Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 8, 2015

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 9C/121/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814208271
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Gešvantnerová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:3814208271.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Beatou Gešvatnenrovou v právnej veci navrhovateľa

TELERVIS PLUS, a.s., IČO: 35717769, Bratislava, Staré Grunty 7, zast. JUDr. Alan Strelák, Na vŕšku
12, Bratislava, proti odporkyni: Y. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., D. 32X/XX v konaní o zaplatenie 585
eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom podaným 7.5.2014 uplatnil voči odporkyni nárok na zaplatenie 585,- eur s úrokom
z omeškania 9% ročne od 30.3.2010 do zaplatenia a trovy konania. Uviedol, že dňa 19.8.2009 uzavreli
účastníci zmluvu o spotrebiteľskom úvere na čiastku 500,- eur za poplatok za správu úveru 345,-eur.

Zmluvousadlžníkzaviazalcelkovúčiastku845,-eurzaplatiťv13mesačnýchsplátkach,po65,-eur.Prvá
splátka bola splatná 10. Deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia 30. deň po splatnosti predchádzajúcej
splátky. Po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky je veriteľ oprávnený žiadať
vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi, ak sa nedohodnú inak. Prevzatie finančnej hotovosti potvrdila
odporkyňa podpisom zmluvy. Odporkyňa celkom zaplatila 260,- eur s tým, že posledná suma 65,- eur
bola uhradená 20.11.2009. Keďže odporkyňa neplnila riadne a včas splátky, navrhovateľ jej oznámil
stratu výhody splátok a upozornil ho na uplatnenie práva podľa § 53 odst. 8 Občianskeho zákonníka. V

oznámení z 22.4.2010 navrhovateľ oznámil odporcovi, že celý dlh sa stal splatným 29.3.2010. Ku dňu
podanianávrhupredstavujedlžnáčiastka585,-eurrozdielmedziposkytnutýmúveromspoluspoplatkom
za správu úveru vo výške 845,-eur a čiastkou, ktorú odporkyňa uhradila 260,-eur.

Odporkyni bol doručený návrh na začatie konania s výzvou na vyjadrenie, pričom odporkyňa sa k návrhu
nevyjadrila, na pojednávanie sa nedostavil, preto súd prejednal a rozhodol vec v jej neprítomnosti ako
aj neprítomnosti navrhovateľa, ktorý sa ospravedlnil a žiadal aby súd konal v jeho neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 19.8.2009,
predžalobnou upomienkou - výzvou k úhrade z 12.3.2010, oznámením o zosplatnení záväzku z
22.4.2010, na základe čoho zistil tento skutkový stav:

Dňa 19.8.2009 uzavreli účastníci zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej pri
podpise zmluvy veriteľ poskytol odporkyni hotovostný úver vo výške 500,- eur ,za poskytnutie úveru si
veriteľ účtuje poplatok za správu úveru 345,-eur. Dlžník sa zaviazal uhradiť veriteľovi istinu 500,- eur a
poplatok za správu úveru 345,-eur v 13 mesačných splátkach, vo výške 65,- eur, pričom prvá splátka jesplatná 10.deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia splátka až do úplného splatenia je splatná 30.deň po
splatnosti predchádzajúcej splátky. Priemerná RPMN bola určená 37,93 %. Neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy sú aj obchodné podmienky, ktoré tvoria prílohu tejto zmluvy. Zmluva bola podpísaná oboma

zmluvnými stranami dňa 19.8.2009.

Predžalobnou upomienkou -výzvou k úhrade dlžnej sumy z 12.3.2010 vyzýval navrhovateľ odporcu k
úhrade omeškaných splátok 195,- eur, a to do 5 dní od obdržania výzvy s tým, že ak úhrade nedôjde
stáva sa splatný celý úver.

Oznámením o zosplatnení záväzku z 22.4.2010 oznamoval navrhovateľ odporcovi, že ku dňu 29.3.2010
sa zosplatnil celý úver, pričom dlh predstavuje 585,- eur so zmluvnou pokutou vo výške mesačného

poplatku za správu úveru za každý začatý mesiac omeškania.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia
zmluvy spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. d/ citovaného zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ
zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 52
ods. 1 Občianskeho zákonníka (platného a účinného ku dňu uzavretia zmluvy o úvere), spotrebiteľskými
zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto

zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane
spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať

svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone stanovenej /§ 101 až 110/. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (v znení účinnom od 1.5.2014) orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia

práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.".

Uzavretú zmluvu o úvere súd považoval za zmluvu spotrebiteľskú, keďže navrhovateľ ako právnická
osoba poskytol v rámci svojho podnikania úver odporcovi ako fyzickej osobe, ktorý nekonal v rámci

predmetu svojho povolania alebo podnikania. Z formy a obsahu zmluvy je zrejmé, že a jedná o
tzv. „formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára má navrhovateľ už pripravenú a dopisuje do nej
iba konkrétne údaje týkajúce sa dlžníka, ktorý obsah tejto zmluvy žiadnym podstatným spôsobom
neovplyvňuje /viď napríklad splácanie úveru buď len v 13 alebo 7 mesačných splátkach a podobne/.
I keď ide o zmluvu uzavretú podľa ustanovení Obchodného zákonníka, považoval jednoznačne

za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 v spojení s § 879j Občianskeho zákonníka. Súdvzhľadom na právnu úpravu zákona č. 258/2001 Z.z. uvádza, že predmetnú zmluvu, uzavretú medzi
právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom, možno podriadiť režimu zákona č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy. Zároveň je potrebné uviesť,

že zákon o spotrebiteľských úveroch patrí do oblasti predpisov občianskeho práva a je vo vzťahu
k Občianskemu zákonníku lex specialis (uvedený záver podporujú aj odkazy k textu zákona, aj keď
nie presne v naznačených súvislostiach). Uvedené znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne
upravené zákonom č. 258/2001 Z.z., použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho
zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch podľa prvej hlavy ôsmej časti Občianskeho

zákonníka. Rovnako na spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 až 60 Občianskeho zákonníka je potrebné
vzhľadom na ich systematické zaradenie do Občianskeho zákonníka aplikovať všeobecné ustanovenia
o občianskoprávnych vzťahoch. Vyplýva to i zo znenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veta
druhá, podľa ktorej možno vyvodiť, že spotrebiteľ si zmluvou nemôže zhoršiť postavenie, ktoré by
inak mal pri aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka ako celku. Súd teda dospel k záveru, že
na spotrebiteľské zmluvy, ktoré boli uzavreté podľa Obchodného zákonníka, sa vzťahujú príslušné

ustanovenia Občianskeho zákonníka (nie Obchodného zákonníka). Nakoniec v zmysle § 54 ods. 1
Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sa nemôžu odchýliť od
ustanovení Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa (od akýchkoľvek, t.j. aj od všeobecných
ustanovení, a teda i ustanovení o premlčaní).

Súd sa preto zaoberal najskôr otázkou, či nárok navrhovateľa je premlčaný alebo nie. Z návrhu

navrhovateľa vyplýva, že voči odporcovi si uplatňuje nárok na zaplatenie dlžnej sumy 585,- eur ako
neuhradenej časti úveru zo zmluvy o úvere. V konaní bolo preukázané, že táto zmluva bola listom zo
dňa 22.4.2010 zo strany navrhovateľa zosplatnená k 29.3.2010. Od tohto dňa začala plynúť premlčacia
doba na uplatnenie nároku voči odporcovi. Ako bolo uvedené, na predmetný vzťah a právo navrhovateľa
súd aplikuje premlčaciu dobu podľa Občianskeho zákonníka, ktorá je trojročná. I keď účastníci uzavreli

zmluvu o úvere podľa Obchodného zákonníka, ktorá ako typ zmluvy je absolútnym obchodom, zároveň
táto zmluva spadá pod úpravu spotrebiteľských zmlúv podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, ako
i zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Keďže splatnosť dlžnej sumy nastala 29.3.2010,
navrhovateľovi uplynula trojročná premlčacia doba najneskôr 29.3.2013. Návrh vo veci samej podal dňa
7.5.2014, t.j. po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, preto súd považoval jeho návrh za premlčaný.

Keďže došlo k premlčaniu istiny, dochádza k premlčaniu aj jej príslušenstva, t.j. aj úrokov z omeškania.
Vzhľadom k tomu, že nárok navrhovateľ je premlčaný, súd rozhodol vo veci tak, že návrh navrhovateľa
ako nedôvodný zamietol.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 odst. 1 O.s.p.. V konaní bola úspešná odporkyňa.
Tá si náhradu trov konania neuplatnila. Procesný návrh na náhradu trov konania podal navrhovateľ,

ktorý bol v konaní neúspešný, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Prievidza do 15 dní odo dňa jeho
doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach

(§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.