Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 2, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/464/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811204376
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3811204376.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice
Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľky S. A., s miestom podnikania v U., J.
XX, F.: XXXXXXXX, zastúpenej Z.. Z. O., advokátom so sídlom v Y., I. XXXX/X proti odporcovi: V. N.,
s.r.o., so sídlom v K., G. I. XXA, F.: XXXXXXXX, zastúpenému JUDr. V. E., advokátom so sídlom v K.,
G. I. č. 8, o zaplatenie X.XXX eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu

Prievidza zo dňa 31.mája 2013, č. k. 6C/87/2011-182 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania - trov právneho
zastúpenia vo výške 79,18 eur k rukám JUDr. Z. O., advokáta do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke 6 100

eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z tejto sumy od 22. decembra 2010
do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti návrh zamietol. Odporcovi
uložil povinnosť nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 2 631,84 eur, pozostávajúce z trov
právneho zastúpenia vo výške 2 259,84 eur a iných trov vo výške 372 eur, ktoré je povinný zaplatiť
advokátovi navrhovateľky do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Odporcovi uložil povinnosť nahradiť
štátu trovy konania vo výške 533,94 eur, ktoré je povinný zaplatiť Okresnému súdu Prievidza do troch dní

od právoplatnosti rozsudku. Vychádzal zo zistenia, že dňa 15. januára 2009 účastníci uzatvorili Zmluvu
o nájme nebytových priestorov na dobu určitú -12 rokov. K skončeniu nájomného vzťahu založeného
Zmluvou prišlo pred uplynutím dohodnutej doby, dňa 31. augusta 2010. Sporné nebolo ani to, že
navrhovateľka vroku2009investovaladostavebnýchúpravprenajatéhonebytovéhopriestoru č. 108/2,
o výmere 52,6 m2, nachádzajúceho sa v nehnuteľnosti - polyfunkčnom objekte so súpisným č. XXXX
na pozemku s parcelným č. XXXX/X v katastrálnom území K., evidovanom na LV č. XXXXX (ďalej

len „nebytový priestor“) celkovo 9 224,40 eur, nakoľko jej odporca nebytový priestor odovzdal v stave
nespôsobilom na dohodnuté užívanie. Obaja účastníci konania si boli vedomí toho, že v čase vzniku
nájomného vzťahu bol nebytový priestor v stave nespôsobilom na dohodnuté užívanie, išlo o tzv. holo
priestor s betónovou podlahou, stropom zo želozobetónu, neomietnutými stenami a bez ukončenej
elektrickej inštalácie (článok 5.1 Zmluvy, č. l. 12 spisuPredmetom sporu medzi účastníkmi konania
zostalo to, o koľko sa zvýšila hodnota nebytového priestoru vo vlastníctve odporcu po stavebných

úpravách, ktoré na svoje náklady uskutočnila navrhovateľka, ako aj to, či má navrhovateľka vôbec nárok
na zaplatenie peňažnej sumy od odporcu, a ak áno, tak v akej výške. Zo znaleckého posudku č. 11/2012
vyplynulo, že k 15. januáru 2009 bola všeobecná hodnota nebytového priestoru vo výške 25 900 eur a
k 31. augustu 2010 bola vo výške 32.100 eur. Na písomnú námietku odporcu v oznámení z 30 apríla
2012 (č. l.122-123 spisu), že znalec stanovil všeobecnú hodnotu nebytového priestoru podľa stavebno-
technického stavu k 1. marcu 2012 a zohľadnil v nej tak aj opravy nebytového priestoru, ktoré po

skončení nájomného vzťahu uskutočnil na svoje náklady odporca, bolo dodatkom č. 1 k znaleckémuposudku č. 11/2012 stanovené, že hodnota týchto prác je 1.542,38 eur. Náklady odporcu na opravu
dlažby boli v dodatku č. 1 k znaleckému posudku (položka 771, č. l. 149 spisu) vyčíslené na 68,634 eur
bez DPH, t.j. 82,36 eur s DPH. Nakoľko výšku nákladov, ktoré mali byť vynaložené na opravenie (zatretie

omietkou) cca. 36 dierok o priemere 10 milimetrov nebolo možné zistiť z vykonaného dokazovania, určil
juvzmysle§136O.s.p.súdadospelkzáveru,žesuma17,64eur sDPHpostačujena úhradunákladov
zaspotrebnýmateriálajedenapolhodinypráce. ZvýpovedesvedkaIng.V.N.vyplynulo,žev čase,keď
došlokuskončeniunájomného vzťahumedziúčastníkmikonania, pripravovalafirmaV.,s.r.o.nebytový
priestory pre ďalšieho nájomníka, pričom sa opravila dlažba, nakoľko pár dlaždíc bolo popraskaných.

Opravilo sa aj špárovanie, pretože v stenách sa nachádzali po poličkách diery. Jedna stena bola nanovo
opláštená, pričom ostatné, kde nebolo dier veľa, sa len vyspravili a celý priestor sa vymaľoval. Zároveň
sa musela skontrolovať elektroinštalácia. Z výpovede svedka Mgr. Y. A. vyplynulo, že v čase ukončenia
nájmu bol svedok tri hodiny pred odovzdaním nebytového priestoru prítomný v tomto objekte, aby
zadokumentoval, v akom stave sa predmetný priestor odovzdáva. Vyhotovil fotografickú dokumentáciu
aj video. Svedok uviedol, že v čase odovzdania predmetného nebytového priestoru zostali zachované

práce, ktoré boli vyúčtované na základe faktúry. Čo sa týka poškodenia, boli tam len dve odlepené
dlaždice, čo je aj zadokumentované. Poukázal na to, že 7. decembra 2011 cez okno nahliadol do objektu
a zistil, že sa nachádza v rovnakom stave, v akom ho odovzdávali, okrem toho, že bol vymaľovaný.
Z preberacieho protokolu, z fotografickej dokumentácie i videozáznamu vyplynulo, že 30. augusta 2010
odovzdávala navrhovateľka odporcovi nebytový priestor v stave spôsobilom na užívanie, okrem toho,

že zopár dlaždíc z podlahy bolo uvoľnených a v stenách zostali po odmontovaní regálov drobné dierky.
Z písomného návrhu na uzavretie dohody o vyporiadaní majetkových práv po skončení nájmu z 20. júla
2012 (č. l. 178-179 spisu) vyplýva, že navrhovateľka odporcovi navrhla, aby jej v lehote 10 dní od jeho
doručenia písomne oznámil, či jej zaplatí hodnotu zariadenia nebytového priestoru, pričom uviedla, že
inak bude nútená zariadenie a vybavenie odniesť a vrátiť objekt v takom stave, v akom bol v čase vzniku

nájmu. V písomnom oznámení o skončení nájmu nebytových priestorov z 23. augusta 2010 (č. l. 16
spisu) odporca nesúhlasil s tým, aby navrhovateľke vyplatil náklady, ktoré investovala do prenajatého
nebytového priestoru pričom uviedol: „....súhlasíme s tým, aby ste si z priestoru odniesli hnuteľné veci,
ktoré je možné zdemontovať bez porušenia stavebných častí prenajatého priestoru.“. Nakoľko účastníci
konania uzatvorili Zmluvu podľa ustanovení zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení

neskorších predpisov a zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení
neskorších predpisov, súd na zistený skutkový stav aplikoval nasledujúce ustanovenia všeobecne
záväzných právnych predpisov: § 43a ods. 1, § 43b ods. 3 veta prvá, § 43c ods. 1, § 44 ods. 2 veta prvá,
§ 517 ods. 2, § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky
č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom

do 31. januára 2013. Pri právnom posudzovaní zisteného skutkového stavu sa súd najskôr zaoberal
procesnou obranou odporcu, spočívajúcou v tvrdení, že medzi účastníkmi konania došlo k uzatvoreniu
dohody o spôsobe vyporiadania vloženej investície, pričom zistil, že toto tvrdenie odporcu nie je v súlade
so skutkovým stavom vyplývajúcim z vykonaného dokazovania. Je nepochybné, že písomné podanie
navrhovateľky z 20. júla 2010 obsahovalo všetky náležitosti návrhu na uzatvorenie zmluvy, pričom

obsah navrhovanej dohody bol vyjadrený tak, že odporca má navrhovateľke zaplatiť určitú hodnotu
zariadenia nebytového priestoru, inak navrhovateľka bude nútená zariadenie a vybavenie odniesť a
vrátiť odporcovi objekt v takom stave, v akom bol v čase vzniku nájomného vzťahu. Navrhovateľka
vo svojej písomnej oferte zároveň určila i desaťdňovú lehotu na jej prijatie. Súd zistil, že odporcovi sa
nepodarilo preukázať, že by jeho písomné podanie z 23. augusta 2010 došlo navrhovateľke včas a

konštatuje, že ak by tomu aj tak bolo, z obsahu tohto podania vyplýva, že sa nejedná o prijatie návrhu,
ale o nový návrh. Z písomného oznámenia o skončení nájmu nebytových priestorov (č. l. 16 spisu) totiž
vyplýva, že odporca nesúhlasí so zaplatením hodnoty zariadenia nebytového priestoru ani s tým, aby
mu navrhovateľka odovzdala nebytový priestor v stave, v akom bol v čase vzniku nájomného vzťahu,
čo vyjadruje slovami citovanými na piatej strane tohto rozsudku. Z uvedeného vyplýva, že procesná

obrana odporcu neobstojí, nakoľko medzi účastníkmi konania nedošlo k uzatvoreniu dohody o spôsobe
vyporiadania vloženej investície. Za tohto stavu súd na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenie §
667 ods. 1 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že navrhovateľka môže od odporcu požadovať
po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota jeho veci. Odporca jej totiž dal súhlas
so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov. Zmeny nebytového priestoru teda navrhovateľka

vykonala na svoje náklady a v dobrej viere, že prenajaté nebytové priestory bude užívať po dobu
12 rokov. Pri určení výšky peňažného nároku navrhovateľky voči odporcovi súd dospel k záveru, že
navrhovateľka by mala nárok požadovať od odporcu zaplatenie celej sumy 6.200 eur len v tom prípade,
ak by mu nebytový priestor odovzdala bez poškodenej dlažby a bez dier v stenách. Sama navrhovateľkamalamožnosťuplatniťsiuzhotoviteľaúpravnebytovéhopriestoruzárukunapoloženúdlažbuaobjednať
si remeselníka na opravenie (zatretie omietkou) cca. 36 dierok o priemere 10 milimetrov. Súd preto
zohľadnil námietku odporcu a o hodnotu týchto prác (100 eur) nárok navrhovateľky znížil. Hoci odporca

navrhoval znížiť navrhovateľkou uplatnený peňažný nárok aj o ostatné práce uvedené v dodatku č.
1 k znaleckému posudku, súd na základe vykonaného dokazovania (preberací protokol, fotografie,
videozáznam) dospel k záveru, že tieto nemuseli byť vykonané vôbec (frapantné je najmä vykonanie
kontroly a revízie elektroinštalácie v cene 148,956 eur bez DPH - po roku a pol od ostatnej revízie, t.
j. pred uplynutím 5 ročnej lehoty stanovenej vyhláškou č. 508/2009 Z. z.). Pokiaľ sa odporca rozhodol

po skončení nájomného vzťahu s navrhovateľkou upravovať si svoj nebytový priestor podľa vlastných
predstáv (dokupovať do neho ďalšie svietidlá so žiarivkami, znova ho celý vymaľovať a pod.), je povinný
znášať náklady týchto úprav a bolo by v rozpore s princípom spravodlivosti, ak by ich v tomto konaní
znášala navrhovateľka. Vychádzajúc z uvedeného súd odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke
sumu 6 100 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne, pretože základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k 22. decembru 2010 bola vo výške 1% a vo zvyšnej časti 100 eur

s príslušenstvom návrh navrhovateľky zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods.
3 O. s. p. a navrhovateľke, ktorá mala neúspech len v pomerne nepatrnej časti priznal plnú náhradu
trov konania pozostávajúcich zo sumy zaplatených súdnych poplatkov vo výške 372 eur a sumy trov
právneho zastúpenia vo výške 2.259,84 eur. Sumu trov právneho zastúpenia súd určil podľa vyhlášky č.
655/2004Z.z.oodmenáchanáhradáchadvokátov zaposkytovanieprávnychslužiebvzneníneskorších

predpisov nasledovne: Základná sadzba tarifnej odmeny advokáta za jeden úkon právnej služby bola
s ohľadom na výšku priznaného nároku stanovená na 210,81 eur (§ 10 ods. 1 vyhlášky) a túto súd
spolu s prislúchajúcim režijným paušálom ( § 16 ods. 3 vyhlášky ) priznal za nasledovné
úkony právnej služby: (i) prevzatie a príprava zastúpenia - v roku 2011 (§ 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky)
odmena vo výške 210,81 eur a režijný paušál 7,41 eur, (ii) písomné podanie vo veci samej - návrh na

začatie konania zo dňa 18. marca 2011 (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky) odmena vo výške 210,81 eur a
režijný paušál 7,41 eur, (iii) písomné podanie vo veci samej - vyjadrenie k odporu zo dňa 24. júna 2011
(§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky) odmena vo výške 210,81 eur a režijný paušál 7,41 eur, (iv) účasť na
pojednávaní dňa 11. augusta 2011 (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky) odmena vo výške 210,81 eur, režijný
paušál 7,41 eur, (v) účasť na pojednávaní dňa 7. decembra 2011 (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky) odmena

vo výške 210,81 eur, režijný paušál 7,41 eur, (vi) účasť na pojednávaní dňa 20. júna 2012 (§ 14 ods.
1 písm. c/ vyhlášky) odmena vo výške 210,81 eur, režijný paušál 7,63 eur, (vii) účasť na pojednávaní
dňa 26. júna 2012 (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky) odmena vo výške 210,81 eur, režijný paušál 7,63 eur,
(viii) účasť na pojednávaní dňa 19. apríla 2013 (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky) odmena vo výške 210,81
eur, režijný paušál 7,81 eur, (ix) účasť na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci dňa

2. novembra 2011 (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky) odmena vo výške 52,70 eur, režijný paušál 7,41 eur,
spolu 1806,71 eur. K úkonom právnej služby, ktoré právny zástupca navrhovateľky vykonával v mieste,
ktoré nie je sídlom advokáta súd priznal aj náhrada za stratu času v zmysle § 17 ods. 1 vyhlášky (čas
strávený cestou z Topoľčian na pojednávanie do Prievidze a späť) a za každú účasť na pojednávaní
priznal náhradu za štyri polhodiny, čo je za tri účasti v roku 2011: 12 x 12,35 eur, za dve účasti v roku

2012: 8 x 12,71 eur a za jednu účasť v roku 2013: 4 x 13,01 eur, spolu 301,92 eur. Zároveň súd podľa §
7 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách a § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí
a rodiny SR č. 198/2003 Z. z. o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel
pri pracovných cestách priznal i cestovné náhrady. Nakoľko právny zástupca navrhovateľky predložil
iba dva doklady o kúpe pohonných látok (z 5. novembra 2011 a 15. júna 2012 ) súd pri výpočte ostatných

náhrad za spotrebované pohonné látky vychádzal z cien pohonných látok zistených Štatistickým úradom
Slovenskej republiky. Pri výpočte cestovných náhrad súd vychádzal z toho, že jedna pracovná cesta bola
v dĺžke 100km a spotreba použitého motorového vozidla podľa predloženej kópie technického preukazu
bola vo výške 5,2 l nafty na 100km. Suma základnej náhrady za používanie cestných motorových
vozidiel predstavuje 108 eur (600km x 0,18eur). Suma náhrad za spotrebované pohonné látky vo výške

43,21 eur bola určená na základe pracovných ciest uskutočnených v dňoch: 11. augusta 2011 (5,2 x
1,336 eur), 2. novembra 2011 (5,2 x 1,387 eur), 7. decembra 2011 (5,2 x 1,388 eur), 20. júna 2012
(5,2 x 1,405 eur), 26. júna 2012 (5,2 x 1,405 eur) a 19. apríla 2013 (5,2 x 1,389 eur). Priznané cestovné
náhrady sú teda spolu vo výške 151,21 eur. O náhrade trov konania štátu súd rozhodol podľa § 148
ods. 1 O. s. p. a odporcovi, ktorý vo veci nemal úspech uložil povinnosť nahradiť štátu trovy konania vo

výške 533,94 eur (odmeny a náhrady znalca, ktoré platil štát).Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca. Dôvodil tým, že sa nestotožňuje s
výškou nároku, ktorý súd priznal navrhovateľke, a ani so spôsobom ako bol tento nárok vyčíslený.
Uviedol, že súd prvého stupňa pri určení výšky peňažného nároku zobral do úvahy zhodnotenie veci

zistené znalcom v znaleckom posudku č. 11/2012 vo výške 6200 eur, zohľadnil jeho námietky, že
v celkovej výške zhodnotenia znalec zohľadnil aj hodnotu prác, ktoré vykonal odporca po skončení
nájmu. Súd v rozpore s konštatovaním uvedeným v znaleckom posudku, ako aj v rozpore s následným
vyjadrením znalca na pojednávaní dňa 26.06.2012 zobral za preukázané , že výška zhodnotenia
nebytového priestoru ku dňu skončenia nájme bola 6200 eur. Dodatkom č. 1 k znaleckému posudku

znalecurčilcelkovúhodnotuprácvykonanýchodporcomposkončenínájmu,ktorépopredchádzajúceho
vyjadrenia boli započítané pri určení zhodnotenia veci, na sumu 1 542,38 eur. Bol presvedčený o
tom, že znalec sa jasne vyjadril, že výšku zhodnotenia veci v znaleckom posudku 6200 eur určil aj so
započítaním prác odporcu, ktoré boli vykonané po skončení nájmu, t. j. sumy 1542,38 eur. Napriek tomu
súd nezohľadnil túto skutočnosť a pôvodnú sumu 6200 eur znížil len o sumu 100 eur za opravu dlažby
a opravu cca 36 dierok o priemere 10 mm. Pri zachovaní princípu spravodlivosti mal súd zohľadniť

celkovú výšku hodnoty prác vykonaných odporcom po skončení nájmu a zistil by tak výšku zhodnotenia
v sume 4 657,62 eur. Súd mal v časti určenia výšky zhodnotenia nebytového priestoru rozhodnúť tak, že
mal objektívne zistiť výšku zhodnotenia ku dňu skončenia nájmu aj s prihliadnutím na práce vykonané
odporcom po skončení nájmu a s prihliadnutím aj na rozsah poškodenia uvádzaný navrhovateľkou, ktorý
súd zobral za preukázaný. Navrhol, aby odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. h/, ods. 2 O.s.p. rozsudok

súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Navrhovateľka vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, že odvolaniu navrhovateľa
nerozumie a nevie, čo by mal odvolací súd v ďalšom konaní urobiť, ak by mal odvolaniu vyhovieť.
Poukázala na svoje doterajšie ústne a písomné prednesy, najmä písomné podanie po doplnení
znaleckého posudku zo dňa 17.09.2012 z podnetu odporcu a následné dôvody prvostupňového súdu.

Navrhla, aby odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. napadnutý rozsudok potvrdil a odporcu zaviazal
k náhrade trov odvolacieho pojednávania za 1 úkon právnej pomoci - vyjadrenie k odvolaniu v sume
210,81 eur, plus režijný paušál 7,81 eur, spolu 218,62 eur.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania /§
212 ods. 1, § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p./ a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie

je dôvodné.

Súd prvého stupňa na danú veci aplikoval ustanovenie § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď dospel
k záveru, že navrhovateľka môže od odporcu požadovať po skončení nájmu nebytových priestorov
protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota jeho veci. Odporca jej totiž dal súhlas so zmenou nebytového
priestoru, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov. Zmeny nebytového priestoru teda navrhovateľka

vykonala na svoje náklady a v dobrej viere, že prenajaté nebytové priestory bude užívať po dobu
12 rokov. Pri určení výšky peňažného nároku navrhovateľky voči odporcovi súd dospel k záveru, že
navrhovateľka by mala nárok požadovať od odporcu zaplatenie celej sumy 6200 eur len v tom prípade,
ak by mu nebytový priestor odovzdala bez poškodenej dlažby a bez dier v stenách. Zohľadnil však
námietku odporcu a o hodnotu týchto prác (100 eur) nárok navrhovateľky znížil. Hoci odporca navrhoval

znížiť navrhovateľkou uplatnený peňažný nárok aj o ostatné práce uvedené v dodatku č. 1 k znaleckému
posudku, na základe vykonaného dokazovania (preberací protokol, fotografie, videozáznam) dospel
k záveru, že tieto nemuseli byť vykonané vôbec (frapantné je najmä vykonanie kontroly a revízie
elektroinštalácie v cene 148,956 eur bez DPH - po roku a pol od ostatnej revízie, t. j. pred uplynutím
5 ročnej lehoty stanovenej vyhláškou č. 508/2009 Z. z.). Pokiaľ sa odporca rozhodol po skončení

nájomného vzťahu s navrhovateľkou upravovať si svoj nebytový priestor podľa vlastných predstáv
(dokupovať do neho ďalšie svietidlá so žiarivkami, znova ho celý vymaľovať a pod.), je povinný
znášať náklady týchto úprav a bolo by v rozpore s princípom spravodlivosti, ak by ich v tomto konaní
znášala navrhovateľka. Vychádzajúc z uvedeného súd odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke
sumu 6 100 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne, pretože základná úroková sadzba

Európskej centrálnej banky platná k 22. decembru 2010 bola vo výške 1% a vo zvyšnej časti 100 eur
s príslušenstvom návrh navrhovateľky zamietol.Odvolací súd považuje napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa za vecne správny a v celom rozsahu
sa stotožňuje aj s jeho odôvodnením v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p.. K odvolacím námietkam odporcu
uvádza nasledovné:

Ustanovenie § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravuje možnosti vykonania zmien na prenajatej
veci.Vodseku1súupravenéprávnenásledkyzmienvykonanýchsosúhlasomprenajímateľavzávislosti
od toho, či sa prenajímateľ zaviazal na úhradu ich nákladov, alebo nie. V odseku 1 je vyjadrená
predovšetkým zásada, podľa ktorej zmeny na veci je nájomca oprávnený vykonávať len so súhlasom
prenajímateľa. V tomto odseku je vyjadrená aj ďalšia zásada, podľa ktorej ak prenajímateľ dal súhlas

na vykonanie zmien, nájomca môže požadovať úhradu nákladov s tým spojených len v prípade, keď sa
na to prenajímateľ zaviazal. Pokiaľ ide o otázku, aké náklady a kedy môže nájomca od prenajímateľa
požadovať, je rozhodujúci predovšetkým obsah zmluvy. Ak zmluva túto otázku neupravuje, nároky
nájomcu na úhradu nákladov vynaložených na vykonanie zmien závisia od toho, či sa prenajímateľ
zaviazal uhradiť náklady vynaložené na vykonané zmeny, alebo nie. Ak sa na to prenajímateľ zaviazal,
nájomca je oprávnený požadovať úhradu nákladov až po skončení nájmu po odpočítaní znehodnotenia

zmien, ku ktorému v medziobdobí došlo v dôsledku užívania veci. Zákon vychádza z toho, že zmeny
slúžili predovšetkým nájomcovi, a preto má prenajímateľ uhradiť iba tie náklady, ktoré viedli k trvalému
zhodnoteniu veci. Iná je situácia, ak prenajímateľ síce súhlasil so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu
nákladov. Vtedy nájomca po skončení nájmu môže požadovať iba protihodnotu toho, o čo sa zvýšila
hodnota veci, a to až po skončení nájmu.

O takýto prípade ide aj v danej veci, keď navrhovateľka ako nájomca so súhlasom odporcu ako
prenajímateľa vynaložila náklady, ktorými nájomné priestory zhodnotila, a ktoré boli vyčíslené v
znaleckom posudku ako protihodnota sumou 6 200 eur. Keďže v danej veci nebolo preukázané, že by
sa odporca ako prenajímateľ zaviazal tieto náklady navrhovateľke uhradiť, mohla si ich navrhovateľka
uplatniť až po skončení nájmu. Tieto skutočnosti napokon ani medzi účastníkmi neboli sporné a odporca

ich vo svojom odvolaní ani nenamieta. Odvolacie námietky smerujú proti postupu súdu prvého stupňa,
ktorý od uvedenej sumy neodpočítal náklady vynaložené odporcom po skončení nájmu a vyčíslené
v dodatku č. 1 znaleckého posudku sumou 1542,38 eur. Odvolací súde túto námietku nepovažuje
za dôvodnú. Súd prvého stupňa správne zohľadnil len opodstatnenosť nákladov vo výške 100 eur v
súvislostipoškodenoudlažbouadierokvstenách/36dierokopriemere10mm/,ktoréposkončenínájmu

navrhovateľka neopravila. Ostatné náklady, ktoré vynaložil odporca po skončení nájmu v nebytových
priestoroch súviseli s prípravou nebytových priestorov pre ďalšieho nájomníka, tak ako to uviedol svedok
Ing. V. Preto ani odvolací súd nemal dôvod sa od toho názoru súdu prvého stupňa odchýliť.

Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny v celom rozsahu podľa
§ 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Úspešnej navrhovateľke priznal náhradu trov odvolacieho konania podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a
§ 151 ods. 1 O.s.p. Trovy predstavujú odmenu za právne zastúpenia podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1
písm. c/ a § 16 ods. 3 vyhl. č. 665/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v platnom znení za 1 úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu, vychádzajúc z
hodnoty odvolacieho konania, sumy 1 542,38 eur po 71,37 eur + režijný paušál za rok 2013 v sume

7,81 eur, spolu 79,18 eur.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .