Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 23, 2014

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 13C/76/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6612215571
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Račko

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2014:6612215571.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudcom JUDr. Miroslavom Račkom v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ,

s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom
Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421 proti žalovanému Slovenská republika - Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, IČO: 00 166 073 v konaní o
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto:

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu o zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobami podanými na tunajšom súde dňa 27.09.2012 vo veci 13C/76/2012 domáhal

zaplatenia sumy 175,- Eur titulom majetkovej škody a sumy 442,56 Eur titulom nemajetkovej ujmy, vo
veci 14C/97/2012 domáhal zaplatenia sumy 175,- Eur titulom majetkovej škody a sumy 165,96 Eur
titulom nemajetkovej ujmy, vo veci 14C/98/2012 domáhal zaplatenia sumy 175,- Eur titulom majetkovej
škody a sumy 221,28 Eur titulom nemajetkovej ujmy, vo veci 14C/99/2012 domáhal zaplatenia sumy
175,- Eur titulom majetkovej škody a sumy 165,96 Eur titulom nemajetkovej ujmy, vo veci 14C/101/2012
domáhal zaplatenia sumy 175,- Eur titulom majetkovej škody a sumy 165,96 Eur titulom nemajetkovej
ujmy a vo veci 14C/102/2012 domáhal zaplatenia sumy 175,- Eur titulom majetkovej škody a sumy

165,96 Eur titulom nemajetkovej ujmy. Uznesením č.k.: 13C/76/2012-22 zo dňa 25.03.2013 súd spojil
konania na spoločné konanie, ktoré je vedené pod sp.zn. 13C/76/2012. Uznesenie nadobudlo platnosť
dňa 17.04.2013.

Žalobca poukázal na tú skutočnosť, že je slovenskou právnickou osobou, ktorá vykonáva na základe
registrácie podnikateľskú činnosť v prevažujúcej miere v oblasti poskytovania krátkodobých úverov. V
súlade s pravidlami riadneho hospodárenia, ako oprávnený subjekt veriteľ zo Zmluvy o úvere navrhol

písomným podaním súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu a to z dôvodu, že zo strany dlžníka neboli
rešpektované zmluvné dojednania a zákonné ustanovenia. Exekúciu žalobca navrhol vykonať pre svoju
pohľadávku, ktorá vznikla nesplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX, kde
dlžníkom bol C. I.Q., W.. XX.XX.XXXX (spis Okresného súdu Lučenec sp.zn. 13C/76/2012, sp.zn.
13Er/890/2004); vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX, kde dlžníčkou F. X. T., W.. XX.XX.XXXX
(spis Okresného súdu Lučenec, sp.zn. 14C/97/2012, sp.zn. 0Er/1115/2002); vyplývajúceho zo Zmluvy
o úvere č. XXXXXXX, kde dlžníčkou bola V. V., W.. XX.XX.XXXX (spis Okresného súdu Lučenec sp.zn.

14C/98/2012, sp.zn. 19Er/1168/2003); vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX, kde dlžníkom
bol T. Y., W.. XX.XX.XXXX (spis Okresného súdu Lučenec sp.zn. 14C/99/2012, sp.zn. 19Er/1747/2003);
vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX, kde dlžníkom bol R. F., W.. XX.XX.XXXX (spis
Okresného súdu Lučenec, sp.zn. 14C/101/2012, sp.zn. 22Er/530/2004); vyplývajúceho zo Zmluvy oúvere č. XXXXXXX, kde dlžníčkou bola C. F., W.. XX.XX.XXXX (spis Okresného súdu Lučenec, sp.zn.
14C/102/2012, sp.zn. 22Er/157/2004).

Žalobca, ako oprávnený v exekučnom konaní podal podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku
exekučnému súdu návrh na zmenu exekútora, pričom očakával, že súd mu svojou činnosťou poskytne
súdnu ochranu v zákonom predpokladanej kvalite a teda, že dôjde k reálnej zmene exekútora
rozhodnutím súdu v zákonom stanovenej lehote. Napriek tomu, že podaný návrh spĺňal všetky formálne
a materiálne podmienky ustanovené Exekučným poriadkom resp. Občianskym súdnym poriadkom, sa

tak nestalo. V exekučnom konaní vedenom podľa ustanovenia § 44 ods. 8 Exekučného poriadku
platného od 01.09.2005 a podľa § 44 ods. 4 Exekučného poriadku platného od 01.12.2006 je založená
zákonná povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu exekútora do 30
dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Exekučný súd napriek tomu, že vec
ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti, nevyžadovala takú spoluprácu s
účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k

posúdeniu a rozhodnutiu, nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom
čase. V predmetnom prípade neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému
súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o zmene
exekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná,
pretože počas špecifického obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu

právnej neistoty v ktorej sa poškodený v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je
základným účelom práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Žalobca v návrhu
ďalej poukázal na to, že zmyslom právnej úpravy zmeny súdneho exekútora obsiahnuté v ustanovení
§ 44 ods. 8 Exekučného poriadku je zakotvenie možnej zmeny exekútora na základe žiadosti v snahe
o dôsledné uplatňovanie zásady hospodárnosti v exekučnom konaní, ako aj snaha o zabezpečenie

ochrany oprávneného pri nečinnosti súdneho exekútora. Žalobca pristúpil k podaniu návrhu na zmenu
súdneho exekútora po strate dôvery k exekútorovi a to najmä pre jeho neefektívne a neúčinné postupy,
ktoré nesmerovali k riadnej a včasnej ochrane oprávnených záujmov žalobcu.

Žalobca si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatňuje náhradu majetkovej

škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú vyčíslil nasledovne:

- majetková škoda predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou
uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi
doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom a to vo výške 70,- Eur (správa

pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému), 40,-
Eur (udržiavanie a správa informačného systému), 50,- Eur (administrácia listín a komunikácia s
pôvodným súdnym exekútorom), 15,- Eur (administratívne spracovanie textov, urgencií, adresovaných
exekučnému súdu, publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu,
poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom

súde).Celkovovynaložilžalobcavovecisprávyavymáhaniasvojejpohľadávkyvobdobí,ktorézbytočne
uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom sumu 175,-
Eur, ktorá by nezaťažovala poškodeného, ak by Exekučný súd postupoval správne a pri rozhodovaní o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie by dodržal zákonom stanovenú dobu.

- nemajetkovú ujma v peniazoch požadujú, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na
rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručených čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a
práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu

spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup okresného súdu je dôsledkom
nesústredenej činnosti súdu takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené zo
zásahom do výkonu majetkových práv žalobcu. Márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne
očakávania žalobcu, že nastanú účinky predpokladané ustanovením § 44 ods. 8 Exekučného poriadku
a že správnym postupom exekučného súdu dôjde k zámene súdneho exekútora, čo bude viesť k

efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky. Nesprávny úradný postup exekučného súdu
vystavil neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora exekučným súdom oprávnené
záujmy žalobcu nasledovným rizikám:- nastalo riziko zániku povinného, riziku zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, riziko
insolvencie povinného.

Náhradu nemajetkovej ujmy žalobca vníma ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie
jeho zákonných nárokov. Ďalej žalobca poukázal aj na ďalšie dôvody na podporu jeho žiadosti o
náhradunemajetkovejujmyatoneexistenciaakéhokoľvekúčinnéhovnútroštátnehoprostriedkunápravy
spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a zákonných
práv žalobcu v spojení s absolútnou nemožnosťou vrátane strateného času vyvolala u žalobcu resp. u

členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti,
neistoty a nedôvery v právo a rovnosť spoločnosti, úplne zbytočné a právne nezdôvodniteľné časové
omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej
príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu, ako aj zánik už vytvorených
podnikateľských plánov. Nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské
postupy žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.

Všeobecný súd pri realizácii základného práva na súdnu ochranu je povinný aplikovať ústavnú
požiadavku jednoduchého práva, že každý má právo na rozhodnutie podľa relevantnej právnej normy.
V ďalšom žalobca poukázal na nálezy Ústavného súdu SR týkajúce sa primeranosti požadovanej
výšky finančného zadosťučinenia vo veci porušovania práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov. Žalobca si uplatnil primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti,
ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania. Žalobca uskutočnil výpočet nároku
alikvotným pomerom 55,32 Eur za každý mesiac omeškania činnosti exekučného súdu a to práve na
základe aplikácie vyššie uvedených doktrín Ústavného súdu SR, teda 663,88 Eur za rok : 12 mesiacov
v roku = 55,32 Eur za mesiac. Žalobca napokon uviedol, že v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č.

514/2003 Z.z. písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody do podania žaloby. Žalovaný však na žiadosť pozitívne nereagoval.

Žalovaný vo vyjadrení k návrhu poukázal na zmätočnosť podania žalobcu, keď v žalobe nie sú
uvedené spisové značky exekučných konaní, chýbajú relevantné údaje, ako dátumy doručenia podaní

na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci, dátumy, kedy sa žalobca dozvedel o vzniku
škody, keď odkazuje na exekučný spis, čím dôkaznú povinnosť prenáša na súd, napriek tomu,
že dôkazné bremeno znáša sám. Ďalej žalovaný poukázal na skutočnosť, že nie je jasný ani titul
nároku na náhradu škody. Žalobca namieta jednak nezákonné konanie v podobe nerozhodnutia o
návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej lehote a zároveň namieta nesprávny

úradný postup v podobe prieťahov. Nie je teda zrejmé na základe akého titulu si žalobca uplatňuje
náhradu škody. Čo sa týka prieťahov v konaní žalobca neuviedol ani po vyžiadanej súčinnosti v rámci
predbežného prerokovania zo strany žalovaného, či využil možnosť podania sťažnosti na zbytočné
prieťahyvpríslušnýchkonaniachpredsedoviokresnéhosúdu,resp.možnosťpodaniaústavnejsťažnosti
(t.j. či využil účinné opravné prostriedky nápravy urýchlenia konania). Ministerstvo spravodlivosti SR

adresovalo žalobcovi po doručení žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody výzvy
na doplnenie žiadosti, napriek tomu žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie
podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody,
o ktorého prerokovanie sám požiadal. Ministerstvo spravodlivosti, ako orgán príslušný podľa § 4 ods.
1, písm. a/ zákona č. 514/2003 Z.z., preto nárok žalobcu nepovažuje za predbežne prerokovaný. Vo

svojom vyjadrení žalovaný ďalej uviedol, že ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z. ustanovujú všeobecné
podmienky pri splnení ktorých štát zodpovedá na škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone
verejnej moci a to nezákonné rozhodnutie resp. neprávny úradný postup, vznik škody a príčinná
súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím resp. neprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou.
Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené tri podmienky súčasne. K otázke nerozhodnutia o

návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote je potrebné uviesť, že všeobecným
predpokladom na zmenu súdneho exekútora je žiadosť oprávneného na zmenu súdneho exekútora
spolu s uvedením súdneho exekútora, ktorý má nahradiť pôvodného exekútora. V praxi je zaužívaný
model v zmysle ktorého exekučný súd po dôjdení žiadosti o zmenu súdneho exekútora predloží
túto žiadosť pôvodnému súdnemu exekútorovi na vyjadrenie, vyčíslenie jeho doterajších trov a na

zaslanie príslušného exekučného spisu za účelom realizácie povinnosti vyplývajúcej exekučnému súdu
z ustanovenia § 44 ods. 9 zákona č. 233/1995 Z.z. Žalovaný zároveň pripustil, že v niektorých prípadoch
mohol exekučný súd rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora po uplynutí
zákonom stanovej 30-dňovej lehoty od doručenia takéhoto návrhu, najmä v prípadoch, ak pôvodnýsúdny exekútor neposkytol exekučnému súdu plnú súčinnosť, v takých prípadoch by exekučný súd
objektívne nemohol dodržať zákonnú 30-dňovú lehotu na rozhodnutie o návrhu žalobcu tak, aby v
tejto lehote rozhodol zároveň aj o trovách exekúcie pôvodného súdneho exekútora a súčasne postúpil

novému exekútorovi exekučný spis pôvodného súdneho exekútora. Žalobcovi však nič nebránilo využiť
účinný prostriedok nápravy a to podanie sťažnosti predsedovi príslušnému súdu proti porušovaniu práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa § 3 ods. 7 v spojení s § 62 a nasl. zákona
č. 757/2004 Z.z. . Vzhľadom na povahu úkonu (rozhodnutie o zmene súdneho exekútora), zákonom
stanovenú lehotu a lehotu v ktorej sa rozhodlo, nečinnosť žalobcu i nevyhnutnosť vykonať pred, resp.

súčasne s rozhodnutím i iné úkony (výzva na vyjadrenie pôvodnému exekútorovi, vyjadrenie pôvodného
exekútora a vyčíslenie jeho trov, doručenie exekučného spisu a jeho zaslanie novému exekútorovi a
rozhodnutie o trovách pôvodného exekútora), nie je možné nerozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho
exekútora v lehote ustanovenej zákonom považovať za zbytočné prieťahy a teda za nesprávny úradný
postup.

Zároveň žalovaný poukázal aj na ustanovenie § 44 ods. 8 a 9 Exekučného poriadku, podľa
ktorého pôvodný súdny exekútor vykonáva úkon exekučného konania aj do času rozhodnutia súdu o
zmene súdneho exekútora, resp. do doručenia uznesenia o zmene súdneho exekútora pôvodnému
exekútorovi. To znamená, že v súvislosti s nerozhodnutím v lehote nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej
materiálnej škody, pôvodný súdny exekútor mal a mohol pokračovať vo vymáhaní pohľadávky na ktorú

mal poverenie, s ohľadom na zachovanie kontinuity konania. Otázku, či v konkrétnom prípade bolo,
alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované čl. 48 ods.
2 Ústavy SR je pritom kompetentný prerokovať ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ústavnou
judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, najmä
kritériá, ako sú zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu. Pokiaľ by súd konajúci o náhrade

škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov, znamenalo by
to absurdný záver, keďže všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných súdov, pričom
uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve. Žalovaný nepovažuje za
preukázanú existenciu prieťahov v predmetnom exekučnom konaní.

Ako vyplýva zo skutkových okolností uvádzaných žalobcom, žalobca sa v niektorých prípadoch o škode
musel dozvedieť v období pred dňom 23.04.2009, teda v prípade, ak mala žalobcovi vzniknúť škoda
práve nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v tom, že okresný súd nerozhodol o návrhu na
zmenu súdneho exekútora v zákonnej lehote, lehota na uplatnenie tohto nároku začala plynúť od
prvého dňa po uplynutí lehoty na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora a uplynula do

troch rokov od tohto dňa. Vzhľadom na uvedené obdobie vzniesol námietku premlčania pri každom
uplatnenom nároku pri ktorom došlo k uplynutiu lehoty na rozhodnutie o zmene súdneho exekútora pred
dňom 23.04.2009 t.j. tri roky pred dňom, kedy boli žalovanému doručené prvé žiadosti o predbežné
prerokovanie návrhu.

Pokiaľ ide o materiálnu škodu vo výške 175,- Eur s poukazom na § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003
Z.z. sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Pre úspešné
uplatnenie nároku na náhradu škody je okrem iného nevyhnutné preukázať existenciu škody a jej
výšku. Žalobca vyčíslil výšku škody na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov, ktoré spočívajú
v administratívnych vyjadreniach, funkčných výdajoch, mzdových výdajoch, výdajoch spojených so

stratou času zamestnanca a to bez ohľadu na dĺžku trvania prieťahov. Ako podstatné zložky vyčíslenej
sumy uvádza žalobca správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou
informačného systému, udržiavanie a správu informačného systému a administratívne spracovanie
textov, urgencií, publikačné výdaje, poštovné. Na základe ustálených definícií skutočnej škody a ušlého
zisku má žalovaný za to, že žalobca doposiaľ neuniesol bremeno tvrdenia tým, že nekonkretizoval,

či si uplatnil skutočnú škodu, alebo ušlý zisk, pričom na preukázanie vzniku škody by musel žalobca
produkovať dôkazy preukazujúce škodu pri každej individuálnej pohľadávke. Požadovať paušálne sumy
za spomínané veľmi všeobecne uvedené činnosti je nesprávne a znovu účelové.

Pokiaľ sa žalobca domáha aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v pomernej výške k čiastke 663,88

Eur, čo predstavuje pomernú výšku k čiastke 663,88 Eur za rok prieťahov (suma ktorú v niektorých
nálezoch priznal Ústavný súd SR) podľa toho, ako dlho trvalo domnelé omeškanie, žalovaný vo
svojom vyjadrení poukázal na skutočnosť, že s poukazom na judikatúru Ústavného súdu SR je potrebné
uviesť,žeposkytovaniefinančnéhozadosťučinenianiejeautomatickéapodliehapodrobnémuskúmaniuprípadu zo strany Ústavného súdu. Každé prípadové okolnosti sú osobitné a vychádzať z paušálnej
sumy 663,88 Eur, ktorá musí byť priznaná za každý rok prieťahov je nesprávna úvaha. Ústavný súd
prihliada aj na to, či sťažnosť predsedovi súdu viedla k náprave. Pokiaľ žalobca tento prostriedok nevyžil,

je neprijateľné, aby sa priznávala náhrada nemajetkovej ujmy. Ďalej je potrebné poznamenať, že vznik
nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný. Pocity členov riadiacich orgánov
spoločnosti v podstate "frustrácia, úzkosti, neistoty a nedôvery" sú irelevantné v predmetnom konaní,
keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť, ako právnická osoba. Žalovaný
uvádza aj "zánik podnikateľských aktivít a podnikateľských plánov" , ale tieto bližšie nekonkretizoval a

tiež neupresnil v čom a ako situácia " ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu".

V ďalšom poukázal žalobca na ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon
práv a povinností vyplývajúci z občiansko-právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do
práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi a teda nemožno dospieť k
záveruopotrebepriznaťžalobcovináhradunemajetkovejujmyvpeniazoch,anivprípade,akbyinakboli

splnené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. S prihliadnutím na charakteristiku podnikateľskej
činnosti žalobcu považuje žalovaný za konanie v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ si žalobca uplatňuje
nárok na náhradu škody voči štátu, keďže uplatnená škoda mala žalobcovi vzniknúť práve pri spornej a
negatívnevnímanejpodnikateľskejaktivitežalobcu.Taktiežžalovanýpoukázal naneexistenciupríčinnej
súvislosti medzinesprávnymúradnýmpostupomaprípadnouškodou.Vzťahpríčinyanásledkumusíbyť

pretopriamy,bezprostrednýaneprerušený,nestačíakjeibasprostredkovaný.Vychádzajúczozákladnej
charakteristikypríčinnejsúvislosti,akopriamehoabezprostrednéhovzťahupríčinyanásledku,nemožno
tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom okresného súdu.

Účastníci konania sa na pojednávanie nedostavili, preto bolo pojednávané v ich neprítomnosti. Žalobca

dal návrh na zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti
súdu a sudcu, pričom už predtým bolo o námietke zaujatosti rozhodované, a to tak, že konajúci sudca
nebol z prejednávanej veci vylúčený. Preto na námietku zaujatosti súd neprihliadal. Žalovaný sa na
pojednávanie ospravedlnil, preto súd pojednával v jeho neprítomnosti.

Súdvykonaldokazovanieoboznámenímsasospisovýmmateriálom13C/76/2012,spojenými spisovými
materiálmi 14C/97/2012, 14C/98/2012, 14C/99/2012, 14C/101/2012, 14C/102/2012, a to listinným
dôkazovým materiálom nachádzajúcim sa v týchto spisoch, a to najmä návrhmi na začatie konania,
uznesením o spojení týchto vecí na spoločné konanie, písomnými podaniami účastníkov konania,
súvisiacimi exekučnými spismi č.k. 13Er/890/2004, č.k. 0Er/1115/2002, č.k. 19Er/1168/2003, č.k.

19Er/1747/2003, č.k. 22Er/530/2004, č.k. 22Er/157/2004, na základe čoho zistil, že vo veci
13Er/890/2004 exekučné konanie bolo začaté dňa 04.10.2004, žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená dňa 19.10.2004, dňa 02.11.2009 bol doručený návrh
na zmenu súdneho exekútora, dňa 04.11.2009 bol súdny exekútor vyzvaný na predloženie spisu a
vyúčtovanie trov exekúcie, súdny exekútor doručil exekučný spis a vyúčtované trovy exekúcie dňa

23.11.2009, o zmene súdneho exekútora bolo rozhodnuté dňa 25.06.2010, návrhu bolo vyhovené. Ďalej
vo veci 0Er/1115/2002 exekučné konanie bolo začaté dňa 22.04.2002, žiadosť súdneho exekútora o
udeleniepoverenianavykonanieexekúcie boladoručenádňa03.05.2002,dňa23.11.2009boldoručený
návrh na zmenu súdneho exekútora, dňa 09.03.2010 bol súdny exekútor vyzvaný na predloženie spisu
a vyúčtovanie trov exekúcie, súdny exekútor doručil exekučný spis a vyúčtované trovy exekúcie dňa

09.03.2010, o zmene súdneho exekútora bolo rozhodnuté dňa 22.03.2010, návrhu bolo vyhovené. Ďalej
vo veci 19Er/1168/2003 exekučné konanie bolo začaté dňa 12.06.2003, žiadosť súdneho exekútora o
udeleniepoverenianavykonanieexekúcie boladoručenádňa01.08.2003,dňa02.11.2009boldoručený
návrh na zmenu súdneho exekútora, dňa 05.11.2009 bol súdny exekútor vyzvaný na predloženie spisu
a vyúčtovanie trov exekúcie, súdny exekútor doručil exekučný spis a vyúčtované trovy exekúcie dňa

23.11.2009,
dňa 08.03.2010 bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a zastavená, návrh na zmenu súdneho
exekútora bol zamietnutý. Ďalej vo veci 19Er/1747/2003 exekučné konanie bolo začaté dňa 06.08.2003,
žiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie boladoručenádňa18.12.2003,
dňa 02.11.2009 bol doručený návrh na zmenu súdneho exekútora, dňa 05.11.2009 bol súdny exekútor

vyzvaný na predloženie spisu a vyúčtovanie trov exekúcie, súdny exekútor doručil exekučný spis a
vyúčtované trovy exekúcie dňa 23.11.2009,
dňa 24.02.2010 bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a zastavená, návrh na zmenu súdneho
exekútora bol zamietnutý. Ďalej vo veci 22Er/530/2004 exekučné konanie bolo začaté dňa 24.05.2004,žiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie boladoručenádňa15.06.2004,
dňa 02.11.2009 bol doručený návrh na zmenu súdneho exekútora, dňa 01.12.2009 bol súdny exekútor
vyzvaný na predloženie spisu a vyúčtovanie trov exekúcie, súdny exekútor doručil exekučný spis

a vyúčtované trovy exekúcie dňa 16.12.2009, o zmene súdneho exekútora bolo rozhodnuté dňa
03.02.2010, návrhu bolo vyhovené. Ďalej vo veci 22Er/157/2004 exekučné konanie bolo začaté dňa
20.02.2004, žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená
dňa 15.06.2004, dňa 12.02.2007 bol doručený návrh na zmenu súdneho exekútora, dňa 14.02.2007
bol súdny exekútor vyzvaný na predloženie spisu a vyúčtovanie trov exekúcie, súdny exekútor doručil

exekučný spis a vyúčtované trovy exekúcie dňa 30.03.2007, o zmene súdneho exekútora bolo
rozhodnuté dňa 18.04.2007, návrhu bolo vyhovené.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu,
ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci okrem tretej časti tohto zákona pri výkone verejnej moci:

a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním, alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení, alebo rozhodnutím o väzbe alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1, písm. a/ bod. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
repliky, ak 1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní, alebo v trestnom konaní a ak tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má
účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda
spôsobená, bolo zrušené, alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje
o náhrade škody je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánov verejnej moci
urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánov verejnej

moci, pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní, alebo iný nezákonný zásah do práv,
právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním, alebo iným pozbavením osobnej slobody , rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení, alebo rozhodnutí o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len " žiadosť") s príslušným orgánom podľa §

4 a 11.

Podľa § 16 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody žiada, ktorej veci sa
týka titul z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda vznikla a čoho sa

poškodený domáha v žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je poškodený povinný
uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý má škodu spôsobiť.
Príslušný orgán neprihliada na žiadosť, ak žiadosť nemá náležitosti podľa ods. 1 a poškodený má
na výzvu príslušných orgánov v určenej lehote neodstránil nedostatky žiadosti; tým nie je dotknutéprávo poškodeného domáhať sa za splnenia podmienok podľa tohto zákona uspokojenia nároku, alebo
jeho časti na súde. Ak žiadosť už bola prerokovaná príslušným orgánom, túto skutočnosť oznámi
žiadateľovi s odôvodnením, že žiadosť už bola prerokovaná a na opakovanú žiadosť príslušný orgán

ďalej neprihliada. Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uspokojí iba jeho časť
do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému,
že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku, alebo
neuspokojenia časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len
v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak

súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína
príslušnému orgánu plynúť najneskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo
uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia
najneskôr. Každý je povinný bezplatne poskytnúť súčinnosť potrebnú pre predbežné prerokovanie
návrhu príslušného orgánu v lehote určenej príslušným orgánom.

Podľa § 17 ods. 1 a 2, 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Výška

nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ods. 2 sa určuje s prihliadnutím najmä:
a/ osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie v ktorom žije a pracuje
b/ závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti za ktoré k nej došlo
c/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote
d/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenémz v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)

rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

Podľa § 44 ods. 6 zákona č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "Exekučný poriadok") v znení účinnom do 31.08.2005
ak oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného

vyhovie, vykonaním exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu písomne
postúpi. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena
pôvodného exekútora sa však vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Podľa § 238 ods. 1 Exekučného poriadku (prechodné a záverečné ustanovenia účinné od 01.09.2005)

konanie začaté pred 01.09.2005 sa dokončia podľa práva platného do 31.08.2005, ak odsek 2
neustanovuje inak.

Podľa § 238 ods. 2 Exekučného poriadku (prechodné a záverečné ustanovenia účinné od 01.09.2005)
ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136

ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa používajú na konania začaté pred 01.09.2005.

Súd spojil na spoločné konania veci vedené pod sp.zn. 13C/76/2012, 14C/97/2012, 14C/98/2012,
14C/99/2012, 14C/101/2012 a 14C/102/2012 s tým, že tieto sa ďalej viedli pod sp.zn. 13C/76/2012.
V prejednávanej veci si žalobca uplatňuje po sčítaní jednotlivých predmetov v konaní o zaplatenie

majetkovejškodynáhraduvovýške1050,-Euranemajetkovúujmuvpeniazochvovýške1327,68Eura
to z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý nerozhodol o návrhu oprávneného
na zmenu súdneho exekútora v exekučnom konaní v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote.

Nesprávnym úradným postupom v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení je porušenie

povinnosti pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä jeho nesprávne vykonanie, alebo vykonanie bez
splnenia zákonných podmienok. Nesprávnym úradným postupom je aj opomenutie urobiť úkon, alebo
opomenutie vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. Rovnako nesprávnym úradným postupom
je aj nevydanie rozhodnutia.Je potrebné v tomto prípade aplikovať ustanovenia § 44 ods. 6 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.08.2005 podľa ktorého, ako oprávnený

požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie vykonaním
exekúcie, poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený a vec mu písomne postúpi. Účinky
pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Zmena pôvodného
exekútora sa však vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie. Predmetná právna úprava
neustanovovala povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu exekútora

do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora, k tomuto došlo až s účinnosťou
od 01.09.2005. V tejto súvislosti súd poukazuje na ustanovenie § 238 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z.
v zmysle ktorého konania začaté pred 01.09.2005 sa dokončia podľa práva platného do 31.08.2005
ak ods. 2 neustanovuje inak. Ustanovenie § 238 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. taxatívne vymedzuje
ustanovenia Exekučného poriadku, ktoré sa použijú aj na konania začaté pred 01.09.2005, pričom ide
o § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods.

3 a 4, § 145 ods. 1. Na základe vyššie uvedeného súd mal za to, že exekučný súd pri rozhodovaní
o žiadosti oprávneného o zmenu súdneho exekútora konal v predmetnej veci priebežne, pričom
všetky vykonané úkony smerovali k rozhodnutiu o návrhu oprávneného a boli vykonávané v súlade
s exekučným poriadkom. Išlo o konanie začaté pred 01.09.2005, keď právna úprava neustanovovala
povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu exekútora do 30 dní od

doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Súd nemal v konaní preukázané žiadne prieťahy
v exekučných konaniach - opomenutie vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote t.j. nemal
preukázaný nesprávny úradný postup, ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci. Z vyššie uvedených dôvodov súd mal za to, že návrh žalobcu bol
podaný nedôvodne, preto ho v celom rozsahu zamietol a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti

tohto rozsudku. Nezaoberal sa preto ani zisťovaním výšky náhrady majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy, nakoľko mal za to, že tu nie sú dané predpoklady priznania majetkovej škody a nemajetkovej ujmy.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. . Úspešná žalovaná si pri podaní
vyjadrenia uplatnila právo na náhradu trov konania, avšak trovy konania nevyčíslila. Zo spisu jej žiadne
trovy konania nevyplývajú, preto súd rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

Len pre úplnosť súd uvádza, že žalobca vo svojom žalobnom petite žiadal najprv o veci rozhodnúť tzv.
medzitýmnym rozsudkom (§ 152 ods. 2 O.s.p.). K tomu súd uvádza, že ak súd uzná, že je tu dôvod pre
postup podľa § 152 ods. 2 O.s.p., môže vydať medzitýmny rozsudok aj bez návrhu účastníka konania.
Ak súd takémuto návrhu účastníka konania na vydanie medzitýmneho rozsudku nevyhovie, nevydáva
o tom zvláštne rozhodnutie a s týmto návrhom sa ani nemusí vyporiadať v odôvodnení rozhodnutia o

veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
v Lučenci, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.

Podľa § 205 ods. l O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že:a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 písm. a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,

sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu
(prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do
rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa § 205a ods. 2 O.s.p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Podľa § 221 ods. l O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie
právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo
vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,

j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Ak nebude povinnosť týmto rozhodnutím stanovená splnená dobrovoľne, možno sa jej plnenia domáhať
návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia.