa povinnej Y. T., vedenej pod sp. zn. Okresného

súdu Humenné 10Er/620/2009, nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti, nevyžadovala takú
spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas
potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti na vykonanie exekúcie až dňa 1.7.2011 a to
rozhodnutím o zamietnutí tejto žiadosti. K rozhodnutiu tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby.

Žalovaný navrhol návrh žalobcu zamietnuť, keď v prvom rade namietal procesné pochybenie v žalobe,
v ktorej sa neuvádza spisová značka príslušného konania a nie sú uvedené relevantné údaje, ktoré
majú význam pre posúdenie celej veci. Vo všeobecnosti žalovaný namietal, že žalobca nepredložil jeden
relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej
škody a nemajetkovej ujmy a napriek tomu, že síce časť dôkazov uviedol, najmä odkazom na exekučné

spisy, v skutočnosti prenáša dôkaznú povinnosť na súd. Zároveň poukázal na to, že nie je splnená
základná podmienka pre vyhovenie žalobe v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z. a to predbežné prerokovanie
nároku s príslušným orgánom štátu, po neúspešnosti ktorého je možné predmetnú žalobu podať po
uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti žalobcu. Žalovaný poukázal na to, že dňa 23.4.2012
mu boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie náhrady škody a vzhľadom na skutočnosť,

že už dňa 27.9.2012 bola doručená žaloba vo veci je zrejmé, že žalobca ju nepodal po uplynutí
6-mesačnej lehoty, ale skôr. Žalovaný poukázal na znenie Exekučného poriadku, v zmysle ktorého
pre posudzovanie exekučného titulu rozhodcovského rozsudku neplatí stanovená 15-dňová lehota na
udelenie poverenia, prípadne na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia. Tento záver platí pre znenie
Exekučného poriadku pred 1.6.2011, ako aj po 1.6.2011. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Ústavného

súdu SR sp. zn. I. ÚS 16/2002, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že pri posúdení, či došlo alebo nedošlo
k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy,
Ústavný súd prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené v Ústave alebo v zákone, ale ich nedodržanie
nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch
sú rozhodujúce všetky okolností v danej veci. Pojem zbytočné prieťahy obsiahnutý v článku 48 ods. 2

Ústavy SR je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené
v zákone. So zreteľom na konkrétne okolnosti veci, sa totiž ani v týchto prípadoch postup dotknutého
štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať
ako prieťahy zbytočné v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Zároveň žalovaný poukázal na nedostatok
právomocivšeobecnéhosúdupreskúmavaťefektívnosťarýchlosťsúdnehokonaniainéhosúduvkonaní

o náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z. z., pretože k takémuto skúmaniu môže byť rozhodovanie
súdu podrobené len v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky na základe ústavnej sťažnosti.
Všeobecný súd potom môže o náhrade škody v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z. rozhodovať na základe
prieťahuvsúdnomkonanílenvprípade,aktietobolikonštatovanévovýsledkochvybaveniasťažnostina
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v

disciplinárnomkonaní,vktoromsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo po právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, v ktorom Ústavný súd SRkonštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalovaný uplatnil tiež
námietku premlčania nároku žalobcu. K vyčíslenej škode a k nemajetkovej ujme vyjadril názor, že
uplatnená suma titulom náhrady škody je len hypotetickou sumou nezodpovedajúcou kritériám vzniku

škody, pričom zjavne nejde o škodu skutočnú a nemajetková ujma je vyčíslená na základe nesprávnej
právnej úvahy. K príčinnej súvislosti žalovaný uviedol, že táto nie je daná ani pre prípad uplatnenej
náhrady škody z nezákonného rozhodnutia súdu, prípadne z náhrady škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom, ktorý je zo strany žalobcu tvrdený a žiadal návrh v plnom rozsahu zamietnuť.

Súd na základe vykonaného dokazovania zistil skutkový stav, podľa ktorého z exekučného spisu
Okresného súdu Humenné mal zistené, že návrh na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bol
exekučnému súdu doručený dňa 23.7.2009 súdnym exekútorom. Exekučným titulom bol rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 11.5.2009 sp. zn. SR 00445/09. Dňa 10.9.2009 bolo vyhotovené
podanie, ktorým bolo požadované predloženie zmluvy o úvere a Všeobecné obchodné podmienky.
Dňa 18.11.2009 bola súdu doručená žiadosť o poskytnutie informácie o stave konania zo strany

oprávneného, pričom tento dňa 1.2.2010 reagoval podaním, v ktorom uviedol, že požiadavka
exekučného súdu na predloženie zmluvy o úvere nemá oporu v Exekučnom poriadku a je nad rámec
prieskumnej povinnosti exekučného súdu. Dňa 10.2.2010 predložil rozhodcovský súd rozhodcovský
spis, ktorý bol žiadaný exekučným súdom. Dňa 14.12.2010 bolo vydané uznesenie, ktorým súd zamietol
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti istiny nad sumu 92,51

eur a v časti úroku z omeškania. Dňa 1.4.2011 exekučný súd zastavil exekúciu v časti istiny a úrokov z
omeškania.Dňa2.6.2011bolovydanéuznesenie,ktorýmsúdžiadosťsúdnehoexekútoravostatnejčasti
exekúcie, ktorá nebola ešte zastavená, zamietol. Ďalej súd vykonal dokazovanie znaleckým posudkom
č. 1/2014, ktorý bol doručený zo strany žalobcu v súvislosti s výškou uplatnenej náhrady škody.

Pokiaľ ide o právne posúdenie veci, súd citoval ust. § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1, ust. § 9 ods. 1, 2,
ust. § 15 ods. 1, ust. § 16 ods. 1, ust. § 17 ods. 2, 3, ust. § 19 ods. 1, 3 zákona č. 514/2003 Z.z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ďalej
ust. § 41 ods. 1 až 3, ust. § 44 ods. 1 až 9 Exekučného poriadku, ust. § 41 ods. 1 až 3 Exekučného
poriadku účinného od 1.6.2010 a v tejto súvislosti ust. § 44 ods. 1 až 6. Poukázal na to, že nesprávnym

úradným postupom je porušovanie povinností pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä jeho nesprávne
vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. Nesprávnym úradným postupom je
aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote a podľa vyššie
citovaných zákonných ustanovení štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri
výkone verejnej moci iba pri splnení troch podmienok, ktoré musia byť splnené súčasne a to nesprávny

úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom
škody. Bez ohľadu na rôzne výklady ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku v znení
pred 1.6.2011 a po tomto dátume, súd považoval uvedenú 15-dňovú lehotu na preskúmanie žiadostí
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie za mimoriadne krátku na to, aby mohol exekučný súd
náležite preskúmať predložený rozhodcovský rozsudok, ako aj žiadosť súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie. V tejto súvislosti zdôraznil povinnosť exekučného súdu skúmať, či
rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom. Zdôraznil, že podľa rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 545/2010 je exekučný súd oprávnený a povinný
skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen

v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. Je povinný dôsledne skúmať, či sú splnené
formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie a to v každom štádiu exekúcie a v prípade
zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu,
musí na zistenie nezákonnosti exekúcie adekvátne procesne reagovať. Je tak predovšetkým povinný
skúmať, či podklad, na základe ktorého súdny exekútor žiada o vydanie poverenia na vydanie exekúcie

je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ust. § 41 Exekučného poriadku. K zhodnému záveru dospel
aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 29.3.2011 pod sp. zn. 5Cdo/291/2010. Ďalej súd
poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 606/2012 zo dňa 14.12.2012, v ktorej sa
zaoberal sťažnosťou žalobcu v obdobnej veci a v ktorej uviedol, že pojem zbytočné prieťahy obsiahnutý
v čl. 48 ods. 2 je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S

ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať
takými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako prieťahy zbytočné. Ústavný súd poukázal na
to, že už v predchádzajúcich rozhodnutiach vyslovil, že ojedinelá nečinnosť súdu v trvaní aj niekoľko
mesiacov ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov. Uviedol, že v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v relevantnom
čase už 15- dňová lehota od doručenia žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia neplatí, ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom a musí rozhodnúť o zamietnutí

žiadosti na vykonanie exekúcie. V čase rozhodovania pred Ústavným súdom bolo už o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia rozhodnuté a doba rozhodovania o tejto žiadosti v trvaní viac ako
13 mesiacov by vo všeobecnosti nebola ústavne udržateľná, ale v okolnostiach daného prípadu, keď
Ústavnému súdu bolo z rozhodovacej činnosti známe, že sťažovateľka podávala žiadosti o udelenie
poverení na vykonanie exekúcie hromadne, teda v rovnakom čase, zaťažovala všeobecný súd väčším

počtompodaní,vzhľadomnatomuselapočítaťsurčitýmtechnicko-administratívnymzdržanímnastrane
všeobecného súdu, ktoré spôsobilo, že o jej žiadosti bolo rozhodnuté s určitým časovým odstupom, čo
je možné považovať za ústavne akceptovateľné.

V predmetnom konaní súd nemal za preukázaný nesprávny úradný postup, pretože v uvedenej veci
exekučný súd konal sústredene bez prieťahov a tvrdená nečinnosť exekučného súdu žalobcom nebola

zistená. Návrh bol doručený dňa 23.7.2009, exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok a bola
žiadaná súčinnosť oprávneného, ktorú neposkytol v lehotách určených súdom. K ustanoveniu § 44
ods. 2 Exekučného poriadku súd považoval za potrebné dodať, že je dňom zvýraznená zodpovednosť
exekučného súdu za vydanie poverenia, pretože jeho vydanie musí by výsledkom náležitého skúmania
exekučného titulu. Keďže titulom bol rozhodcovský rozsudok, bolo potrebné vychádzať aj zo zákona o

rozhodcovskom konaní, v ktorom kontexte 15-dňová lehota na vydanie poverenia je extrémne krátka.
Žalobca nepreukázal nesprávny úradný postup súdu pri posudzovaní a rozhodovaní o žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Nepreukázal, že by prípadným oneskoreným rozhodnutím,
a tým, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a v konečnom dôsledku, ktorá
bola zamietnutá, mu súd spôsobil škodu z titulu vecných nákladov na správu pohľadávky, výdavkov

na urgencie, publikačné výdaje, poštovné a pod.. Keďže nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty
nesprávneho úradného postupu zo strany exekučného súdu, nie je možné nárok žalobcovi priznať. Z
týchto dôvodov súd žalobu zamietol.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol tento zrušiť a vec vrátiť súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie. Odvolacie námietky spočívali v tom, že účastníkovi konania sa postupom
súdu odňala možnosť konať pred súdom, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým,
že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a ďalej, že
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností. K jednotlivým odvolacím námietkam bližšie uviedol, že došlo k

nesprávnej aplikácii novej právnej úpravy § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z.. Súd vôbec nevysvetlil prečo
zastávanázor,žeúčastníkomnevznikolstavprávnejneistoty.Právnaneistotaexistujevždydočasu,kým
nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie
trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Exekučný súd však ignoroval túto legitímnu sféru, na
čo zo zákona nemal oprávnenie a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany

základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Exekučný súd rozhodoval o udelení
poverenia na vykonanie exekúcie, s čím nemal nič spoločné rozhodcovský súd. Právna istota ohľadom
riadneho výkonu exekúcie nemohla byť odstránená rozhodnutím rozhodcovského súdu, ale len súdu
exekučného. Súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami. Súd
má aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom,

na ktorom nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Ďalej poukázal na existenciu znaleckého posudku
č. 1/2014, pokiaľ ide o výške vzniknutej škody a tiež aj k návrhu na prerušenie konania z dôvodu, že
prebieha konanie o prejudiciálnej otázke, ktorou je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného
sudcu.

Žalovaný sa na odvolanie žalobcu nevyjadril.

Odvolací súd prejednal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu, v ktorom sa odvolateľ domáhal jej
preskúmania a dospel k záveru, že jeho odvolanie nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav a vyvodil z neho aj správny právny záver, ak návrh
žalobcu zamietol z dôvodu nepreukázania jedného z predpokladov zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a to existencie nesprávneho úradného postupu. Tak ako súd prvého stupňa
zdôraznil s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR, nie každé nedodržanie zákonom stanovenejlehoty znamená to, že ho možno kvalifikovať ako porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov. Naviac odvolací súd má za to, že neexistencia nesprávneho úradného postupu nebola
preukázaná práve v súvislosti s ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu

spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov účinného od 1.1.2013. Podľa
tohto ustanovenia totiž pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení
povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri
výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov
vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného

rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, v ktorom sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil
disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej
sťažnosti,ktorýmÚstavnýsúdSRkonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov. Uvedené podmienky tohto ustanovenia v danom prípade neboli naplnené, pričom ide o

ustanovenie, ktoré bolo možné aplikovať aj na daný prípad, pretože ide o tzv. nepravú retroaktivitu,
pri ktorej zákonodarca v novom právnom predpise uznáva právne skutočnosti, na základe ktorých
podľa predchádzajúcej právnej normy došlo k vzniku určitých právnych vzťahov. O nepravú retroaktivitu
môže ísť napriek tomu, že zákonodarca prípadne novým právnym predpisom zároveň s účinnosťou
do budúcna prinesie určité zmeny aj tých práv alebo povinností, ktoré vznikli za platnosti skoršieho

zákona. Nepravá retroaktivita nebráni zákonodarcovi novou právnou úpravou vstúpiť aj do tých právnych
vzťahov, ktoré vznikli na základe skôr prijatej právnej normy a meniť ich režim. Za prípustné sa považuje,
pokiaľ nová právna úprava uznávajúc práva a povinnosti nadobudnuté podľa skoršieho právneho
predpisu zavádza do budúcna nový režim a mechanizmus (procedúru) uplatnenia týchto práv, alebo
pokiaľ právom nadobudnutým za skoršej právnej úpravy priznáva odo dňa účinnosti neskoršej právnej

úpravy nový obsah. V konečnom dôsledku nepôsobí nepravá retroaktivita do minulosti, ale akceptuje
stav, ktorý nastal za skôr platnej a účinnej právnej úpravy, avšak tento stav rieši až v čase účinnosti novej
právnej úpravy. Je potrebné zdôrazniť, že ust. § 9 ods. 2 citovaného zákona nijako neruší prípadné práva
žalobcu, ktoré by mu vyplynuli z nesprávneho úradného postupu súdu, ale zavádza do budúcna nový
režim a mechanizmus uplatnenia tohto práva a priznáva tomuto nový obsah. Ak teda v danom prípade

nie je naplnený predpoklad nesprávneho úradného postupu v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.
účinného od 1.1.2013, potom chýba jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu a z tohto dôvodu je
nárok žalobcu nedôvodný. Pokiaľ ide o ostatné odvolacie námietky so zreteľom na vyššie uvedené, tieto
sú nevýznamné, keďže nijako nemôžu ovplyvniť neexistenciu jedného z predpokladov zodpovednosti
za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z..

V odvolacom konaní bol žalovaný úspešný, avšak neuplatnil si právo na náhradu trov konania, preto
mu táto priznaná nebola.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.