Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoE/5/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114209507
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6114209507.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o., Mliekárenská 10, Bratislava, IČO: 35 792 752 zastúpeného spoločnosťou Advokátska
kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinnej Z.
I., nar. XX.XX.XXXX, K. XXXX/XX, XXX XX G. G., štátny občan SR, vedenej súdnym exekútorom
JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD., Exekútorský úrad Rimavská Sobota pod sp. zn. EX 429/14 na

vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 2.266,15 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2Er/1438/2014-13 zo dňa 5. júna 2014 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2Er/1438/2014-13 zo dňa 5. júna 2014 zrušuje a vec
vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie voči povinnému podľa ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej
len „Exekučný poriadok“). V odôvodnení uviedol, že exekučný titul v predmetnom prípade predstavuje
rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného spoločnosťou Slovak arbitration
court, s.r.o., Žilina (ďalej len „rozhodcovský súd“), sp.zn. 133/09/13 EK zo dňa 06.11.2013. Z obsahu
spisu okresný súd zistil, že oprávnená a povinný uzavreli dňa 20.07.2012 Zmluvu o revolvingovom

úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len "Zmluva"), na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému
úver vo výške 1.200,- Eur. Poskytnutý úver sa povinný zaviazal splatiť v 42 mesačných splátkach
vo výške 64,29 Eur. Spolu s uzatvorením zmluvy o úvere bola dňa 20.07.2012 uzatvorená medzi
oprávneným a povinným rozhodcovská zmluva ktorá, upravuje riešenie sporov z uzatvorenej zmluvy
o úvere. Podľa rozhodcovskej zmluvy akékoľvek spory, nezrovnalosti, alebo nároky medzi zmluvnými
stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy, s porušením, ukončením či neplatnosťou

Zmluvy budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní
pred niektorým z dvoch konkrétnych stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku
týchto stálych rozhodcovských súdov: Podľa čl. 7 rozhodcovskej zmluvy je dlžník oprávnený od nej
odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do štrnástich kalendárnych dní od uzavretia rozhodcovskej zmluvy.
Nakoľko povinná svoj dlh neuhradila riadne a včas, oprávnený podal podľa rozhodcovskej zmluvy na
rozhodcovskom súde žalobu. Zmluvu uzavretú medzi oprávneným a povinnou, ktorá bola podkladom

pre vydanie rozhodcovského rozsudku okresný súd vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu, pretože mal
preukázané, že povinná mala vo vzťahu vzniknutom z uzatvorenej zmluvy postavenie spotrebiteľa a
oprávnený konal pri uzatváraní a plnení z uzatvorenej zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti. Prípadnú klauzulu o aplikácii Obchodného zákonníka a označenie zmluvy
o úvere, ako absolútneho obchodu nepovažoval za prekážku na aplikáciu všeobecných ustanovení
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. V posudzovanej veci okresný súd

konštatoval, že návrh rozhodcovskej zmluvy, je v danom prípade pripravený na predtlačenom tlačive,
do ktorého sa len vpisujú požadované údaje. Spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniťobsah tejto zmluvy, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, resp. odmietnutie návrhu
ako celku. Konštatoval, že rozhodcovská zmluva bola uzatvorená na predtlačenom formulári v čase
uzatvorenia zmluvy o úvere a oprávnený ničím nepreukázal individuálny charakter tohto dojednania.

Okresný súd uviedol, že v súvislosti s akoukoľvek rozhodcovskou zmluvou je potrebné dodať, že
jej cieľom je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom, ako súkromnou osobou, na ktorú
zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom
vyjednaná, alebo vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že
slabšia strana si svoj osud v závažnej veci akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces nedokáže

náležite naplánovať, sú plne namieste. Praktickým dôsledkom rozhodcovskej zmluvy formulovanej tak,
ako je tomu v danom prípade je, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred
všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Znenie rozhodcovskej
zmluvy neodporuje síce doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje
ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza. Okresný súd v danom
prípade nemal pochybnosť o tom, že predmetná rozhodcovská zmluva je v rozpore so znením ust.

§ 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, čo má za následok absolútnu neplatnosť zmluvného
dojednania, na čo musí súd prihliadať z úradnej povinnosti. Keďže právomoc rozhodcovského súdu
na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne neplatnom právnom úkone, neprijateľne
dojednanej rozhodcovskej zmluve, okresný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k záveru, že
ide o exekučný titul, ktorý vydal orgán na to nepríslušný, na podklade ktorého nie je možné exekúciu

vykonať. Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na
absolútne neplatnom právnom úkone, okresný súd dospel k záveru, že je vydaný v rozpore so zákonom.
Preto podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol.

Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní
uviedol, že rozhodcovská zmluva uzavretá medzi ním a povinnou je samostatným úkonom, ktorého
existencia nebol a podmienkou uzavretia úverovej zmluvy, resp. jej trvania ako takej. Vyplýva to z bodu
2 rozhodcovskej zmluvy, ale aj z práva na jednostranné odstúpenie od nej. Je samostatným právnym
úkonom, ktorého uzavretie je možnosťou, ale nie povinnosťou. Tiež poukázal na bod 7 rozhodcovskej

zmluvy, z ktorej vyplýva, že dlžník mohol od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť do 14 kalendárnych dní
od jej uzavretia. Pri odstúpení od rozhodcovskej zmluvy by bez ohľadu na (ne)súhlas veriteľa došlo
k zániku rozhodcovskej zmluvy, a to bez vplyvu na ďalšie trvanie samotnej zmluvy o revolvingovom
úvere. Takéto dojednanie rozhodcovskej zmluvy označil oprávnený za individuálne dojednanie, ktoré
nemôže byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Povinná nemusela uzavrieť rozhodcovskú zmluvu,

resp. následne mohla aj jednostranne dosiahnuť zánik takejto dohody, a to v oboch prípadoch bez vplyvu
na uzavretie, resp. existenciu zmluvy o revolvingovom úvere. Odvolateľ považoval za nesporné, že
vlastným úkonom mohol ovplyvniť vznik a existenciu rozhodcovskej zmluvy, a teda aj obsah vzájomného
vzťahu s oprávneným. Rozhodcovská zmluva spĺňa preto charakter individuálneho ustanovenia a
nemôže byť preto neprijateľnou podmienkou. Z obsahu rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že obsahuje

poučenie o možnosti, ale nie povinnosti, zmluvu uzavrieť bez následkov ohľadne vzniku úverovej
zmluvy, dôsledkoch a význame rozhodcovského konania a o možnosti jednostranne rozhodcovskú
zmluvu ukončiť. Poukázal na to, že povinná akceptovala rozhodcovskú zmluvu podpisom, čo urobila
dobrovoľne, rovnako z vlastného rozhodnutia nevyužil možnosť od danej zmluvy odstúpiť. Z hľadiska
účinkov rozhodcovskej zmluvy a samotného rozhodcovského konania poukázal na to, že spotrebiteľovi

poskytuje minimálne rovnaký a v niektorých smeroch oveľa širší rozsah ochrany a možnosti uplatnenia
práv, ako je tomu v konaní pred súdom. Proti právoplatnému rozhodcovskému rozsudku je možné
podať žalobu o jeho zrušenie z dôvodov uvedených v ust. § 40 ods. 1 písm. j) zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní, ktoré dlžníkovi zakladá väčší rozsah námietok, než je to napr. v prípade
odvolania, či dovolania. Zdôraznil, že medzi účastníkmi uzavretá rozhodcovská zmluva je individuálnym

dojednaním, ktorá nespĺňa definíciu neprijateľnej podmienky podľa ust. § 53 ods. 1 písm. r) Občianskeho
zákonníka. Z obsahu rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že konanie pred rozhodcovským súdom je len
alternatívne, a teda sa nevyžaduje od spotrebiteľa, aby postupoval len pred arbitrážou. Uplatňuje sa
len vtedy, ak sa nepristúpi k riešeniu pred všeobecným súdom. Spotrebiteľ a dodávateľ nie sú nijako
limitovaní pri podaní žaloby. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie

okresnéhosúduzrušilvcelomrozsahuavecvrátilokresnémusúdunaďalšiekonanie.Zároveňsiuplatnil
trovy odvolacieho konania vo výške 116,90 Eur.K odvolaniu sa vyjadrila povinná, ktorá zaslala okresnému súdu podanie označené ako „Dodatok k
uzneseniu 2Er/1438/2014-13“, v ktorom žiadala súd o odpustenie pôžičky zo zdravotných dôvodov.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1
Občianskehosúdnehoporiadku(ďalejlenO.s.p.),beznariadeniapojednávaniapodľa§214ods.2O.s.p.
a uznesenie okresného súdu podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p. zrušil a vec vrátil okresnému
súdu na ďalšie konanie.

Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že oprávnený a povinná uzatvorili Zmluvu o revolvingovom
úvere, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnej úver vo výške 1.200,- Eur a ktorý sa povinná
zaviazalaoprávnenémusplatiť42mesačnýchsplátkachpo64,29Eur.OprávnenýkukópiiZmluvypriložil
aj Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere a rozhodcovskú zmluvu č. XXXXXXXX zo dňa
20.07.2012 (ďalej len „Rozhodcovská zmluva“).

V článku 2 Rozhodcovskej zmluvy veriteľ vyhlásil, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je
podmienkou uzatvorenia a vykonávania Zmluvy medzi veriteľom a dlžníkom. Dlžník nie je povinný prijať
návrh tejto rozhodcovskej doložky zo strany veriteľa, pričom dlžník vyhlásil, že zo strany veriteľa bol o
tejto skutočnosti jasne a zrozumiteľne informovaný.

V článku 3 rozhodcovskej zmluvy veriteľ uviedol, že pred uzatvorením Rozhodcovskej zmluvy dlžníka
poučil o dôsledkoch jej uzatvorenia a to nasledovne: Dôsledkom uzavretia tejto rozhodcovskej zmluvy
je možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami Zmluvy o revolvingovom
úvere s číslom zmluvy totožným, ako je číslo tejto rozhodcovskej zmluvy, ktorú veriteľ a dlžník uzatvoria,
s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy v rozhodcovskom konaní. Spory môžu byť riešené aj

v súdnom konaní. Výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi.

Podľa čl. 4 a 5 Rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi sa akékoľvek spory, nezrovnalosti
alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy, s
porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní

alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov, podľa
rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov: Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak
arbitration court, s.r.o. IČO: 44 130 481, so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava a Victoria rozhodcovský
súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter, s.r.o., IČO: 44 826 460, so sídlom Zvolenská
cesta 37, 974 01 Banská Bystrica, pričom výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec

prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh.

Podľa čl. 7 Rozhodcovskej zmluvy je dlžník oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu
do 14 kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy. Oznámenie o odstúpení od zmluvy je dlžník povinný
vykonať v písomnej forme. Lehota na odstúpenia od zmluvy sa považuje za dodržanú, ak je oznámenie

o odstúpení od zmluvy zaslané na adresu sídla veriteľa najneskôr v posledný deň lehoty.

Na základe tejto rozhodcovskej zmluvy bola založená právomoc rozhodcovského súdu, ktorý vydal
rozhodcovský rozsudok predložený oprávneným v tomto konaní ako exekučný titul.

Okresný súd, ako exekučný súd, sa správne vysporiadal s povahou zmluvného vzťahu, ktorý označil za
spotrebiteľský, ale nesprávne právne posúdil otázku formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného
titulu, v tomto prípade, či ide o rozhodnutie vydané orgánom majúcim právomoc na vydanie takéhoto
rozhodnutia.Zpredchádzajúcejsúdnejpraxejeužzrejmé,žerozhodcovskýsúdzakladásvojuprávomoc
na rozhodovanie vo veci na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, čo konštatoval v odôvodnení aj

okresný súd. Preto sa odvolací súd primárne zaoberal skúmaním rozhodcovskej zmluvy, ktorá mala
založiť právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať vo veci, a či bola splnená podmienka písomnej
formy rozhodcovskej doložky.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“) rozhodcovská

zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa § 4 ods. 2 ZoRK rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná
forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnýmistranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných
telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie
osôb, ktoré ju dohodli.

Podľa § 4 ods. 3 ZoRK nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením
zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v
rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je
rozhodcovská zmluva podľa § 3.

Podľa § 40 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon
alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Úprava formy rozhodcovskej zmluvy v ust. § 4 ZoRK je prísne striktná, bez možnosti extenzívneho
výkladu a formálna podmienka písomnosti v danom prípade bola dodržaná. Odvolací súd v tejto

súvislosti poukazuje na skutočnosť, že rozhodcovská zmluva je uzavretá na samostatnej listine, ktorú
povinná podpisovala osobitne od Zmluvy, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú aj Zmluvné dojednania
Zmluvy o revolvingovom úvere. Aj keď bola rozhodcovská zmluva oprávneným, ako veriteľom vopred
pripravená pre dlžníka na samostatnom liste, do ktorého sa dopĺňajú požadované údaje, mal dlžník
možnosť túto odmietnuť bez toho, aby zmaril uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere. Odvolací súd

tiež poukazuje na znenie rozhodcovskej zmluvy, ktorá nebráni povinnej, ako spotrebiteľovi uplatniť svoje
práva pred všeobecným súdom z dôvodu, že obsahuje alternatívne riešenie sporov, ktoré dostatočným
spôsobom zabezpečuje spotrebiteľovi právo podať žalobu nielen na rozhodcovský, ale aj na všeobecný
súd.

To, že boli zmluvné podmienky vopred pripravené oprávneným na túto skutočnosť nemajú vplyv.
Odvolací súd totiž poukazuje na rozdiel medzi rozhodcovskou zmluvou podľa § 3 a nasl. ZoRK a
rozhodcovskou doložkou podľa § 5 ods. 2 ZoRK, ako súčasťou inej zmluvy. Tým, že zmluvné strany
výslovne prejavili vôľu uzavrieť rozhodcovskú zmluvu v zmysle ust. § 3 a § 4 ZoRK tak, že ju podpísali,
došlo k jej individuálnemu dojednaniu, preto nemôže byť považovaná za neprijateľnú podmienku v

zmysle ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka. S ohľadom na formu, obsah a ostatné podmienky Zmluvy, ako aj znenie ustanovení
rozhodcovskej zmluvy, odvolací súd dospel k záveru, že povinná, ako spotrebiteľ kvalifikovaným
spôsobom prejavila vôľu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu a uzavretie rozhodcovskej zmluvy samo
o sebe nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa,akotooznačilokresnýsúd.Tentoprávnyzávervšaknemožnopaušálneaplikovaťnavšetky
Zmluvy a rozhodcovské zmluvy uzatvárané oprávneným. V ustanovení § 53 Občianskeho zákonníka
je obsiahnutá úprava neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Ide o podmienky, s
ktorými sa spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich
obsah. Ustanovenie odseku 1 vyššie citovaného ustanovenia zakotvuje všeobecnú zásadu, podľa

ktorej spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda nesmie obsahovať
neprijateľné podmienky. Zároveň však v druhej vete upravuje podmienky, za splnenia ktorých sa na
zmluvné ustanovenia nehľadí ako na neprijateľné. Zákon č. 575/2009 Z.z. novelizujúci Občiansky
zákonník s účinnosťou od 1. marca 2010 zmenil znenie druhej vety tak, že rozšíril okruh zmluvných

podmienok, ktoré nemožno považovať za neprijateľné. Okrem už predtým platného znenia, ktoré za
neprijateľnúnepovažovalzmluvnúpodmienku,ktoráboladohodnutáindividuálne,novelazaneprijateľné
nepovažovala ani zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny,
ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa tak vzťahuje iba na
tie spotrebiteľské zmluvy, pri uzatváraní ktorých spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah, teda ktoré sú
vopred pripravené. Nevzťahuje sa však na tie zmluvné podmienky, ktoré boli dohodnuté individuálne.
Pri takto dohodnutých zmluvných podmienkach sa nemožno dovolávať ich neprijateľnosti.

Kpostupuokresnéhosúdu,ktorýodvolateľoznačil,akopostup,ktorýnemáoporuvzákone,odvolacísúd
uvádza, že exekučný súd je povinný v každom štádiu vedenia exekúcie skúmať podmienky formálnej a
materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR č.
II.ÚS 545/2010 z 10.decembra 2010, v ktorom konštatoval, že „...exekučný súd je oprávnený a povinnýskúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen
v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie
dôvodu, pre ktorý bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže

urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu (§ 58 ods.1 Exekučného poriadku). Vzhľadom
na skutočnosť, že Exekučný poriadok pojednáva o skúmaní súladu exekučného titulu so zákonom
ako takým, t.j. či už so zákonom hmotnoprávneho charakteru, alebo so zákonom procesnoprávneho
charakteru, podľa názoru Ústavného súdu SR tak exekučný súd môže exekučný titul preskúmavať
aj z hľadiska príslušných hmotnoprávnych ustanovení a nielen z procesného hľadiska“. Odvolací súd

tiež poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/164/1996 z 27. januára 2007
(publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997, R 56/1995, R 70/1998 a R 72/1998)
a na novšie rozhodnutie sp. zn. 4 Cdo 11/2011, v odôvodnení ktorého NS SR rozoberal aj otázku
zastavenia exekúcie z dôvodu nulitného právneho aktu. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti
je teda nepochybné, že v kompetencii exekučného súdu je skúmanie tak formálnej i materiálnej
vykonateľnosti exekučného titulu. Prvostupňový súd sa od uvedeného neodklonil, keď skúmal, či je

exekučný titul materiálne vykonateľný, t.j. či ho vydal oprávnený subjekt. Odvolací súd podporne
odkazuje aj na európsku judikatúru, konkrétne rozhodnutie Súdneho dvora (ES) vo veci Pohotovosť
C-76/10 zo dňa 16.11.2010, v ktorom Súdny dvor v súvislosti so skúmaním nekalých podmienok v
spotrebiteľských zmluvách rozhodol, že vnútroštátny súd má aj vo fáze výkonu rozhodnutia povinnosť aj
bez návrhu posúdiť nekalú povahu podmienky obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej poskytovateľom

úveru so spotrebiteľom. Je úlohou dotknutého vnútroštátneho súdu určiť, či sa má podmienka zmluvy
o úvere považovať za nekalú v zmysle článkov 3 a 4 Smernice 93/13 a v prípade kladnej odpovede, je
úlohou uvedeného súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, s
cieľom ubezpečiť sa, že tento spotrebiteľ nie je viazaný touto podmienkou.

Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, rozhodcovská zmluva bola
uzavretá platne, v dôsledku čoho odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 221 ods.
1 písm. f) a h) O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie, v ktorom okresný súd opätovne rozhodne o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Uznesenie bolo schválené členmi senátu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.