Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 24, 2015

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 24P/354/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114226872
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Sitárová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2015:4114226872.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v konaní pred samosudkyňou Mgr. Máriou Sitárovou, vo veci starostlivosti súdu o

maloletú G. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Nitra, pracovisko Zlaté Moravce ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: B. J., nar. XX.XX.XXXX,
bytom J. M., E. XXXX/XX, zastúpeného Mgr. Martinom Hurtajom, advokátom so sídlom Advokátskej
kancelárie v Nitre, Štefánikova 15 a M. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., J. XX o návrhu otca na zmenu
výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu a o návrhu matky na zvýšenie výživného na
maloleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

Súd upravuje styk otca s maloletou G. J., nar. XX.XX.XXXX tak, že otec je oprávnený stretávať sa s

maloletou v párnom týždni v kalendárnom roku v čase od štvrtka od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod.
a v nepárnom týždni v kalendárnom roku v čase od stredy od 17.00 hod. do štvrtka do 17.00 hod. s
tým, že otec si maloletú v stanovenú hodinu v mieste bydliska dieťaťa prevezme a na tom istom mieste
maloleté dieťa včas a riadne odovzdá.

Matka je povinná maloleté dieťa na stretnutia s otcom včas a riadne pripraviť a zabezpečiť jeho
odovzdanie.

Súd mení rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 13P/212/2012-68 zo dňa 23.10.2012 v časti vyživovacej
povinnosti otca tak, že zvyšuje jeho vyživovaciu povinnosť na maloletú G. J., nar. XX.XX.XXXX zo sumy
120,- eur mesačne na sumu 160,- eur mesačne počnúc dňom 01.03.2015, ktoré je otec povinný platiť

vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

Zročné výživné otca za mesiac marec 2015 činí sumu 40,- eur, ktorú sumu je otec povinný uhradiť k
rukám matky do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Otec maloletého dieťaťa sa svojím písomným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.09.2014
domáhal, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu Nitra č.k.: 13P/212/2011 - 68 zo dňa 23.10.2012
tak, že maloletú G. J., nar. XX.XX.XXXX zveruje do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak,
že jeden týždeň bude maloleté dieťa s matkou a jeden týždeň s otcom. Svoj návrh odôvodnil navrhovateľ
tým, že stretnutia s maloletým dieťaťom sa realizujú po dohode s matkou a to každý druhý víkend od

piatka do nedele a počas týždňa, kedy víkend s dieťaťom netrávi, realizuje sa jeden prípadne dva dni
v popoludňajších hodinách, pričom tieto termíny si zvyčajne určuje matka a on sa im prispôsobuje.Nadobúda však dojem, že s dcérou môže byť len vtedy, keď to matke vyhovuje, pričom takto mu matka
neumožnila tráviť s dcérou dovolenku ani sviatky.

Matka sa svojím návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 02.12.2014 domáhala, aby súd zmenil

rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 13P/212/2012 - 68 zo dňa 23.10.2012 v časti vyživovacej povinnosť
a to tak, že zvyšuje vyživovaciu povinnosť na maloletú G. J., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 120,- eur
mesačne na sumu 200,- eur mesačne a to počnúc dňom podania návrhu. Matka poukázala vo svojom
návrhu na skutočnosť, že výdavky na maloleté dieťa predstavujú sumu cca 420,- eur mesačne a súdom
stanovené výživné vo výške 120,- eur mesačne až ani pomerne nepokrýva náklady na výživu maloletej

dcéry. Matka poukázala ďalej na skutočnosť, že dieťa je o dva roky staršie, navštevuje materskú školu
a má pretrvávajúce zdravotné problémy, v dôsledku čoho pravidelne navštevujú špecialistov. V čase
poslednej úpravy vyživovacej povinnosti bývala s dcérou u svojich rodičov, v dôsledku čoho nemala
žiadne náklady, v súčasnosti býva s maloletou v dvojizbovom nájomnom byte a okrem prídavku na
dieťa vo výške 23,52 eura nemá žiaden príjem. Nie je v súčasnosti ani v jej možnostiach zamestnať sa,
nakoľko je tehotná a nastúpi na materskú dovolenku.

Otec vypočutý ako účastník konania pred tunajším súdom uviedol, že s dcérou má výborný vzťah a
práve preto chce, aby bol ten kontakt s ňou rozšírený, aby mohli byť častejšie spolu. Problém vznikol v
lete keď si chcel dcéru zobrať na dlhšie, nebolo mu zo strany matky umožnené vziať si ju na dovolenku
dlhšiu ako na víkend. Uvažoval o striedavej osobnej starostlivosti už pri rozvode, ale vtedy mu bolo
povedané, že to je ešte veľmi malé dieťa, takže stretnutia zostali na dohode. Zo začiatku to bolo aj

každý víkend, niekedy cez týždeň, no v poslednom čase ju máva iba každý druhý víkend, niekedy cez
týždeň. Keď boli nejaké sviatky, tak u neho cez týždeň aj prespala, prípadne mu bolo umožnené mať
ju od piatka do pondelka. Záležalo to od matky dieťaťa ako mu vyhovela. Dcéra sa u neho stretáva aj
s rovesníkmi, susedia majú dvojročného syna, s ktorým sa dokáže zahrať a kamarát má dvoch synov,
s ktorými sa pravidelne hrávajú, skáču na trampolíne, na šmýkalke, vedia sa spolu zabaviť. Dcéra by

aj naďalej chodila do Materskej školy v M.. On chodí do materskej školy každý štvrtok na pol hodinu
až hodinu a pol, vtedy mu je umožnené hrať sa s dcérou a informuje sa na dcéru aj u učiteľky. V práci
nie je viazaný časom, zamestnávateľ mu aj teraz umožňuje odísť za dcérou napr. tie štvrtky a pokiaľ
by mal dcéru v striedavej osobnej starostlivosti, sám si určí, aký pracovný čas potrebuje mať, aby sa
dcére mohol venovať.

Matka vypočutá ako účastníčka konania pred tunajším súdom uviedla, že podľa jej názoru dieťa ešte
nie je psychicky pripravené na striedavú osobnú starostlivosť vzhľadom ku svojmu veku. Medzi ňou a
otcom dieťaťa nie je taká komunikácia aká by mala byť, komunikujú formou SMS-iek, tiež boli problémy
s tým, že si dcéru neprišiel vyzdvihnúť ako sa dohodli, prišiel neskôr a potom jej ju aj neskôr priniesol.
Neinformoval ju o tom kde sa s dcérou nachádza, keď meškal tak mu volala, na čo jej oznámil, že sú

ešte v Maďarsku. Nevie kde s dcérou chodí, čo robia, aký má režim. Ona má priateľa s ktorým čakajú
spolu dieťa, má sa narodiť 25.02.2015. Priateľ k nim chodieva zatiaľ iba na víkendy, prípadne cez týždeň.
Vzhľadom k tomu aký má dieťa zdravotný stav, nastupuje na predĺženú rodičovskú dovolenku a bude
poberať znovu rodičovský príspevok. Má ísť ešte s dcérou na kontrolu do L. k imunologičke a podľa toho
potom buď bude chodiť do škôlky alebo bude musieť zostať doma. Dcéra vychádza s jej priateľom veľmi

dobre, tiež sa stalo, že pri tom ako sa spolu jašili sa udrela, následne jej otec dieťaťa volal, že čo to má
na líci. Ona mu povedala čo sa stalo, na čo sa on začal vyhrážať jej priateľovi. Otec dieťaťa podal na
polícii sťažnosť na jej priateľa. Otec dcére nekupuje veci ktoré by si nosila domov, od neho má doma
iba vyradenú klávesnicu s myšou. Dieťa potrebuje kvôli svojmu ochoreniu bavlnené oblečenie, denne
premasťovať pokožku, má predpísanú kortikoidnú masť, ostatné dostať bez predpisu. Otec sa jej nikdy

nepýtal ako má dcéru mastiť a čím, no vidí, že má suchú pokožku. Ona mu krémy na víkend nenabalila,
dajú sa kúpiť bez predpisu, no musel by sa jej na to spýtať. Zo začiatku ho informovala o jej zdravotnom
stave, no teraz už nie, nakoľko si píšu iba SMS-ky.

Otec v konečnom návrhu uviedol, že akceptuje rozhodnutie po návšteve referátu poradensko-
psychologickýchslužieb,žedieťaešteniejepripravenénastriedavúosobnústarostlivosť,pretonavrhuje

upraviť styk s dieťaťom tak, ako je uvedené v správe z referátu, to znamená v párnom týždni od štvrtka
od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod. a v nepárnom týždni od štvrtka od 17.00 hod. do piatka do 17.00hod, prípadne by to mohlo byť aj od stredy do štvrtka. Čo sa týka zvýšenia výživného, je to vysoká suma,
nevychádzalo by mu to platiť, pretože sa mu pozvyšovali výdavky, napr. na hypotéku a podobne.

Matka v konečnom návrhu uviedla, že súhlasí s úpravou styku od štvrtka do nedele, no v tom ďalšom

týždni by navrhovala skôr bez prespania a v stredu a vo štvrtok, aby mala aj ona v piatok už dieťa k
dispozícii na víkend. Čo sa týka výživného, tak dcéra bude mať tri a pol roka, chcela by ju dať aj na
nejaké krúžky, ale tieto nebude mať z čoho hradiť. Momentálne od januára do škôlky nechodí kvôli
svojmu zdravotnému stavu. Na vyšetrenie majú ísť koncom marca, uvidí sa čo bude ďalej. Školné platí
stále, keďže v škôlke prihlásená je.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh, rodný list dieťaťa,

vyjadrenie právneho zástupcu otca, rodný list maloletého dieťaťa, potvrdenie o príjme otca, potvrdenie o
návšteve školy, potvrdenie o príjme rodičov otca, potvrdenie o výdavkoch spojených s bývaním, nájomnú
zmluvu na motorové vozidlo, potvrdenie o návšteve školy, fotografie a doklady k výdavkom otca na dieťa
z prílohovej obálky, vyjadrenie matky k návrhu, potvrdenie o poberaní prídavkov na dieťa a rodičovského
príspevku, rozsudok č.k.: 13P/212/2012 - 68, rozpis výdavkov na dieťa a na bývanie, žiadosť o pridelenie

bytu, doklady k výdavkom na dieťa, potvrdenie obce M. ohľadne matky, ďalšie doklady k výdavkom
matky, správu o zdravotnom stave dieťaťa, potvrdenie o podaní oznámenia, lekársku správu zo dňa
23.10.2014, správu zo šetrenia pomerov u rodičov a pohovor s maloletým dieťaťom, posudok o dlhodobo
nepriaznivom zdravotnom stave, správu od zamestnávateľa otca, potvrdenie o príjme otca, správu z
RPPS, správu od zamestnávateľa otca ohľadne pracovnej doby, zápisnicu o skutkovom stave, výsledky

vyšetrenia imunologických testov, pripojený spis Okresného súdu Nitra sp. zn.: 13P/212/2012 z neho
rozhodnutie na č.l.: 68 a nasledovné, zápisnice zo dňa 13.09.2012, 23.10.2012, doklady k príjmom a
výdavkom rodičov z tohto spisu a zistil tento skutkový stav:

PrávaapovinnostirodičovkmaloletejG.J.,nar.XX.XX.XXXXboliupravenérozsudkomOkresnéhosúdu
Nitra č.k.: 13P/212/2012 - 68 zo dňa 23.10.2012, ktorým súd manželstvo rodičov maloletého dieťaťa

rozviedol, maloletú G. zveril do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na jej výživu
sumou vo výške 120,- eur mesačne. Otec maloletého dieťaťa bol v čase rozvodu manželstva riadne
zamestnaný v spoločnosti Bauer Gear Motor Slovakia s.r.o., kde dosahoval priemerný čistý mesačný
príjem vo výške 745,53 eura. Matka maloletého dieťaťa bola v čase rozvodu manželstva na rodičovskej
dovolenke, poberala rodičovský príspevok vo výške 194,70 eura a prídavky na jedno maloleté dieťa vo

výške 23,10 eura mesačne. Styk otca s maloletým dieťaťom upravený nebol.

Styk otca s maloletým dieťaťom prebiehal podľa vyjadrenia otca po rozvode manželstva spočiatku
každý týždeň od piatka do nedele. Neskôr mu matka umožnila predmetný styk realizovať len každý
druhý víkend od piatka do nedele, avšak on má záujem tráviť s dieťaťom viac času. Je schopný
zabezpečiť dlhodobejšiu starostlivosť o maloleté dieťa a to aj v rámci striedavej osobnej starostlivosti,

pričom dieťa by aj naďalej navštevovalo tú istú materskú školu a je rovnako schopný si prispôsobiť
aj pracovný čas potrebám maloletého dieťaťa. Matka však so striedavou osobnou starostlivosťou
nesúhlasila, poukazovala pri tom na príliš nízky vek dieťaťa, na problematickú komunikáciu medzi
ňou a otcom maloletého dieťaťa, ako aj na dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa, o ktorý otec
podľa nej nejaví dostatočný záujem. Zo správy zo psychologickej konzultácie, ktorá sa uskutočnila na

Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Nitre, referát poradensko - psychologických služieb vyplýva, že
dieťa má vytvorený pozitívny citový vzťah k obom rodičom ako aj ich novým partnerom. Maloleté dieťa
vyjadrilo v rámci konzultácie vôľu tráviť so svojím otcom viac času, avšak vzhľadom ku svojmu veku
nemá predstavu o časovom úseku, ktorý by chcelo so svojím otcom stráviť. Zo záverov psychologickej
konzultácie ďalej vyplýva, že dieťa vzhľadom na svoj nízky vek ako aj na skutočnosť, že u neho ešte

len prichádza k postupnej separácii od matky, nie je na striedavú osobnú starostlivosť ešte pripravené.
Psychologičky navrhli rodičom postupnosť v rozširovaní styku, pričom počas konzultácie došlo k
čiastočnej dohode rodičov a prijali model rozšíreného styku. Otec maloletého dieťaťa po konzultácii
na referáte poradensko - psychologických služieb akceptoval nepripravenosť maloletého dieťaťa na
striedavú osobnú starostlivosť pričom s matkou maloletého dieťaťa sa dohodli, že styk otca s maloletým

dieťaťom bude prebiehať od štvrtka od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod. V nepárnom týždni navrhoval
otec styk od štvrtka od 17.00 hod. do piatka do 17.00 hod., prípadne prijal alternatívu od stredy doštvrtka. Matka v nepárny týždeň navrhovala realizáciu styku v stredu a vo štvrtok, avšak bez prespania
dieťaťa v domácnosti otca.

Matka maloletého dieťaťa býva v súčasnosti s maloletým dieťaťom a svojím partnerom v dvojizbovom

nájomnom byte. Výdavky spojené s bývaním pozostávajú z úhrady nájomného vo výške 146,05 eura, z
preddavkovzaspotrebuplynuvovýške29,-eurmesačne,zpreddavkuzaspotrebuelektrickejenergievo
výške 19,66 eura mesačne, z poplatku za spotrebu vody vo výške cca 20,- eur mesačne a z poplatku za
komunálny odpad a drobný stavebný odpad vo výške 15,- eur ročne. Maloletá G. navštevuje predškolské
zariadenie, kde školné predstavuje sumu 7,- eur mesačne, strava v závislosti od prítomnosti dieťaťa v

predmetnom zariadení sumu cca 25,- eur mesačne. Ďalšie výdavky na maloleté dieťa pozostávajú z
výdavkov na stravovanie, oblečenie a hygienické potreby. Matka má ďalej zvýšené výdavky spojené so
zdravotným stavom maloletého dieťaťa, ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, trpí atopickým
exémom a poruchami imunity, s čím sú spojené pravidelné návštevy lekárov špecialistov ako aj potrebná
medikamentózna liečba. Dňa 21.02.2015 pribudla matke ďalšia vyživovacia povinnosť a to voči synovi
M. G., ktorý pochádza zo súčasného vzťahu matky. Matka je v súčasnosti na rodičovskej dovolenke,

poberárodičovskýpríspevokvovýške203,20euraaprídavkynadvemaloletédetivcelkovejsume47,04
eura mesačne. Matkin priateľ je podľa jej vyjadrenia od 28.11.2014 nezamestnaný, poberá podporu v
nezamestnanosti.

Otec býva v štvorizbovom byte, ktorý je v jeho osobnom vlastníctve. Dočasne s ním bývajú v spoločnej
domácnosti aj jeho rodičia, ktorí rekonštruujú svoj rodinný dom. Výdavky spojené s bývaním pozostávajú

z úhrady nájomného vo výške 27,16 eura, z úhrady preddavkov za spotrebu plynu vo výške 92,-
eur mesačne, z úhrady preddavkov za spotrebu elektrickej energie vo výške 35,91 eura, poplatok za
spotrebu vody predstavuje sumu 34,- eur mesačne. Poplatok za TV a rozhlas predstavuje sumu 4,64
eura mesačne, poplatok za internet sumu 12,90 eur mesačne, poplatok za káblovú televíziu sumu 45,50
eura ročne, poplatok za pevnú linku sumu 9,12 eura ročne a poistenie nehnuteľnosti sumu 59,86 eura

ročne. Výdavky spojené s bývaním si otec podľa svojho vyjadrenia delí so svojimi rodičmi. Otec ďalej
uhrádza splátky hypotekárneho úveru vo výške 240,08 eura mesačne, splátky pôžičky vo výške 53,25
eura, za prenájom osobného motorového vozidla uhrádza sumu 30,- eur mesačne, za poistenie tohto
motorového vozidla sumu 27,25 eura štvrťročne a za uskladnenie pupočníkovej krvi pre maloleté dieťa
sumu 61,- eur ročne. Otec je aj naďalej zamestnaný v spoločnosti Bauer Gear Motor Slovakia s.r.o., kde

dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške 867,24 eura. Otcova priateľka je študentkou vysokej
školy, podľa vyjadrenia otca býva na internáte, v jeho domácnosti trávi len víkendy.

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a
ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby

dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí
skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa§75ods.1Zákonaorodine,vetaprvá,priurčenívýživnéhoprihliadnesúdnaodôvodnenépotreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 78 ods. 1/ Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len

na návrh.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa

odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk
maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.

Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje

druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu
zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že zverenie maloletej G. J. do striedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov nie je v súčasnosti v záujme maloletého dieťaťa. Zo záverov
psychologickej konzultácie jednoznačne vyplýva, že vzhľadom k veku maloletého dieťaťa ako aj ku

skutočnosti, že u neho ešte len postupne dochádza k separácii od matky, maloletá G. ešte nie je
pripravená na striedavú osobnú starostlivosť, ktorú skutočnosť prijal a akceptoval aj otec dieťaťa. Keďže
v danom prípade práve realizácia styku otca s maloletým dieťaťom je tým prostriedkom, v rámci ktorého
sa má aj otec možnosť podieľať na výchove svojho maloletého dieťaťa, je podľa názoru súdu úprava
styku otca s maloletým dieťaťom v čo najširšej možnej miere v záujme maloletého dieťaťa. Maloletá

G. je na blízkosť svojho otca zvyknutá, majú medzi sebou vytvorený blízky citový vzťah a otec dokáže
zabezpečiť o maloletú kompletnú a riadnu starostlivosť. Otec má svoju dcéru rád a túži s ňou tráviť
viac času a vo väčšej miere sa tak podieľať aj na jej výchove. Keďže obaja rodičia vyjadrili súhlas s
ďalšou realizáciou už prebiehajúcej úpravy počas párneho týždňa od štvrtka od 17.00 hod. do nedele
do 17.00 hod., súd túto úpravu počas párneho týždňa v zmysle odskúšaného modelu ponechal. Pokiaľ

ide o úpravu styku počas nepárneho týždňa, otec pristúpil k návrhu matky realizovať tento v stredu a
vo štvrtok, žiadal však realizovať styk s prespaním maloletého dieťaťa v jeho domácnosti, čo matka
odmietala. Keďže styk otca s maloletým dieťaťom s prespaním prebieha bez akýchkoľvek problémov,
nevidí súd dôvod ho obmedzovať, a preto súd návrhu otca v tejto časti vyhovel a styk otca s maloletým
dieťaťom počas nepárneho týždňa upravil od stredy od 17.00 hod. do štvrtka do 17.00 hod. Úprava

styku koncipovaná vo výroku tohto rozhodnutia je podľa názoru súdu primeraná veku a vývinovým
potrebám maloletého dieťaťa a rešpektuje jeho právo na zachovanie vzťahu a citových väzieb k obom
rodičom. Pokiaľ ide o návrh matky na zvýšenie výživného, dospel súd k záveru, že tento bol podaný
dôvodne, pretože od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti došlo podľa názoru súdu k podstatnej
zmene pomerov odôvodňujúcou zvýšenie vyživovacej povinnosti otca. K zmene pomerov došlo jednak

okolnosťami na strane oprávneného dieťaťa, ktoré je v súčasnosti takmer o dva a pol roka staršie,navyše navštevuje už aj predškolské zariadenie, pokiaľ mu to jeho zdravotný stav dovoľuje. Matka
maloletého dieťaťa bola v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti na rodičovskej dovolenke,
poberala rodičovský príspevok a prídavok na jedno maloleté dieťa. Dňa 21.02.2015 jej však pribudla

ďalšia vyživovacia povinnosť voči maloletému M. G., pričom aj naďalej poberá len rodičovský príspevok
a prídavky na dve maloleté deti. K zmene pomerov došlo aj na strane otca, ktorý v čase poslednej úpravy
vyživovacej povinnosti dosahoval priemerný čistý mesačný príjem vo výške 745,53 eura, v súčasnosti
dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške 867,24 eura, čo predstavuje zvýšenie príjmu o niečo
viac ako o 120,- eur mesačne. Okruh vyživovacích povinností zostal na strane otca zachovaný. Obaja

rodičia žili v čase rozvodu manželstva v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, pričom obaja vedú
v súčasnosti samostatné domácnosti, v dôsledku čoho došlo na oboch stranách k zvýšeniu výdavkov
spojených s bývaním. V zmysle zisteného skutkového stavu dospel súd k záveru, že zmena pomerov
na strane maloletého dieťaťa, zvýšenie príjmu otca, ako aj pribudnutie ďalšej vyživovacej povinnosti
na strane matky, dostatočne odôvodňujú zvýšenie vyživovacej povinnosti otca avšak nie v takej miere,
ako to požaduje matka dieťaťa. Aj napriek tomu, že matka si svoju vyživovaciu povinnosť plní aj svojou

osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa, nie je podľa názoru súdu v schopnostiach a možnostiach otca
prispievať na výživu maloletej G. sumou vyššou než 160,- eur mesačne. Preto súd zvýšil vyživovaciu
povinnosť otca zo sumy 120,- eur mesačne na sumu 160,- eur mesačne počnúc mesiacom marec 2015,
kedy sa kumulatívne prejavili všetky skutočnosti zakladajúce zmenu pomerov odôvodňujúcu zvýšenie
vyživovacej povinnosti (zvýšenie príjmu otca, zmena pomerov na strane maloletého dieťaťa, pribudnutie

ďalšej vyž. povinnosti na strane matky). Keďže otec prispieval na výživu maloletej G. sumou vo výške
120,- eur mesačne, vzniklo tak otcovi za mesiac marec 2015 zameškané výživné vo výške 40,- eur,
ktorú sumu je otec povinný uhradiť k rukám matky do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia a to v
zmysle § 160 ods. 1 O.s.p., pod následkami straty výhody splátok. S poukazom na uvedené skutočnosti
rozhodol súd tak, ako uvádza výroková časť tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1, písm. a / O. s. p. tak, že žiadnemu z účastníkov
nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže išlo o konanie, ktoré súd mohol začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Nitre. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach

(§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené(§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.