Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 16, 2015

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 5P/231/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614217468
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Monika Dubjel

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2015:7614217468.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Mgr. Monika Dubjel v právnej veci mal. F. N., S..

XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Spišská Nová Ves, pracovisko Gelnica, Hlavná 1, dieťa rodičov: matky U. U., S.. XX.XX.XXXX, M. R. a
otcaL.U.,S..XX.XX.XXXX,M.Š.Q.XX,nanávrhmatkyozvereniemal.dieťaťadoosobnejstarostlivosti
matky a určenie výživného, takto

r o z h o d o l :

Z v e r u j e sa mal. F. N., S.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky a otec sa z a v ä z u j e
prispievať na jej výživu výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na maloleté nezaopatrené
dieťa mesačne, počnúc 01.10.2014, ktoré výživné sa otec zaväzuje uhrádzať k rukám matky, vždy do

15-tého dňa v mesiaci vopred.

Dlžné výživné za obdobie od 01.10.2014 do 31.03.2015 vo výške 162,78 EUR je otec povinný splácať
spolu s bežným výživným po 20,- EUR mesačne, až do úplného splatenia.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka mal. F. N. S.. XX.XX.XXXX podala dňa 13.10.2014 na tunajší súd návrh, v ktorom žiadala, aby
súd zveril maloletú do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal minimálnym výživným.

Podľa§36ods.1Zákonaorodine,rodičiamal.dieťaťa,ktoríspolunežijú,môžusakedykoľvekdohodnúť
o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť
tento výkon, najmä určí, ktorému z rodičov sa zverí mal. dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia
§24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich

vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného

zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní

schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi;
to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo

dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa§157ods.3O.s.p.,akjenapojednávanívyhlásenýrozsudokzaprítomnosti všetkýchúčastníkov,
alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania
a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a účastníkom ich náhradu nepriznal,
nakoľko v danom prípade išlo o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.

Po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a poučení účastníci konania prehlásili, že sa práva na podanie
odvolania vzdávajú, preto súd v zmysle § 157 ods. 3 O.s.p. vyhotovil rozsudok, v odôvodnení ktorého
sa uvádza iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

zákona č. 233/95 Z.z. v platnom znení o súdnych exekútoroch

a exekučnom poriadku.