Rozsudok ,
Zmenené, Zrušené Judgement was issued on Thursday, August 13, 2014

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 23P/229/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213227517
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. G.Tomčovčíková Šandalová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2014:7213227517.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci

starostlivosti súdu o maloleté deti T. Z., G.. XX.X.XXXX, a L., G.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, na
návrh matky T. T., G.. XX.X.XXXX, trvale bývajúcej Z. C. G. F. C. Č.. X, zastúpenej B&B, advokátskou
kanceláriou s.r.o., so sídlom na ulici Rázusovej č. 1 v Košiciach, za účasti otca K. T., G.. XX.X.XXXX,
trvale bývajúceho Z. C. G. C. F. Č.. X, v konaní o zvýšenie výživného a zmenu úpravy styku otca s
maloletými deťmi takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 41P 299/2012 zo dňa 6.2.2013 tak, že zvyšuje výživné

zo strany otca voči maloletému L. T. od 1.10.2013 do budúcna zo sumy 100 € na sumu 120 € mesačne
a voči maloletej Z. T. od 1.10.2013 do 31.7.2014 zo sumy 120 € na sumu 140 € mesačne a od 1.8.2014
do budúcna na sumu 160 € mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho-ktorého
mesiaca vopred k rukám matky maloletých detí

V prevyšujúcej časti návrh zamieta.

Dlžné výživné zo strany otca za obdobie od 1.10.2013 do 31.7.2014 voči maloletému L. vo výške 170,06
€ a voči maloletej Z. vo výške 90,06 € zaväzuje otca zaplatiť k rukám matky maloletých detí do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

Konanie o zmene úpravy styku otca s maloletými zastavuje.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka cestou svojho právneho zástupcu doručila tunajšiemu súdu dňa 28.10.2013 návrh, ktorým žiadala

súd o zvýšenie výživného zo strany otca voči obom maloletým deťom na sumu po 200 € mesačne a
zároveň žiadala o zmenu úpravy styku otca s maloletými deťmi. Návrh matka odôvodňovala tým, že
manželstvo rodičov maloletých detí bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 41P 299/2012
zo dňa 6.2.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.3.2013 a ktorým rozsudkom zároveň bolo
rozhodnuté o úprave výkonu rodičovských práv a povinností tak, že obe maloleté deti boli zverené
do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej Z. výživným vo
výške po 120 € mesačne a na výživu maloletého L. výživným vo výške po 100 € mesačne, zároveň

súd schválil rodičovskú dohodu o úprave styku otca s maloletými deťmi; zvýšenie výživného matka
detí odôvodňovala zmenou pomerov na strane otca, ktorý z dôvodu zmeny pracovného zaradeniana inú pracovnú pozíciu mal vyšší príjem oproti príjmu v čase rozvodového rozsudku a zároveň
zmenou pomerov na jej strane, keďže od júla 2013 sa stala vedenou ako uchádzačka o zamestnanie v
evidencii úradu práce, nakoľko jej pracovný pomer uzavretý na dobu určitú skončil, zároveň tento návrh

odôvodňovala aj zvýšenými výdavkami z dôvodu nástupu maloletej Z. do školy.

Otec vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 5.12.2013 súhlasil s navrhovanou zmenou
úpravy styku s maloletými deťmi, s navrhovanou zmenou výšky výživného nesúhlasil, navrhoval v tejto
časti ponechať pôvodne súdom určené výživné, pričom poukazoval na svoje mesačné výdavky spolu
v sume 930 €, čo je výdavok na podnájom vrátane internetu 350 €, mobil 30 €, výživné spolu 220 €,

strava a športové aktivity detí počas víkendov 100 €, mesačné náklady na jeho stravu 150 €, úver s
mesačnou splátkou 80 €, pričom udával svoj trvalý čistý finančný príjem 760 - 800 € mesačne, udával,
že vzhľadom na to, že bol donútený opustiť spoločnú domácnosť, musel si vybrať úver v sume 2.500 €
na zariadenie bytu v ktorom býva a v ktorom prespávajú aj maloleté deti, ktorý úver hradí, ako udával,
prevažne za pomoci svojich rodičov a brigád po práci, uvedené náklady, tvrdil, že sú podstatnou časťou
nie len jeho života, ale aj života detí, ktorých zdravý psychický a fyzický vývoj je jeho prioritou.

Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov vo svojej písomnej správe doručenej súdu dňa 11.2.2014
vzhľadom na rozporné vyjadrenia rodičov uviedol, že k predmetu konania sa vyjadrí priamo na
pojednávaní.

Matka cestou svojho právneho zástupcu dňa 16.4.2014 písomne vzala svoj návrh v časti zmeny úpravy
styku otca s maloletými deťmi späť v celom rozsahu, s čím otec maloletých detí súhlasil vo svojej

výpovedi na pojednávaní konanom dňa 25.4.2014.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím matky, otca, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi a zistil tento
skutkový stav:

Vyživovacia povinnosť otca voči maloletým deťom ako i úprava jeho styku s maloletými deťmi boli
naposledy upravené rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 41P 299/2012 zo dňa 6.2.2013, ktorý nadobudol

právoplatnosť dňa 21.3.2013, ktorým rozsudkom na čas po rozvode manželstva účastníkov ako rodičov
maloletých detí, boli obe maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky v súlade so súdom
schválenou rodičovskou dohodou, v zmysle ktorej dohody súd upravil i styk otca s maloletými deťmi,
súd zároveň určil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletým deťom a to voči maloletej Z. vo výške 120
€ mesačne a voči maloletému L. vo výške 100 € mesačne. Ako vyplýva z odôvodnenia predmetného

rozsudku pokiaľ ide o úpravu výšky výživného súd vychádzal zo zistení, že matka detí pracovala
na čiastočný úväzok 15 hodín týždenne ako učiteľka na W. Š. Z. C. a mala čistý príjem asi 300 €
mesačne, iný príjem nemala, za škôlku pre obe deti uhrádzala 120 € mesačne, 150 € hradila nájomné,
t.j. polovicu z 300 €, ktorú platili jej rodičia, keďže bývala s nimi v rodinnom dome, na stravu a hygienické
potreby vynakladala okolo 200 € mesačne, na cestovné 30 € mesačne, na stravu 70 € mesačne, otec

detí pracoval vo firme T. v pozícií produkčného inžiniera a jeho priemerný mesačný čistý príjem bol
800 €, býval v nájomnom byte G. B. Č.. XX Z. C., za nájom platil 400 € mesačne, na stravu 150 €
mesačne vrátane stravných lístkov, na hygienu 30 € mesačne, za telefón 30 € mesačne, za internet 20
€ mesačne, pričom mal prenajatý 3 izbový byt kde pravidelne prespávali i maloleté deti od piatku do
nedele alebo od soboty do pondelka; z odôvodnenia predmetného rozsudku ďalej vyplýva, že rodičia sa

nedohodli na výške výživného v rámci uvedeného konania, ale z dokazovania vyplynulo, že do rozvodu
uzavreli rodičovskú dohodu, ktorú súd schválil rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 43P 80/2012 zo dňa
13.9.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 8.10.2012, pričom pri schvaľovaní rodičovskej dohody
mal vychádzať z tých istých skutkových zistení z akých následne súd vychádzal v konaní vo veci rozvodu
manželstvaúčastníkovpokiaľideopríjmyúčastníkov,výdavky,potrebymaloletýchdetí;zospomínaného

rozsudkutunajšiehosúdusp.zn.43P80/2012 zodňa13.9.2012okreminéhovyplýva,žeprischvaľovaní
rodičovskej dohody o úprave výkonu rodičovských práv a povinností rodičov voči týmto dvom maloletým
deťom súd vychádzal zo zistení, že matka detí bola na rodičovskej dovolenke, jej jediným príjmom bol
rodičovský príspevok vo výške 194,70 € a detské prídavky vo výške 45 € a svojim rodičom prispievala
mesačne čiastkou 170 €, otec bol zamestnaný v spoločnosti „Q.“, kde dosahoval priemerný mesačnýčistý príjem 800 €, býval v podnájme za ktorý uhrádzal 400 €, maloletá Z. navštevovala MŠ a maloletý
L. bol v celodennej starostlivosti matky, deti nemali zdravotné problémy.

Z výpovedí rodičov, ako účastníkov konania vo veci sp. zn. 41P 299/2012, t.j. vo veci rozvodu manželstva

účastníkov, vyplýva, že matka vo svojej výpovedi udávala, že v tom čase pracovala ako učiteľka W..,
kde pracovala na čiastočný úväzok 15 hodín týždenne a kde dosahovala príjem asi 300 € mesačne,
iný príjem nemala, obom deťom za škôlku hradila 120 € mesačne, hradila 150 € mesačne nájomné ako
polovicu z 300 €, ktorú platila svojim rodičom, keďže s deťmi bývala u nich a hradila náklady na stravu,
hygienické potreby okolo 200 € mesačne, cestovné 30 € mesačne a stravu 70 € mesačne a otec detí vo

svojej výpovedi tvrdil, že ako zamestnanec firmy T. dosahoval príjem asi 800 € v čistom pričom pracoval
ako produkčný inžinier, býval v podnájme v 3-izbovom byte v súvislosti s ktorým hradil 400 € mesačne,
na stravu si vynakladal 150 € mesačne vrátane stravných lístkov, na hygienu 30 € mesačne, na telefón
30 € mesačne, na internet 20 €, používal auto vo vlastníctve jeho otca, s ktorým nemal výdavky, bol
ochotný prispievať na výživu detí sumou 120 € na Z. a 100 € na L. dôvodiac tým, že deti boli maličké,
chodili do škôlky a ich nároky sa mali v budúcnosti neustále zvyšovať, matka navrhovala určiť výživné

vo výške 200 € na Z. a 150 € na L..

Z obsahu uvedeného spisu vyplýva, že otec detí bol v spornom období zamestnaný v spoločnosti Q. &.
E. W. G. A. A., A..P..U.. K., kde ako vyplýva z opisu jeho mzdových listov bol zamestnaný od 1.6.2012
a jeho čistý priemerný mesačný príjem za mesiace jún až október 2012 bol 851,96 €; bol mu vyplácaný
daňový bonus na obe deti.

Matka maloletých detí bola v období od 1.12.2012 do 30.6.2013 zamestnankyňou W. G. F. Š. Z. C., tak
ako v čase predchádzajúcej úpravy výživného, zo správy tohto jej bývalého zamestnávateľa vyplýva, že
pracovná zmluva bola uzavretá na dobu určitú a u tohto zamestnávateľa dosahovala priemerný mesačný
čistý príjem počas celej doby trvania pracovného pomeru 373,73 €.

Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice vyplýva, že od 5.11.2013 sa matka zaevidovala

v evidencii uchádzačov o zamestnanie úradu práce, ktorá jej evidencia trvá doposiaľ, avšak dávka v
hmotnej núdzi jej nie je vyplácaná ako to vyplýva aj z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Košice zo dňa 28.5.2014, lebo „je fyzickou osobou v hmotnej núdzi, ale nespĺňa nárok na pomoc v
hmotnejnúdzi“,pretojejpomocvhmotnejnúdzinebolapriznaná,zodôvodneniarozhodnutiatohtoúradu
vyplýva, že matka detí je rozvedená, žije sama s deťmi Z. Q. L., rozsudkom bolo určené výživné na

maloleté deti vo výške 120 € mesačne na maloletú Z. a 100 € mesačne na maloletého L., z čoho úrad
práce vyvodil, že pomoc v hmotnej núdzi domácnosti pozostáva z dávky v hmotnej núdzi jednotlivca s
dvoma deťmi v sume 117,20 € a príjem domácnosti na určenie sumy pomoci v hmotnej núdzi pozostáva
z príjmu z plateného výživného na dieťa Z. 120 €, L. 100 € a teda úrad práce dospel k záveru, že
domácnosť má celkový príjem 220 €.

Kuvedenémusúdalepoznamenáva,že napriekzdôvodneniurozhodnutiaúradomprácevýživnéurčené
súdom zo strany otca je sumou určenou výhradne len pre potreby maloletých detí a celé sumy súdom
stanoveného výživného prináležia len týmto maloletým deťom (samozrejme slúžia i na pomernú časť
pripadajúcu na deti pokiaľ ide o náklady na bývanie) a v žiadnom prípade tieto prostriedky matka nemá
právo používať na úhradu svojich potrieb.

Zo správy Sociálnej poisťovne Košice súd zistil, že matke boli vyplácané nemocenské dávky v
mesiacoch júl 2013 až október 2013 a bolo jej vyplatené ošetrovné v mesiaci máj 2013, všetko spolu
vo výške 886 €, teda za uvedené obdobie jej tieto boli dávky vyplatené v priemernej mesačnej výške
177,20 €.

K námietke otca, že matka mala príjem z doučovania francúzštiny, matka uviedla, že túto činnosť

vykonávala len v mesiacoch september, október 2013, od začiatku novembra 2013 už nemá žiadnych
študentov.

Matkamáukončenévysokoškolskévzdelanie,sújejnaďalejvyplácanérodinnéprídavkynaobemaloleté
deti. Matka udávala, že nemá žiadne úspory pričom v súčasnosti spláca pôžičku v mesačných splátkach
po 80 €, ktorú spláca z výpomoci od svojich rodičov, ktorí jej v súčasnosti pomáhajú i s úhradou nákladovna bývanie, uviedla, že je spoluvlastníčkou rodinného domu spolu s rodičmi a iný majetok nevlastní,
okrem týchto dvoch detí ďalšie vyživovacie povinnosti nemá, toho času, ako matka uviedla začala
vykonávať tzv. dobrovoľnícku činnosť v rámci evidencie na úrade práce, z titulu čoho jej má byť v mesiaci

august2014vyplatenáodmenazodpovedajúcaživotnémuminimu,akojejbolooznámenéúradompráce
táto odmena jej bude vyplatená vo výške 190 € za kalendárny mesiac, uvedené úrad práce súdu napriek
výzve zo strany súdu neoznámil.

O uvedenom matka predložila súdu k nahliadnutiu dohodu o podmienkach vykonávania aktivačnej
činnosti formou dobrovoľníckej služby uzavretú medzi matkou a Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny

Košice, uzavretej dňa 25.6.2014 na dobu od 1.7.2014 do 31.12.2014, z ktorej dohody vyplynulo, že
dobrovoľnícku službu bude vykonávať v rozsahu 20 hodín týždenne v zariadení M. A. C. s dohodnutou
odmenou vo výške sumy životného minima poskytovaného jednej plnoletej fyzickej osobe na úhradu jej
nevyhnutných výdavkov na stravovanie, ubytovanie, výdavkov na cestovné z miesta trvalého bydliska
do prechodného pobytu, atď..

Z výpovede matky súd zistil, že po ukončení vysokoškolského štúdia bola na materských dovolenkách,

pred nástupom na ktoré pracovala len na dobu určitú ako zamestnankyňa W. L. G., následne okrem
zamestnávateľa W. G. Š. F. Z. C. iného zamestnávateľa nemala.

Matka dokladovala náklady súvisiace s bývaním v domácnosti v rodinnom dome svojich rodičov
dokladom SIPO z februára 2014, z ktorého vyplýva úhrada zálohy za plyn 185 €, za elektrinu 82,40 €,
za vodu 51,59 €, za rozhlas a TV 4,64 € a matka upresnila, že titulom vyporiadania BSM jej otcom bolo

vyplatených 2.000 €, z ktorých sumu 600 € použila na vrátenie dlhov svojim rodičom a zo zostávajúcej
časti hradí potreby svoje a maloletých detí.

Otec detí rovnako ako v čase predchádzajúcej úpravy výživného je zamestnancom spoločnosti Q. &.
E. W. G. A. A., A..P..U.. K., a z jeho opisov mzdových listov vyplýva, že od 1.3.2013 doposiaľ jeho
priemerný mesačný čistý príjem je 928 €.

Z výpovede otca vyplynulo, že otec pôvodne súdom určené výživné na úhradu potrieb detí považuje
naďalej za primerané, k svojim už vyššie uvedeným výdavkom uviedol splácanie úveru A. po 90 €,
ktorý si vzal z titulu vyporiadania BSM s matkou detí detí po 50 € mesačne, udával, že na úhradu
potrieb maloletých detí prispieva i nad rámec súdom určeného výživného napr. nákupom oblečenia,
obuvi, trávenie víkendov a podobne, otec tvrdil, že nevlastní žiaden majetok a ani on okrem týchto

dvoch maloletých detí ďalšie vyživovacie povinnosti nemá. K svojmu tvrdeniu z písomného vyjadrenia
k návrhu matky pokiaľ ide o ním tvrdený výkon brigád upresnil, že mal na mysli výkon nadčasov u
zamestnávateľa, v dôsledku čoho, má za to, že jeho ním tvrdený priemerný mesačný čistý príjem 800
€ sa následne zvyšuje na 850 až 890 €, z čoho on následne hradí výdavky na deti a na ich spoločné
voľnočasové aktivity, tvrdil, že v podnájme býva sám.

Otec žiadal odpočítať v prípade vyhovenia návrhu matky a zvýšenia výživného jeho plnenia v prospech
maloletých detí nad rámec súdom určeného výživného, preto bol súdom opakovane vyzvaný, aby súdu
zdokladoval takéto svoje plnenia a aby predložil súdu súpis takýchto plnení s presnou špecifikáciou
týchto plnení v prospech toho-ktorého dieťaťa. Napriek opakovanej výzve a poučeniu otec súdu doručil
Zoznam výdavkov na obe maloleté deti pričom položky uvádzal v prevažnej časti prípadov v spoločnom

sumári s poznámkou, že ide o plnenia pre „L. a Z.“; k tomuto zoznamu výdavkov sa vyjadrila matka, ktorá
pokiaľ ide o otcom tvrdené výdavky na maloleté deti v spornom období uznala výdavok na L. a Z. zo
dňa 11.10.2013 v sume 24,9 € - funkčná spodná bielizeň a nohavice, výdavok opäť na obe maloleté deti
zo dňa 17.4.2014 v sume 34,98 € - softshellová bunda a výdavok na maloletú Z. dňa 4.4.2014 v sume
30 € - členský príspevok za mesiac marec, ostatné otcom tvrdené výdavky na maloleté deti v spornom

období poprela, tvrdiac, že o takýchto ďalších otcom tvrdených plneniach v prospech detí ona nemá
vedomosť, takéto veci nikdy nevidela a nikdy jej neboli otcom predložené žiadne doklady o zakúpení
takýchto ním tvrdených ďalších vecí v prospech detí; následne uvedené otec vysvetlil tým, že matkou
nepotvrdené veci sa nachádzajú v jeho domácnosti.K tvrdeniu otca, že si výšku svojej odmeny v súčasnosti zvyšuje vykonávaním nadčasov súd konštatuje,
že z opisov mzdových listov otca vyplýva, že ako v čase predchádzajúcej úpravy výživného, tak aj v
súčasnosti občas otec vykonáva nadčasové práce, ale v tomto smere uňho nenastala zmena pomerov

oproti dobe predchádzajúcej úpravy výživného.

Z opisov mzdových listov otca súd zistil, že otec od začiatku sporného obdobia, rovnako ako v čase
predchádzajúcej úpravy výživného mal vyplácaný daňový bonus na obe maloleté deti a v jeho opisoch
mzdových listov jeho zamestnávateľ udával, že je ženatým; uvedené otec vo svojej výpovedi pred
súdom popieral, tvrdil, že daňový bonus na deti mu nie je vyplácaný, preto súd jeho zamestnávateľa

vyzval na podanie vyjadrenia a zamestnávateľ otca súdu písomne oznámil dňa 18.7.2014, že stav
zamestnanca, t.j. otca dieťaťa, „ženatý“ ako aj daňový bonus na dve deti bol uplatňovaný na základe od
otca obdŕžaného vyhlásenia na rok 2013 a 2014, v ktorom otec uvádzala stav „ženatý“ a sám udával
údaje o vyživovaných deťoch na uplatňovanie daňového bonusu podľa § 33 zákona maloletú Z. T.,
G.. XX.X.XXXX, Q. L. T., G.. XX.XX.XXXX, zamestnávateľ otca ďalej oznámil, že otec 9.7.2014 (t.j.
po pojednávaní vo veci) doručil zamestnávateľovi nové vyhlásenie, kde už uviedol stav „rozvedený“ a

neuplatnil si daňový bonus na žiadne dieťa počnúc júlom 2014.

Na poslednom pojednávaní konanom vo veci otec súdu predložil kópiu kúpnej zmluvy o prevode
vlastníctva bytu, z ktorej vyplýva, že uvedenú zmluvu otec uzavrel dňa 11.8.2014 ako kupujúci,
predmetom zmluvy je 2 izbový byt s príslušenstvom o celkovej podlahovej ploche 55 m2, pri dohodnutej
kúpnej cene 68.000 €, z ktorej prvá časť 1.500 € bola zaplatená dňa 29.7.2014 a druhá časť kúpnej ceny

66.500 € mala byť zaplatená do 15 pracovných dní odo dňa podpisu zmluvy, zároveň predložil kópiu
zmluvy o splátkovom úvere, ktorú uzavrel A. A. A. Q..A.. dňa 11.8.2014, z ktorej vyplýva, že otcovi bol
poskytnutý úver 67.980 € a boli dohodnuté splátky vo výške po 298,07 € mesačne.

Otec upresnil ďalej svoje tvrdenia o pomoci od svojich rodičov, že títo mu poskytujú finančné čiastky od
50 do 80 € pri jeho osobných návštevách a v prípade, že k takýmto návštevám nedošlo, zaslali mu takéto

finančné výpomoci na jeho účet, čo dokladoval výpisom z účtu, z ktorého vyplýva, že boli vykonané
bezhotovostné vklady K. T. (matkou otca, podľa jeho tvrdení) v januári 2013 40 €, v júli 2013 50 €, v
auguste 2013 100 €, v septembri 2013 200 €, v apríli 2014 50 €, k čomu otec upresnil, že ide o výpomoc
jeho rodičov, ktorí mu takto pomáhajú ak mu nestačia finančné prostriedky napr. na benzín, prípadne
na stravu koncom mesiaca, čo zdôvodňoval vysokými výdavkami pokiaľ ide o náklady na bývanie, na

internet, ktorý potrebuje k práci a na telefón.

Na poslednom pojednávaní otec doplnil, že od doručenia súdu zoznamu výdavkov na deti prispel ešte
nákupom v sume 50 € maloletej Z. v júni 2014 a to kúpou aktovky. Matka síce namietala, že išlo o dar k
narodeninám dieťaťa, otec ale tvrdil, že išlo o bežné plnenie v prospech dieťaťa (ktorému, ako uviedol,
k narodeninám dal pusu).

Na začiatku sporného obdobia obe maloleté deti navštevovali materskú škôlku, kde matka hradila
maloletému L. mesačný poplatok 15 €, za maloletú Z. poplatok nehradila, keďže táto navštevoval
prípravku a poplatok sa na ňu nevzťahoval, zároveň matka hradila obom deťom školský príspevok 10
€ mesačne, stravné 27 € mesačne a ročný príspevok 15 €, deti bývajú často choré preto matka má s
nimi zvýšené výdavky na lieky. Matka namietala otcom tvrdené výdavky na maloleté deti v súvislosti

so stretávaním sa s maloletými deťmi dôvodiac napr. tým, že od septembra minulého roka boli deti
v podstate stále choré, zdravé boli iba v marci 2014, preto sa nemohli zúčastňovať s otcom na ním
tvrdených lyžovačkách a podobných aktivitách a teda namietala otcove tvrdenia o výdavkoch v rámci
stretnutí s deťmi 100 € mesačne a že v ostatných prípadoch veľmi často s deťmi chodieva k svojim
rodičom do P..

Maloletá Z. od 1.9.2014 bude navštevovať 1. ročník základnej školy.

Bude povinnosťou otca neoprávnene poberaný daňový bonus vrátiť.Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa ust. § 25 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred

vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov
s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo
ho zakáže.

Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým
dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej
starostlivosti.

Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk
dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.

Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

(3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju

vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)

(4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

(5)Výživnémáprednosťpredinýmivýdavkamirodičov.Priskúmaníschopností,možnostíamajetkových

pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

(6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného
prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak,
že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa ust. § 63 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. 14)

(2) U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy
výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu
v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného
príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

(3) Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno

považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá
je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet
maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.Podľa ust. § 64 Zákona o rodine, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, súd môže rozhodnúť
o povinnosti zložiť peňažnú sumu na výživné, ktoré sa stane splatné až v budúcnosti, na osobitný účet
zriadený v prospech maloletého dieťaťa rodičom, ktorý ho má v osobnej starostlivosti. V rozhodnutí

uvedie spôsob, akým sa z tohto účtu zabezpečí v prospech maloletého dieťaťa pravidelné mesačné
poukazovanie určených súm na výživné.

Podľa ust. § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

(2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť
voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

(3) Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

(2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné
pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné
vždy na mesiac dopredu.

(2) Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide
o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

(3) V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený
právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva.

(4)Plnenievýživnéhopovinnýmsazapočítavanajprvnaistinuaažpouhradenícelejistinysazapočítava

na úroky z omeškania.

Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

(2) Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce

z tohto zákona sa premlčujú.

Podľa ust. § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

(2) Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované
výživné sa nevracia.

(3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa ust. § 96 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo
celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie
v tejto časti zastaví.

(2) Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom

prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.(3) Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa
začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie,
či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od

späťvzatia návrhu.

Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami,
súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a výživné zo strany otca voči obom
maloletým deťom zvýšil, keďže dospel k jednoznačnému záveru, že napriek krátkosti uplynutého času
od poslednej úpravy výživného v danom prípade došlo k podstatným kvalifikovaným zmenám pomerov

odôvodňujúcim rozhodnutie súdu o zvýšení výživného a to od prvého dňa mesiaca v ktorom matka
doručila súdu návrh, keďže, ako jednoznačne vyplynulo z vykonaných dôkazov, na strane otca ako
povinného rodiča došlo k podstatnému kvalifikovanému nárastu jeho priemerného mesačného čistého
príjmu a to minimálne o 76 € mesačne, ak by súd ním dosahovaný priemerný mesačný čistý príjem
porovnával s jeho skutočne dosahovaným priemerným mesačným čistým príjmom, ktorý vyplynul z
mzdovýchlistovotcapredloženýchvkonanívčaseostatnejúpravyvýživného,akbysúdporovnávalčistý

príjem otca vyplývajúci z odôvodnenia predmetného rozsudku pri ostatnej úprave výživného došlo by k
nárastu tohtopríjmuažo128€vpriemeremesačnevčistom;vychádzajúczuvedenéhosúdtedadospel
k jednoznačnému záveru, že príjmové pomery na strane otca sa výrazne zlepšili a maloleté deti, ako
vyplýva zo zákonných citovaných ustanovení, majú právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov
a preto je tu právny dôvod pre čiastočné vyhovenie návrhu matky formou zvýšenia výživného. Samotné

zvýšené výživné súd stanovil prihliadajúc k tejto uvedenej podstatnej zmene pomerov v príjmoch otca,
zohľadňujúc i zmenu jeho majetkových pomerov, keďže, ako otec dokladoval, v ostatnom období sa
stal výlučným vlastníkom bytu, ktorý si kúpil do osobného vlastníctva, čo spôsobuje zlepšenie jeho
majetkových pomerov, zároveň súd zohľadnil i odôvodnené potreby maloletých detí, ktorými potrebami
sú potreby súvisiace s bývaním, ošatením, stravovaním, ako i kultúrnym a športovým vyžitím a

vzdelávaním, na úhrade ktorých potrieb sú povinní primerane sa podieľať obaja rodičia, kde na strane
matky súd zohľadnil skutočnosť, že táto si pomernú časť svojej vyživovacej povinnosti voči deťom plní
formou osobnej starostlivosti o ne a zároveň súd poukazuje na to, že na strane matky zohľadnil tú
skutočnosť, že táto síce od novembra 2013 sa stala nezamestnanou a nedosahuje žiaden príjem,
avšak na jej strane súd musel prihliadať k jej potencionalite príjmov, ako to vyplýva z vyššie citovaného

zákonného ustanovenia § 75 Zákona o rodine, keďže vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne
preukázané, že matka má ukončené vysokoškolské vzdelanie, má už pracovné skúsenosti pri výučbe
cudzieho jazyka, jej zdravotný stav je dobrý, z čoho súd vyvodil, že matka je schopnou a spôsobilou
zabezpečovať si výšku príjmov aspoň vo výške z ktorej súd vychádzal pri ostatnej úprave výživného,
uvedené súd vyvodil aj zo zistení, že matka už má skúsenosti aj s individuálnym doučovaním cudzieho

jazyka, čo jej taktiež vytvára priestor pre získavanie zdroja príjmov, zároveň súd na strane matky
prihliadol ku skutočnosti, že táto spolupracuje s úradom práce, ako to vyplynulo aj s ňou predloženej
dohody s týmto úradom práce o vykonávaní tzv. dobrovoľníckej činnosti, čo jej umožní dosiahnuť príjem
aspoň vo výške životného minima, zároveň na stranách oboch rodičov detí súd zohľadnil skutočnosť,
že týmto vypomáhajú ich rodičia a to matke tým, že jej pomáhajú v súčasnosti vzhľadom na jej terajšiu

finančnú situáciu splácať jej pôžičku a poskytujú jej bývanie, rovnako ako ho poskytujú aj maloletým
deťom, na strane otca sú to finančné príspevky tvrdené aj preukázané otcom zo strany jeho rodičov,
ktoré mu následne zlepšujú jeho finančnú situáciu, vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd dospel
k záveru, že aj napriek už spomínanému krátkemu časovému úseku od poslednej úpravy výživného sú
v danom prípade splnené podmienky pre rozhodnutie súdu o zvýšení výživného a teda po vyhodnotení

všetkých vyššie uvedených súdom zistených podstatných skutočností súd zvýšil výživné tak, ako je to
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pričom u maloletej Z. súd následne zvýšil výživné aj od
1.8.2014 do budúcna v súvislosti s tým, že maloletá nastupuje do 1. ročníka základnej školy od 1.9.2014
a podľa ustálenej súdnej praxe sa vyhodnocuje s tým súvisiaci nárast odôvodnených potrieb dieťaťa a na
to nadväzujúcich adekvátnych výdavkov už mesiac pred začiatkom školského roka, keďže je všeobecne

známou skutočnosťou, že tieto výdavky sa primerane zvyšujú už pred samotným začiatkom školského
roka; vzhľadom na uvedené súd považuje novo stanovené výživné za primerané, ktorým otec mohol a
môže prispievať na úhradu potrieb maloletých detí bez ohrozenia potrieb svojich a svojej domácnosti.

Vzhľadom na spätnú úpravu výživného došlo na strane otca za obdobie od 1.10.2013 do 31.7.2014
k vzniku dlžného výživného voči maloletému L. vo výške 170,06 € (t.j. rozdiel medzi pôvodne súdom

určeným výživným 100 € a novostanoveným výživným 120 €, t.j. 20 € mesačne za 10 mesiacovsporného obdobie, čo je spolu 200 €, z ktorého rozdielu súd odpočítal plnenia otca v prospech tohto
dieťaťa v spornom období, ako to vyplynulo z vyššie vykonaných dôkazov a to je polovica zo sumy
24,9 € čo je nákup „funkčnej spodnej bielizne a nohavíc v októbri 2013 pre obe deti, z čoho teda

súd započítal vzhľadom na to, že rodičia to bližšie špecifikovať nevedeli, na každé z detí po polovici
tejto hodnoty, obdobne ako ide o nákup zo 17.4.2014 v hodnote 34,98 € softshellovej bundy, kde
súd taktiež započítal po polovici v prospech každého z detí, čo sú plnenia spolu vo výške 29,94 €) a
voči maloletej Z. vo výške 90,06 € (t.j. taktiež rozdiel medzi pôvodne súdom určeným výživným 120
€ a teraz upraveným výživným 140 € za 10 mesiacov, teda od októbra 2013 do júla 2014 vrátane čo

je rozdiel 20 € mesačne a 200 € spolu, z čoho súd odpočítal preukázateľné plnenia otca nad rámec
súdom určeného výživného v prospech tohto dieťaťa, t.j. obdobne ako u maloletého L. suma spolu
29,94 € čo je polovička nákupu z októbra 2013 a z apríla 2014 (- funkčná spodná bielizeň, nohavice a
softshellová bunda), ďalej u tohto dieťaťa súd otcovi zohľadnil úhradu 30 € ako členského príspevku
za mesiac marec uhradených v apríli 2014 a zároveň súd zohľadnil napriek námietkam matky i kúpu
tašky pre maloletú v sume 50 € v júni 2014), ktoré dlžné výživné súd zaviazal otca zaplatiť k rukám

matky maloletých detí do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Pre úplnosť súd poznamenáva, že
ďalšie otcom tvrdené plnenia v prospech maloletých detí zo vzniknutého dlžného výživného odpočítané
neboli, keďže nespĺňali charakter výživného, keďže, ako otec sám uviedol, ostatné ním tvrdené nákupy
vecí v prospech maloletých detí sú vecami, ktoré sa nachádzajú v jeho domácnosti a teda vzhľadom
na uvedené nespĺňajú a nemôžu spĺňať charakter výživného, k otcom tvrdeným plneniam uvedeným v

ňom vypracovanom zozname výdavkov za mesiace júl 2013 a september 2013 súd neprihliadol, keďže
tieto plnenia sa netýkajú terajšieho sporného obdobia rovnako súd zo vzniknutého dlžného výživného
neodpočítal otcom tvrdené náklady súvisiace so stretávaním sa s maloletými deťmi, keďže takéto
výdavky taktiež nespĺňajú charakter výživného, na tieto sa prihliada len v rámci stanovenia samotnej
výšky výživného, keďže výdavky súvisiace so stretávaním sa rodiča, ktorému deti neboli zverené do

jeho starostlivosti, sú nevyhnutnými výdavkami pre zabezpečovanie potrieb dieťaťa v čase jeho stretnutí
s druhým rodičom.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti v prevyšujúcej časti súd návrh matky zamietol.

V súlade s citovaným ustanovením § 96 O.s.p. súd konanie o zmene úpravy styku otca s maloletými
deťmi zastavil, keďže matka vzala v tejto časti svoj návrh späť a otec voči tomuto späťvzatiu námietky

nemal a so zastavením konania v tejto časti súhlasil.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez
návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že po:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1,
2 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na

súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).