Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 7, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoP/6/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4614202765
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4614202765.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek

senátu Mgr. Ingrid Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletú
M. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom u navrhovateľky, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Topoľčanyakokolíznymopatrovníkom,dieťarodičov:C.K.,nar.XX.XX.XXXX,bytomZ.P.,E.XXX/XXX
a M. Q., nar. XX. XX. XXXX, t. č. v X. L., o zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky B.
Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. P., I. XXX, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany
zo dňa 11. novembra 2014 č. k. 9P/90/2014-67, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zmenil rozsudok Okresného súdu Topoľčany sp. zn.
6C/211/2010 zo dňa 17. 12. 2010 tak, že zveril maloletú M. K., nar. XX. XX. XXXX do náhradnej osobnej
starostlivosti navrhovateľky B. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. P., I. XXX s účinnosťou od 01.
04. 2014. Otca zaviazal prispievať na výživu maloletej M. mesačne sumou 50 eur a matku vo výške
30% zo sumy životného minima nezaopatreného neplnoletého dieťaťa, u oboch s účinnosťou od 01. 04.
2014, vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred, k rukám navrhovateľky. V ostatných
častiach uvedený rozsudok zostáva nezmenený. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 45 ods. 1 až
3, § 62 ods. 1 až 5, § 65 ods. 1 Zákona o rodine a na základe vykonaného dokazovania zistil, že návrh

navrhovateľky je opodstatnený, keďže v súčasnej dobe sa matka maloletého dieťaťa dňa 30. 10. 2014
vrátila z výkonu trestu odňatia slobody, nemá vyriešenú bytovú otázku, okrem toho je nezamestnaná
a otec maloletého dieťaťa sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody. Súd zveril maloletú M. do
náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky s účinnosťou od 01. 04. 2014, t. j. od doby, odkedy sa
matka nachádzala vo výkone trestu odňatia slobody a obom rodičom určil výživné a to otcovi vo výške
50 eur a matke vo výške 30% zo sumy životného minima nezaopatreného neplnoletého dieťaťa s
účinnosťou od 01. 04. 2014.

Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovej lehote odvolanie otec, odôvodniac ho tým, že súd
v rozsudku neuviedol, že trest mu končí 13. 08. 2017 a dcéru si zoberie do jeho osobnej starostlivosti,
preto mal súd zveriť jeho dcéru navrhovateľke len do toho času, pokiaľ sa vráti z výkonu trestu, keď
matka nemá záujem o výchovu dcéry. O dcéru sa bude starať, dcéry sa nevzdá, má právo na to, aby bola
s ním. Má rodinný dom, zamestná sa a urobí všetko pre to, aby bola jeho dcéra šťastná a mala všetko, čo
potrebuje. Súd v rozhodnutí tiež neuviedol, prečo ho navrhovateľka ignoruje, keď jej písal viac listov, keď
chcel vedieť, ako sa má dcéra. Má preto obavy, že navrhovateľka mu bude brániť v styku s jeho dcérou abudemaťzáujemnatom,abysamudcéraodcudzila.Vzápisniciojehovýsluchutiežnebolouvedené,že
na budúci rok v marci chce požiadať o podmienečné prepustenie. Keď ho pustia, hneď podáva návrh na
zverenie dcéry do jeho osobnej starostlivosti. Nakoľko je vo väzení, nebol mu pridelený nijaký právnik, s

ktorým by mal možnosť sa o tomto poradiť. V doplnení odvolania, podanom po odvolacej lehote, navrhol
napadnutý rozsudok zrušiť. Nikdy nebude súhlasiť so zverením dcéry do starostlivosti navrhovateľky,
nakoľko ho chce pripraviť o jeho dieťa. Svojej dcéry sa nikdy nevzdá. Ako otec má na ňu v prvom rade
právo a až potom cudzia osoba. Žiadal preto, aby bola jeho dcéra umiestnená v detskom domove.

Kolízny opatrovník k odvolaniu otca uviedol, že s napadnutým rozsudkom súhlasí a navrhuje ho potvrdiť.

Za súčasnej situácie, keď ani jeden z rodičov nie je schopný sa o dieťa postarať, bolo prvoradým
záujmom maloletej, aby bola zverená do náhradnej osobnej starostlivosti, v opačnom prípade by museli
uvažovať o ústavnej starostlivosti, čo považujú za krajné riešenie. Keď sa zmenia pomery a matka, či
otec si upravia svoje možnosti postarať sa do dieťa, budú zvažovať aj iné odporúčanie, týkajúce sa
návrhu maloletej k biologickým rodičom. Za súčasných okolností je v záujme maloletej, aby zostala v
náhradnej osobnej starostlivosti u p. Z., ktorú pozná a ktorá sa o ňu stará.

Navrhovateľka k odvolaniu otca vo vyjadrení uviedla, že rozhodnutie súdu prvého stupňa navrhuje
potvrdiť, pretože mal. M. bola bez akejkoľvek starostlivosti svojich zákonných zástupcov a v prípade,
pokiaľ by sa jej sama neujala, zrejme by ju súd musel umiestniť do detského domova. Matka maloletej
sa ako tehotná slobodná žena v 7. mesiaci tehotenstva ocitla u nej s tým, že si potrebovala zarobiť,
pretože nemala žiadny príjem, ani strechu nad hlavou z dôvodu, že predtým bývala u svojho partnera

- otca maloletej, s ktorým čakala dieťa. Keďže otca maloletej zobrali do väzenia, bola odkázaná na
pomoc iných ľudí, nakoľko spolu so svojimi súrodencami bola ako maloletá v ústavnej starostlivosti.
V tom čase sa jej ujala, a keď sa jej narodila dcéra M., po návrate z nemocnice prišli k nej bývať a
donedávna u nej obe bývali. Matku maloletej považovala za svoju dcéru a pristupovala k nej rovnako ako
k jej synovi. Vybudovala si vzťah aj s maloletou M. a od narodenia jej mame pomáhala sa o ňu starať.

Matka maloletej bola odsúdená k nepodmienečnému trestu odňatia slobody, kedy jej bola maloletá
zverená do náhradnej osobnej starostlivosti a po tom, ako si odpykala svoj trest, prijala ju domov späť
a dôverovala jej, že sa o svoje dieťa bude riadne starať. Časom však nastali problémy, pretože matka
maloletej začala opúšťať svoju domácnosť, zanedbávala M., svoje správanie nevedela ukontrolovať
a spôsobila aj bitku s jej synom, ktorú riešila polícia. Postupne sa pohybovala v spoločnosti dílerov

drog a navštevovala ich, dočasne sa presťahovala k osobe, ktorá má takúto povesť, aj jej priateľ je vo
väzení za takúto trestnú činnosť a dokonca sa stalo, že podobné osoby nosila k nej domov, keď nebola
doma a následne sa jej z domu stratili cennosti. Matka maloletej bola trestne stíhaná a odsúdená k
nepodmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní 3 mesiace. Z toho dôvodu podala návrh na zverenie
dieťaťa do jej náhradnej starostlivosti. Matka maloletej M. na pojednávaní povedala, že býva vo Z. P.

u svojho brata, avšak má o tom pochybnosti, pretože počula, že sa má zdržiavať u nejakého
priateľa v obci. S maloletou sa sporadicky zdržiava vo Z. P. alebo u jej matky a sestry vo
Z. I., okres E.. V čase, keď cestuje do zahraničia, sa o maloletú M. stará jej sestra N. L. a mama Q. Y.,
ktoré bývajú na jednej adrese vo Z. I.. Ona má naďalej trvalý pobyt vo Z. P.. Maloletej u nej nič nechýba,
zabezpečuje o ňu riadne starostlivosť, je si vedomá toho, že má svojich rodičov, ale žiaľ, ani jeden za

týchto okolností nie je schopný sa o dcéru postarať. Otec z dôvodu, kde sa nachádza a matka z dôvodu,
že si nedokázala zabezpečiť riadne podmienky pre starostlivosť o maloletú. Maloletá je u nej zvyknutá,
má štyria a pol roka, do materskej školy nechodí. Matka bola naposledy s dcérou minulý týždeň v stredu.
S otcom kontakty nemá, ona od neho žiadne listy nedostala. V čase, keď matka maloletej u nej žila,
dostávala od otca maloletej pozvánky na návštevu do Leopoldova, spolu s maloletou ich tam vozila.

Z uvedených dôvodov navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a
maloletú M. K. zveril jej do náhradnej osobnej starostlivosti. Aj do budúcna má záujem na tom, aby dieťa
u nej žilo a chcela by, aby si postupne vybudovali domov v A. pri C., kde má možnosť bývať a malá
tam má vytvorené všetky podmienky na šťastné detstvo. Matke maloletej navrhla, aby sa presťahovala
na Moravu, kde sú aj pracovné príležitosti a mohla by byť pri dcére.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a vychádzajúc z obsahu spisu a
odvolania otca dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 219 ods. 1 OSPako vecne správny potvrdiť, keď súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci a vec aj správne
právne posúdil.

Podľa § 44 ods. 1 Zákona o rodine náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných,

na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú
starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu
zabezpečiť.

Podľa § 44 ods. 2 Zákona o rodine náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi
maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a
povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím.

Podľa § 44 ods. 3 písm. a) Zákona o rodine náhradnou starostlivosťou je zverenie maloletého dieťaťa
do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len „náhradná osobná starostlivosť“).

Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť
maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa
môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť

na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a
spôsobomsvojhoživotaaživotaosôb,ktorésňoužijúvdomácnosti,zaručuje,žebudenáhradnúosobnú
starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.

Podľa § 45 ods. 2 Zákona o rodine pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti
uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady.

Podľa § 45 ods. 4 Zákona o rodine osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej
starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v
akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v
bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v
podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad

pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.

Podľa § 45 ods. 6 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce
z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa
zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré
bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto

zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby
súd.

Podľa § 47 ods. 1 písm. e) Zákona o rodine náhradná osobná starostlivosť zaniká právoplatným
rozhodnutím súdu o zrušení náhradnej osobnej starostlivosti.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy

životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo nanezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti, súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará, ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Predmetom konania je posúdenie návrhu navrhovateľky na zverenie maloletej M. do jej osobnej
starostlivosti, nakoľko o maloleté dieťa sa stará prakticky od narodenia, pretože matka i s maloletou M.

bývala u nej v spoločnej domácnosti, pomáhala jej s výchovou maloletej M., pričom počas tejto doby
matka maloletého dieťaťa bola dvakrát vo výkone trestu a tiež v čase podania návrhu matka bola vo
výkone trestu odňatia slobody.

Podľa § 212 ods. 1 OSP odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.

Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ
v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody

preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 212 ods. 2 vymedzuje výnimky, kedy odvolací
súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného
odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy. Na vady konania pred
súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len vtedy, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred súdom prvého stupňa síce vyskytli vady, ale ktoré nemali

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, potom odvolací súd na tieto vady neprihliadne.

Podľa § 154 ods. 1 OSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti je výnimkou zo zásady, že výchova
maloletého dieťaťa je predovšetkým úlohou rodičov a musí byť vždy opreté o starostlivé a spoľahlivé
objasnenie tých okolností, ktoré svedčia pre záver, že žiadny z rodičov nie je schopný náležitým

spôsobom zabezpečiť riadnu výchovu dieťaťa. Súčasťou rodičovských práv a povinností je aj sústavná
a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný rozvoj maloletého dieťaťa, pričom
rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia a týmto výchovným opatrením dochádza k
faktickému obmedzeniu rodičovských práv. Dôvody, pre ktoré je v záujme maloletého dieťaťa jeho
zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti, môžu mať objektívny, ako aj subjektívny charakter. Pôjde

jednak o prípady, keď rodičia nemôžu zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, ale aj
o prípady zanedbávania rodičovských práv a povinností, nezáujmu rodičov o maloleté dieťa a jeho
výchovu. Ak však rodičia upravia svoje pomery tak, aby mohli zabezpečovať osobnú starostlivosť o
maloleté dieťa, zákon počíta s možnosťou zániku náhradnej osobnej starostlivosti. Jedným zo spôsobov
zániku náhradnej osobnej starostlivosti je zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti právoplatným

rozhodnutím súdu z vážnych dôvodov. Vážnym dôvodom pritom je aj tá skutočnosť, že rodičia, resp.
jeden z nich, sú schopní opäť zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, a teda odpadli
prekážky, ktoré im v zabezpečovaní osobnej starostlivosti o maloleté dieťa bránili.

Súd prvého stupňa pri rozhodovaní správne zohľadnil najmä záujem maloletého dieťaťa, ako aj správne
dokazovanie zameral na zisťovanie, či sú rodičia schopní zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté

dieťa, pričom z vykonaného dokazovania - šetrenia kolízneho opatrovníka a výpovedí účastníkovkonania vyplýva, že otec je t.č. vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by mu mal skončiť 13. 08. 2017,
teda t.č. nemôže zabezpečovať starostlivosť o maloletú M., aj keď z jeho vyjadrení vyplýva, že má
záujem sa o ňu po návrate z výkonu trestu odňatia slobody starať. Matka maloletej bola tiež opakovane

vo výkone trestu odňatia slobody a po návrate domov si uvedomila, že nemá vytvorené podmienky na
starostlivosť o maloleté dieťa, nemá zabezpečené bytové podmienky, ani finančné podmienky, preto
napokon so zverením maloletej do starostlivosti navrhovateľky na pojednávaní súhlasila. Keďže súd
pri vyhlásení rozhodnutia vychádza zo stavu, aký tu je v čase rozhodovania, nemohol pri rozhodovaní
zohľadniť skutočnosti, ktoré majú nastať až v budúcnosti (návrat otca z výkonu trestu odňatia slobody),

pretože ak takáto situácia nastane a bude žiadať zveriť maloletú M. do jeho starostlivosti, bude potrebné
nanovo prehodnotiť podmienky rodičov na starostlivosť o maloletú a následne z nich vychádzať. Z
uvedených dôvodov súd prvého stupňa vychádzal správne zo stavu v čase jeho rozhodovania, kedy
ani jeden z rodičov nemal podmienky a možnosti starať sa o maloletú M., a preto, ak ju súd prvého
stupňa zveril navrhovateľke, ktorá o to požiadala a ktorá má vytvorené podmienky o jej starostlivosť, je
jeho rozhodnutie vecne správne. Maloletá M. býva v domácnosti navrhovateľky od svojho narodenia a

je na ňu aj zvyknutá. V starostlivosti navrhovateľky o maloletú M. neboli zistené nedostatky. K ostatným
dôvodomvodvolaníotcaodvolacísúduvádza,žetietonebolidôvodné,apokiaľotecvkonanínepožiadal
o ustanovenie bezplatného právneho zástupcu, nebol dôvod sa tým ani zaoberať.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.
1 OSP ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP a § 146 ods. 1 písm.
a) OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože išlo o
konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.