Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 4, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/180/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3708207564
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3708207564.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudkýň
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci navrhovateľa N. proti odporcovi X.,
zastúpenému A., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu O., zastúpeného A., o zaplatenie
462.283,- Kč s príslušenstvom, na odvolanie odporcu a vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného
súdu Považská Bystrica zo dňa 28. apríla 2011, č.k. 6C/10/2009-292, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd prvým rozsudkom v danej veci uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
460.039,39 Kč s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 04.07.2007 do zaplatenia, do troch
dní od právoplatnosti svojho rozhodnutia, konanie v časti o zaplatenie 2.243,56 Kč zastavil s poukazom
na § 96 O.s.p., odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 680,-
Kč a súdny poplatok vo výške 1.131 Eur na účet tamojšieho súdu. Z vykonaného dokazovania mal

za preukázané, že dňa 24.07.2002 odporca riadil osobné motorové vozidlo značky Volkswagen Golf
smerom od S. C. do T., kde na úseku cesty pri Obci S. v dôsledku nesprávneho predchádzania prešiel
do protismeru a ľavou prednou časťou vozidla čelne narazil do protiidúceho motocykla
zn. Honda XRV 750 a spôsobil tak spolujazdkyni na motocykli, E. K., mnohopočetné zranenia, ktoré si
vyžiadali lekárske ošetrenie a práceneschopnosť v trvaní viac ako 12 mesiacov so zanechaním plnej
invalidity. Za tento skutok bol odporca trestným rozkazom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa
06.09.2006, č.k. 1T/164/2006-165, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.10.2006, uznaný za vinného

z trestného činu ublíženia na zdraví. V príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, zavinenej odporcom,
navrhovateľ zaplatil za zdravotnú starostlivosť, poskytnutú poškodenej E. K., celkovo sumu 460.039,39
Kč v priebehu rokov 2002 až 2005. Návrh navrhovateľa nepovažoval za nárok na náhradu škody, ale o
zvláštny nárok vyplývajúci zo špeciálneho právneho predpisu, ktorý predpokladá, že došlo k
zavinenému protiprávnemu konaniu odporcu. Konštatoval, že medzi navrhovateľom a odporcom nie je
poistný vzťah. Ustálil, že v danej veci je daná podľa § 101 Občianskeho zákonníka všeobecná 3-ročná

premlčacia doba a začína plynúť od doby, kedy sa právo mohlo uplatniť po prvýkrát. Bol toho názoru, že
aj keď navrhovateľ poznal výšku poskytnutých liečebných nákladov, až do rozhodnutia súdu
v trestnom konaní nevedel, proti komu má ich náhradu uplatňovať. Dôvodil, že pokiaľ by si navrhovateľ
svoj nárok uplatňoval skôr a odporca by bol následne v trestnom konaní oslobodený, súd by musel návrh
na zaplatenie žalovanej sumy zamietnuť. Z týchto dôvodov dospel okresný súd k záveru, že premlčacia
doba začala plynúť odo dňa právoplatnosti trestného rozkazu a márne by uplynula dňa 01.11.2009.
Navrhovateľ si svoje právo uplatnil dňa 20.10.2008, teda včas. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust.

§ 42 ods. 4 písm. a) zákona č. 577/2004 Z. z.Krajský súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti - vo výroku o povinnosti odporcu zaplatiť
navrhovateľovi sumu 460.039,39 Kč s príslušenstvom zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu,
že súd prvého stupňa sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s otázkou, prečo v danej veci nárok

navrhovateľa posudzoval podľa právneho poriadku Slovenskej republiky a nie podľa navrhovateľom
navrhovaného právneho predpisu, účinného na území Českej republiky s tým, že vyriešenie tejto otázky
považoval za významné z hľadiska posúdenia námietky premlčania, vznesenej v tomto súdnom konaní.
Ďalej vytýkal súdu prvého stupňa, že nárok navrhovateľa posúdil podľa zákona č. 577/2004 Z. z.,
ktorý na danú vec v žiadnom prípade nemôže dopadať, nakoľko bol účinný až od 01.11.2004,

pričom nárok navrhovateľa vznikal postupne už od 24.07.2002. Odvolací súd sa nestotožnil so záverom
súduprvéhostupňa,ktorývosvojomodôvodneníuviedol,ato,ževprípade,žebybolodporcavtrestnom
konaní oslobodený, súd by musel návrh navrhovateľa na zaplatenie jeho nároku zamietnuť, nakoľko z
ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že v občianskom súdnom konaní
je súd viazaný len rozsudkom vydaným v trestnom konaní v tom rozsahu, že bol spáchaný trestný čin,
čiže je viazaný len odsudzujúcim rozsudkom vynesenom v trestnom konaní v tom smere, že došlo k

protiprávnemu konaniu určitej osoby a nie je viazaný rozhodnutím súdu v trestnom konaní, ktorým bolo
trestné stíhanie zastavené, prípadne bol obžalovaný spod obžaloby oslobodený a rovnako nie je viazaný
v občianskom súdnom konaní ani výškou škody, ustálenou v trestnom konaní. Uložil preto súdu prvého
stupňa,abypoustáleníotázky,ktorýmprávnymporiadkom(ČeskejrepublikyaleboSlovenskejrepubliky)
sa bude daná vec spravovať, ustálil tiež otázku počiatku plynutia premlčacej doby, a to predovšetkým v

závislosti od toho, ktorý konkrétny zákon na danú vec dopadá s tým, že posúdi otázku počiatku plynutia
všeobecnej premlčacej doby vo vzťahu k nároku navrhovateľa aj s prihliadnutím ku vzniku jeho nároku,
t. j. ku dňu, kedy došlo k uhradeniu jednotlivých faktúr, vystavených zdravotníckymi zariadeniami za
liečebnú starostlivosť poškodenej E. K. navrhovateľom, nakoľko tieto boli uhradené postupne v rokoch
2002 až 2005. Ďalej súdu prvého stupňa uložil, že nemôže prehliadnuť skutočnosť, že navrhovateľ svoj

nárokčiastočneuplatnilivtrestnomkonaní,sp.zn.1T/164/06,apretosamusízaoberaťotázkou,čitento
bol v trestnom konaní riadne uplatnený a následne otázkou prípadného spočívania plynutia premlčacej
doby.

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 175.904,27 Kč
spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 04.07.2007 do zaplatenia, do troch dní

od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku návrh zamietol. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania. Okresný súd konštatoval, že cudzí prvok v tomto konaní spočíva v tom, že
navrhovateľ je zahraničná právnická osoba. Hoci navrhovateľ oprel uplatnený nárok o ustanovenie §
55 ods. 1 zákona č. 48/1997 Sb. o veřejném zdravotním pojištení, okresný súd bol toho
názoru, že na daný právny vzťah je nutné aplikovať slovenské právne predpisy. Ustálil, že neexistuje

medzinárodná zmluva medzi Slovenskou republikou a Českou republikou, ktorá by určovala rozhodné
právo v prípade regresných nárokov zdravotných poisťovní, hradiacich liečebné náklady
poistencov, vychádzal z ustanovenia § 15 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom
a procesnom, podľa ktorého nároky na náhradu škody, ak nejde o porušenie povinnosti vyplývajúcej
zo zmlúv a iných právnych úkonov, sa spravujú právom miesta, kde škoda vznikla, alebo miesta, kde

došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody. Zákon teda stanovuje dva rovnocenné
hraničné ukazovatele - miesto, kde škoda vznikla, alebo miesto, kde došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá
nárok na náhradu škody. Je na úvahe súdu, ktorý hraničný ukazovateľ použije. Okresný súd aplikoval
na danú právnu vec slovenský právny poriadok, pretože ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu
škody, teda k dopravnej nehode, pri ktorej bolo poškodené zdravie E. K., došlo

na území Slovenskej republiky. Nárok navrhovateľa na náhradu vynaložených nákladov za poskytnutú
zdravotnú starostlivosť je oprávnený a vyplýva z ustanovenia § 57 ods. 1 zákona č. 273/1994 Z. z. o
zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a
o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní, účinného ku
dňu dopravnej nehody, podľa ktorého má poisťovňa právo voči tretím osobám na náhradu vynaložených

nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v dôsledku zavineného protiprávneho konania voči
poistencom. Odporca preukázateľne zavineným protiprávnym konaním ublížil na zdraví poškodenej,
ktorá bola zdravotne poistená u navrhovateľa, ktorý titulom zdravotného poistenia uhradil zdravotníckym
zariadeniam náklady v sume 460.039,39 Kč za zdravotnú starostlivosť, poskytnutú poškodenej pri liečbe
poranení spôsobených dopravnou nehodou. Námietku premlčania, vznesenú odporcom a vedľajším

účastníkom v priebehu súdneho konania, posúdil okresný súd podľa § 101 Občianskeho zákonníka.Za nepremlčané považoval náklady na zdravotnú starostlivosť, ktoré uhradil navrhovateľ
zdravotníckym zariadeniam v lehote 3 rokov pred podaním návrhu na súd (návrh bol podaný dňa
20.10.2008), t. j. od 20.10.2005 do 20.10.2008. Ide o úhrady nákladov v sume 7.138,66 Kč vykonané

od 02.01.2006 do 02.01.2007 v prospech W., úhradu z 28.07.2006 v sume 174,30
Kč v prospech Z.. A. N., úhradu z 21.07.2006 v sume 980,40 Kč v prospech Z..
A. E., úhrady za obdobie od 24.10.2005 do 30.03.2007 v sume 22.266,91 Kč v prospech Nemocnice
A. úhradu z 17.05.2006 v sume 996,- Kč v prospech X. Spolu tieto
náklady činia 31.556,27 Kč. Okresný súd sa zaoberal aj skutočnosťou, že časť nákladov v celkovej sume

144.348,- Kč, postupne hradených navrhovateľom od 28.08.2002 do 15.01.2003, uplatnil navrhovateľ
ako poškodený už v trestnom konaní, vedenom proti odporcovi na Okresnom úrade justičnej polície PZ
S. C. pod ČVS: X.-XXX/XXXX a následne pred Okresným súdom Považská Bystrica pod
sp. zn. 1T 164/2006. Uplatnenie nároku doručil navrhovateľ dňa 18.07.2003 orgánu činnému v trestnom
konaní, ktorý vykonával vyšetrovanie trestného činu. Okresný súd bol toho názoru, že navrhovateľ
uplatnil nárok v tejto časti riadne v zmysle § 43 ods. 2 Trestného poriadku účinného do 31.12.2005,

pretože uviedol dôvod, výšku nároku a uplatnil ho včas, teda pred začatím dokazovania
na hlavnom pojednávaní s tým, že zároveň preukázal výšku nároku priložením relevantných dokladov
o vykonaných úhradách za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Nestotožnil
sa s tvrdením vedľajšieho účastníka, že navrhovateľ nepreukázal, že regresný nárok v tejto časti
uplatnil v trestnom konaní oprávnenou osobou. Skutočnosť, že k písomnému uplatneniu nároku nebolo

priložené splnomocnenie od štatutárneho orgánu navrhovateľa pre A.. A. N. na jeho zastupovanie v
adhéznom konaní, nemôže byť podľa súdu na ujmu navrhovateľa, pretože ide o nedostatok podania,
ktorý mohol orgán činný v trestnom konaní odstrániť výzvou navrhovateľovi na predloženie takéhoto
splnomocnenia. Z trestného spisu však vyplýva, že takáto výzva navrhovateľovi zaslaná nebola. V
podaní zo dňa 13.04.2011 navrhovateľ potvrdil, že nárok za neho uplatnila osoba ním splnomocnená.

Trestné konanie bolo právoplatne skončené dňa 31.10.2006 na základe trestného rozkazu, ktorým bola
vyslovená vina obžalovaného (odporcu), pričom súd nezaviazal obžalovaného na náhradu uplatnených
nákladov navrhovateľovi. Z nákladov, uplatnených žalobcom v trestnom konaní, najskôr uhradil žalobca
dňa 28.08.2002 sumu 27,59 Kč spoločnosti E. Od tohto dátumu začala plynúť trojročná premlčacia doba.
V období od uplatnenia nároku v trestnom konaní (18.07.2003) do právoplatného skončenia trestného

konania (31.10.2006) premlčacia doba podľa § 112 Občianskeho zákonníka neplynula, spočívala. Po
skončení trestného konania premlčacia doba plynula ďalej, no ešte pred jej uplynutím podal navrhovateľ
dňa 20.10.2008 na tamojší súd v tejto právnej veci návrh proti odporcovi. Z celkovej trojročnej premlčacej
doby uplynulo 33 mesiacov, 40 dní. Okresný súd uzavrel, že do začatia tohto občianskeho súdneho
konania neuplynula zákonná trojročná premlčacia doba ohľadom nákladov 27,59 Kč uhradených najskôr

dňa 28.08.2002 a potom logicky nemohla uplynúť ani ohľadom neskoršie uhradených nákladov v dňoch
06.09.2002, 02.10.2002, 04.11.2002, 28.11.2002, 31.12.2002, 11.11.2002, 22.11.2002, 19.12.2002,
15.11.2002, 16.09.2002, 15.01.2003, 23.12.2002. Preto regresný nárok, uplatnený v adhéznom konaní
v sume 144.348,- Kč, nie je premlčaný. S poukazom na vyššie uvedené
skutočnosti, s použitím citovaných zákonných ustanovení a vzhľadom na vznesenú námietku

premlčania súd dospel k záveru, že nárok žalobcu na náhradu vynaložených nákladov
za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, v dôsledku zavineného protiprávneho konania žalovaného, je
nepremlčaný v sume 175.904,27 Kč (31.556,27 Kč + 144.348 Kč). Okresný súd zaviazal odporcu, aby
zaplatil navrhovateľovi túto sumu v českých korunách, pretože navrhovateľ je devízový cudzozemec a
boli tým splnené podmienky ustanovenia § 155 ods. 2 písm. b) O.s.p. U ostatných nákladov, ktoré boli zo

strany navrhovateľa uhradené zdravotníckym zariadeniam do 19.10.2005, a ktoré neuplatnil navrhovateľ
v trestnom konaní, trojročná premlčacia doba, plynúca od ich jednotlivých úhrad, plynula bez spočívania
a uplynula pred podaním návrhu na súd. Ohľadom týchto nákladov odporca a vedľajší účastník vzniesol
námietku premlčania dôvodne. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka žalovanému
nemožno uložiť povinnosť zaplatiť žalobcovi premlčaný dlh. Preto v tejto časti návrh zamietol. Odporca

svoju pohľadávku neuhradil v zmysle výzvy na zaplatenie do 03.07.2007, a preto okresný súd podľa §
517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995
Zb., účinného do 31.12.2008, priznal navrhovateľovi úrok z omeškania zo sumy 175.904,27
Kč vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby Národnej banky Slovenska, platnej k prvému dňu
omeškania. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a pri čiastočnom úspechu každého z

účastníkov v konaní vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie odporca a vedľajší účastník.Odporca sa podaným odvolaním domáhal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku,
ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 175.904,27 Kč s príslušenstvom, zmenil
tak, že návrh v celom rozsahu zamietne. Uviedol, že nárok navrhovateľa v trestnom konaní nebol

uplatnený štatutárom. Pokiaľ by náhrada škody bola riadne špecifikovaná a uplatnená, súd by ju bol v
trestnom konaní priznal. Poukázal na skutočnosť, že v trestnom konaní nebol navrhovateľ ani
odkázaný na konanie vo veciach občianskoprávnych. Zastával názor, že nárok nebol navrhovateľom
uplatnený riadne a včas, je premlčaný, a preto žiadal návrh zamietnuť. Vytýkal súdu prvého stupňa
rozhodnutie o trovách konania, poukazoval na pomer úspechu a neúspechu medzi účastníkmi s tým,

že súd sa vôbec nezaoberal tým, že mal úspech vo väčšej miere a nebolo dôvodné nepriznať mu aspoň
čiastočne, podľa miery úspechu, trovy konania, ktoré si riadne a včas uplatnil.

Vedľajší účastník na strane odporcu sa podaným odvolaním domáhal, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2
písm. d) O.s.p. (súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam)apodľa§205ods.2písm.f)O.s.p.(rozhodnutiesúduprvéhostupňavychádzaznesprávneho

právneho posúdenia veci). Za nesprávny považoval záver súdu prvého stupňa o
riadnom uplatnení pohľadávky navrhovateľa v rámci adhézneho konania. Uviedol, že z obsahu podania
zo dňa 14.07.2003, doručeného Okresnému úradu justičnej polície PZ S. C. dňa 18.07.2003, vyplýva,
že uvedené podanie nepodpísal štatutárny zástupca navrhovateľa, ale ani A.. A. N., označený ako
splnomocnený zástupca N. U., ale tretia osoba, ktorá sama pred svojím podpisom uviedla svoje

zastúpenie za označenú osobu v podaní (A.. A. N.). Ani v priebehu konania navrhovateľ nepreukázal,
kto uvedenú listinu za neho podpísal, ani to, či uvedená osoba mala kompetenciu na daný úkon,
vyplývajúcu jej z právneho predpisu alebo z osobitného právneho úkonu (plnomocenstva). Uplatnenie
nároku na náhradu škody v trestnom konaní je úkonom trestného konania, ktorého uskutočnenie
podľa jeho názoru nemôže byť v obvyklej kompetencii ktoréhokoľvek administratívneho zamestnanca

poškodeného. Tvrdenie navrhovateľa, že v jeho mene konali osoby oprávnené, na ktoré poukazuje
vo svojej argumentácii aj súd, je, pokiaľ ide o samotné preukázanie spôsobilosti tejto osoby konať za
navrhovateľa, nedostačujúce a v tomto konaní je ho možné hodnotiť ako účelové. Pre záver o spočívaní
plynutia premlčacej doby počas adhézneho konania v dôsledku riadneho uplatnenia nároku v tomto
konaníjepodľajehopresvedčeniarozhodujúce,akobolnárokuplatnenývtrestnomkonaní,t.j.čivtomto

konaní úkon vykonala preukázateľne osoba oprávnená, na dodatočné úkony poškodeného, v tom smere
po právoplatnom skončení trestného konania nemôže súd prihliadať. Za nesprávne preto považuje i
rozhodnutie o priznaní úroku z omeškania z uvedenej istiny a nedostatočné je, podľa jeho názoru, aj
odôvodnenie súdu o výbere rozhodného právneho poriadku pre posúdenie uplatneného nároku
navrhovateľa. Za chybný považuje i výrok o náhrade trov konania, keď vo vzťahu k návrhom uplatnenej

istine bol navrhovateľ úspešný do výšky 175.904,27 Kč, v časti uplatnenej istiny v sume 284.135,12
Kč bol návrh zamietnutý a v časti 2.243,56 Kč bolo konanie zastavené. Pomer úspechu a neúspechu
navrhovateľa tak nemožno hodnotiť ako približne rovnaký, a preto argumentácia ustanovením § 142
ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého súd náhradu trov konania nepriznal, nemôže podľa jeho presvedčenia
obstáť. Zastáva názor, že v tomto prípade mal súd náhradu trov konania pomerne rozdeliť.

Navrhovateľ sa k podaným odvolaniam, ktoré mu boli riadne doručené, písomne nevyjadril.

Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu podaných odvolaní a ich dôvodov a
dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné v napadnutej časti, vo výroku, ktorým bolo v
časti návrhu navrhovateľa vyhovené, potvrdiť ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Rozhodol
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.

Rozsudok okresného súdu nebol účastníkmi napadnutý odvolaním vo výroku, ktorým bol vo zvyšku
nárok zamietnutý, v tejto časti rozsudok okresného súdu nadobudol právoplatnosť, krajský súd ho v tejto
časti nepreskúmaval (§ 206 O.s.p.).

V danej veci sa navrhovateľ, po čiastočnom späťvzatí svojho návrhu, proti odporcovi domáhal zaplatenia
sumy460.039,39Kčtitulomnáhradyškodyspočívajúcejvzaplatených nákladochliečebnejstarostlivostiposkytnutej jej poistencovi E. K., a to podľa § 55 ods. 1 zákona č. 48/1997 Sb. o veřejném
zdravotním pojištění v platném znení.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že dňa 24.07.2002 došlo na úseku cesty pri Obci S. k dopravnej

nehode, ktorú zavinil odporca, a pri ktorej utrpela vážne poškodenie zdravia aj spolujazdkyňa na
motocykle E. K., poistenkyňa navrhovateľa. Odporca, ani vedľajší účastník, nespochybnili náklady
vynaložené navrhovateľom na zdravotnú starostlivosť poskytnutú E. K., ktoré celkovo predstavovali
sumu 460.039,39 Kč a boli navrhovateľom vynaložené v rokoch 2002 až 2005.

Spornou otázkou medzi účastníkmi zostalo, či je nárok navrhovateľa uplatnený včas, alebo je dôvodná
námietka premlčania vznesená v konaní odporcom a vedľajším účastníkom.

Navrhovateľ ako zahraničná právnická osoba uplatňoval svoj nárok podľa ust. § 55 ods. 1 zákona č.
48/1997Sb.oveřejnémzdravotnímpojištění,t.j.podľazákonaplatného naúzemíČeskejrepubliky.

Súd prvého stupňa s poukazom na § 15 zákona č. 97/1963 Zb. aplikoval na danú vec slovenský
právny poriadok, pretože ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody, k dopravnej nehode,
pri ktorej došlo k poškodeniu zdravia E. K., došlo na území Slovenskej republiky a posudzoval nárok

navrhovateľa, preto podľa § 57 ods. 1 zákona č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom
poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní
rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní, účinného ku dňu dopravnej
nehody, podľa ktorého má poisťovňa právo voči tretím osobám na náhradu vynaložených nákladov za
poskytnutú zdravotnú starostlivosť v dôsledku zavineného protiprávneho konania voči poistencovi.

Pokiaľ súd prvého stupňa v danej veci pre výber právneho poriadku, ktorým sa daná vec bude
spravovať, považoval za významnejší ukazovateľ miesto, kde došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá
nárok na náhradu škody a aplikoval slovenský právny poriadok, konkrétne zákon č. 273/94 Z. z., nie
je možné jeho rozhodnutiu nič vytknúť. V končenom dôsledku proti aplikácii slovenského právneho
poriadku v danej veci nemal námietky ani navrhovateľ a ani odporca. Pokiaľ vedľajší účastník v

podanom odvolaní namietal nedostatočné odôvodnenie súdu o výbere rozhodného právneho poriadku
pre posúdenie nároku navrhovateľa, v jeho odvolacej námietke absentuje argumentácia pre použitie
iného ako slovenského právneho poriadku v danej veci, a preto odvolaciemu súdu nebolo zrejmé, v čom
vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa pri výbere rozhodného právneho poriadku.
Odvolaciu námietku vedľajšieho účastníka preto považoval za nedôvodnú.

Jedinou podstatnou námietkou v odvolaní odporcu i vedľajšieho účastníka je posúdenie spočívania
premlčacej doby počas trestného konania vedeného proti odporcovi, t. j. či nárok na náhradu
škody, uplatnený navrhovateľom v trestnom konaní vo výške 144.348,- Kč, bol uplatnený riadne a včas.

Z obsahu spisu Okresného súdu Považská Bystrica, sp. zn. 1T/164/2006 vyplýva, že navrhovateľ
dňa 18.07.2003 uplatnil na Okresnom úrade justičnej polície PZ S. C. svoj

nárok voči odporcovi pripojením k trestnému konaniu s tým, že zaslal rozpis nákladov vynaložených
na liečenie svojho poistenca E. K. vo výške 144.348,- Kč a súčasne žiadal, aby súd v adhéznom
konaní uložil obvinenému (odporcovi) povinnosť nahradiť škodu v jeho prospech. Uvedené podanie
je podpísané splnomocneným zástupcom navrhovateľa A.. A. N. v zastúpení U.. Súčasťou podania
navrhovateľa je rozpis finančných súm z archívnych individuálnych dokladov lekárskych výkonov

a použitia zdravotnej techniky preplácanej navrhovateľom, ktoré sú parafované vedúcim oddelenia
informatiky Z.. T. A., vedúcim revíznym lekárom Z.. R. R. a vedúcou ekonomického oddelenia P.. K. Q., a
tovcelkovejvýške144.348,-Kčaobsahujújednotlivépoložky,uplatnenénavrhovateľomtitulomnáhrady
škody v adhéznom konaní. Okresný súd Považská Bystrica v danej veci vydal dňa 06.09.2006, č.k.
1T/164/2006-165 trestný rozkaz, ktorým uznal odporcu za vinného z trestného činu ublíženia na zdraví

podľa § 224 ods. 1, 2 Trestného zákona, účinného do 31.12.2005 a uložil mu trest odňatia slobody v
trvaní12mesiacov,ktorýpodmienečneodložilnaskúšobnúdobu2rokyasúčasnemuuložiltrestzákazučinnosti viesť motorové vozidlá na jeden rok. O nároku na náhradu škody, uplatnenom navrhovateľom,
nerozhodol, neodkázal ho ani na uplatnenie jeho nároku v občianskoprávnom konaní, trestný rozkaz
mu nedoručil, pričom tento má vyznačenú právoplatnosť dňa 31.10.2006. Navrhovateľ svojím podaním,

doručeným Okresnému súdu Považská Bystrica dňa 11.05.2007, požiadal súd o oznámenie výsledku v
danom konaní, prípadne zaslanie opisu rozhodnutia. Dňa 22.05.2007 okresný súd zaslal navrhovateľovi
trestný rozkaz s vyznačenou právoplatnosťou.

Z obsahu spisu Okresného súdu Považská Bystrica, sp. zn. 1T/164/2006 môže odvolací súd len
konštatovať, že v danej veci bola uplatnená náhrada škody navrhovateľom vo výške 144.348,- Kč,

bola uplatnená riadne a včas, tak ako správne konštatoval i súd prvého stupňa. Na námietky odporcu
i vedľajšieho účastníka, že náhrada škody nebola uplatnená štatutárnym zástupcom navrhovateľa,
vznesené až pred druhým rozsudkom okresného súdu v danej veci, odvolací súd len konštatuje, že
tento prípadný nedostatok mohol byť v trestnom konaní zhojený výzvou na navrhovateľa, ktorá však
realizovaná nebola, a preto je možné prijať záver, že i orgány činné v trestnom konaní, vrátane súdu,
považovali uplatnenú náhradu škody navrhovateľom za uplatnenú riadne a včas, oprávnenou osobou,

ktorým bol za navrhovateľa jeho splnomocnený zástupca A.. A. N., za ktorého
túto podpísala zamestnankyňa navrhovateľa U. s tým, že súčasťou je i vyjadrenie vedúceho oddelenia
informatiky, vedúceho revízneho lekára a vedúceho ekonomického oddelenia. Uplatnená náhrada škody
v adhéznom konaní je na hlavičkovom papieri navrhovateľa, je opatrená pečiatkou navrhovateľa, a
preto odvolací súd zhodne s orgánmi činnými v trestnom konaní nemal žiadne pochybnosti o tom, že

ide o riadne uplatnenú náhradu škody navrhovateľom. Námietky odvolateľov považoval za nedôvodné.
Skutočnosť, že okresný súd v trestnom konaní opomenul rozhodnúť o uplatnenom nároku na náhradu
škody navrhovateľom buď tým spôsobom, že uloží odporcovi (odsúdenému) povinnosť náhradu škody
navrhovateľovi zaplatiť, prípadne odkáže poškodeného na uplatnenie nároku v občianskoprávnom
konaní, neupovedomil navrhovateľa ani o vydaní trestného rozkazu, na toto reagoval až po jeho urgencii,

nie je možné pričítať na ťarchu navrhovateľa a ustáliť, že jeho nárok na náhradu škody nebol v trestnom
konaní uplatnený riadne, a preto premlčacia doba nespočívala.

Nie je možné tiež prehliadnuť vyjadrenie navrhovateľa, doručené okresnému súdu dňa 14.04.2011, v
ktorom odkazuje na trestný spis, vedený na Okresnom súde Považská Bystrica, sp. zn. 1T/164/06,
ktorého súčasťou je ním uplatnený nárok v prebiehajúcom trestnom konaní a pripojenie sa do trestného

konania s čiastkou 144.348,- Kč prípisom zo dňa 14.07.2003, sp. zn. ČVS: X.-XXX/XXXX, zaslaným
Okresnému úradu justičnej polície PZ S. C.. V tejto súvislosti konštatoval navrhovateľ, že beh
premlčacej doby sa po dobu trestného konania prerušil a pokračoval odo dňa právoplatného
rozhodnutia, ktorým bolo ukončené trestné konanie, pričom sa nerozhodlo v adhéznom konaní o jeho
nároku.

Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa námietku premlčania, vznesenú odporcom a vedľajším
účastníkom, posúdil správne, keď vychádzal zo skutočnosti, že od uplatnenia nároku navrhovateľa na
náhradu škody v trestnom konaní až do právoplatnosti trestného rozkazu premlčacia doba podľa §
112 Občianskeho zákonníka spočívala, a preto regresný nárok, uplatnený v adhéznom konaní v sume
144.348,- Kč, nie je premlčaný.

Odvolací súd sa s posúdením otázky premlčania súdom prvého stupňa v celom rozsahu stotožňuje a
poukazuje v tomto smere na správne odôvodnenie jeho rozhodnutia.

Ďalej sa odvolací súd zaoberal odvolaním odporcu a vedľajšieho účastníka proti výroku o trovách
konania pred súdom prvého stupňa.

V občianskom súdnom konaní sa o náhrade trov konania rozhoduje podľa zásady zodpovednosti za

výsledokalebozodpovednostizazavineniealebozanáhodu.Princípzodpovednostizavýsledok(princíp
úspešnosti) je zakotvený v ust. § 142 ods. 1 O.s.p., v dôsledku ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.Čiastočný úspech vo veci zakladá nárok na pomerné rozdelenie náhrady trov konania alebo na to,
že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (§ 142 ods. 2 O.s.p.). Rozhodovanie o
náhrade trov konania podľa čiastočného úspechu predpokladá, že sa predmet konania dá vyčísliť v

peniazoch. Aby čiastočný úspech založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania, je potrebné, aby išlo
o prevažujúci úspech, t. j. aby po porovnaní procesnej úspešnosti oboch sporových strán zostala ešte
suma opodstatňujúca záver o prevažnom úspechu jedného z účastníkov sporu, pričom nesmie ísť o
pomerne nepatrnú časť.

V prípade neúspechu účastníka v pomerne nepatrnej časti, alebo ak rozhodnutie súdu o výške plnenia
záviselo od znaleckého posudku, alebo od úvahy súdu, môže súd priznať plnú náhradu trov konania

účastníkovi, aj keď mal vo veci úspech len čiastočný, v takomto prípade sa základná sadzba tarifnej
odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia (§ 142 ods. 3 O.s.p.).

V danej veci sa navrhovateľ proti odporcovi domáhal zaplatenia sumy 462.283,- Kč s príslušenstvom.
Konanie bolo v časti o zaplatenie 2.243,56 Kč zastavené s poukazom na § 96 O.s.p.,
navrhovateľ bol úspešný o zaplatenie 175.904,27 Kč s príslušenstvom a vo zvyšnej časti

bol jeho návrh zamietnutý.

Súd prvého stupňa o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a vzhľadom na čiastočný
úspech každého z účastníkov v konaní vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania.

Preskúmaním danej veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa v danej veci správne

aplikoval ust. § 142 ods. 2 O.s.p., keď úspech každej zo sporových strán v danej veci bol čiastočný.
Zhodne so súdom prvého stupňa bol i odvolací súd toho názoru, že v danej veci je správne a aj
spravodlivé o trovách prvostupňového konania vysloviť, že pri čiastočnom úspechu každej
zo sporových strán, žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov prvostupňového
konania. Pokiaľ súd prvého stupňa vychádzal správne z ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a pri

zvážení možnosti pomerného rozdelenia trov, alebo vyslovenia, že žiadny z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania, zvolil druhú variantu rozhodnutia o trovách konania, nie je možné v danej veci
jeho rozhodnutiu nič vytknúť.

Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny v napadnutej časti, ako i vo
výroku o trovách prvostupňového konania potvrdil.

V odvolacom konaní bol navrhovateľ úspešný, náhradu trov konania si podľa § 151 ods. 1 O.s.p.
neuplatnil, a preto krajský súd v súlade s ust. § 142 ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p. vyslovil, že navrhovateľovi
sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .