Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 14, 2013

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/131/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3708208370
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3708208370.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a sudkýň JUDr.

Gabriely Janákovej a JUDr. Eriky Zajacovej v právnej veci navrhovateľky O.. R. P., nar. XX.XX.XXXX,
bytom H., E. XXXX/XX, zastúpenej E.. D. G., I. I. P. v C. F. R., B. O.X proti odporkyni C. P., nar.
XX.XX.XXXX, bytom H., P.. D. XXXX/XX, zastúpenej D.. C. C., I., J. H. T., R. XXX/X, o určenie vecného
bremena k nehnuteľnosti, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica
zo dňa 18. februára 2013, č.k. 10C/157/2008-250, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom určil, že k parcele č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o
výmere 291 m2 a parcele č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 23 m2, ktoré sú na

LV č. XXXX v kat. úz. U. P. Správy katastra H. zapísané ako vlastníctvo odporkyne, existuje právo
užívania zodpovedajúce vecnému bremenu v zmysle § 23 ods. 5 zák. č. 182/1993 Z. z. v prospech
vlastníka bytu č. X na prízemí vo vchode č. XX, obytného domu súp. č. XXXX, stojaceho na parcele č.
XXXX, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX kat. úz. U. P., Správy katastra H. ako vlastníctvo navrhovateľky,
pričom uvedené právo je odporkyňa povinná strpieť. Svoje rozhodnutie odôvodnil popisom vykonaných
dôkazov, z ktorých vyplynulo, že predmetnú plochu nadobudli právni predchodcovia odporkyne kúpnou
zmluvou zo dňa 14.11.2006 od E. I. O.: XX XXX XXX, a túto následne darovacou zmluvou previedli

na odporkyňu. Podľa katastrálnej mapy parcela č. XXXX, na ktorej je postavený dom súpisné číslo
XXXX, susedí s parcelami KNC XXXX/X a KNC XXXX/X. Geometrickým plánom O.. M. J. zo dňa
14.09.2007 bola z parcely č. XXXX/X odčlenená parcela č. XXXX/XX o výmere 23 m2, na ktorej je
postavená garáž vo vlastníctve D. P.. Povolenie k užívaniu 6 bytových jednotiek pre D. v H. bolo vydané
rozhodnutím J. E. v H. zo dňa 01.08.1968, pričom výstavba bytov sa uskutočnila na základe rozhodnutia
E. - komisie pre výstavbu v H. zo dňa 09.06.1966. Týmto rozhodnutím bola povolená stavebníkovi
Okresnému výstavbovému bytovému družstvu pri R. v H. na parcele č. XXX/XX výstavba 6 bytových

jednotiek pre D. X. E. v H.. Súd prvého stupňa zisťoval, ako bolo v územnom pláne v čase výstavby
domu č. XXXX riešené priestorové usporiadanie a funkčné využívanie pozemkov parciel XXXX/X a
XXXX/XX kat. úz. U. P., aký bol v územnom pláne zámer do tohto územia, možnosti jeho využitia a
snažil sa získať územné rozhodnutie. Zo správy R. v T., pobočka H. T. zistil, že územný plán mesta nie
je k dispozícii a nie je možné archivármi otázku o zámeroch a možnosti využitia pozemku kvalifikovane
zodpovedať. Mestský úrad v H. oznámil, že z rozhodnutia o užívacom povolení a rozhodnutí o povolení
stavby, ktoré bolo vydané 09.06.1966 je zrejmé, že bolo vydané v súlade so zákonom č. 84/1958 Zb.

o územnom plánovaní a výstavbe obcí a Mestský úrad H. predpokladá, že uvedená stavba bola v
súlade s priestorovým a funkčným využívaním pozemkov č. XXXX/X a XXXX/XX kat. úz. U. P. a s vtedy
platnými normami vydanými pred účinnosťou stavebného zákona č. 50/1976 Z.z. Nakoľko Mesto H.
má k dispozícii údaje až z územného plánu spracovaného v roku 1979 a schváleného v roku 1982v súlade s vyššie uvedeným platným stavebným zákonom a s určením možnosti využitia územia, v
ktorom sa predmetná stavba nachádza, k roku 1966 nedokáže mesto potvrdiť súdom požadované
doplnenie údajov inými relevantnými údajmi. Vykonaným dokazovaním sa tak nepodarilo zabezpečiť

projekt pozemkovej dispozície, v rámci ktorého by pozemky, ktoré neboli zastavané stavbami - bytovým
domom a ktoré sa v súčasnosti využívajú ako parkovacie plochy, resp. ktoré ostávajú voľnými plochami
(trávnatáplochaapod.)dostalirežimpriľahléhopozemku.PrávnypredchodcaspoločnostiE.siponechal
tieto pozemky vo svojom vlastníctve, neodovzdal ich formou dohodnutého právneho titulu do vlastníctva
vlastníkovi domu č. XXXX, ale s nimi disponoval, keď predal pozemok, na ktorom stojí rodinný dom č.

XX inej osobe, pričom z výpovedí svedkov vyplynulo, že pôvodné oplotenie viedlo okolo domu a záhrad
a prerušené bolo len cestou do priemyselnej zóny - pôvodne stavebného družstva. Pôvodný investor
nezabezpečil a nezaviedol pre budúcich nájomníkov a v súčasnosti vlastníkov bytov v bytovom dome
režim priľahlých pozemkov, neexistuje územný plán, ani územné rozhodnutie, z ktorých by bolo možné
kvalifikovane a jednoznačne zistiť priestorové a funkčné využitie pozemkov č. KNC XXXX/X a XXXX/
XX kat. úz. U. P.. Oplotenie bolo realizované družstvom ako vyplynulo zo svedeckej výpovede I. G.,

účel výstavby oplotenia sa nepodarilo zistiť a nepodarilo sa objasniť jeho čiastočné odstránenie, ale
zrejme postupom času sa zničilo a cca pred dvomi rokmi ho vlastníci čiastočne obnovili. Vyslovil názor,
že tieto pozemky môžu spĺňať požiadavku na definíciu priľahlého pozemku podľa § 2 ods. 6 zákona č.
182/1992 Z.z., pričom navrhovateľke sa podarilo preukázať, že tieto parcele majú charakter priľahlého
pozemku, a to vychádzajúc zo spôsobu užívania pozemkov nájomníkmi a neskôr vlastníkom bytov

postupom času od vzniku domu. Vyslovil názor, že jediným kritériom pre definíciu priľahlého pozemku
nemôže byť skutočnosť, že susedí so zastavanou plochou pod domom a rovnako ani fakt, že slúži
prístupu do domu. Oplotenie okolo domu nebolo realizované súvisle, z výpovedí svedkov vyplynulo, že
dom bol oplotený len z troch strán a práve zo strany, kde vlastníčkou pozemku je odporkyňa. Oplotenie
z bočnej strany naľavo od bytovky pri komunikácii do priemyselnej zóny neexistovalo. Napriek tomu

pozemky využívali od výstavby domu a nasťahovania prvých nájomníkov výlučne obyvatelia domu č.
XXXX, sušili na ňom prádlo, čistili koberce na stojanoch, ktoré tam boli v minulosti postavené k tomuto
účelu obyvateľom domu, nájomníci bytov si vybudovali na pozemku garáže. Vyhodnotiac tieto svedkami
preukázané skutočnosti, že pôvodný vlastník domu - stavebné družstvo, nebol pri prevode bytov jeho
vlastníkom, podľa § 23 ods. 5 zák. č. 182/1993 Z.z. vzniklo k pozemku právo zodpovedajúce vecnému

bremenu v prospech vlastníkov bytov podľa § 23 ods. 2 citovaného zákona v práve užívania. Keďže
odporkyňatotoprávopopiera,právnepostavenienavrhovateľkyjeneisté,bolo ohrozené,apretojedaný
naliehavý právny záujem na určení jeho existencie. O trovách rozhodol tak, že odporkyňa je povinná
zaplatiť navrhovateľke trovy konania v rozsahu 100, o výške ktorých súd rozhodne po právoplatnosti
rozsudku (§ 151 ods. 7 O.s.p.).

Proti rozsudku podala v zákonnej lehote, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, odvolanie
navrhovateľka, ktorá navrhla jeho zmenu a zamietnutie návrhu. Uplatnila dôvody na odvolanie podľa §
205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p. Súdu prvého stupňa vyčítala nesprávny záver o ustálení pojmu priľahlého
pozemku podľa zákona č. 182/1993 Z.z. Citovala ust. § 2 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z.z., podľa
ktorého spoločnými časťami domu a príslušenstvom domu, ktoré sú určené na spoločné užívanie a

slúžia výlučne tomu domu, a pritom nie sú stavebnou súčasťou (ďalej len príslušenstvo), sa na účely
tohto zákona rozumejú oplotené záhrady a stavby, najmä oplotenia, prístrešky a oplotené nádvoria,
ktoré sa nachádzajú na pozemku patriacom k domu (ďalej len priľahlý pozemok). Vyslovila názor, že
tu zákonodarca jednoznačne uviedol, že priľahlý pozemok je len taký pozemok, ktorý patrí k obytnému
domu, je určený na spoločné užívanie a slúži výlučne tomu domu. Prvostupňovému súdu vyčítala,

že tento priľahlý pozemok bližšie nedefinuje, prečo ho takto kvalifikuje a zrejme vychádza z toho
predpokladu, že keď parcela KNC XXXX/X hraničí so susednou parcelou XXXX je priľahlým pozemkom,
hoci v skutočnosti ide o susedný pozemok. Túto úvahu považoval za nesprávnu. Priľahlý pozemok
nemusí hraničiť s priľahlým domom, ale v zmysle § 2 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z.z. musí byť určený na
spoločné užívanie, musí slúžiť výlučne tomu domu, pričom nie je stavebnou súčasťou tohto domu, ale

musí sa nachádzať na pozemku patriacom k tomuto obytnému domu. Súdu prvého stupňa ďalej vyčítala,
že sa nezaoberal existenciou naliehavého právneho záujmu navrhovateľky. Opätovne zdôraznila, že
pod pojmom priľahlý pozemok v rámci zákonnej dikcie sa rozumie pozemok patriaci k bytovému domu,
na ktorom je oplotená záhrada, nádvorie a ktorý je právne a fakticky priradený k bytovému domu. Pre
takýto záver by musel mať súd vyriešený základný predpoklad, a to projekt realizácie bytového domu

XXXXnaparceleXXXXariešeniezáujmovéhoúzemianazákladeúzemnéhoplánu,naktoromsabytový
dom nachádza a v rámci tohto územného rozhodnutia musel byť priľahlý pozemok zakomponovaný,čo však v danom prípade preukázané nebolo. Takýto pozemok by musel mať dohodnutý právny titul
na vybudovanie vnútorných komunikácií, záhradiek, trávnatých plôch, detských ihrísk a plôch. Teda
len investor mohol zabezpečiť právny režim priľahlého pozemku na dané plochy. Poukázal na závery

odvolacieho súdu vyslovené v uznesení pod sp.zn. 17Co/353/2010, podľa ktorých pod pojmom priľahlý
pozemok tak, ako je vymedzený v § 2 ods. 6 je významné zistenie, či sa jedná o pozemok, ktorý bol
určenýnaspoločnéužívanie,čimalodpostaveniastavbyslúžiťvýlučnetomutodomuajehoobyvateľom,
či sa na ňom nachádzajú nejaké prístrešky, oplotenia a pod., či sa má jednať o pozemok, ktorý susedí so
zastavanou plochou pod domom, ale nie je to jediné kritérium a či predmetný pozemok slúži na prístup

dobytovéhodomuajkeďtoniejejedinékritérium.Navrholpretopreprípadpotvrdeniarozsudkupripustiť
dovolanie ohľadne kritérií pre posúdenie vzniku a rozsahu vecného bremena na priľahlom pozemku a
posúdenia zákonných kritérií existencie priľahlého pozemku v zmysle § 2 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z.z.

Navrhovateľka sa k odvolaniu nevyjadrila.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu
je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je vo výroku vecne správny. Rozhodol

bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého netreba nariaďovať
pojednávanie odvolacieho súdu.

Rozsudok alebo uznesenie, ktorým sa končí konanie vo veci samej, možno v zmysle ust. § 205 ods. 2
O.s.p.odôvodniťlenokolnosťamiuvedenýmipodpísmenamia/ažf/citovanéhozákonnéhoustanovenia.

Odporkyňa vo svojom odvolaní uplatňuje dôvody na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.

(rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) a d/ (súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam).

Za nesprávne právne posúdenie veci sa považuje mylná aplikácia a výklad právnej normy na zistený
skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť.

V prejednávanej veci vyplýva z odôvodnenia navrhovateľky, že súdu prvého stupňa vyčíta nesprávne

právne závery jednak v otázke naliehavého právneho záujmu navrhovateľky na žiadanom určení a
taktiež v súvislosti s aplikáciou ustanovenia § 2 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z.z.

V tejto súvislosti vyplynulo už zo zrušujúceho uznesenia krajského súdu v danej veci (uznesenie č.k.
17Co/353/2010-120 zo dňa 25. mája 2011) konštatovanie odvolacieho súdu o tom, že v danom prípade
navrhovateľka má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, tak, ako je predpokladaný v

ustanovení § 80 písm. c/ O.s.p., pretože z obsahu spisu je zrejmé, že bez žiadaného určenia sa jej
právne postavenie stáva neistým.

V danej veci sa navrhovateľka domáha aplikácie ustanovenia § 23 zákona č. 182/1993 Z.z. s odkazom
na jeho odsek 1, podľa ktorého s vlastníctvom bytu alebo nebytového priestoru v dome je nerozlučne
spojené aj spoluvlastníctvo alebo iné spoločné právo k pozemku, na ktorom je dom postavený a k

priľahlému pozemku. Ak je vlastník domu aj vlastníkom pozemku, musí previesť zmluvou o prevode
vlastníctva bytu na vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome aj príslušný spoluvlastnícky podiel
na pozemku a priľahlom pozemku. Podľa odseku 5 citovaného zákonného ustanovenia, ak vlastník
domu nie je vlastníkom pozemku, vzniká k pozemku právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré
sa zapíše do katastra nehnuteľností.

V súvislosti s poskytnutím ochrany navrhovateľke ako jednej z vlastníčok bytu v bytovom dome, ktorý bol
v zmysle citovaného zákona prevedený do vlastníctva dovtedajších nájomcov, je nevyhnutné ustálenie
pojmu priľahlý pozemok (§ 2 ods. 6 zák. č. 182/1993 Z.z.).Odvolací súd vo vyššie citovanom uznesení, ktorým zrušil predchádzajúci rozsudok súdu prvého stupňa
uviedol, že pod pojmom priľahlý pozemok pre účely zákona č. 182/1993 Z.z. podľa vymedzenia v §
2 odseku 6 je významné zistenie, či sa jedná o pozemok, ktorý bol určený na spoločné užívanie, či

mal od postavenia stavby slúžiť výlučne tomuto domu a jeho obyvateľom, či sa na ňom nachádzajú
nejaké prístrešky, oplotenia a pod. Má sa pritom jednať o pozemok, ktorý susedí so zastavanou plochou
pod domom, ale nie je to jediným kritériom. Rovnako predmetný pozemok často môže slúžiť na prístup
do bytového domu, avšak rovnako sa nemôže jednať o jediné kritérium. Taktiež nie je možné priľahlý
pozemok posudzovať analogicky podľa ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, kde zákonodarca

upravil výslovne otázku zriaďovania vecných bremien za účelom prístupu vlastníka k stavbe, ale v
prípade zákona č. 182/1993 Z.z. zákonodarca hodlal upraviť vzťah aj k pozemkom, ktoré sa postupom
času od vzniku domu v dôsledku spôsobu užívania domu a jeho okolia, pôvodne nájomcami, neskôr
vlastníkmi jednotlivých bytov, môžu považovať za priľahlé.

Podľa názoru odporkyne, prezentovaného aj v odvolaní proti napadnutému rozsudku, za priľahlý
pozemok možno považovať len taký pozemok, ktorý patrí k obytnému domu, je určený na spoločné

užívanie a slúži výlučne tomu domu. Vyslovuje názor, že pod pojmom priľahlý pozemok v rámci zákonnej
dikcie sa rozumie pozemok patriaci bytovému domu, na ktorom je oplotená záhrada, oplotené nádvorie
a ktorý ako taký je právne a fakticky priradený k bytovému domu. Z uvedeného je zrejmé, že odporkyňa
sa v podstate stotožňuje s kritériami pre priľahlý pozemok, tak, ako boli ustálené odvolacím súdom
v zrušujúcom uznesení 17Co/353/2010 zo dňa 25.05.2011 a následne aj aplikované súdom prvého

stupňa v súvislosti s vydaním napadnutého rozsudku. Tá skutočnosť, či tieto predpoklady boli aj v danom
prípade naplnené, je otázkou dokazovania a hodnotenia dôkazov.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvého stupňa zisťoval, ako bolo v územnom
pláne v čase výstavby domu č. XXXX riešené priestorové usporiadanie a funkčné užívanie pozemkov
parciel parcelné čísla XXXX/X a XXXX/XX kat. úz. U. P. a aký bol v územnom pláne zámer.

Zo správy Štátneho archívu v T. zistil, že územný plán mesta nie je k dispozícii a nie je možné archivármi
otázku o zámeroch a možnostiach využitia pozemku kvalifikovane zodpovedať. Súdu prvého stupňa
predložil však rozhodnutia a listiny, týkajúce sa výstavby a užívania domu č. XXXX. Vyplýva z nich, že
stavba bola povolená Mestským národným výborom - komisia pre výstavbu v H. zo dňa 9. júna 1966, a
to podľa predloženého projektu pozostávajúceho z rozpočtovo-technickej dokumentácie. Rozhodnutím

Stavebného úradu, Mestského národného výboru v H. zo dňa 1. augusta 1968 bolo vydané povolenie
k užívaniu 6 bytových jednotiek pre D. v H., za podmienok, že prevádzkovanie 6 bytových jednotiek je
podmienené prevedením funkčných skúšok inštalácií a zariadení s vyhovujúcim výsledkom a užívateľ
je povinný prevádzať pravidelné kontroly hromozvodného zariadenia.

Mestský úrad H. súdu prvého stupňa ďalej oznámil, že v danej veci stavebné povolenie bolo vydané v

súlade so zákonom č. 84/1958 Zb. o územnom plánovaní a výstavbe obcí, pritom sa predpokladá, že
uvedená stavba bola v súlade s priestorovým a funkčným využívaním pozemkov č. XXXX/X a XXXX/XX
kat. úz. U. P. a vtedy platnými normami, vydanými pred účinnosťou stavebného zákona č. 50/1976 Zb.
Mesto má pritom k dispozícii údaje len z územného plánu spracovaného v roku 1979 a schváleného v
roku 1982 v súlade so stavebným zákonom č. 50/1976 Zb.

Navrhovateľka predložila v konaní kópiu pozemnoknižnej mapy, ktorá bola vyhotovená v roku 1951. Je
z nej zrejmé, že pozemnoknižná parcela XXX/N., z ktorej boli vytvorené sporné parcele a na ktorých
bol postavený dom č. XXXX, sa nachádza vedľa cesty - parcela XXX/XX a je pokračovaním parciel
zastavaných už vtedy domovými nehnuteľnosťami. Podľa kópie katastrálnej mapy z roku 2012 naďalej
sú sporné pozemky, zakreslené ako umiestnené medzi cestou a ohraničené susednými pozemkami, na

ktorých sú postavené ďalšie domové nehnuteľnosti. Z konfigurácie terénu uvedenej na týchto snímkoch,
ako aj na výkaze plôch ku geometrickému plánu zo dňa 7. júna 1966 je zrejmé, že účelové určenie
plochy, nachádzajúcej sa okolo domu č. XXXX bolo ako okolie domu postaveného na tejto parcele,
rovnako ako tomu bolo na všetkých ďalších pozemkoch nachádzajúcich sa z oboch strán ulice - cesty,
vedenej ako parcela XXX/XX.Pokiaľ nepochybne nebol vyhotovený územný plán, tak možno vyvodiť aj z týchto predložených
mapových podkladov, že pozemok, nachádzajúci sa v bezprostrednom okolí bytového domu č. XXXX,
tak, ako je vymedzený cestou a susediacimi pozemkami, bol určený výlučne na užívanie užívateľom,

resp. vlastníkom bytov v predmetnom bytovom dome. Nie je zrejmé ani z polohy pozemku, žiadnych
listinných dôkazov ani z výsluchu svedkov, že by kedykoľvek v minulosti bol užívaný tento priestor iným
spôsobom, prípadne, že by existovala okolnosť, z ktorej by bolo možné vyvodiť odlišné účelové využitie,
a to najmä pre verejnosť, t.j. subjekty odlišné od užívateľov bytov v predmetnom bytovom dome alebo
pôvodným vlastníkom tohto pozemku.

Zvykonanéhodokazovaniavyplynulo,žespôsobvyužitiaboldeterminovanýzvyklosťami,prevládajúcimi
v tom-ktorom období. Pôvodne, t.j. bezprostredne po výstavbe domu, bol, podľa výpovedí svedkov, tento
priestor využívaný na prášenie kobercov, sušenie bielizne a hry detí. Neskôr si užívatelia, resp. vlastníci
bytov vytvorili miesta pre posedenie, prípadne pestovanie okrasných rastlín.

Pokiaľ ide o stanovenie definície priľahlého pozemku, tak dá sa stotožniť so stanoviskom odvolateľky,
že ide o pozemok, ktorý je právne a fakticky priradený k bytovému domu.

Vprejednávanejvecivykonanýmdokazovanímbolonepochybnepreukázané,žepredmetnýpozemokje
fakticky priradený k bytovému domu, s ktorým susedí a ktorého obyvatelia ho po celú dobu od výstavby
domu užívali. Za právne priradenie je možno považovať tú skutočnosť, že táto plocha bola vždy vedená
akoparcelazakreslenávsúvislostisvýstavbouaneskôružívanímpredmetnéhodomu.Najejcharaktere
nemôže nič meniť tá skutočnosť, že nebola vo vlastníctve toho, kto byty odpredával, pretože práve aj

na tieto skutočnosti pamätá zákon č. 182/1993.

Vykonaným dokazovaním zistený spôsob užívania predmetnej plochy zodpovedá všeobecným
poznatkom o tom, akým spôsobom sa vytváralo a užívalo okolie bytových domov, ktoré sa líšilo najmä
konfiguráciou terénu a umiestnením jednotlivých stavieb. Je nepochybné, že v malých obciach a
mestách, prípadne na ich okraji boli uvedené plochy veľkorysejšie, ako tomu bolo v centrách miest.

Odvolací súd tak preskúmaním zistil, že súd prvého stupňa vyhodnotil dôkazy, ktoré podľa návrhov
účastníkov vykonal na spôsob a rozsah užívania sporných nehnuteľností, v súlade s ust. § 132 O.s.p.,
v dôsledku čoho vyvodil správny názor o tom, že uvedené pozemky je možno považovať za priľahlý
pozemok k bytovému domu č. XXXX, kde sa nachádza aj byt vo vlastníctve navrhovateľky.

Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. preto nepovažoval odvolací súd za daný.

Súdprvéhostupňanazistenýskutkovýstavajsprávneaplikovalust.§23ods.5zákonač.182/1993Z.z.,
podľa ktorého, ak vlastník domu nie je vlastníkom pozemku, vzniká k pozemku právo zodpovedajúce
vecnému bremenu, ktoré sa zapíše do Katastra nehnuteľností, a to v spojení s odsekom 1 citovaného
zákonného ustanovenia, podľa ktorého s vlastníctvom bytu alebo nebytového priestoru v dome je
nerozlučne spojené aj spoluvlastníctvo alebo iné spoločné právo k pozemku, na ktorom je dom

postavený a k priľahlému pozemku.

Odvolací súd preto konštatuje, že nie je daný ani dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.
(rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci).

Krajský súd preto rozsudok okresného súdu potvrdil. Nezistil dôvod na vyslovenie prípustnosti dovolania
proti potvrdzujúcemu rozsudku. Podľa záveru odvolania odporkyne za otázku zásadného významu

považuje kritériá pre posúdenie vzniku a rozsahu vecného bremena na priľahlom pozemku a posúdenia
zákonných kritérií existencie priľahlého pozemku. Z odvolania je však zrejmé - tak, ako bolo už vyššie
uvedené, že v otázke kritérií sa stotožňuje odvolateľka aj s názorom odvolacieho i prvostupňovéhosúdu, pričom pre rozhodnutie bola významná okolnosť, či tieto kritériá boli aj preukázané, čo je otázkou
skutkovou.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa (§ 224 ods. 4 O.s.p.).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .