Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 19, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoP/13/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814205000
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5814205000.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov

senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jána Burika, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: G. Q., nar.
XX. X. XXXX, W. Q., nar. X. X. XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Námestovo, bytom u matky, rodičia, matka: S. Q., nar. XX. X. XXXX, bytom G., E. XXXX/XX a
otec: W. Q., nar. X. X. P., bytom G., U. XXXX/X, o návrhu otca na zníženie výživného, na odvolanie otca
maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, č.k. 5P/4/2014-52 zo dňa 4. 11. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiadnemu z účastníkov sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Námestovo zamietol návrh otca na zníženie výživného a zároveň

schválil rodičovskú dohodu ohľadom úpravy styku otca a maloletých detí.

Konštatoval, že otec maloletých detí žiadal znížiť výživné na sumu 27,- eur mesačne od septembra
2014, čo zdôvodnil zmenou jeho schopností a možností, nakoľko od apríla 2014 pozastavil živnosť
a je evidovaný na úrade práce. Zamietnutie návrhu na zníženie výživného posudzoval súd v zmysle
ust. §§ 62, 75, 78 Zákona o rodine, resp. dohodu rodičov schválil v zmysle § 24 a § 36 Zákona
o rodine. Prvostupňový súd konštatoval, že na strane otca maloletých detí od poslednej úpravy
výživného k výraznej zmene pomerov nedošlo. Otec síce pozastavil prevádzkovanie živnosti z dôvodu
nedostatku pracovných príležitostí a uzatvoril nové manželstvo, avšak nepožiadal o žiadnu dávku, aj

keď je dobrovoľne evidovaný ako nezamestnaný. Otec maloletých detí je relatívne zdravý, vyučený
v príslušnom odbore (maliar) a má potenciál nájsť si prácu, hoc aj brigádnicky. Prvostupňový súd
naopak posudzoval zmenu na strane maloletých detí, ktoré od posledného rozhodnutia o výživnom
započali povinnú školskú dochádzku, čím potreby detí vzrástli a aj túto skutočnosť pri rozhodovaní bral
prvostupňový súd do úvahy.

Proti rozsudku prvostupňového súdu, v zákonom stanovenej lehote, podal odvolanie otec maloletých
detí. Žiadal, aby odvolací súd výrok rozsudku prvostupňového súdu, ktorým bol zamietnutý návrh
na zníženie výživného, zrušil a v tomto rozsahu vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a

rozhodnutie, prípadne aby tomuto návrhu vyhovel. Napadnutý rozsudok podľa jeho názoru nevychádza
z vykonaného dokazovania a z príslušných ustanovení Zákona o rodine, pričom s poukazom na
ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. má za to, že súd v konaní dospel na základe vykonaného
dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd o výživnom naposledy rozhodoval rozsudkom
sp. zn. 8C/14/2010, ktorým bola schválená rodičovská dohoda o výške výživného na čas po rozvodemanželstva100,-eurmesačnenakaždédieťa.VtomčaseodvolateľpracovalvofirmeFORMISMT,s.r.o.
v Trstenej, kde dosahoval čistý mesačný príjem cca 380,- eur. V čase rozhodovania prvostupňového
súdu sa však jeho situácia výrazne zmenila. Od 9. 4. 2014 je vedený v evidencii nezamestnaných,

dovtedy prevádzkoval živnosť v oblasti stavebných prác. Chýbali však pracovné možnosti a výdavky
prevyšovali príjmy, preto živnosť pozastavil. S ohľadom na ťažkú prácu, ktorú vykonáva, má zdravotné
problémy s chrbticou. Má stredné odborné vzdelanie bez maturity v odbore maliar. O žiadnu dávku ako
nezamestnaný nežiadal. Dňa 22. 8. 2014 uzatvoril manželstvo. Za nájom priestorov v rodinnom dome,
kde spoločne s manželkou bývajú, platia 150,- eur mesačne. Podľa neho naopak situácia sa zlepšila

u matky maloletých detí, ktorá pracuje a býva v trojizbovom byte s priateľom, ktorý si kúpila v I.. Pri
reálnych výdavkoch odvolateľa a žiadnych príjmoch nie je v jeho silách platiť tak vysoké výživné, ako
bolo naposledy dohodnuté, a preto má za to, že odvolanie je dôvodné. Do spisu neskôr zaslal dodatok
k odvolaniu, kde uviedol, že sa vyskytli nové okolnosti, keď s manželkou očakávajú narodenie dieťaťa.
Manželkajetehotná,máproblémysvysokýmkrvnýmtlakom,budenútenáísťnaPN.Žiadalpretospätne
znížiť výživné od 1. 4. 2014.

K podanému odvolaniu sa vyjadril opatrovník maloletých detí, ktorý navrhol rozsudok prvostupňového
súdu potvrdiť. Akékoľvek zníženie výživného bude viesť k zníženiu životnej úrovne maloletých detí.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 2 O.s.p. a postupom
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok prvostupňového súdu v súlade s ust.
§ 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Z vykonaného dokazovania pred prvostupňovým súdom mal i odvolací súd preukázané, že o výživnom
bolo naposledy rozhodované rozsudkom Okresného súdu Námestovo z 21. 3. 2011 sp. zn. 8C/14/2010,
kedy bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené a schválená rodičovská dohoda, na základe
ktorej sa otec zaviazal platiť k rukám matky výživné vo výške 100,- eur mesačne na každé dieťa.
Otec maloletých detí žiadal znížiť vyživovaciu povinnosť ku každému dieťaťu na sumu 27,- eur z toho

dôvodu, že pozastavil živnosť, na základe ktorej dovtedy vykonával práce v stavebníctve, uzatvoril nové
manželstvo a presťahoval sa aj s manželkou do priestorov rodinného domu v B., ktoré si prenajali od
manželkinho brata. Je evidovaný na úrade práce, avšak bez toho, aby žiadal o poskytnutie nejakého
príspevku. V čase posledného rozhodnutia o výživnom maloleté deti mali 2 a 5 rokov, v súčasnej dobe
obe navštevujú základnú školu, a to maloletý G. 4. ročník a maloletý W. 1. ročník. Matka maloletých detí

dosahuje príjem zo zamestnania v priemere 395,- eur mesačne, poberá daňový bonus a prídavky na
deti 47,04 eur. Otec maloletých detí oficiálne nemá žiadny príjem.

Vychádzajúc z takto zistených skutočností postupoval prvostupňový súd správne, keď v súlade s ust.
§ 78 Zákona o rodine skúmal, či od poslednej úpravy výživného došlo na strane účastníkov konania
k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu pôvodného rozhodnutia o výživnom. V tomto smere

vykonal vo veci dostatočné dokazovanie a vyvodil z neho správny záver, keď návrh na zníženie
výživného zo strany otca voči maloletým deťom zamietol. V zmysle § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja
rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Z uvedeného zákonného znenia je zrejmé, že
vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom má prednosť pred inými výdavkami, nakoľko deti v tomto

veku (1. a 4. ročník ZŠ) nemajú absolútne žiadnu možnosť zabezpečiť si finančné prostriedky na úhradu
svojich základných životných potrieb. V plnej miere sú odkázané len na starostlivosť rodičov. Matka
maloletých detí zabezpečuje pre synov ubytovanie, stravovanie, ošatenie, ich výchovu a s tým súvisiacu
starostlivosť o činnosť detí v škole alebo mimo nej. Aj keď otec maloletých detí pozastavil vykonávanie
živnosti, je evidovaný na úrade práce a oficiálne bez príjmu, nepožiadal však o vyplácanie žiadnej dávky.

Vzhľadom na jeho vzdelanie, vek, zdravotný stav je nepochybné, že je schopný zabezpečiť si príjem,
tak aby mohol doteraz stanovené výživné vo výške 100,- eur na každé dieťa mesačne prispievať. Pokiaľ
v dodatku odvolania poukazoval na skutočnosť, že jeho manželka je v súčasnej dobe tehotná a očakáva
narodenie dieťaťa, táto skutočnosť má nastať len v budúcnosti, a preto v čase rozhodovania súdu na
túto okolnosť súd nemohol prihliadať.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti má odvolací súd za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa
je vecne správne, a preto ho v celom rozsahu v zmysle § 219 O.s.p. potvrdil, poukazujúc tiež na ust. §
219 ods. 2 O.s.p., pričom k schválenej rodičovskej dohode, ktorá tvorí súčasť rozsudku účastníci, ani

súd nemali žiadne námietky. Pretože odvolateľ neuviedol v odvolaní k zamietnutiu návrhu na zníženie
výživného žiadne iné skutočnosti, s ktorými by sa už neoboznámil pri rozhodovaní aj prvostupňový súd
(okrem oznámenia, že jeho manželka je tehotná), považoval súd odvolanie za nedôvodné.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1, písm. a/ O.s.p. v spojení s § 224
ods. 1 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože konanie

mohlo začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.