Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, March 25, 2015

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Tdo/59/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111010865
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Serbová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:3111010865.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a sudcov

JUDr.IgoraBurgeraaJUDr.AlenyŠiškovejnaverejnomzasadnutí25.marca2015vBratislavevtrestnej
veci obvineného G. R. a spol. pre pokračovací obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných
a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods.
1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona za použitia § 138 písm. j/ Trestného zákona
spáchanývspolupáchateľstvepodľa§20Trestnéhozákona,vedenejnaOkresnomsúdeTrenčínpodsp.
zn. 8T 68/2011, o dovolaní, ktoré podal obvinený G. R., prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Ľubomíra
Porubana, advokáta v Trenčíne, proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 5. novembra 2012, sp. zn.

23To 118/2012, takto

r o z h o d o l :

I.

Podľa § 386 ods. 1 Trestného poriadku z dôvodu uvedenom v § 371 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku
rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne z 5. novembra 2012, sp. zn. 23To 118/2012, a konaním, ktoré
mu predchádzalo

b o l p o r u š e n ý z á k o n

v ustanovení § 293 ods. 3, ods. 6, ods. 7 Trestného poriadku v neprospech obvineného G. R..

Podľa § 386 ods. 2 Trestného poriadku napadnutý rozsudok krajského súdu sa z r u š u j e v časti
týkajúcej sa obvineného G. R..

Z r u š u j ú sa aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na

zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa§388ods.1TrestnéhoporiadkuKrajskémusúduvTrenčínesaprikazuje,abyvecvpotrebnom
rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

II.

Podľa § 380 ods. 2 Trestného poriadku sa obvinený G. R., nar. X. E. XXXX, trvale bytom F., b e r i e do
väzby z dôvodu uvedenom v § 71 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku.

Väzba sa bude vykonávať v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a ústave na výkon väzby Ilava a
plynie od 25. marca 2015. o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo 4. júla 2012, sp. zn. 8T 68/2011, bol obvinený G. R. (spolu
s L. D. a N. H.) uznaný za vinného z pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby

omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa
§ 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona za použitia § 138 písm. j/ Trestného
zákona spáchaný v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona (v bode 1/ až 3/ rozsudku) na tom
skutkovom základe, že

1. obvinený č. 1 G. R. dňa 20. mája 2010 v čase asi o 09:45 hod. v OC Južanka nachádzajúcom sa
na sídlisku Juh v Trenčíne, prechovával za účelom jej konzumácie u seba v koženej peňaženke 1 ks

papierovejskladačkysobsahomsvetlohnedéhopráškuaždovykonaniaosobnejprehliadkypríslušníkmi
polície, pričom následnou expertízou bolo zistené, že sa jedná o heroín o celkovej hmotnosti 132
mg, ktoré množstvo zodpovedá minimálne 1 jednorazovej dávke tejto látky, pričom heroín je v zmysle
zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších
predpisov zaradený do prvej skupiny omamných látok,

2. v presne nezistenom čase si obvinený č. 1 G. R. na neznámom mieste zadovážil 56 ks skladačiek s
obsahom hnedého prášku, ktoré u seba prechovával až do 21.27 hodiny dňa 12. augusta 2010, kedy
tieto ponechal v čiernom plátennom vrecku na stoličke pri výherných automatoch v herni Las Vegas na
ulici Braneckého 14 v Trenčíne, kde následnou expertízou bolo zistené, že skladačky obsahujú heroín
s prímesou kofeínu a paracetamolu s celkovou hmotnosťou 6617 mg s priemerným zastúpením účinnej

látky 16,3% hmotnostných, čo zodpovedá celkovo 56 jednorazovým dávkam tejto látky, pričom heroín je
v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch
v znení neskorších predpisov zaradený do prvej skupiny omamných látok,

3. od druhej polovice mesiaca september 2010 obvinený č. 1 G. R. spoločne s obvineným č. 2 L. D.
si na viacerých nezistených miestach zadovážil omamnú látku - heroín, ktorý následne v jednotlivých

skladačkách prechovávali v prenajatom byte obvineným č. 1 G. R. na adrese Gen. Goliana č. 1541/17 v
Trenčíne za účelom ich ďalšieho predaja konečným užívateľom tejto látky, čo okrem oboch obvinených
zabezpečoval obvinený č. 3 N. H., ktorý vždy po obdržaní 5-20 ks skladačiek od obvinených č. 1 a 2
tieto následne v meste Trenčín na viacerých miestach predával konzumentom týchto drog za sumu 10
€ za 1 ks skladačky heroínu, pričom obvinený č. 1 G. R. takto získaný heroín predával od uvedeného

obdobia až do 24. novembra 2010 minimálne A. U., E. O., M. H..

Okresný súd obvinenému G. R. podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 4, ods. 8
Trestného zákona s prihliadnutím k § 37 písm. m/ Trestného zákona a v spojení s § 43 Trestného zákona
uložil ďalší trest odňatia slobody v trvaní 11 rokov a 8 mesiacov.

Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona súd obvineného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu

na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona uložil obvinenému trest prepadnutia veci, a to:

- 1 ks čierne plátenné vrecko s šnúrkou na stiahnutie vrchnej časti s visačkou s červeným nápisom
ROYCE,

- 2 ks nepoužité uzavreté obaly injekčných striekačiek v počte celkom 20 ks + 5 ks,

-1xkrabicazhygienickýchvreckoviekzelenejfarbyspresnenezistenýmpočtomnepoužitýchinjekčných
striekačiek,- sklenená rúrka 7,5 cm, kovová lyžička, tampón vatový biely o rozmere 15 cm, 1 ks plastová lyžička,
2x plastová rúrka,

- papierové skladačky použité štvorcové 7 ks,

- 2 ks igelitové sáčky prázdne o rozmere 5x5 cm,

- 1 ks igelitový sáčok - II - o rozmere 5x5 cm,

- 1 ks oceľová ihlica s platovým dávkovačom.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c/, ods. 4 Trestného zákona obvinenému uložil ochranné protitoxikomanické
liečenie ústavnou formou.

Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 78 ods. 1 Trestného zákona obvinenému uložil

ochranný dohľad na 2 roky.

Podľa § 77 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 51 ods. 4 písm. j/ Trestného zákona obvinenému uložil
povinnosť spočívajúcu v príkaze zamestnať sa v čase plynutia ochranného dohľadu, alebo uchádzať sa
preukázateľne o zamestnanie.

Krajský súd v Trenčíne, na podklade odvolaní podaných obvineným G. R. a L. D., rozsudkom z 5.

novembra 2012, sp. zn. 23To 118/2012, podľa § 321 ods. 1 písm. d/, písm. e/, ods. 3 Trestného poriadku
zrušil u obvineného L. D. celý výrok o treste.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku u obvineného L. D. rozhodol tak, že podľa § 172 ods. 1 Trestného
zákona za použitia § 37 písm. m/, § 38 ods. 2, § 42 ods. 1, § 41 ods. 2, § 39 ods. 1 Trestného zákona
uložil súhrnný trest odňatia slobody na 5 rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona obvineného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona obvinenému uložil trest prepadnutia veci, a to 1 ks digitálna
gramová váha FS-500, 500g, 0,1g, tmavomodro-striebornej farby.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zrušil výrok o treste odňatia slobody v trvaní 14 mesiacov

nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom
stráženia uložený obvinenému L. D. rozsudkom Okresného súdu Trenčín z 15. apríla 2011, sp. zn.
3T 26/2011, právoplatný 15. júna 2011, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne z 15. júna
2011, sp. zn. 23To 48/2011, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak
vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

Krajský súd v Trenčíne predmetným rozsudkom zároveň podľa § 319 Trestného poriadku zamietol
odvolanie obvineného G. R., pretože nebolo dôvodné.

Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal obvinený prostredníctvom svojho obhajcu dovolanie
z dôvodov § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku, teda že zásadným spôsobom bolo porušené jeho
právo na obhajobu, § 371 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku, teda že hlavné pojednávanie alebo verejné

zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky
a § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku, teda že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom
posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.Obvinený v dovolaní namietal, že Krajský súd v Trenčíne porušil zákon v jeho neprospech tým, že
vykonal 5. novembra 2012 verejné zasadnutie a rozhodol o opravnom prostriedku bez jeho účasti,
hoci neboli splnené zákonné predpoklady na takýto postup. Na predmetné verejné zasadnutie bol

obvinený predvolaný 3. októbra 2012. Ten istý deň mal vykázané predvolanie aj jeho zvolený obhajca
JUDr. Peter Múkera, ktorý sa verejného zasadnutia nemohol zúčastniť pre práceneschopnosť, o čom
zaslal krajskému súdu príslušné lekárske správy. Z uvedeného dôvodu zvolený obhajca informoval
obvineného, že bude žiadať o odročenie verejného zasadnutia.

Následne sa verejného zasadnutia zúčastnil len náhradný obhajca obvineného, ktorému predseda

senátu až na mieste oznámil, že preberá práva obhajcu obvineného. Náhradný obhajca na otázku
predsedu senátu uviedol, že „súhlasí s prejednaním veci a uvádza, že dnes ráno sa telefonicky spojil
s obvineným R., ktorý mu oznámil, že súhlasí s konaním verejného zasadnutia v jeho neprítomnosti“.
Prokurátorka krajskej prokuratúry navrhla odročiť verejné zasadnutie z dôvodu, že ide o trestný čin, na
ktorý Trestný zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou prevyšujúcou 10 rokov. Súd
napriek tomu rozhodol, že vykoná verejné zasadnutie v neprítomnosti obvineného.

Obvinený poukazoval na ustanovenie § 293 ods. 6 Trestného poriadku, podľa ktorého verejné
zasadnutie v neprítomnosti obvineného nemožno konať, ak je obvinený vo väzbe alebo vo výkone trestu
odňatia slobody, alebo ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého
horná hranica prevyšuje desať rokov. Uvedené ustanovenie sa nepoužije, ak sa obvinený odmietol
zúčastniť verejného zasadnutia, alebo výslovne požiadal, aby sa verejné zasadnutie konalo v jeho

neprítomnosti. Takáto zákonná podmienka vykonania verejného zasadnutia v neprítomnosti obvineného
je naplnená len vtedy, ak prejav vôle obvineného je voči súdu urobený jednoznačne buď písomne alebo
ústne do zápisnice s vlastnoručným podpisom obvineného.

Ďalej v dovolaní obvinený poukazoval aj na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, z
ktorého nie je možné zistiť skutočnosť, že k vykonaniu verejného zasadnutia 5. novembra 2012 došlo

bez prítomnosti obvineného ani skutočnosť, či na to boli splnené podmienky. Vykonaním verejného
zasadnutia v jeho neprítomnosti došlo podľa názoru obvineného aj k naplneniu dovolacieho dôvodu
podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku, nakoľko postupom krajského súdu bol zbavený prístupu
k druhej inštancii, hoci sám dal podnet na preskúmanie rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Zablokovanie účinnej obhajoby viedlo podľa názoru dovolateľa aj k naplneniu dovolacieho dôvodu podľa

§ 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku. Bez možnosti predložiť ďalšie tvrdenia na verejnom zasadnutí
úvahy odvolacieho súdu neumožňujú vyvodiť jednoznačný a presvedčivý záver o spáchaní trestného
činu, zvolenej právnej kvalifikácii a spôsobu vykonania jednotlivých úkonov trestného konania, vrátane
postupu v prípravnom konaní.

Vzhľadom na uvedené obvinený navrhol, aby dovolací súd vyslovil, že rozsudkom Krajského súdu v

Trenčíne z 5. novembra 2012, sp. zn. 23To 118/2012, a v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený
zákon v neprospech obvineného a súčasne zrušil toto rozhodnutie v časti týkajúcej sa obvineného ako
aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej
došlo zrušením stratili podklad a podľa § 388 ods. 1 Trestného poriadku prikázal Krajskému súdu v
Trenčíne, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Obhajca obvineného predložil aj písomné vyjadrenie dovolateľa, v ktorom obvinený uviedol, že
rozsudkami okresného aj krajského súdu ako aj konaním, ktoré im predchádzalo, došlo k naplneniu
dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. c/, písm. d/, písm. g/, písm. h/, písm. i/ Trestného poriadku.

V prvom rade obvinený namietal vykonanie verejného zasadnutia na Krajskom súde v Trenčíne v
jeho neprítomnosti bez jeho súhlasu. Poukazoval na to, že náhradný obhajca Mgr. Branislav Mikita na

verejnom zasadnutí súd zavádzal, pretože s obvineným nikdy netelefonoval. K vykonaniu verejného
zasadnutia došlo teda bez splnenia podmienok uvedených v § 293 ods. 7 Trestného poriadku, čím boloporušené právo obvineného na súdnu ochranu. V tejto súvislosti poukazoval aj na judikatúru Ústavného
súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva.

Obvinený ďalej namietal aj výrok rozsudku okresného súdu o uložení ďalšieho trestu, ktorý nemá

relevantnú oporu v trestnom práve, konkrétne v ustanovení § 34 Trestného zákona. Poukazoval na
nález ústavného súdu PL. ÚS 106/2011, kde tento v odôvodnení jasne deklaruje rozborom a analýzami
tak vnútroštátneho ako aj medzinárodného trestného práva požiadavku primeranosti a spravodlivosti
pri výmere a ukladaní trestov, ktoré je dôvodné a logicky nevyhnutné vztiahnuť na všetky trestné činy
a voči všetkým obvineným. Nesúhlasil s postupom krajského súdu, ktorý v odôvodnení rozsudku len

uviedol, že sa stotožnil s výrokmi súdu prvého stupňa ohľadom uložených trestov obvinenému a tieto
bližšie nevyhodnocoval.

Dovolateľ vo vyjadrení poukazoval na článok 50 Charty základných práv Európskej únie, ktorý v sebe
zahŕňa zásadu „ne bis in idem“. Podľa názoru obvineného rozhodnutiami okresného aj krajského súdu
došlo k porušeniu tohto ustanovenia v spojení s ustanovením článku 49 ods. 3, a to pri určovaní druhu
a výmery trestu, keď okresný súd neprihliadal na skutočnosť, že obvinenému už bol uložený skorší trest

rozsudkom Okresného súdu Trenčín z 18. januára 2012, sp. zn. 2T 52/2009.

Vzhľadom na uvedené obvinený žiadal, aby najvyšší súd po preskúmaní veci a zistení namietaných
skutočností vyslovil porušenia zákona v príslušných ustanoveniach podľa § 371 ods. 1 a § 374 ods. 3
Trestného poriadku a aby zrušil rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne aj Okresného súdu Trenčín a
vrátil vec okresnému súdu na opätovné prerokovanie a rozhodnutie.

K bodu I. rozsudku:

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) primárne konštatoval,
že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku), bolo podané oprávnenou osobou, v
lehote a predpísaným spôsobom (§ 369 ods. 2 písm. b/, § 370 Trestného poriadku), pričom boli splnené
aj ďalšie podmienky dovolania podľa § 372 až § 374 Trestného poriadku. Dovolací súd preto preskúmal

zákonnosť a odôvodnenosť výroku napadnutého rozsudku ako aj správnosť jemu predchádzajúceho
konania a zistil, že bol porušený zákon v neprospech obvineného G. R..

Obvinenýuplatnilakodovolacídôvod§371ods.1písm.c/,písm.d/Trestnéhoporiadku,pričomnamietal
vykonanie verejného zasadnutia odvolacieho súdu 5. novembra 2012, v jeho neprítomnosti.

Právo na obhajobu v zmysle dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku je

potrebné chápať ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho
obhajcu (rozhodnutie uverejnené pod č. 7 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky č. 1/2011).

Obsahom práva na obhajobu, ktoré je prvkom spravodlivého procesu, je aj možnosť vznášať osobne
a prostredníctvom obhajcu námietky proti prvostupňovému rozsudku na odvolacom súde. Odňatie

tejto možnosti vykonaním verejného zasadnutia v neprítomnosti obvineného, hoci na to neboli splnené
podmienky, napĺňa dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku. Uvedený nezákonný
postup v sebe ale zahŕňa aj zásadné porušenie práva na obhajobu, a preto v takom prípade neprichádza
do úvahy záver o naplnení dovolacieho dôvodu aj podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku
z dôvodu, že v uvedenej situácii je ustanovenie § 371 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku v pomere

špeciality k § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku (rozhodnutie uverejnené pod č. 6 v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 1/2011).

Dovolací súd konštatuje, že možnosť použitia dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. d/ Trestného
poriadku v prípade, že ide o vykonanie verejného zasadnutia odvolacieho súdu v neprítomnostiobvineného v rozpore so zákonom, nemôže byť viazaná na splnenie podmienok uvedených v § 371
ods. 4 Trestného poriadku. Tento dovolací dôvod totiž vzniká až samotným postupom odvolacieho súdu,
ktorého nezákonnosť je napadnuteľná až následne po skončení trestného stíhania a za predpokladu, že

na verejnom zasadnutí bolo vyhlásené aj rozhodnutie, ktorým sa právoplatne skončilo trestné stíhanie.

Dovolací súd po preskúmaní konania pred odvolacím súdom zistil, že v tomto smere sú námietky
obvineného opodstatnené.

Trestný poriadok prítomnosť na verejnom zasadnutí bližšie upravuje v § 293 Trestného poriadku.
Nutnosť účasti obvineného na verejnom zasadnutí je potrebné posudzovať podľa toho, či súd v zmysle §
292 ods. 1 Trestného poriadku obvineného na verejné zasadnutie predvolal, alebo či ho len o verejnom

zasadnutí upovedomil. Vychádzajúc zo zákonnej úpravy možno konštatovať, že predvolanie na verejné
zasadnutie prichádza do úvahy v prípade osôb, ktorých osobná účasť na ňom je nevyhnutná.

Z predloženého spisového materiálu najvyšší súd zistil, že obvinený G. R. bol na verejné zasadnutie
odvolacieho súdu predvolaný. V úprave predsedu senátu krajského súdu na č. l. 689 je síce uvedené
predvolať obžalovaného a k tomu ručne dopísané upovedomiť, ale z následného úradného záznamu

na č. l. 691 je zrejmé, že asistentka sa 28. septembra 2012 telefonicky spojila s obvineným G. R. a
oznámila mu termín verejného zasadnutia a zároveň mu oznámila, že písomné predvolanie na verejné
zasadnutie mu bude doručené aj poštou. Z doručenky je zrejmé, že obvinený R. predvolanie na verejné
zasadnutie prevzal 3. októbra 2012.

Obvinený G. R. sa na verejnom zasadnutí Krajského súdu v Trenčíne nezúčastnil, pričom predseda

senátu po zistení prítomnosti a otvorení verejného zasadnutia oznámil náhradnému obhajcovi Mgr.
Branislavovi Mikitovi, že preberá práva obhajcu obvineného G. R.. Na otázku predsedu senátu, čo
navrhujú prítomné strany za situácie, keď obvinený nie je prítomný, prokurátorka krajskej prokuratúry
navrhla odročiť verejné zasadnutie z dôvodu, že horná hranica trestnej sadzby, ktorá hrozí obvinenému,
prevyšuje 10 rokov. Obhajca obvineného Mgr. Branislav Mikita súhlasil s prejednaním veci a uviedol,

že sa v predmetný deň ráno spojil s obvineným R., ktorý mu oznámil, že súhlasí s konaním verejného
zasadnutia v jeho neprítomnosti.

Podľa § 293 ods. 3 Trestného poriadku verejné zasadnutie sa koná za prítomnosti obvineného.

Podľa § 293 ods. 6 Trestného poriadku verejné zasadnutie v neprítomnosti obvineného nemožno konať,
ak je obvinený vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody, alebo ak ide o trestný čin, na ktorý

zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje desať rokov.

Podľa § 293 ods. 7 Trestného poriadku ustanovenie § 293 ods. 6 Trestného poriadku sa nepoužije, ak sa
obvinený odmietol zúčastniť verejného zasadnutia, alebo výslovne požiadal, aby sa verejné zasadnutie
konalo v jeho neprítomnosti.

Európsky súd pre ľudské práva v tejto súvislosti konštatoval, že prítomnosť obvineného na súde má

zásadný význam pre spravodlivosť konania a povinnosť zaručiť obvinenému právo byť prítomný v
pojednávacej miestnosti je jedna zo základných súčastí čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd. Hoci to nie je výslovne uvedené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru, z predmetu a účelu tohto
článku ako celku vyplýva, že osoba „obvinená z trestného činu“ je oprávnená zúčastniť sa na súdnom
konaní. Navyše odsek 3 písm. c/, písm. d/ a písm. e/ zaručuje, že „každý, kto je obvinený z trestného

činu“, má právo „obhajovať sa osobne“, „vypočúvať, alebo dať vypočúvať svedkov“ a „mať bezplatnú
pomoc tlmočníka, ak nerozumie jazyku používanému pred súdom, alebo týmto jazykom nehovorí“, a
preto je ťažko predstaviteľné, ako by mohol uplatňovať tieto práva bez toho, aby bol na konaní prítomný.Je teda zrejmé, že v posudzovanom prípade neboli splnené podmienky vykonania verejného zasadnutia
v neprítomnosti obvineného. Vyjadrenie náhradného obhajcu, že sa s obvineným skontaktoval a ten
súhlasil s vykonaním verejného zasadnutia v jeho neprítomnosti, nemožno bez ďalšieho považovať za

splnenie podmienky v zmysle § 293 ods. 7 Trestného poriadku, teda že obvinený výslovne požiadal, aby
sa verejné zasadnutie konalo v jeho neprítomnosti.

V prvom rade zo znenia zákona výslovne vyplýva, že obvinený nemá súhlasiť s vykonaním verejného
zasadnutia v jeho neprítomnosti, ale má o to výslovne požiadať. Za takéto výslovné požiadanie je možné
považovať prejav vôle obvineného vyjadrený v písomnej forme s jeho vlastnoručným podpisom, resp.

urobený ústne do zápisnice na skoršom pojednávaní taktiež osvedčený jeho podpisom.

Za uvedeného stavu možno potom jednoznačne hovoriť o pochybení v neprospech obvineného, a teda
naplnení dovolacieho dôvodu v zmysle § 371 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku. Ako nedostatok v
postupe krajského súdu možno v tomto smere hodnotiť i to, že tento v odôvodnení svojho rozhodnutia
nielen že neuviedol žiadne okolnosti, z ktorých by bolo možné usúdiť splnenie, resp. nesplnenie
podmienok na vykonanie zasadnutia v neprítomnosti obvineného, ale z jeho rozsudku o zamietnutí

odvolania obvineného nie je možno zistiť ani len samotný fakt, že k vykonaniu predmetného zasadnutia
došlo bez prítomnosti obvineného.

Najvyšší súd so zreteľom na uvedené zistenia zrušil rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 5. novembra
2012, sp. zn. 23To 118/2012, v časti týkajúcej sa obvineného G. R., zrušil aj všetky ďalšie rozhodnutia
na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,

stratili podklad a podľa § 388 ods. 1 Trestného poriadku prikázal Krajskému súdu v Trenčíne, aby vec
v potrebnom rozsahu opätovne prerokoval a rozhodol.

Vo vzťahu k ostatným uplatneným dovolacím dôvodom najvyšší súd uvádza, že týmito sa nezaoberal,
nakoľko po vrátení veci bude povinnosťou odvolacieho súdu vec v potrebnom rozsahu znovu prerokovať
a s ohľadom na revízny princíp preskúmať zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého

rozsudku a vyrovnať sa s obsahom odvolania obvineného.

K bodu II. rozsudku:

Nakoľko obvinený G. R. v súčasnosti vykonáva trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom
Okresného súdu Trenčín zo 4. júla 2012, sp. zn. 8T 68/2011, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Trenčíne z 5. novembra 2012, sp. zn. 23To 118/2012, a dovolací súd v konaní o dovolaní predmetné

rozhodnutie krajského súdu zrušil, podľa § 380 ods. 2 Trestného poriadku bolo potrebné rozhodnúť
súčasne o väzbe.

Obvinený G. R. bol v priebehu konania vo väzbe z dôvodu uvedenom v ustanovení § 71 ods.
1 písm. c/ Trestného poriadku. Súdy rozhodujúce o väzbe obvineného rezultovali tento názor na
základe skutočnosti, že obvinený bol v minulosti viackrát súdne trestaný a boli mu uložené aj

nepodmienečné tresty odňatia slobody, ktoré neviedli k jeho náprave, nakoľko bezprostredne po
vykonaní nepodmienečného trestu sa dopustil oveľa závažnejšej trestnej činnosti. Okrem toho obvinený
nemá žiadne príjmy a ako sám priznal je konzumentom drog, pričom všetky tieto skutočnosti odôvodňujú
obavu, že v prípade, ak by bol prepustený na slobodu, mohol by pokračovať v páchaní trestnej činnosti.

Dovolací súd nevidí dôvod pre zmenu názoru v smere vyslovenej obavy z možného pokračovania v

páchaní trestnej činnosti obvineným v prípade, že by bol v tomto štádiu konania prepustený na slobodu
do rozhodnutia krajského súdu, a preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku II. tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.