Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 29, 2014

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 14C/112/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6612215729
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Račko

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2014:6612215729.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudcom JUDr. Miroslavom Račkom v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ,

s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom
Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421 proti žalovanej Slovenská republika - Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, IČO: 00 166 073 v konaní o
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto:

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobami podanými na tunajšom súde dňa 27.09.2012 vo veci 14C/112/2012 domáhal

zaplatenia sumy 125,- Eur titulom majetkovej škody a sumy 352,20 Eur titulom nemajetkovej ujmy a
dňa 27.09.2012 vo veci 14C/132/2012 domáhal zaplatenia sumy 125,- Eur titulom majetkovej škody
a sumy 333,76 Eur titulom nemajetkovej ujmy. Uviedol, že v pozícii oprávneného navrhol vykonanie
exekúcie pred zvoleným súdnym exekútorom pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku
vyplývajúcim zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX s dlžníkom U. V., pričom po prijatí návrhu na vykonanie
exekúcie súdny exekútor pridelil registráciu exekučnej veci sp.zn. EX XXXXX/XXXX. Súdny exekútor
predložil návrh žalobcu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému

tunajšiemu súdu a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd napriek
tomu, že ním prejednávaná vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si
takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv
na časť potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie až dňa 18.11.2010, pričom konanie začalo dňa 11.05.2010, a to rozhodnutím o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenia poverenia tak došlo po uplynutí
zákonom stanovenej lehoty v omeškaní viac ako o 191 dní. Taktiež v exekučnej veci povinného R.

V., ktorému vznikol záväzok neplnením zmluvy o úvere č. XXXXXXX a k veci bolo pridelené č. EX
XXXXX/XXXX, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 31.01.2011,
pričom konanie začalo dňa 03.08.2010, a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia,
pričom k rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby
v omeškaní viac ako 181 dní. Ďalej uviedol, že žalobca vyvinul enormné úsilie v týchto veciach, aby
docielil vecný posun v exekučných konaniach a primäl porušovateľa k vydaniu rozhodnutia. Obidve
tieto veci súd spojil na spoločné konanie, nakoľko skutkovo aj čo do označenia účastníkov boli totožné.

Žalobca žiadal jednak priznať majetkovú škodu, ktorá predstavuje účelne vynaložené náklady spojené
s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávok v období, ktoré zbytočne
uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej,
pričom na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca vynaložil 70,- Eur,na udržiavanie a správu informačného systému 40,- Eur, na administratívne spracovanie veci 15,- Eur,
čím celkovo v oboch týchto veciach vynaložil márne sumu 125,- Eur. Žiadal taktiež priznať náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o

žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a
práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného v čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup okresného súdu je podľa jeho

názoru dôsledkom nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v
konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových práv žalobcu. Márnym uplynutím času boli reálne
ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu pohľadávky a
taktiež došlo k vyvolaniu viacerých rizík na strane žalobcu. Poukázal na porušenie ústavných princípov
právneho štátu, pričom uviedol, že pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal z
doktríny prijatej Ústavným súdom SR, podľa ktorej pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je

spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 20 000,- Sk, t.j.
cca 660,- Eur. Poukázal pritom na ustanovenú judikatúru Ústavného súdu SR, ktorú označil v návrhu,
pričom vo veci dlžníka U. V. si uplatnil primeranú náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 352,- Eur a
vo veci dlžníka R. V. 336,76 Eur. Výpočet nároku uskutočnil alikvotným pomerom 55,- Eur za každý
mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu, a to práve na základe aplikácie doktríny Ústavného

súdu SR, teda 660,- Eur za rok delené 12 mesiacov, t.j. 55,- Eur za mesiac. Ďalej žalobca postupoval
podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. a písomnou žiadosťou požiadal žalovaného
o predbežné prerokovanie o nároku na náhradu škody, žalovaný však pozitívne nereagoval. Preto
podľa názoru žalobcu je nutné deklarovať porušenie práva žalobcu na rozhodnutie o žiadosti o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe, porušenie práva žalobcu na súdnu

ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného v
čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, porušenie princípov
právneho štátu nesprávnym úradným postupom exekučného súdu a nahradiť žalobcovi nemajetkovú
ujmu a majetkovú škodu, ktorá mu bola spôsobená v priamej príčinnej súvislosti s porušením práv vyššie
označených.

Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe uviedla, že poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej
pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa prijatia
jeho žiadosti, preto žalovaná má za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Poukázala na to,
že žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí, a tým zmaril

akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktoré prerokovanie sám požiadal.
Podmienky úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody upravuje zákon č. 514/2003 Z.z. a pre
vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené tri podmienky súčasne, a to nezákonné rozhodnutie,
resp. nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp.
nesprávnymúradnýmpostupomavzniknutouškodou.Praxukázalauždávnejšie,želehotanapoverenie

exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak je
exekučným titulom notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok, najmä v prípadoch existencie
dôvodov podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Prejavilo sa to veľkom
počte nezákonných exekúcií a zbytočnom vzniku trov exekučného konania. Podľa názoru žalovanej
15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom

titule. Toto znenie je účinné od 01.06.2011, kedy bol Exekučný poriadok novelizovaný zákonom č.
102/2011 Z.z., čo znamená, že akýkoľvek nárok žalobcu vychádzajúci z nesprávneho úradného postupu
po dobe nerozhodnutia v 15-dňovej lehote namietaných exekučných konaniach začatých po 01.06.2011
nemá žiadnu oporu v zákone. V praxi ak bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
podaná na súd po 01.06.2011 z uvedeného je jednoznačné, že nárok je v tejto časti neopodstatnený.

Ohľadom existencie v prieťahoch konaní, súd konajúci o náhrade škody môže pri posudzovaní nároku
na náhradu škody vychádzať z existencie prieťahu v súdnom konaní len v prípade, ak by tieto boli
konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti
na prieťahy, právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom,
že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní,

právoplatnérozhodnutieEurópskehosúdupreľudsképráva,ktorýmsarozhodlo,žeboloporušenéprávo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu SR o
ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd SR konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov. Žalobca si vo vzťahu k predpokladom posúdenia existencie zbytočných prieťahovv konaní nesplnil ani povinnosť tvrdenia, ani povinnosť ich preukázania, teda žalovaná vzhľadom na
vyššie uvedené nepovažuje existenciu prieťahov v konaní za preukázanú. Žalovaná taktiež vzniesla
námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty

od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom
23.04.2009, t.j. tri roky pred dňom kedy boli žalovanej doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku. Vzhľadom na uvedené žalovaná vzniesla námietky premlčania pri každom uplatnenom nároku,
pri ktorom uvedená lehota uplynula pred dňom 23.04.2009. Čo sa týka vyčíslenia škody, túto považuje
za nesprávnu a účelovú, a skutočnú škodu je potrebné dokázať listinami, resp. skutočnosťami, ktoré

preukážu požadovaný nárok, v opačnom prípade by mohlo dochádzať k ľubovoľnému a subjektívnemu
vyčísľovaniu škody zo strany žalobcu, a preskúmanie predmetného nároku je znemožnené. Žalobca
nepreukázal jednak vznik a ani výšku škody. Ohľadom nemajetkovej ujmy žalovaná uviedla, že nemá
za preukázaný tak vznik ako ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. Ohľadom
príčinnej súvislosti uviedla, že vzťah príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený;
nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Vychádzajúc zo základnej charakteristiky, príčinnej súvislosti, ako

priameho a bezprostredného vzťahu príčiny a následku, nemožno tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda
postupom okresného súdu. Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré
sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., považuje žalovaná žalobu
za právne neopodstatnenú a žiadala, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a žalobcovi nepriznal
náhradu trov konania.

Žalobca sa na pojednávanie nedostavil, preto súd pojednával v jeho neprítomnosti. Viacerými svojimi
podaniami v písomnej podobe poukázal na porušovanie jeho ústavných práv a poukázal taktiež na
nezákonný a nestranný úradný postup súdov.

Žalovaná sa na pojednávanie nedostavila, preto bolo pojednávané v jej neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so spisovým materiálom 14C/112/2012, priloženým
spisovým materiálom 14C/132/2012, a to listinným dôkazovým materiálom nachádzajúcim sa v týchto
spisoch, a to najmä návrhmi na začatie konania, uznesením o spojení týchto vecí na spoločné

konanie, písomnými podaniami účastníkov konania, priloženými exekučnými spismi č. 6Er/715/2011 a č.
6Er/704/2011, na základe čoho zistil, že v exekučných spisoch tunajšieho súdu, a to exekučného spisu č.
6Er/715/2011 súd zistil, že dňa 13.09.2011 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp.zn. EX XXXXX/XX voči povinnému U. V.. Tunajší súd dňa
11.11.2011 rozhodol tak, že súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

zamietol z dôvodu, že dojednaná rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ako
taká je podľa ustanovenia § 53 ods. 5 O.Z. neplatná. Ďalej z exekučného spisu OS Lučenec sp.zn.
6Er/704/2011 súd zistil, že dňa 09.09.2011 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp.zn. EX XXXXX/XX voči povinnému R. V.. Táto žiadosť
o udelenie poverenia bola zamietnutá uznesením tunajšieho súdu zo dňa 27.09.2011 z dôvodu, že

dojednaná rozhodcovská doložka je neplatná, nakoľko je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa
ustanovenia § 53 ods. 5 O.Z. .

Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto

zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri
výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, konaná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,

ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní.

Podľa § 9 ods. 1 a 2 citovaného zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.Podľa § 16 ods. 1 citovaného zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho
časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 a 2 citovaného zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

V prejednávaných veciach si žalobca uplatňuje náhradu majetkovej škody po 125,- Eur a nemajetkovej
ujmy v peniazoch, a to vo veci 14C/112/2012 352,20 Eur a vo veci 14C/132/2012 333,76 Eur, a
to z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý nerozhodol o žiadosti o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote.

Súd zistil, že žaloba obsahuje zákonom stanovené náležitosti, bola špecifikovaná a súd si pripojil ako
dôkaz exekučné spisy. Súd zistil, že žalobca si splnil svoju povinnosť a podal žalovanému pred podaním
tejto žaloby žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody.

Nesprávnym úradným postupom je porušovanie povinnosti pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä

jeho nesprávne vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. Nesprávnym úradným
postupom je aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote.
Aj nevydanie rozhodnutia je nesprávnym úradným postupom. Podľa vyššie citovaných zákonných
ustanovení štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci iba pri
splnení troch podmienok, ktoré musia byť splnené súčasne, a to nesprávny úradný postup, vznik škody,

príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

Súd posúdil vec v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 233/1995 Z.z..

Podľa § 41 ods. 2 písm. d/ zákona č. 233/1995 Z.z., podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na

podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z., súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Súd zistil, že exekučné konanie vo veci č.k. 14C/112/2012, ktoré sa týka exekúcie 6Er/715/2011 bolo
začaté dňa 25.07.2011 a č.k. 14C/132/2012, ktoré sa týka exekúcie 6Er/704/2011 bolo začaté dňa
21.07.2011, preto na posúdenie tejto veci bolo potrebné aplikovať ustanovenia Exekučného poriadku
platné od 01.06.2011. Zo znenia uvedeného Exekučného poriadku a vyššie citovaných ustanovení

Exekučného poriadku je zrejmé, že 15-dňová lehota pri vykonateľných rozhodnutiach rozhodcovských
súdov pre poverenie exekútora neplatí.

Z tých dôvodov bolo potrebné zamietnuť žalobu o náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy
ako nedôvodnú. Na okraj súd uvádza, že žalobca uvádza v žalobe nepravdivé a skresľujúce údaje

ohľadom nekonania súdu, tieto nezodpovedajú skutočnostiam, ktoré sú zrejmé z exekučných spisov,
nemohol preto žalobca dospieť k správnym právnym uzáverom, keďže vychádzal z nepravdivého
skutkového stavu. Súd nezistil vo vzťahu k postupu súdu žiadne pochybenia, ktoré by boli v rozpore
so zákonom, v tomto prípade Exekučným poriadkom. Súd podotýka, že tým že v súlade so zákonom
bola zamietnutá žiadosť o udelenie poverenia, v žiadnom prípade nejde o nezákonné rozhodnutie v

zmysle toho čo je uvedené vyššie a nebol zistený ani nesprávny úradný postup. Námietkou premlčania
vznesenou žalovanou sa súd nezaoberal, keďže dospel k záveru, že návrh žalobcu nie je dôvodný.
Žalobca vo svojom petite žiadal najprv o veci rozhodnúť tzv. medzitýmnym rozsudkom, avšak na vyššieuvedené súd bol toho názoru, že tomuto návrhu nie je potrebné vyhovieť, o čom sa nevydáva osobitné
rozhodnutie.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. . Úspešná žalovaná si pri podaní
vyjadrenia uplatnila právo na náhradu trov konania, avšak trovy konania nevyčíslila. Zo spisu jej žiadne

trovy konania nevyplývajú, preto súd rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
v Lučenci, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.

Podľa § 205 ods. l O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis

zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 písm. a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu
(prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do
rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa § 205a ods. 2 O.s.p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Podľa § 221 ods. l O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie
právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo
vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,

j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Ak nebude povinnosť týmto rozhodnutím stanovená splnená dobrovoľne, možno sa jej plnenia domáhať
návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia.