Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, September 25, 2012

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 9C/203/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7610217855
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Semanová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2012:7610217855.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Stanislava Semanová, v právnej veci navrhovateľa:

A. E., H.. XX.XX.XXXX, C. S., Z. XXXX/XX, právne zastúpenom Advokátskou kanceláriou JUDr. Pavol
Hovan, s.r.o., so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Ing. Kožucha 1 proti odporkyni: Z. S., H.. XX.X.XXXX,
C. K. H. N., D. XXXX/X, právne zastúpenej JUDr. Jánom Rehánkom, advokátom so sídlom v Spišskej
Novej Vsi, Letná 47, o zrušenie podielového spoluvlastníctva takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo navrhovateľa a odporkyne k nehnuteľnostiam zapísaným v liste
vlastníctva číslo 349, vydaným Správou katastra Spišská Nová Ves, katastrálne územie Spišská Nová
Ves a to k rodinnému domu súpisné číslo 1968, stojaceho na pozemku parcela registra C, parcelné

číslo KN 7028, k pozemku parcele registra C, parcelné číslo KN 7028, druh pozemku zastavané plochy
a nádvoria o výmere 213 m2 a k pozemku parcela registra C, parcelné číslo KN 7029, druh pozemku
zastavané plochy a nádvoria o výmere 327 m2.

U r č u j e , že odporkyňa sa stáva výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných v liste vlastníctva
číslo 349, vydaným Správou katastra Spišská Nová Ves, katastrálne územie Spišská Nová Ves a to
rodinného domu súpisné číslo 1968, stojaceho na pozemku parcela registra C, parcelné číslo KN 7028,
pozemku parcely registra C, parcelné číslo KN 7028, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o
výmere 213 m2 a pozemku parcely registra C, parcelné číslo KN 7029, druh pozemku zastavané plochy

a nádvorie o výmere 327 m2.

Odporkyňajepovinnázaplatiťnavrhovateľovináhraduzajehospoluvlastníckypodielvovýške32.015,82
eur tak, že sumu 20.000,- eur je povinná zaplatiť do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a sumu
12.015,82 eur v lehote do 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Štát nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 29.11.2010 domáhal zrušenia podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva 349 katastrálneho územia Spišská
Nová Ves. V návrhu uviedol, že nehnuteľnosti užíva výlučne odporkyňa. V záujme nenarúšania
rodinnýchvzťahovnemôžeanevyužívasvojpodielvnehnuteľnosti.Ozrušeníavyporiadanípodielového

spoluvlastníctva sa dohodnúť nevedia. Reálne rozdelenie domu nie je možné. Preto navrhol po zrušenípodielového spoluvlastníctva prikázať nehnuteľnosti v celosti do vlastníctva odporkyne s tým, aby mu
zaplatila náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel v nehnuteľnosti.

Na pojednávaní navrhovateľ uviedol, že podiel v nehnuteľnostiach získal dedením po svojich nebohých

rodičoch. Napriek veľkosti rodinného domu, nie je reálne deliteľný a to zo stavebného hľadiska, ale
aj kvôli vzťahom medzi účastníkmi, ktoré sa narušili pred asi troma rokmi z dôvodu, že odporkyňa
mu neumožnila užívanie jednej izby v dome. K investíciám zo strany odporkyne uviedol, že o výmene
linolea v kuchyni nevie, to tam bolo aj predtým za života matky účastníkov. Potvrdil, že odporkyňa v
dome po smrti ich matky menila niektoré okná. Tieto chcela meniť ešte za života ich matky, ale tá s

týmto nesúhlasila. Menené boli aj vonkajšie dvere vrátane garážovej brány. Uvedené výmeny neboli
nevyhnutné. Pôvodné okná a dvere boli z masívu a garážovú bránu vymenila za pohodlnú s diaľkovým
ovládaním. Výmena kuchynskej linky, vane, plynového kotla a vyvložkovanie komína boli urobené ešte
za života ich nebohej matky. Uviedol, že okrem výmeny okien a garážovej brány, boli ostatné investície
financovanézfinančnýchprostriedkovmatky,ktorúnavštevovalzajejživotapomernečasto.Sanijednou
z uvedených investícii on ako spoluvlastník nesúhlasil. Nevedel sa vyjadriť k úsporám matky účastníkov,

potvrdil, že už v čase smrti ich otca, príjmom matky bol len dôchodok. Potvrdil, že v roku 2004 odporkyňa
mu požičala peniaze v sume 200 000,- Sk. Tieto zaslala na účet jeho v tom čase budúcej manželky a
bol za ne kúpený byt, ktorý bol kúpený do výlučného vlastníctva jeho manželky, keďže to bolo ešte pred
uzavretím ich manželstva. Písomná zmluva o pôžičke uzatvorená nebola, peniaze mal vrátiť v priebehu
10 rokov. Nevrátil ich z dôvodu, že byt bol zapísaný na jeho manželkou, s ktorou sú už rozvedení.

Odporkyňa uviedla, že po smrti otca účastníkov v roku 2001, mama ostala bývať sama v predmetnom
dome a preto ich prosila, aby sa k nej nasťahovali. Navrhovateľ bol v tom čase v zahraničí. Aj podľa nej
nehnuteľnosťniejereálnedeliteľná.Onasasrodinoupresťahovalakmatkevauguste2001aodtejdoby
nehnuteľnosť užíva. Do nehnuteľnosti investovala svoje finančné prostriedky. Ešte za života matky bolo
menené linoleum v kuchyni, v pôvodnom boli diery. V roku 2001 bola aj menená kuchynská linka vrátane

elektrickej rúry a digestora, keďže pôvodná už bola staršia. Pôvodné garážové dvere sa rozpadávali,
preto v roku 2002 bola urobená brána na diaľkové ovládanie a to s ohľadom aj na zdravotný stav ich
matky, s ktorou často chodievala k lekárom. Nevyhnutná bola aj výmena plynového kotla a v súvislosti s
tým vyvložkovanie komína, ktoré boli robené v roku 2005. Za života matky bola menená vaňa v kúpeľni.
V januári 2006 boli vymenené dvere, okná zo severnej časti domu menila v lete 2007. Ich výmena bola

nevyhnutná, pretože pôvodné boli schátralé, vytvárala sa na nich námraza. Všetky uvedené investície
boli financované z jej finančných prostriedkov bez ohľadu na to, či boli robené za života matky alebo
po jej smrti. Do domu investovala z dôvodu, že tam bývala a tiež chcela zabezpečiť ich matke dôstojné
bývanie. Príjmom matky bol len starobný dôchodok, mala zdravotné problémy a zo svojho dôchodku
finančne podporovala navrhovateľa a jeho syna. Ona aj jej manžel v tom čase pracovali a investície

financovali aj z časti sumy, ktorú získali predajom ich bytu. Sumu 17 000,- Sk, ktorá bola vyplatená matke
ako poistné plnenie nebola použitá na financovanie uvedených investícii, použila ju avšak nevie na aké
účely, zrejme ich poskytla navrhovateľovi. Po smrti otca, keďže sa s rodinou sťahovala k matke, predala
byt, v ktorom predtým bývala s rodinou a to za sumu 440 000,- Sk. Na požiadanie navrhovateľa mu z
týchto financií poskytla sumu 220 000,-Sk s tým, že podľa ich dohody ide o sumu, ktorá bude zohľadnená

pri ich majetkovom vyporiadaní a bude odpočítaná z dedičstva. Šlo len o ústnu dohodu medzi nimi.

Súd vykonal dokazovanie, vypočul účastníkov konania, svedkov, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a
zistil tento skutkový stav:

Predmetom tohto konania sú nehnuteľnosti a to parcela č. 7028 - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 213 m2, č. 7029 - záhrady o výmere 7029 m2 a rodinný dom súpisné číslo 1968 postavený

na parcele č. 7028, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. 349 katastrálneho územia Spišská Nová
Ves. Ako spoluvlastníci uvedených nehnuteľnosti sú na liste vlastníctva zapísaní obaja účastníci konania
v podiele ?. Z listu vlastníctva je zrejme, že nehnuteľnosti nadobudli obaja na základe Osvedčení o
dedičstve č. D/149/2001 a č. 1D/224/2006 rovnakým dielom. Pod č. D/149/2001 bolo vedené dedičské
konanie po nebohom otcovi účastníkov A. E., ktorý zomrel dňa 28.1.2001 a pod č. 1D/224/2006 dedičské

konanie po nebohej matke účastníkov A. E., zomrelej dňa 3.12.2006.Podľa zhodnej výpovede účastníkov konania predmetné nehnuteľnosti užíva na bývanie odporkyňa
spolu so svojim manželom. Nehnuteľnosti užíva od smrti otca účastníkov konania a to od roku
2001, kedy sa presťahovala k matke. Z výpovedí účastníkov konania vyplynulo, že odporkyňa, keďže

nehnuteľnosti užíva dlhodobo, do týchto investovala finančné prostriedky týkajúce sa údržby resp.
opravynehnuteľnosti.Navrhovateľoddobykedyzískalpodielvnehnuteľnostiach,dotýchtoneinvestoval
žiadne finančné prostriedky, ani neplatil poplatky spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti, keďže tieto
neužíva.

Z dokladov predložených odporkyňou týkajúcich sa nákupu linolea, elektrickej rúry a digestora bolo

zistené, že tieto boli vystavené na meno odporkyne a boli odporkyňou aj uhradené. Faktúra za dodávku
a montáž automatických garážových dverí bola vystavená pre odberateľa - odporkyňu, taktiež pre
odporkyňu bola vystavená faktúra za dodávku vchodových plastových dverí a pokladničné doklady
týkajúce sa výmeny plynového kotla a vyvložkovania komína.

Z výsluchu svedkyne A. N. bolo zistené, že v roku 2006 resp. 2007 na základe objednávky zo strany
odporkyne vykonala v predmetnom rodinnom dome výmenu vchodových predných a zadných dverí a

okien z jednej časti domu. Za výmenu jej bola vyplatená cena cca 42 000,- Sk, ktoré peniaze jej boli
vyplatené odporkyňou.

Svedkyňa M. F., ktorá navštevovala matku účastníkov, uviedla, že ich matka jej ukazovala novú
kuchynskú linku, vaňu s tým, že tieto zakúpila odporkyňa. Uvedené potvrdila aj svedkyňa Z. U., ktorá
uviedla, že vie o výmene kuchynskej linky, linolea a vane v predmetnom dome, pričom vie o tom, že tieto

výmeny financovala odporkyňa. Uvedené vyplývalo aj zo správania sa matky účastníkov a odporkyne,
ktoré v tom čase často navštevovala. Obe svedkyne sa vyjadrili, že matka účastníkov bola v tom čase
už na dôchodku a podľa nich žiadne úspory nemala. Napriek tomu pomáhala navrhovateľovi a jeho
synovi, ktorému zo svojho dôchodku platila internát. Čo sa týka okien v dome uviedli, že tieto netesnili,
v dome bola zima.

Svedok F. S. potvrdil, že v rodinnom dome, ktorý užíva spolu s odporkyňou boli urobené výmeny resp.
opravy tak, ako to uviedla odporkyňa. Väčšina z toho bola robená ešte za života matky účastníkov, ktorá
s tým súhlasila. Spoločne s odporkyňou poskytli navrhovateľovi sumu 220 000,- Sk na kúpu bytu s tým,
že táto sumy bude odpočítaná z jeho dedičstva.

Zo strany odporkyne boli predložené aj čestné prehlásenia vypočutého svedka F. S. B. M. E. o tom, že

odporkyňa vyplatila navrhovateľovi sumu 220 000,- Sk za účelom kúpy bytu s tým, že po smrti ich matky
sa jeho podiel pri vyporiadaní dedičstva poníži o túto sumu.

Podľa znaleckého posudku č. 117/2012 súdom ustanoveného znalca Ing. Stanislava Čurillu všeobecná
hodnota nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. 349 katastrálne územie Spišská Nová Ves
predstavuje sumu 72 400,- eur. Výška zhodnotenia rodinného domu súpisné číslo 1968 postaveného

na parcele č. 7028 predstavuje čiastku 8 368,36 eur.

Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva
aovzájomnomvyporiadaní.Akjepredmetomspoluvlastníctvanehnuteľnosť,dohodamusíbyťpísomná.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné

využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

Nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania nadobudli účastníci konania dedením po ich nebohých

rodičov. Podiely oboch účastníkov v nehnuteľnostiach sú rovnaké t.j. u každého v jednej polovici.

Právom každého spoluvlastníka je obrátiť sa na súd s návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, čo vyplýva zo zásady, že nikto nesmie byť spravodlivo nútený, aby zotrval v
spoluvlastníckom vzťahu. Odporkyňa so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva
súhlasila. Súd preto vyhovel návrhu a podielové spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnostiam

zapísaným na liste vlastníctva č. 349 katastrálne územie Spišská Nová Ves zrušil. Pri vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva súd vychádzal z ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré
upravuje jednotlivé spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ktoré sú pre súd záväzné. Pri
vyporiadaní preto musí súd dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania
zrušeného spoluvlastníctva.

V prvom rade teda súd posudzuje, či je možné vyporiadať spoluvlastníctvo účastníkov reálnou deľbou
veci. V konaní bolo preukázané, že nehnuteľnosti, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve účastníkov
konania nie sú reálne deliteľné podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov. Uvedená skutočnosť je
zrejme z vyjadrení oboch účastníkov, ako aj popisu nehnuteľnosti.

Druhým spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva je prikázanie veci za primeranú náhradu

jednému zo spoluvlastníkov. Navrhovateľ v žalobnom petite navrhoval, aby nehnuteľnosť bola prikázaná
do výlučného vlastníctva odporkyne. Odporkyňa s prikázaním nehnuteľnosti do jej výlučného vlastníctva
súhlasila. Dokazovaním mal súd preukázané, že práve odporkyňa dlhodobo predmetné nehnuteľnosti
užíva, udržiava ich, opravuje a tiež do nich investovala svoje finančné prostriedky. Vzhľadom k tomu
súd prikázal nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva odporkyne. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na

to, že nie je možné prikázať vec spoluvlastníkovi, ktorý ju nechce, pričom navrhovateľ o nehnuteľnosť
neprejavil skutočný záujem, keďže už v žalobnom návrhu navrhoval spôsob vyporiadania prikázaním
nehnuteľnosti do vlastníctva odporkyne..

Nehnuteľnosti patriace do podielového spoluvlastníctva možno prikázať jednému alebo viacerým
spoluvlastníkov za primeranú náhradu, ktorou je príslušný podiel všeobecnej ceny veci. Účastníci

konania sa na všeobecnej hodnote nehnuteľnosti nedohodli. Z uvedeného dôvodu bola určená znalcom
ustanoveným súdom z odboru oceňovania nehnuteľnosti a to vo výške 72 400,-eur. Obaja účastníci
konania majú podiel v nehnuteľnosti v jednej polovici. Primeranou náhradou za podiel žalobcu je preto
suma 36 200,- eur.

Odporkyňa navrhla pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva účastníkov zohľadniť investície do

nehnuteľnosti z jej finančných prostriedkov v celkovej výške 9 591,55 eur. Vykonaným dokazovaním
bolo preukázané, že od doby, kedy žalovaná užívala nehnuteľnosti boli na rodinnom dome čiastočne
vymenené okná, vchodové dvere, garážová brána, vaňa. Ďalej bola vymenená kuchynská linka vrátane
elektrickejpeceadigestoraalinoleumnadlážkevkuchyni.Taktiežbolvymenenýplynovýkotol,pecabol
vyvložkovaný komín. Skutočnosť, že uvedené veci a práce boli financované z peňažných prostriedkov

odporkyne, bola ňou v konaní preukázaná. Odporkyňa túto skutočnosť preukázala predloženímpokladničných dokladov a faktúr, ktoré boli vystavené na meno odporkyne. Výmena a investovanie do
domu zo strany odporkyne bola potvrdená aj výsluchom svedkov. Žalobca v konaní tvrdil, že uvedené
práce a materiál boli hradené z finančných prostriedkov už nebohej matky účastníkov. Žalobca toto svoje

tvrdenie v konaní nepreukázal. Skutočnosť, že v roku 2004 bolo nebohej matke účastníkov vyplatené
poistné vo výške 630,02 eur nemožno považovať za preukázanie toho, že z týchto poistných plnení
boli aj urobené vyššie uvedené investície a to poukazujúc aj na sumu vyplatených poistných plnení a
obdobie kedy boli vyplatené. Investície sa totiž týkali vyšších súm a v okrem toho v období ich vyplatenia
neboli robené žiadne práce na dome. Nie je tiež možné ani len predpokladať, aby nebohá matka

účastníkov mala úspory vo väčšej hodnote a to vzhľadom na to, že v období kedy práce na dome boli
vykonávané už bola dôchodkyňou a aj preto, že za svojho života mala poskytovať finančné prostriedky
navrhovateľovi resp. jeho synovi, čo čiastočne bolo potvrdené aj navrhovateľom. Z uvedených dôvodov
súd pri rozhodovaní prihliadal aj na odporkyňou preukázané investície z jej strany do predmetných
nehnuteľnosti. Pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle však nie je rozhodujúca
skutočná výška investícií, ale to, či a ak áno do akej miery došlo k zhodnoteniu nehnuteľnosti investíciami

niektorého zo spoluvlastníkov. Výška zhodnotenia uvedenými investíciami odporkyne do nehnuteľnosti
bola určená znaleckým dokazovaním a podľa záverov znaleckého posudku predstavuje sumu 8 368,36
eur.

Navrhovateľ v konaní vzniesol námietku premlčania investícii odporkyne do nehnuteľnosti. Pre
posúdenie premlčania investícii je rozhodujúce, či s týmito investíciami ostatní spoluvlastníci súhlasili

alebo nie. Pokiaľ by s nimi navrhovateľ súhlasil, šlo by o dohodu o hospodárení so spoločnou vecou
a odporkyňa by mala právo domáhať sa úhrady ňou vynaložených prostriedkov podľa výšky podielov
len v 3- ročnej všeobecnej premlčacej dobe plynúcej od vynaloženia nákladov. V danej veci podľa
tvrdenia navrhovateľa na žiadnu z investícii odporkyni súhlas nedal, odporkyňa v konaní nepreukázala,
že investovala do nehnuteľnosti so súhlasom navrhovateľa. Sama totiž uviedla, že počas vykonania

väčšiny prác bol navrhovateľ v zahraničí a neskôr vzťahy medzi nimi boli narušené takže je zrejme, že
ho vopred o svojich zámeroch neinformovala. Preto súd pri posúdení premlčania investícii vychádzal
z toho, že odporkyňa vynaložila tieto investície bez dohody účastníkov. Z uvedeného dôvodu súd
odporkyňou vynaložené investície posúdil ako nárok odporkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia,
ktoré vzniklo na strane navrhovateľa. Vzhľadom na charakter investícii vykonaných odporkyňou nie

je možné konštatovať, že tieto boli nevyhnutné. Ich potrebu totiž odporkyňa zdôvodňovala len vekom
nehnuteľností a zlepšením domáceho prostredia hlavne pre matku účastníkov. Na základe toho ešte
nemožno konštatovať, že veci, ktoré boli ňou vymenené nebolo možné opraviť (napr. nové tesnenie
okien, výmena len časti kuchynskej linky) alebo upraviť iným spôsobom. Zo strany odporkyne nebola
v konaní preukázaná ani nevyhnutnosť výmeny plynového kotla. Šlo len o jej konštatovanie, ktoré z

jej strany nebolo žiadnym spôsobom podložené. Vzhľadom k tomu súd vychádzal z toho, že šlo o iné
investície než nevyhnutné, kedy povinnosť spoluvlastníka vydať bezdôvodné obohatenie vzniká až pri
zániku jeho spoluvlastníctva a to vo výške zhodnotenia jeho podielu, ktoré je dané rozdielom ceny
podielu pred a po investícii. Poukazujúc na uvedené nedošlo doposiaľ k premlčaniu nároku odporkyne
na ňou vynaložené investície a preto z podielu navrhovateľa vo výške 36 200,- eur bola odpočítaná suma

4 184,18 eur, ktorá predstavuje zhodnotenie jeho podielu v nehnuteľnostiach investíciami odporkyne.
Jedná sa o polovicu zo sumy 8 368,36 eur t.j. celkového zhodnotenia nehnuteľnosti, odporkyňa totiž
investíciami zhodnotila aj svoj podiel, ktorý je rovnaký ako u navrhovateľa.

Okrem investícii navrhla žalovaná pri rozhodovaní zohľadniť sumu 7 302,66 eur, ktorú podľa jej
vyjadrenia poskytla navrhovateľovi na kúpu bytu s tým, že táto suma bude odpočítaná z jeho podielu

dedičstva po matke účastníkov. Toto tvrdenie odporkyne bolo v konaní preukázané výsluchom svedka,
ako aj predloženými čestnými prehláseniami. Navrhovateľ v konaní nepoprel prevzatie uvedenej sumy
resp. uviedol, že bola zaslaná na účet jeho v tom čase budúcej manželky. V priebehu konania
však menil dôvod poskytnutia týchto finančných prostriedkov odporkyňou. Pri posúdení premlčania
nároku odporkyne na uvedenú sumu súd preto vychádzal z jej preukázaného tvrdenia. Dedičské

konanie po nebohej matke účastníkov A. E. bolo ukončené Osvedčením o dedičstve, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 5.5.2007. V tomto dedičskom konaní bol aj prejednaný podiel nebohej matky
účastníkov v predmetných nehnuteľnostiach, ktorý zdedili obaja účastníci rovnakým dielom a teda pri
prejednaní dedičstva vyššie uvedená suma nebola zohľadnená. Preto deň nasledujúci po právoplatnosti
Osvedčeniaodedičstvet.j.6.5.2007siodporkyňamohloprvýkrátuplatniťsvojnárokvočinavrhovateľovi

na zaplatenie sumy 7 302,66 eur. Urobila tak až v tomto konaní, konkrétne v písomnom vyjadrení zodňa 8.6.2011 t.j. po uplynutí všeobecnej 3-ročnej premlčacej doby. V tomto prípade preto súd prihliadol
na námietku premlčania a sumu 7 302,66 eur pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva účastníkov
nezohľadnil.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi primeranú
náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel vo výške 32 015,82 eur. Poukazujúc na ustanovenie § 160
ods.. 1 O.s.p. súd zaviazal odporkyňu z uvedenej sumy zaplatiť navrhovateľovi v 3-dňovej lehote od
právoplatnosti rozsudku len sumu 20 000,- eur a na zvyšnú časť jej určil dlhšiu lehotu a to vzhľadom na
výšku uvedenej sumy, ako aj pomery odporkyne.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu

trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

O trovách konania súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia a ich náhradu účastníkom nepriznal.
Navrhovateľ preukázal, že pred podaním návrhu na začatie konania sa pokúšal o dohodu s odporkyňou.

Odporkyňa s jeho návrhom súhlasila, avšak už aj pred začatím konania žiadala prihliadnuť na jej
investície do nehnuteľnosti. Tieto navrhovateľ neakceptoval, naopak akceptovať sumu 7 302,66 eur. Nie
je preto možné konštatovať, že len vinou odporkyne nedošlo k mimosúdnej dohode medzi účastníkmi
konania. Okrem uvedeného pri rozhodovaní o trovách konania súd prihliadol na skutočnosť, že medzi
účastníkmi konania je blízky príbuzenský pomer, jedná sa o súrodencov. Preto je spravodlivé, aby každý

z nich znášal trovy sám.

Podľa § 148 O.s.p., štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania,
ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada
trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

Trovy štátu pozostávajú z trov znaleckého dokazovania, vykonaného v tomto konaní. Znalecké

dokazovanie bolo v konaní nariadené poukazujúc na rozdielne vyjadrenia účastníkov o hodnote
nehnuteľnosti s tým, že bolo potrebné zistiť ich všeobecnú hodnotu. Z tohto dôvodu trovy štátu trovy
štátu by mali znášať obaja účastníci konania. Navrhovateľovi v konaní bolo priznané oslobodenie od
súdnych poplatkov, navrhovateľ je naďalej nezamestnaný, má vyživovaciu povinnosť k maloletému
dieťaťu. Podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov sú splnené aj u odporkyne, ktorej príjmom je

invalidný dôchodok vo výške 194,80 eur a podpora v nezamestnanosti vo výške 143,- eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./ uviesť proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávnerozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Zb. v znení neskorších predpisov. Ak ide
o rozhodnutie o výchove maloletých detí, môže podať návrh aj na súdny výkon rozhodnutia.