Decision was made at the court Krajský súd Trnava
Judgement was issued by JUDr. Andrea Dudášová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/203/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2609209062
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2609209062.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a členov
senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci žalobkyne: F. V., nar.
XX.XX.XXXX, T. XXX, proti žalovanej: H. Q., nar. XX.XX.XXXX, T. XXX, zastúpená advokátom: JUDr.
Roman Cibulka, Trnava, Hlavná č. 13, o náhradu škody, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Senica č. k. 11C 200/2009-426 zo dňa 3. decembra 2013, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanej náhradu trov odvolacieho konania vo výške 71,39 eur do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu žalovanej.
o d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom napadnutým odvolaním prvostupňový súd žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala od
žalovanej zaplatenia sumy 916,94 eur s príslušenstvom z titulu náhrady škody zamietol. Zároveň súd
žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov konania 46,- eur a náhradu trov právneho
zastúpenia v sume 818,47 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Svoje rozhodnutie prvostupňový súd po citácii § 415, § 420 ods. 1, 442 ods. 1, 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka vecne odôvodnil tým, že v danej veci sa žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy 916,94 eur z
titulu náhrady škody s tým, že z toho hodnota stavebných prác a materiálov na opravu zavlhnutia bola
stanovenávovýške770euranákladysosadenímnovéhoodvodovéhosystémudažďovejvodyvovýške
146,94 eur. Žalobkyňa trvala na tom, že zavlhnutie jej bolo spôsobené práve konaním žalovanej, ktorá
potrubie na zvod vody odstránila niekedy na jeseň roku 2008, pričom až v marci 2009 túto skutočnosť
žalobkyňa zistila a dala vybudovať nový zvodový systém dažďovej vody. V danom konaní je nesporné,
že žalovaná bez vedomia žalobkyne odstránila z domu žalobkyne s.č. XXX spodnú časť zvodovej rúry a
to niekedy na jeseň roku 2008, avšak nebolo preukázané, že by týmto konaním vznikla žalobkyni škoda
súvisiaca so zavlhnutím, ktorej zaplatenia sa touto žalobou domáha. Naopak ako základnú príčinu tohto
zavlhnutia znalec konštatoval poruchy spôsobené primárnym konštrukčným riešením domu a to na 100
%. Vzhľadom k tomu, že nebolo zistené zavinenie inej osoby, teda ani žalovanej neurčil znalec ani
rozsah tejto škody.
Pokiaľ ide o znalecký posudok Ing. Jozefa Vlčeja, tento bol vyhotovený mimo tohto súdneho konania,
teda súd ho hodnotil len ako dôkaz prečítaním listiny. Navyše treba poukázať na skutočnosť, že v tomto
znaleckom posudku sa znalec nezaoberal vznikom škody a jej príčinami, ale len stanovením hodnoty
stavebnýchprácnaopravuzavlhnutiaspornejnehnuteľnosti.TútoskutočnosťnapokonIng.Vlčejpotvrdilaj pri svoje výpovedi na pojednávaní, kde bol vypočutý ako svedok. Tento sa vedel jednoznačne vyjadriť
len k stave spornej nehnuteľnosti v roku 2006, kedy podľa jeho vyjadrenia sporná nehnuteľnosť nebola
zavlhnutá v tých miestach, kde sa nachádzal neskôr odstránený zvod.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti možno konštatovať, že znalecké dokazovanie v danej veci
vyhotovené Ing. Miloslavom Ilavským PhD., je jediným právne relevantným dôkazom pre posúdenie
predpokladov zodpovednosti, pričom z jeho záverov jednoznačne vyplýva, že ako základnú príčinu tohto
zavlhnutia znalec konštatoval poruchy spôsobené primárnym konštrukčným riešením : 100 %. Nebola
preukázaná príčinná súvislosť medzi konaním žalovanej a vznikom škody u žalobkyne, súd preto žalobu
ako nedôvodnú zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p. a pretože v konaní mala žalovaná plný úspech,
priznal jej trovy konania, ktoré si uplatnila v súlade so spisom. Zo spisu súd zistil, že táto zaplatila
súdny poplatok za odvolanie v sume 46 eur a preto jej priznal trovy konania v sume 46 eur. Ďalej
jej súd priznal trovy právneho zastúpenia v sume 818,47 EUR s DPH. Tieto boli uplatnené v súlade
s vyhl.č. 655/2004 Z.z. t.j. 10 hlavných úkonov po 61,74 eur (prevzatie zastúpenia dňa 7.9.2010,
vypracovanie odvolania dňa 7.9.2010, vypracovania podania vo veci samej dňa 22.11.2011, účasť
na pojednávaní dňa 24.1.2012, vypracovanie stanoviska k ZP dňa 30.10.2012, účasť na pojednávaní
dňa 2.4.2013, vypracovanie stanoviska k podaniu žalobkyne dňa 30.4.2013, vypracovanie vyjadrenia k
podaniu žalobkyne zo dňa 16.9.2013, vypracovanie stanoviska k doplnku ZP zo dňa 23.10.2013, účasť
na pojednávaní dňa 3.12.2013) 2 x paušál po 8,65 eur , 1 x paušál v sume 8,89 eur, 2 x paušál v po
9,16 eur, 5 x paušál po 9,37 eur. Ďalej hotové výdavky a cestovné a to náhrada za stratu času v sume
93 eur ( 3 x na ceste Trnava - Senica a späť a to vždy pri účasti na pojednávaní) cestovné 3 x Trnava
- Senica a späť v celkovej sume 16,71 eur.
Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa a napadla rozsudok súdu prvého stupňa v celom
rozsahu a to z dôvodu, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolateľka opakovane navrhovala súdu prvého stupňa na
preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva a súd ich nevykonal a rozhodol na
základe neúplného zistenia skutkového stavu. Odvolateľka počas celého konania poukázala na to, že
tvrdenia súdneho znalca Ing. Miloslava Ilavského, PhD. v jeho znaleckom posudku sú založené na
nezrovnalostiach, resp. vychádzajú z nepravdivých údajov a skutočností. Odvolateľka riadne označila
všetky dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom súd tieto dôkazy vôbec nevykonal a to napr.
dostatočne neskúmal námietky odvolateľky voči tvrdeniam znalca. Niektorými podstatnými dôkazmi
navrhnutými odvolateľkou sa súd vôbec nezaoberal ako je vek stavby, jej technický stav, rekonštrukcia
- prestavba v r. 1993 až 1994 a príčinná súvislosť medzi vlhnutím pre odstránenie zvodov v roku 2008,
stav zavlhnutia po vybudovaní nového zvodu v roku 2009, stav zavlhnutia v roku 2011, aktuálny stav
zavlhnutia v roku 2013, dôkazmi namietané rozpory vo výpovediach niektorých svedkov napr. starostu
obce a ďalšie. Odvolateľka svojimi dôkazmi ako aj vyjadreniami a svedkami preukázala, že k zavlhnutiu
stien došlo po protiprávnom svojvoľnom odstránení časti obvodových rúr s vodou v dĺžke 8 až 10 m
žalovanou, nakoľko pokiaľ tam odstránené zvodové rúry boli, voda z nich bola vedená vo zvodových
rúrach horizontálne a spádom až na ulicu, ale protiprávnym svojvoľným odstránením týchto zvodov
žalovanej táto voda v zmysle fyzikálnych zákonov pri zrážkach, bola samospádom vedená k stavebným
konštrukciám vo vlastníctve žalobkyne a na základe aj žalovanou potvrdený nadlimitný zrážok v období v
roku2008až 2009došlopreukázateľnekzavlhnutiunehnuteľnostidotknutejpredmetnejčastižalobkyne
a až po vyhotovení nových zvodov na jar v roku 2009 už k zatekaniu nedošlo a ani nedochádza k
dnešnému dňu. Odvolateľka vytýkala súdu prvého stupňa, že na základe zisteného skutkového stavu
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázala na to, že znalecké dokazovanie je len jedným
z možných dôkazov a súd nedostatočne vykonal hodnotenie dôkazov predložených účastníkmi a to
najmäpredmetnéhoznaleckéhoposudku,nakoľkosúdnyznalecnedostatočneresp.vôbecneodpovedal
ani nevyvrátil žiadnym spôsobom námietky žalobkyne, čo viedlo k nesprávnemu zisteniu skutkového
stavu zo strany súdu. Odvolateľka preukázala príčinnú súvislosť medzi konaním žalovanej a vzniknutou
škodou. Vytýkala súdu prvého stupňa, že súd neodôvodnil rozsudok podľa § 157 ods. 2 O.s.p. a teda
pre nedostatok dôvodov bolo konanie postihnuté vadou majúcou za následok zrušenie rozhodnutia.Navrhla, aby odvolací súd žalobu potvrdil, priznal právny nárok žalobkyne v celom rozsahu vrátane trov
konania.
Žalovaná odvolací návrh nepodala, k doručenému odvolaniu sa vyjadrila s tým, že považuje odvolanie
žalobkyne za nedôvodné, pretože iba vo všeobecnej rovine opakuje svoje tvrdenie týkajúce sa údajnej
nesprávnostiznaleckýchzáverovznalcaIng.MiloslavaIlavskéhoamázato,ženapriektýmtoznaleckým
záverom bola v konaní preukázaná príčinná súvislosť medzi konaním žalovanej a vzniknutou škodou.
Žalovaná zastáva názor, že prvostupňový súd vo veci správne a v súlade so zákonom rozhodol,
keď konštatoval, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala príčinnú súvislosť medzi
konaním a vznikom škody. Naopak zo záverov znaleckého dokazovania jednoznačne vyplynulo, že
základnou príčinou zavlhnutia domu žalobkyne sú poruchy spôsobené jeho konštrukčným riešením.
Znalec sa vedel kvalifikovane vysporiadať s námietkami žalobkyne, ktoré vzápätí logicky zdôvodnil.
Z výsledkov dokazovania je teda zrejmé, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala
príčinnú súvislosť medzi konaním žalovanej a škodou, ale bol preukázaný v konaní opak t. j., že konanie
žalovanej nemalo žiaden vplyv na zavlhnutie domu žalobkyne a že jedinou príčinnou tohto zavlhnutia
boli konštrukčné vady jej stavby. Z takto zisteného skutkového stavu musel súd prvého stupňa žalobu
zamietnuť. Žalovaná navrhla, aby odvolací súd rozsudok potvrdil z dôvodu vecnej správnosti a priznal jej
náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby a to vypracovanie písomného vyjadrenia
k odvolaniu vo výške 61,74 eur vrátane DPH + režijný paušál 9,65 eur vrátane DPH, spolu 71,39 eur.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 205 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi
odvolania(§212ods.1O.s.p.),postupombeznariadeniaodvolaciehopojednávania(§214ods.2O.s.p.)
tak, že vo veci verejne vyhlásil rozsudok (§ 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne
nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je v celom rozsahu vecne
správny.
Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobkyňou tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu
vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i
vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k
správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec
i správne právne posúdil, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p., odvolací súd odkazuje na správne,
podrobné a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací
súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a preto nemôže
dať za pravdu odvolateľke.
Keďže sa odvolací súd stotožnil nielen s výrokom, ale aj s odôvodnením napadnutého rozsudku, na
zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím argumentom žalobkyne, v súlade s ust. § 219 ods. 2 O.s.p.
iba dopĺňa nasledovné:
Uplatnený odvolací dôvod spočíval v tom, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
knesprávnymskutkovýmzisteniam(§205ods.2písm.d)O.s.p.).Pritomtodôvodeniejerozhodujúce,či
súd vykonal všetky navrhnuté dôkazné prostriedky, alebo nie. Rozhodujúce je iba to, že na základe tých,
ktoré vykonal, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Dôvodom nesprávneho skutkového zistenia
jenesprávnehodnotenievykonanýchdôkaznýchprostriedkov,t.j.porušenieniektoréhozust.§132-135.
V zmysle § 132 O.s.p. dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivosti prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
vrátane toho, čo uviedli účastníci.Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich
pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi
predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa
teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd
musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí
správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily
jednotlivých dôkazov.
Odvolací súd zhodne s prvostupňovým dospel k záveru, že pri vyhodnotení vykonaného dokazovania
každého z vykonaných dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach neboli v konaní dostatočným
spôsobom preukázané podmienky pre náhradu škody.
Odvolací súd sa predovšetkým nestotožnil s námietkou odvolateľky, že prvostupňový súd svoje
rozhodnutie náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. neodôvodnil, čím odňal účastníkom možnosť
konať pred súdom. Opak je pravdou. Odôvodnenie rozsudku prvostupňového súdu má všetky zákonné
náležitosti v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. Súd v odôvodnení uvádza čoho sa žalobkyňa domáha a na
základe akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadrila žalovaná, vysvetlil, ktoré skutočnosti považuje za
preukázané a ktoré nie i z ktorých dôkazov pritom vychádzal. Z odôvodnenia rozsudku sú zrejmé i
úvahy, ktorými sa súd pri hodnotení dôkazov riadil i ktoré hmotnoprávne ustanovenia a akým spôsobom
subsumoval na zistený skutkový stav. Súd sa v odôvodnení pritom vysporiadal so všetkými relevantnými
námietkami, pričom odôvodnenie rozsudku je presvedčivé.
Prvostupňový súd správne uzavrel, že vykonaným dokazovaním nebola preukázaná existencia
základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka,
nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi konaním žalovanej a vznikom škody u žalobkyne.
Otázka príčinnej súvislosti medzi určitým protiprávnym úkonom a konkrétnou škodou je otázkou
skutkovou; súd zisťuje jej existenciu. Vyriešenie tejto otázky nemožno uložiť znalcovi; ten môže
poskytnúť len podporné podklady, z ktorých súd pri zisťovaní skutkového stavu veci vychádza. Pre
posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka v čom konkrétne spočíva
škoda - majetková ujma, za ktorú je požadovaná náhrada. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou
poškodeného (pokiaľ vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná
súvislosť. Protiprávny úkon nemusí byť jedinou príčinou vzniku škody, stačí, že je jednou z príčin, ktorá
sa podieľa na nepriaznivom následku, ktorý má byť odškodnený, a to príčinou dôležitou, podstatnou a
značnou.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaná bez vedomia žalobkyne odstránila na jeseň roku
2008 z domu žalobkyne s.č. XXX spodnú časť zvodovej rúry, avšak nebolo preukázané, že by týmto
konaním vznikla žalobkyni škoda súvisiaca so zavlhnutím, ktorej zaplatenia sa touto žalobou domáha.
Naopak ako základnú príčinu tohto zavlhnutia znalec konštatoval poruchy spôsobené primárnym
konštrukčným riešením domu a to na 100 %.
K vykonaného znaleckému dokazovaniu je potrebné uviesť, že znalecké dokazovanie Ing. Miloslavom
Ilavským PhD. považoval odvolací súd za presvedčivé, úplné vo vzťahu k zadaniu, ako aj k zásadám
logického myslenia. Je súladné aj s doposiaľ vykonaným dokazovaním, pričom hodnoteniu súdu
nepodliehajúodbornéznaleckéotázky.Keďžeznalecpodalodbornéznaleckéotázkyatietoodvolacísúd
považoval vo vzťahu k zadaniu za úplne, za presvedčivé, vysporiadal sa s námietkami žalobkyne, preto
zo záverov znaleckého posudku Ing. Miloslavom Ilavským PhD. správne prvostupňový súd vychádzal.
Odvolateľka podaním zo dňa 05.01. 2015, ktoré bolo doručené odvolaciemu súdu 07. 01. 2015
predložila, doplnila nové dôkazy.K uvedenému odvolací súd uvádza, že podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda
a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. V danom
prípade odvolateľke uplynula lehota na podanie odvolania 25. 01.2014 a doplnenie nových dôkazov
urobila podaním zo dňa 05.01.2015, teda po uplynutí lehoty na podanie odvolania a preto na tieto nové
dôkazy už odvolací súd nemohol prihliadnuť.
So zreteľom na uvedené odvolací súd vecne správny rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ako
aj v závislom výroku o náhrade trov konanie potvrdil postupom podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.
V odvolacom konaní plne úspešnej žalovanej vzniklo podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p. právo na náhradu trov konania voči v odvolaní neúspešnej žalobkyne. Trovy odvolacieho konania
predstavujú sumu 71,39 eur ako odmenu za 1 úkon - písomné vyjadrenie k odvolaniu vo výške 61,74
Eur + 7,81 eur režijný paušál vrátane DPH, podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. b), § 16 ods. 3 a
§ 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. O odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb. Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. bola náhrada trov konania priznaná na účet právneho
zástupcu žalovanej.
Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.