Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2015

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 0Er/1871/1997

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5697894246
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2015:5697894246.3

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného EUROINVESTOR, s. r. o., so sídlom
Hronského 1811, Vranov nad Topľou, IČO: 36 703 591, proti povinnej B. Y., K.. X. X. XXXX, O. X. XX,
R. J. Q., na vymoženie 34,85 eura s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Štefanom
Šviderským, so sídlom Exekútorského úradu Hronského 1811, Vranov nad Topľou, pod sp. zn. EX
2411/97, o trovách exekúcie, takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

Povinnej s a u k l a d á zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Štefanovi Šviderskému trovy exekúcie vo
výške 68,25 eura, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Pred súdnym exekútorom JUDr. Štefanom Šviderským sa dňa 27. 11. 1997 začalo exekučné konanie,
pod sp. zn. EX 2411/1997, na vymoženie pohľadávky 1050 Sk, t. j. 34,85 eura s príslušenstvom,

priznanej platobným rozkazom, vydaným Okresným súdom Liptovský Mikuláš dňa 7. 8. 1997, sp. zn.
Ro/1742/1997, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 8. 9. 1997. Súdny exekútor začal
vykonávať exekúciu na základe poverenia, vydaného Okresným súdom Liptovský Mikuláš dňa 15. 12.
1997, pod č. 5505*000750, na vymoženie povinnosti zaplatiť 1050 Sk a trovy konania 940 Sk.

Dňa 11. 7. 2012 doručila povinná súdu návrh na zastavenie exekúcie, z dôvodu úhrady vymáhanej
pohľadávky v sume 66,05 eura. Navrhla, aby súd exekúciu, v súlade s ustanovením § 57 ods. 1 písm.
f) Exekučného poriadku, zastavil.

Uznesením zo dňa 5. 3. 2013, č. k. 0Er/1871/1997-17, súd exekúciu, v súlade s ustanovením § 57 ods.
1 písm. f) Exekučného poriadku, zastavil a povinnej uložil zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie
vo výške 49,77 eura, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Proti uvedenému uzneseniu v časti výroku
o trovách exekúcie podal odvolanie súdny exekútor. Navrhol zmeniť odvolaním napadnuté uznesenie
a priznať mu náhradu trov exekúcie vo výške 69,30 eura. V odvolaní uviedol, že súd vychádzal z
nedostatočnezistenéhoskutkovéhostavuavecnesprávneprávneposúdil.Uviedol,žeodmenuvovýške

16,50eurasiuplatnilvsúladesustanovením§14anasl.vyhl.č.288/1995Z.z.oodmenáchanáhradách
súdnych exekútorov, v znení účinnom do 30. 4. 2008, v nadväznosti na ustanovenie § 16 ods. 2 citovanej
vyhlášky,keďževpriebehuexekučnéhokonaniadošlokvymoženiufinančnýchprostriedkovodpovinnej,
čo bolo potvrdené aj oznámením oprávneného. Keďže pohľadávka oprávneného predstavovala 81,32
eura, uplatnil si odmenu podľa ustanovenia § 5 ods. 1 vyhlášky, t. j. najmenej vo výške 500 Sk, čo činí
16,60 eura. Z uvedeného dôvodu si ani neuplatnil odmenu určených paušálnych úkonov, ale len podľa §

16 ods. 2 vyhlášky. Taktiež namietal rozhodnutie v časti o nepriznaní poštovného vo výške 1,30 eura za
vrátenie poverenia. Uviedol, že súdny exekútor je povinný vrátiť miestne príslušnému súdu povereniena vykonanie exekúcie a vynaloženie nákladov na doručenie uvedeného poverenia je zrejmé zo zásad
formálnej logiky, kde je dôvodné predpokladať, že súdny exekútor si svoju povinnosť splní. Oprávnený
v podanom vyjadrení k odvolaniu navrhol priznať súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 69,30

eura a na ich úhradu zaviazať povinnú.

Podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo
justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal
súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie
sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na

rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje
protirozhodnutiusúdnehoúradníkaalebojustičnéhočakateľa,protiktorémuzákonodvolanienepripúšťa
( § 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Prvostupňový súd dňa 2. 9. 2013 predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Odvolací súd dňa
9. 12. 2013 vrátil vec prvostupňovému súdu bez meritórneho rozhodnutia, poukazujúc na zákonné
ustanovenie § 243b Exekučného poriadku v nadväznosti na § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho

poriadku.Uviedol,žekrajskýsúdniejeoprávnenývdanomprípaderozhodnúťonáhradetrovexekúciea
vrátilvecprvostupňovémusúdunapostuppodľa§374ods.4vetatretiaObčianskehosúdnehoporiadku.
Prvostupňový súd, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, preto vo veci opätovne rozhodol,
nakoľko odvolanie súdneho exekútora smerovalo voči výroku rozhodnutia, proti ktorému odvolanie nie
je prípustné. V dôsledku podaného odvolania preto došlo k zrušeniu uznesenia v odvolaním napadnutej

časti, t. j. vo výroku o náhrade trov exekúcie.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi

odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 27a vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení
neskorších predpisov, v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena
podľa doterajších predpisov.

Podľa § 16 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v
zneníneskoršíchpredpisov,aksúdnyexekútorpriexekúciinapeňažnéplnenievymôžečasťpohľadávky

pred jeho vylúčením z vykonávania exekúcie alebo pred jej zastavením, pri určovaní jeho odmeny sa
postupuje podľa § 5 s tým, že základom na určenie tejto odmeny je výška vymoženej pohľadávky.

Podľa § 5 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v
znení neskorších predpisov, v znení účinnom do 30. 4. 2008, odmena súdneho exekútora je 20 % zo
základu na jej určenie, najmenej však 500 Sk a najviac 1 000 000 Sk.

V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo
výške 68,25 eura. Keďže exekučné konanie začalo dňa 27. 11. 1997, podľa § 27a vyhl. MS SR č.
288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len„vyhláška“), patrí súdnemu exekútorovi odmena a náhrady podľa vyhlášky v znení platnom do 30. 4.
2008. Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu v súlade s ustanovením § 16 ods. 2 vyhlášky v spojení
s § 5 ods. 1 Vyhlášky vo výške 16,60 eura (500 Sk), keďže pred zastavením exekúcie bola vymožená

vymáhaná suma s príslušenstvom, s výnimkou trov exekúcie. Súdnemu exekútorovi preto vzniklo právo
na odmenu vo výške 20 % zo základu odmeny, najmenej však 500 Sk, čo činí 16,60 eura. V súlade s
ustanovením § 22 Vyhlášky súd priznal súdnemu exekútorovi aj náhradu hotových výdavkov vo výške
poštovného v sume 6,90 eura, a to za žiadosť o udelenie poverenia vo výške 1 euro, za upovedomenie
o začatí exekúcie 1,30 eura, za žiadosť o súčinnosť povinného 0,40 eura, za oznámenie o súpise 0,40

eura, za urgenciu 0,40 eura, za oznámenie a predvolanie 0,40 eura, za predvolanie na obecný úrad 0,40
eura, za exekučný príkaz 1,30 eura a za zaslanie exekútorského spisu na súd 1,30 eura. Súd nepriznal
súdnemu exekútorovi náhradu poštovného za jedno doručenie exekučného príkazu vo výške 1,30
eura, nakoľko z pripojeného exekútorského spisu nemal preukázané vynaloženie uvedeného výdavku.
Exekučný príkaz zrážkami z dôchodku bol doručovaný len jeden krát, a to povinnej. Oprávnenému nebol
doručovaný prostredníctvom pošty. Taktiež súd nepriznal súdnemu exekútorovi poštovné za doručenie

- vrátenie poverenia vo výške 1,30 eura, nakoľko budúce náklady na doručovanie nespĺňajú podmienku
preukázateľnosti pri zastavení exekúcie. Pri rozhodovaní súd vychádza zo stavu v čase rozhodnutia.
V čase rozhodovania súdu o trovách exekúcie ešte nebol uvedený výdavok na poštovné vynaložený
súdnym exekútorom, pričom jeho vynaloženie je možné len teoreticky predpokladať. Súdny exekútor
v čase vyčíslenia trov exekúcie len predpokladal využitie poštových služieb na vrátenie poverenia a

taktiež nebolo možné ustáliť ani výšku výdavkov na poštovné. Súd priznal súdnemu exekútorovi aj
náhradu telekomunikačných výdavkov, tak ako si to uplatnil, t. j. vo výške 0,25 eura, ktoré považoval
súd, vzhľadom na obsah pripojeného exekútorského spisu a vykonané úkony súdneho exekútora, za
primerané. Súd priznal súdnemu exekútorovi cestovné náhrady v súlade s ustanovením § 7 zák. č.
283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov, a to za cestu vykonanú dňa 13. 6.

2006 na trase Vranov nad Topľou - Jakubovany a späť, podľa predloženého cestovného príkazu č. 2006,
a to základnú náhradu 5,30 Sk (nakoľko súd nemohol rozhodnúť nad rámec uplatneného nároku súdnym
exekútorom) x 354 km, t. j. 1876,20 Sk a náhradu za spotrebované pohonné látky 354 km x 7,5 litra/100
km x 37,12 Sk/liter (cena paliva), t. j. 985,54 Sk, spolu 2861,74 Sk, čo činí 94,98 eura. Keďže súdny
exekútor vykonal pracovnú cestu v 3 exekučných konaniach, uplatnil si aj cestovné náhrady vo výške

1/3-iny, t. j. 31,66 eura, nárok na náhradu ktorých mu súd priznal. Súd priznal súdnemu exekútorovi aj
náhradu za stratu času pri uvedenej pracovnej ceste za 12 začatých polhodín po 20 Sk, t. j. 240 Sk, čo
pri vykonaní pracovnej cesty v 3 veciach činí 80 Sk v jednej veci, t. j. 2,66 eura. Súd nepriznal súdnemu
exekútorovi hotové výdavky v celkovej výške 13,28 eura za zriadenie práva nakladať s majetkovým
účtom a za pozastavenie výkonu práva nakladať s cennými papiermi, nakoľko vynaloženie uvedených

výdavkov súdny exekútor nepreukázal. Z exekútorského spisu vyplýva len skutočnosť, že obchodná
spoločnosť FINAL INVEST, a. s. vyúčtovala súdnemu exekútorovi spolu 400 Sk ako odmenu mandatára,
pričom reálne vynaloženie uvedených výdavkov súdnym exekútorom súd preukázané nemal. Navyše,
súdny exekútor v podanom odvolaní nepriznanie uvedenej náhrady ani nenamietal. Nakoľko súdny
exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd mu priznal daň z pridanej hodnoty v sadzbe 20 %,

a to z odmeny, cestovných náhrad a náhrady za stratu času, t. j. z tých položiek, vo vzťahu ku ktorým si
daň z pridanej hodnoty uplatnil súdny exekútor, t. j. zo sumy 50,92 eura, čo činí 10,18 eura.

V súlade so zákonným ustanovením § 197 ods. 1 Exekučného poriadku súd uložil povinnosť zaplatiť
trovy exekúcie povinnej, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.