Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 26, 2013

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 16C/36/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212215458
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eunika Martončíková
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2013:7212215458.4

Uznesenie

VprávnejvecižalobcuP.Z.,G..X.XX.XXXX,Š.XXXX/X,O.,Č.P.zastúpenéhoadvokátomMgr.Matejom
Čontofalským,Piešťanská24,KošiceprotižalovanémuM.O.,G..XX.X.XXXX,K.X,C.t.čnaneznámom
mieste zastúpený opatrovníkom B.. O. V., J. Okresného A. C. - U. v konaní o zaplatenie 500 eur s prísl.
takto

r o z h o d o l :

Súd konanie z a s t a v u j e.

V r a c i a žalobcovi prostredníctvom Daňového úradu Bratislava, súdny poplatok v sume 30 € v
lehote do 30 dní od právoplatnosti uznesenia.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podaným návrhom doručeným súdu dňa 28.5.2012 domáhal, aby žalovaný bol zaviazaný
k zaplateniu sumy 500 eur s prísl. ako aj nahradil trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa
28.3.2009 právny predchodca žalobcu so žalovaným uzavrel zmluvu o pôžičke, na základe ktorej sa

žalovaný zaviazal poskytnutú pôžičku vrátiť najneskôr do 28.5.2009. Žalovaný si však túto povinnosť
nesplnil, čím sa dostal do omeškania s úhradou dlžnej sumy.

Žalobca spolu so žalobným návrhom súdu predložil aj listinné dôkazy a to zmluvu o pôžičke zo dňa
28.3.2009 uzavretú medzi Z.Í. B. ako právnym predchodcom žalobcu a M. O.. Podľa čl. V zmluvy o
pôžičke sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi z tejto zmluvy alebo v súvislosti s
ňou vzniknú ( vrátane sporov o jej platnosť a výklad) rozhodne v rozhodcovskom konaní Rozhodcovský

súd zriadený pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o. ( ďalej len Rozhodcovský súd) jediným
rozhodcom ustanoveným predsedom Rozhodcovského súdu, a to v súlade so Štatútom a Rokovacím
poriadkom Rozhodcovského súdu.

Podľa § 103 O.s.p kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 106 ods. 1 O.s.p. len čo súd k námietke odporcu uplatnenej najneskôr pri prvom jeho úkone
vo veci samej zistí, že vec sa má podľa zmluvy účastníkov prejednať v rozhodcovskom konaní, nemôže

vec ďalej prejednávať a konanie zastaví; vec však prejedná, ak účastníci vyhlásia, že na zmluve
netrvajú alebo ak uznanie cudzieho rozhodcovského rozhodnutia bolo v Slovenskej republike odopreté.
Súd prejedná vec aj vtedy, ak zistí, že vec nemôže byť podľa práva Slovenskej republiky podrobená
rozhodcovskej zmluve, alebo že rozhodcovská zmluva je neplatná, prípadne že vôbec neexistuje alebože jej prejednanie v rozhodcovskom konaní presahuje rámec právomoci priznanej im zmluvou, alebo že
rozhodcovský súd odmietol vecou sa zaoberať.

Podľa § 106 ods. 2 O.s.p. ak bolo konanie pred súdom podľa odseku 1 zastavené a v tej istej veci

bol podaný návrh na začatie rozhodcovského konania, zostávajú právne účinky pôvodného návrhu
zachované, ak bude návrh na začatie rozhodcovského konania podaný do 30 dní od právoplatnosti
uznesenia súdu o zastavení konania.

Ustanovenie § 106 Občianskeho súdneho poriadku rieši konkurenciu ( súbeh) súdnej právomoci a
právomoci rozhodcovského orgánu. Existencia rozhodcovskej doložky či rozhodcovskej zmluvy zužuje

právomoc súdu v zmysle § 7 ods. Občianskeho súdneho poriadku. O zúženej právomoci civilných súdov
hovoríme v prípadoch, kedy za normálnych okolností určitá právna vec spadala do všeobecnej civilnej
právomoci, ale existencia inej právnej skutočnosti vylučuje, aby túto vec prejednal a rozhodol civilný
súd. Z dikcie znenia ustanovenia § 106 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ,, len čo súd k námietke
odporcu uplatnenej najneskôr pri prvom úkone vo veci samej zistí”, nemožno vyvodiť záver, že by súd
nemohol skúmať existenciu rozhodcovskej doložky či rozhodcovskej zmluvy ex offo. Táto dikcia je len

prejavom koncentračného princípu nášho civilného procesu, v zmysle ktorého určité úkony účastníkov
sú koncentrované do určitej fázy konania. Keďže ide o otázku právomoci súdu, v zmysle ustanovenia
§ 103 a § 104 musí súd otázku svojej právomoci skúmať ex offo, lebo jej nedostatok je neodstrániteľnou
vadou konania spôsobujúcou zastavenie konania.

Z obsahu žalobcom predložených listinných dôkazov a to zmluvy o pôžičke, ktorá zakladá právny nárok

na priznanie žalovanej sumy, súd zistil, že zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi
vzniknú rozhodne v rozhodcovskom konaní Rozhodcovský súd zriadený pri Slovenskej hospodárskej
komore, s.r.o. Súd ďalej zistil, že uvedený rozhodcovský súd je funkčný a vykonáva zverenú činnosť.

Existencia tejto rozhodcovskej doložky zužuje právomoc súdu a je tou skutočnosťou, ktorá vylučuje,
aby túto vec prejednal a rozhodol civilný súd, pričom súd je oprávnený skúmať jej existenciu aj z

úradnej moci. Uvedené potvrdzuje aj Uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. XXCdo
XXXX/XXXX, podľa ktorého smluva o rozhodčí doložce je smlouvou samotatnou, čemuž odpovída i
samotné posudzování jej platnosti a účinnosti Existence rozhodčí doložky a v ní obsažena dohoda stran
o rozhodovaní sporu v rozhodčím řízení vzhledem k ustanovení § 106 ods. 1 OSŘ bráni možnosti
pojednání nároku žalobce u soudu. Súd podotýka, že v danom prípade neboli splnené ani podmienky

v zmysle § 106 ods. 1 veta za bodkočiarku na to, aby aj napriek existencii rozhodcovskej doložky, mal
civilný súd vo veci rozhodnúť.

Keďže účastníci konania zúžili súdnu právomoc rozhodcovským dojednaním, súd konanie o zaplatenie
500 eur s prísl zastavil.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p, podľa ktorého žiaden z účastníkov

nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Podľa § 11 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov poplatok sa
vráti, ak ho zaplatil ten, kto nebol povinný platiť alebo kto ho zaplatil na základe nesprávneho rozhodnutia
súdu. Poplatok sa taktiež vráti, ak súd vráti návrh navrhovateľovi pre nedostatok právomoci. Poplatok za
uplatnenie námietky zaujatosti sa vráti, ak bola námietka zaujatosti uplatnená odôvodnene; ak poplatok

v takomto prípade ešte nebol zaplatený, súd uznesenie o uložení povinnosti zaplatiť poplatok zruší. O
vrátení poplatku rozhodne i bez návrhu súd, ktorý bezdôvodne zaplatený poplatok prevzal.

V zmysle § 11 ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, okrem poplatku v rozvodovom konaní
a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1
%, najmenej však 6,63, eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.

Podľa § 11 ods. 6 z.č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení
neskorších predpisov ak sa má vrátiť poplatok alebo preplatok poplatku, súd alebo orgán štátnej
správy súdov zašle odpis právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení daňovému úradu príslušnému podľa
trvalého pobytu ( sídla ) poplatníka, ktorý poplatok alebo preplatok poplatku vráti.Podľa § 7 ods. 1,3 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní miestna príslušnosť správcu dane sa riadi, ak
tento zákon alebo osobitné predpisy5) neustanovujú inak, u fyzickej osoby miestom jej trvalého pobytu
a u právnickej osoby jej sídlom. Ak nemožno určiť miestnu príslušnosť podľa odsekov 1 a 2, je príslušný

Daňový úrad Bratislava, ak ide o daň, na ktorej správu sú príslušné daňové úrady alebo Colný úrad
Bratislava, ak ide o daň, na ktorej správu sú príslušné colné úrady.

Žalobca ako poplatník v tomto konaní zaplatil súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 30
eur. Keďže došlo k zastaveniu konania z dôvodu nedostatku právomoci súdu, súd zároveň rozhodol
aj o vrátení súdneho poplatku vo výške 30 eur prostredníctvom príslušného daňového úradu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice II v dvoch písomných vyhotoveniach. V súlade s ust. § 205 O. s. p. ods. 1 v odvolaní popri
všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa ods. 2 cit. zák. ust. odvolanie proti rozsudku alebo

uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že podľa písm. a) v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, podľa písm. b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, podľa písm. c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav
veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, podľa písm.
d) súd prvého stupňa

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, podľa písm. e) doteraz
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené (§ 205a), podľa písm. f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.