Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 23, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3To/41/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713011339
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Sučik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5713011339.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline na verejnom zasadnutí konanom 23. apríla 2015 v senáte zloženom z predsedu
senátu JUDr. Vladimíra Sučika a sudcov JUDr. Milana Repáňa a Juraja Krupu prejednal odvolanie
obžalovaného B. T. proti rozsudku Okresného súdu Martin, sp.zn. 2T/98/2013 z 3.12.2014 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného B. T. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný B. T. uznaný za vinného zo zločinu podvodu
podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. na skutkovom základe tak, ako je uvedený vo výrokovej
časti rozsudku.

Za uvedený trestný čin mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, výkon ktorého mu bol
podmienečne odložený a zároveň určený probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe vo

výmere 15 mesiacov.

Podľa § 51 ods. 2, 4 písm. c) Tr. zák. bolo obžalovanému uložené podľa svojich síl a schopností nahradiť
poškodenému spôsobenú škodu.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenému G. B. škodu

vo výške 31.500,-Eur.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. bol poškodený G. B. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázaný na
občianske súdne konanie.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho

obhajcu. V odvolaní uviedol, že obžalovanému nebolo spáchanie skutku preukázané a závery
prvostupňového súdu sú v rozpore s dokazovaním vykonanom na hlavnom pojednávaní. Predaj bytu
poškodenému v podstate sprostredkoval Ing. N. a C. G.. Kúpnu zmluvu medzi poškodeným B. a
obžalovaným vyhotovil Ing. N.. Svedok Ing. N. na hlavnom pojednávaní uviedol, že podľa neho kupujúci
G. B. mal vedomosť o záložnom práve v prospech OTP Banky. Svedok G. rovnako v prípravnom
konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní uviedol, že B. o záložnom práve v prospech OTP Banky vedel.

Dôležitou skutočnosťou sú príbuzenské vzťahy medzi Ing. N., poškodeným B. a G.. Svedkovia Ing.
N. a G. nemali dôvod pred súdom nepravdivo vypovedať v neprospech poškodeného. Poškodený
nevyužil možnosť dovolať sa relatívnej neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy v občianskoprávnom
konaní, resp. nedomáhal sa vrátenia zaplatenej kúpnej ceny. On svojím konaním nenaplnil objektívnu
stránku trestného činu podvodu, pretože nemohol zatajiť existenciu záložného práva, keďže ide o
ťarchu zapísanú na liste vlastníctva. Právny stav bytu si poškodený mohol veľmi jednoducho overiť z

listu vlastníctva na príslušnom katastrálnom úrade. Poškodený si mal pred kúpou bytu preveriť, či na
tomto byte neviaznu práva tretích osôb. Ak poškodený sám svojou zjavnou neopatrnosťou, ktorej samohol ľahko vyvarovať, pristúpil k uzatvoreniu kúpnej zmluvy a vynaložil finančné prostriedky, potom
sa s dôsledkami tohto obchodu musí vysporiadať sám a za použitia prostriedkov súkromného práva.
Obžalovaný kúpnu zmluvu podpísal, avšak do jej obsahu nezasahoval. On podpísal kúpnu zmluvu

vypracovanúIng.N.podľapožiadaviekG.aB..Spoliehalsanato,ževzhľadomkpríbuzenskýmvzťahom
týchto troch osôb a vzhľadom ku skúsenostiam Ing. N. s vyhotovovaním zmlúv o prevode vlastníckeho
práva k bytom bude táto zmluva perfektná. Nebola preto naplnená ani subjektívna stránka trestného
činu podvodu. Nie je mu možné vytknúť ani nedbanlivostné zavinenie, že sa spoliehal na Ing.
N. a G.. Všetky prostriedky získané z predaja bytu odovzdal G. a predpokladal, že tento vyplatí záložné

právo v súlade s tým, ako sa s B. mali dohodnúť. G. síce popieral, že by mu on odovzdal za týmto účelom
peniaze, avšak jeho verzii svedčia aj výpovede Ing. N. a B.. Pri posudzovaní otázky, či došlo k naplneniu
skutkovej podstaty trestného činu, je potrebné vziať do úvahy aj prípadnú existenciu súkromnoprávneho
vzťahu, v ktorom ako účastníci vystupovali páchateľ a poškodený a ktorý má význam pre konkrétnu
trestnú vec. Kúpna zmluva je dvojstranným právnym úkonom a teda za správnosť a úplnosť údajov v
nej obsiahnutých nemôže zodpovedať len obžalovaný, ktorý vystupoval ako predávajúci, ale aj samotný

poškodený, ktorý vystupoval ako kupujúci. V konaní bez akýchkoľvek pochýb nebolo jednoznačne
preukázané, že sa dopustil trestnej činnosti, ktorá sa mu kladie za vinu. V prípade, že by sa odvolací súd
stotožnil s názorom prvostupňového súdu v otázke viny, napadol odvolaním aj výrok o treste a náhrade
škody. Pokiaľ ide o náhradu škody, je potrebné túto riešiť v občianskoprávnom konaní. Poukázal, že
poškodený napriek svojmu odstúpeniu od zmluvy doposiaľ byt obžalovanému nevrátil, ale býva v ňom

jeho matka. Poškodený by okrem toho po právoplatnosti trestného rozsudku, v ktorom mu bol priznaný
nárok na náhradu škody, nadobudol exekučný titul proti obžalovanému, zatiaľ čo obžalovaný by nemal
voči nemu exekučný titul na vypratanie bytu. Taktiež nepovažuje za správne, že mu bola uložená
povinnosť v zmysle § 51 ods. 2, 4 písm. c) Tr. zák. podľa svojich schopností a síl nahradiť poškodenému
škodu. Vzhľadom na svoje zárobkové možnosti nemá možnosť v skúšobnej dobe túto škodu uhradiť.

Vzhľadom k okolnostiam prípadu a k osobe obžalovaného je možné účel trestu dosiahnuť aj uložením
trestu kratšieho trvania, a to aj za použitia § 39 ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu pod dolnú
hranicu trestnej sadzby. Navrhol preto, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vo veci ho oslobodil,
resp. ak ho uzná za vinného, aby mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody pod dolnú hranicu
trestnej sadzby s 15-mesačnou skúšobnou dobou a aby mu nebola uložená povinnosť podľa § 51 ods.

2, 4 písm. c) Tr. zák. Navrhol, aby súd poškodeného s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske
súdne konanie.

Krajský súd ako súd odvolací na podklade podaného odvolania po zistení, že v predmetnej veci
niet zákonného dôvodu na postup podľa § 316 Tr. por., preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por.

zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
mu predchádzalo. Pri preskúmaní napadnutého rozsudku mal na zreteli povinnosť prihliadať aj na
chyby, ktoré odvolaním vytýkané neboli, ale sú takej povahy, že by odôvodňovali podanie mimoriadneho
opravného prostriedku, a to dovolania na základe § 371 ods. 1 Tr. por. Následne zistil, že odvolanie bolo
podané v zákonom stanovenej lehote, oprávneným subjektom, avšak toto nie je dôvodné.

Krajský súd pri plnení prieskumnej povinnosti zistil, že v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému
rozsudku postupoval prvostupňový súd podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku, ktorých
zmyslom je zabezpečiť náležité zistenie skutkového stavu a možnosť uplatnenia práv obžalovaného
na obhajobu. V rámci hlavného pojednávania boli vykonané všetky potrebné dôkazy, a to pri plnom

uplatnení základných zásad trestného konania, najmä zásad ústnosti a bezprostrednosti. V odôvodnení
rozsudku postupujúc podľa § 168 Tr. por. uviedol okresný súd, ktoré skutočnosti a prečo vzal za
dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval, keď dospel k
záveru o vine obžalovaného.

Aj podľa názoru krajského súdu výsledky vykonaného dokazovania umožňujú dospieť k bezpečnému
a jednoznačnému záveru o vine obžalovaného, tak ako ju ustálil prvostupňový súd. Obžalovaný svojím
konaním aj podľa názoru krajského súdu naplnil znaky skutkovej podstaty zločinu podvodu podľa § 221
ods. 1, 3 písm. a) Tr. zák. z dôvodov, ktoré podrobne rozviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku
prvostupňový súd, s ktorými sa krajský súd stotožňuje, a preto v zásade na ne odkazuje.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného, s týmito sa krajský súd nestotožňuje. Poškodený G.
B. jednoznačne poprel, že by pri podpisovaní kúpnej zmluvy vedel o záložnom práve v prospech OTP
Banky. O tejto skutočnosti pri vypracovaní kúpnej zmluvy nevedel ani Ing. S. N., ktorý v prípravnomkonaní jednoznačne vypovedal, že o tomto vedomosť nemal, pretože predávajúci - obžalovaný mu
to zatajil. O ťarche na byt sa dozvedel až po podpise zmluvy. Takto vypovedal svedok Ing. S. N. v
prípravnom konaní 2-krát. Na hlavnom pojednávaní svedok Ing. N. vypovedal, že o

tomto záložnom práve vedel, avšak rozpory vo svojich výpovediach logicky vysvetliť nevedel. V tejto
súvislostipoukazujekrajskýsúdajnavýpoveďsamotnéhoobžalovaného,ktorýnahlavnompojednávaní
uviedol, že vedel o zriadení záložného práva, avšak poškodený sa ho na to nepýtal a on s ním o tom
nerozprával. Hoci svedok G. na hlavnom pojednávaní uviedol, že poškodený mal vedomosť o záložnom
práve v prospech banky a túto vedomosť mal od nich - od neho a obžalovaného, s tým, že si myslí,

že ju mal aj od svedka Ing. N. a túto vedomosť mal poškodený predtým ako podpísal kúpnu zmluvu,
takéto tvrdenie svedka G. je nedôveryhodné a je vyvrátené výpoveďami samotného obžalovaného a
poškodeného a svedka Ing. N.. Ako bolo už vyššie uvedené, obžalovaný sám uviedol, že poškodenému
o tomto záložnom práve nerozprával, poškodený poprel vedomosť o záložnom práve pred podpisom
kúpnej zmluvy a taktiež aj svedok Ing. N. v prípravnom konaní 2-krát potvrdil, že pri vypracovaní kúpnej
zmluvy o záložnom práve nevedel, pretože mu to obžalovaný zatajil. Vzhľadom na takúto dôkaznú

situáciu považuje aj krajský súd za jednoznačne a bezpečne preukázané, že poškodený o záložnom
práve v prospech OTP Banky Slovensko pri podpise kúpnej zmluvy s obžalovaným nevedel a nevedel o
tom ani spracovateľ zmluvy Ing. N., ktorému túto skutočnosť podľa dvoch jeho vyjadrení z prípravného
konania obžalovaný zatajil.

V tejto súvislosti potom považuje krajský súd odvolacie námietky obžalovaného poukazujúce na
skúsenosti Ing. N. s vyhotovovaním zmlúv o prevode vlastníckeho práva k bytom a na príbuzenské
vzťahy medzi Ing. N., poškodeným a G. za bezpredmetné.

Za neopodstatnenú považuje krajský súd aj odvolaciu námietku, že poškodený sa mohol domáhať

relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy v občianskoprávnom konaní, a taktiež v tomto konaní sa mohol
domáhať vrátenia zaplatenej kúpnej ceny. Skutočnosť, že poškodený takto nepostupoval, nemá vplyv
na posudzovanie trestnoprávnej zodpovednosti obžalovaného.

Neobstojí ani námietka o neopatrnosti zo strany poškodeného, ktorý si podľa obžalovaného mohol

právny stav bytu overiť z listu vlastníctva na príslušnom katastrálnom úrade. Takáto povinnosť pre
poškodeného zo žiadneho predpisu nevyplýva a naviac tento uviedol, že zmluvu pripravoval jeho
príbuzný Ing. N., ktorý sa zaoberá predajom nehnuteľností. Z tohto dôvodu poškodený predpokladal,
že zmluva bude pripravená v 100 % stave. Nebolo preto povinnosťou poškodeného overovať si údaje
uvedené v zmluve, ktoré poskytol Ing. S. N. obžalovaný, ale bolo povinnosťou obžalovaného poskytnúť

Ing. N. k vypracovaniu kúpnej zmluvy pravdivé a úplné údaje, tak aby poškodený B. nebol podvedený,
k čomu však zo strany obžalovaného nedošlo.

Pre posúdenie trestnoprávnej zodpovednosti obžalovaného sú potom bez významu aj jeho odvolacie
námietky ohľadom toho, kto prevzal peniaze vyplatené poškodeným a na aký účel mali byť tieto použité.

Pokiaľ obžalovaný v odvolaní poukazuje aj na zaangažovanosť svedka C. G. na predaji bytu
poškodenému, krajský súd poznamenáva, že v tomto trestnom konaní vedenom proti obžalovanému
mu neprislúcha posudzovať aj prípadnú trestnoprávnu zodpovednosť svedka C. G..

Z vyššie uvedených dôvodov preto považuje krajský súd výrok o vine obžalovaného v napadnutom
rozsudku za správny a zákonný.

V súvislosti s výrokom o treste krajský súd poznamenáva, že prvostupňový súd nepostupoval celkom
dôsledne a správne. Pokiaľ bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 roky s

podmienečným odkladom jeho výkonu a určením skúšobnej doby vo výmere 15 mesiacov za súčasného
určenia probačného dohľadu, bolo potrebné, aby obžalovanému v zmysle § 51 ods. 2 Tr. zák. boli
uložené obmedzenia, resp. povinnosti, ktoré sú súčasťou probačného dohľadu. Prvostupňový súd síce
podľa § 51 ods. 2, 4 písm. c) Tr. zák. uložil obžalovanému podľa svojich síl a schopností nahradiť
poškodenému spôsobenú škodu, avšak z tohto výroku vôbec nevyplýva, že túto škodu má nahradiť v

skúšobnej dobe.

Z ustanovenia § 51 ods. 4 písm. c) Tr. zák. pritom jednoznačne vyplýva, že takáto povinnosť spočíva v
príkaze nahradiť spôsobenú škodu, a to v skúšobnej dobe. Preto výrok prvostupňového súdu podľa §51 ods. 2, 4 písm. c) Tr. zák. nezodpovedá tomuto zákonnému ustanoveniu, keďže podľa tohto výroku
nemá obžalovaný povinnosť spôsobenú škodu nahradiť v skúšobnej dobe.

Tento nesprávny výrok nemohol v odvolacom konaní napraviť ani krajský súd, nakoľko takýto postup by
odporoval ustanoveniu § 327 ods. 2 Tr. por., z ktorého vyplýva, že ak bol napadnutý rozsudok zrušený
len v dôsledku odvolania podaného v prospech obžalovaného, nemôže v novom konaní dôjsť k zmene
rozhodnutia v jeho neprospech.

Krajský súd nevyhovel ani požiadavke obžalovaného, aby mu bol uložený trest odňatia slobody za
použitia § 39 ods. 1 Tr. zák., teda pod dolnú hranicu trestnej sadzby, nakoľko pre takýto postup nezistil
zákonné podmienky.

Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, ktorým bola uložená podľa § 287 ods. 1 Tr. por.
obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému škodu vo výške 31.500,-Eur a podľa § 288 ods. 2 Tr.

por. bol poškodený so zvyškom nároku na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie, tento
zodpovedá stavu veci a zákonu, nakoľko výška škody bola v trestnom konaní nepochybne preukázaná
a poškodený uplatnil nárok na náhradu škody zákonu zodpovedajúcim spôsobom.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej

časti tohto uznesenia a odvolanie obžalovaného B. T. podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.