Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 4, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/286/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114227335
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114227335.1

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: Prima banka

Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: S.X. H., nar.
XX.XX.XXXX, bytom E.. J.. L. č. XXXX/XX, 080 01 T., o zaplatenie 14 150,43 €, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 7 % ročne

§ zo sumy 61,05 € od 16.05.2012 do 23.05.2012,

§ zo sumy 43,96 € od 18.09.2012 až do 19.09.2012

do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobca nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom došlým súdu dňa 10.10.2014 sa žalobca po čiastočnom späťvzatí vykonanom dňa 02.04.2015
domáhal na žalovanom zaplatenia

? istiny - 14150,43 €,

? úrokov - 2454,24 €,

? sankčných poplatkov - 1674,27 €,

? úrokov vo výške 9,9% ročne z nezaplatenej istiny od 03.10.2014 až do zaplatenia,

? úrokov z omeškania vo výške 8% ročne z nezaplatenej istiny a nezaplatených úrokov od 03.10.2014
až do zaplatenia

na tom skutkovom základe, že so žalovaným uzavrel zmluvu o úvere, pričom žalovaný poskytnutý úver
riadne a včas nevrátil.

Žalovaný sa k predmetu konania vyjadril na pojednávaní tak, že prevzatie úveru a jeho nezaplatenie
nepopiera. Taktiež potvrdil doručenie výzvy na predčasné splatenie úveru. Vo vzťahu k upomienke
predchádzajúcej výzve na predčasné splatenie úveru však uviedol, že mu doručená nebola.Súd vykonal dokazovanie obsahom listín predložených žalobcom a zistil nasledujúce:

Prima banka ako veriteľ uzavrela dňa 01.02.2012 so žalovaným ako dlžníkom Úverovú zmluvu č.
40/218/12 za nasledujúcich podmienok:

- výška úveru 15000 €,

- lehota splatnosti: do 120 mesiacov odo dňa podpisu zmluvy,

- mesačná anuitná splátka 197,40 €,

- počet splátok 120,

- výška úrokovej sadzby 9,9% p.a.,

- RPMN 10,62 % p.a..

Žalobca mal žalovaného listom zo dňa 21.01.2013 upozorniť na jeho omeškanie so splácaním úveru
a listom zo dňa 17.04.2013 vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru. Žalovaný k uvedeným písomnostiam
uviedol, že list zo dňa 17.04.2013 mu doručený bol ale list zo dňa 21.01.2013 mu doručený nebol.

Na základe vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že žalobca poskytol žalovanému
spotrebiteľský úver v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný si povinnosti

vyplývajúce zo zmluvy o úvere neplnil riadne a včas, preto žalobca z dôvodu omeškania žalovaného s
platením splátok pristúpil k tzv. predčasnému zosplatneniu úveru.

Podaním-výzvouzodňa12.03.2015doručenoužalobcovidňa19.03.2015súdvyzvalžalobcu,abysúdu

a) preukázal, že pri zosplatnení úveru bol dodržaný postup podľa § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka,
teda doručenie upozorňujúcej výzvy pred zosplatnením úveru. Žalobca bol zároveň poučený, že ak

uvedené nepreukáže bude súd vychádzať z toho, že k predčasnému zosplatneniu úveru nedošlo,

b) zaslal rozpis všetkých predpísaných splátok v členení na istinu, úroky a poplatky,

c) zaslal v slovenskom jazyku vyhotovenú platobnú históriu žalovaného, z ktorej budú vyplývať
žalovaným zaplatené platby a ich priradenie na zaplatenie istiny, úrok a poplatkov jednotlivých splátok,

d) zaslal v slovenskom jazyku vyhotovenú presnú špecifikáciu ako dospel k sume

- istiny 14150,43 €,

- úrok 2454,24 € (z akej sumy, za aký čas),

- sankčných poplatkov 1674,27 € (z akej sumy a v akej sadzbe),

- poplatkov 60 €.

Požiadavku uvedenú v bode a) žalobca nesplnil a napriek poučeniu súdu návrh na začatie konania

neprispôsobil tomuto poučeniu.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného má súd za to, že k predčasnému zosplatneniu úveru a teda k strate
výhody splátok u dlžníka - žalovaného nedošlo, z dôvodu nedodržania postupu podľa § 53 ods.9
Občianskeho zákonníka (Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so

zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.). Doručenie upomienky totiž žalobca súdu nepreukázal.Podľa § 45 ods.1 Občianskeho zákonníka - Prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu,
keď jej dôjde.

Je notorietou právnej teórie a praxe, že preukázať doručenie písomnosti, musí ten účastník konania,

ktorý z doručenia písomnosti pre seba vyvodzuje priaznivý následok. V danom prípade preukázanie
doručenia písomnosti, z ktorej žalobca vyvodzuje pre seba priaznivé účinky v podobe predčasného
zosplatnenia úveru je práve na žalobcovi. Žalobca však nepreukázal, že by sa takéto listina do
dispozičnejsférydlžníkadostala(bezohľadunato,čisastoutovýzvouoboznámil,alebonie),apretosúd
musí vychádzať z toho, že nebola splnená podmienka nevyhnutná pre vyhlásenie predčasnej splatnosti
úveru bankou - žalobcom. Žalobca dokonca nepreukázal ani odoslanie vyššie uvedenej listiny.

Požiadavku uvedenú v bode b) žalobca ignoroval a výsledok jeho postupu bude uvedený nižšie.

Požiadavku uvedenú v bode c) žalobca splnil iba tak, že zaslal súdu platobnú históriu v anglickom jazyku
s rukou dopísanými poznámky v slovenskom jazyku.

Z tejto platobnej histórie dospel súd k záveru, že na poskytnutý úver mal žalovaný zatiaľ zaplatiť sumu
2250,27 € (istina - 849,57 €, úroky - 1400,70 €).

Požiadavku uvedenú v bode d) podľa pokynov žalobca nesplnil (zaslaná v anglickom jazyku s rukou
písanými slovenským poznámkami a nezrozumiteľná pre osobu inú, ako tú ktorá túto prílohu vytvorila).

Vyčíslením jednotlivých položiek uplatňovanej pohľadávky žalobcom je súd viazaný (§ 153 ods.2 O.s.p.)
azároveňajsvojerozhodnutiemusísmerovaťvovzťahukvyčíslenejpoložkevtomzmysle,čiaprípadne
v akom rozsahu ju priznáva alebo zamieta.

Vo vzťahu k ďalším konaniam, ktorých účastníkom je žalobca, súd tohto opakovane upozorňuje na to,
že vykonanie dôkazu listinou napísanou v inom ako slovenskom alebo českom jazyku jej prečítaním je
neprípustné a také listiny musia byť preložené do jazyka slovenského (NS SR sp. zn. 7 Cdo/16/2013).
Je teda potrebné, aby žalobca predkladal súdu listiny, ktorými navrhuje vykonanie dôkazu v jazyku
slovenskom, prípadne českom.

Podľa § 1 ods.2 zákona č. 129/2010 Z. z . o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov - Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo
obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. - zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ

zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 9 ods.2 zákona č. 129/2010 Z. z. - Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.Podľa § 11 ods.1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. - Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1
a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

V rozsudku zo dňa 27.11.2014 vo veci sp. zn. 7Co/220/2014 Krajský súd v Prešove uviedol - „Jednou
z náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplývajúcou z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ zákona
č. 129/2010 Z. z. je i to, že táto zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. V zmluve

absentuje rozlíšenie jednotlivých splátok na istinu, úroky a iné poplatky a je v nej uvedená len jednotná
suma splátky bez tohto rozlíšenia. Tento nedostatok spôsobuje, že spotrebiteľský úver sa posudzuje
ako bezúročný a bez poplatkov.“

Procesný súd teda robí čiastkový záver, že prejednávaná zmluva o úvere je z dôvodu nedostatku
náležitosti uvedenej v § 9 ods.2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. bezúročná a bez poplatkov.

Súdmávšakzato,ževzmluveabsentujeajnáležitosťvyžadovaná§9ods.2písm.f)zákonač.129/2010

Z. z.

Zmluvatotižneobsahovalapresnéuvedeniedňakonečnejsplatnostiúveru,zaktorýnemožnopovažovať
formuláciu - lehota splatnosti je do 120 mesiacov odo dňa podpisu zmluvy. Zákon č. 129/2010 Z .z.
totiž rozlišuje medzi dobou trvania zmluvy (napr. 120 mesiacov) a medzi termínom konečnej splatnosti
úveru, čo sú rozličné časové údaje. Formu uvedenia konečnej splatnosti žalobcom považuje súd za

nedostatočnú z dôvodu jej neurčitosti a teda netransparentnosti.

Pri odpovedi na otázku spôsobu uvedenia konečnej splatnosti úveru v úverovej zmluve treba vychádzať
z toho, že v spotrebiteľských vzťahoch sa poskytuje spotrebiteľovi zvýšená ochrana. Samotným
východiskom spotrebiteľskej ochrany je potom postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky
nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza

ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšie poznanie práva a
ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky
jednostranne cestou formulárových zmlúv. Zákonodarca sa preto pokúsil vyrovnať túto faktickú
nerovnosť cestou práva a to formou obmedzenia autonómie vôle.

V spotrebiteľskom práve je teda dodávateľ vo fakticky výhodnejšom postavení, pretože má odbornú

prevahu nad spotrebiteľom, ktorému svoje služby poskytuje a preto okrem obmedzení vyplývajúcich z
vyššie uvedeného princípu rovnosti prostriedkov, možno od dodávateľa tiež očakávať, že sa vo vzťahu
k spotrebiteľovi bude chovať v obecnej polohe poctivo. Ak nepostupuje týmto spôsobom, spreneverí
sa dôvere druhého účastníka zmluvného vzťahu v poctivosť svojho konania a takémuto nepoctivému
konaniu nemožno poskytnúť právnu ochranu. V praxi sa zásada poctivosti prejavuje mimo iné tým,

že text spotrebiteľskej zmluvy, obzvlášť ak sa jedná o zmluvu formulárovú, má byť pre priemerného
spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný a logicky usporiadaný.

Procesný súd teda robí čiastkový záver, že prejednávaná zmluva o úvere je z dôvodu nedostatku
náležitosti uvedenej v § 9 ods.2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. bezúročná a bez poplatkov.

Ďalším pre prejednávanú vec podstatným čiastkovým záverom je, že k predčasnému zosplatneniu úveru

nedošlo, z dôvodov nepreukázania skutočnosti vyššie uvedenej.

Ak teda súd dospel k právnemu záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov
a zároveň k záveru, že k jeho predčasnému zosplatneniu (a teda strate výhody splátok) nedošlo, mohol
žalobcovi priznať maximálne dlžnú sumu úveru ku dňu svojho rozhodovania.Tým, že žalobca súdu neoznámil rozpis jednotlivých splátok na istinu, úroky a poplatky, sám zavinil, že
súd nemohol jeho žalobe vyhovieť v rozsahu väčšom ako to urobil, nakoľko nebolo možné zistiť aká je
suma istiny v jednotlivých nezaplatených splátkach a teda aká je dlžná suma istiny a úrokov z omeškania

ku dňu jeho rozhodovania.

Zo žalobcom predložených platobných histórii sa súdu podarilo zistiť iba to, že

a) žalobca bol v omeškaní so sumou 78,45 € od 16.05.2012 do 25.05.2012, pričom túto sumu treba
znížiť o sumu 17,40 € započítanú na úroky, ktorá však mala byť započítaná na zaplatenie istiny, a teda
v omeškaní bol so sumou istiny 61,05 €,

b) žalobca bol v omeškaní so sumou 64,73 € od 18.09.2012 do 19.09.2012, pričom túto sumu treba

znížiť o sumu 20,77 € započítanú na úroky, ktorá však mala byť započítaná na zaplatenie istiny, a teda
v omeškaní bol so sumou istiny 43,96 €.

Súd úrok z omeškania priznal vychádzajúc z ustanovení § 517 ods.1,2 Občianskeho zákonníka a § 3 NV
SR č. 87/1995 Z. z., pričom žalobca požadoval úrok z omeškania vo výške 7% ročne, teda menej ako
bol zákonný úrok z omeškania (a - 9% p. a, b - 8,75% p. a.), preto ho súd priznal v požadovanej sadzbe.

K prejednávanej veci súd ešte uvádza:

Podľa § 101 O.s.p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že
pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny
súdu.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd

rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Uvedené ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku upravujú tzv. procesné bremená, resp.
povinnosti, a to povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť.

Bremeno tvrdenia spočíva v tom, že účastník, ktorý má povinnosť tvrdenia, nesie tiež zodpovednosť za

to, že sa súd skutočne potrebnú rozhodnú skutočnosť dozvie. Ak toto bremeno neunesie, prejaví sa to
z jeho strany negatívne na výsledku sporu.

Dôkazná povinnosť je povinnosť účastníka označiť dôkazné prostriedky k preukázaniu tvrdených
skutočností. Táto povinnosť je sprevádzaná inštitútom dôkazného bremena spočívajúceho v povinnosti
dokazovať skutkové okolnosti predpokladané právnou normou, na základe ktorej účastník uplatňuje

deklarované právo. Pokiaľ sa mu to nepodarí a dôkazné bremeno neunesie, prejaví sa to v procesnej
rovine v podobe neúspechu v spore. Dôkazné bremeno vždy zaťažuje toho účastníka, ktorý má v
konečnej fáze procesu dokázať pravdivosť určitého tvrdenia, ktorým odôvodňuje svoj návrh prednesený
súdu. Odporcu dôkazné bremeno, ani bremeno tvrdenia nezaťažujú vtedy, ak iba žiada nevyhovieť
návrhu.

V civilnom procese platí ďalej tzv. prejednacia zásada. Vo všeobecnosti podľa tejto zásady je
záležitosťou procesných strán, aké predložia skutkové podklady, vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti
rozhodujúce pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy tieto skutočnosti podporujúce je tak výlučne vecou
účastníkov konania a každá zo strán nesie procesnú zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami vnesie
do procesu ten skutkový materiál, ktorý bude v súlade s jej procesnými záujmami. Úspech v spore je

možný len za náležitej podpory legitímnosti nárokov prostredníctvom dôkazov, ktoré strany predložia.
Súd je oprávnený založiť rozhodnutie na skutočnostiach predložených procesnými stranami, a to, čo
strany nepredložia, nemôže brať za základ pre svoje rozhodovanie. Účastníkom konania teda hrozí prinesplnení dôkaznej povinnosti a pri neunesení dôkazného bremena, opierajúc sa o pravidlo „idem est
non esse aut non probari“ (čo nie je dokázané, neexistuje), nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej.

Dôkazné bremeno je teda inštitútom procesného práva, ktoré stíha toho účastníka, v ktorého záujme je

aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a účastníkom tvrdená bola v konaní skutočne
preukázaná. Pravým zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu vydať rozhodnutie i v tých
prípadoch, keď určitá skutočnosť pre spor rozhodná dokázaná nebola, teda keď si súd nemôže urobiť
záver o tom, že určitá skutočnosť je alebo nie je pravdivá. Dôkazné bremeno je teda inštitútom, ktorý
súdu umožňuje rozhodnúť v tzv. dôkaznej núdzi.

V prejednávanej veci žalobca napriek výslovnej požiadavke súdu na predloženie dôkazov v jeho

prospech, tomuto nevyhovel, čím sám výlučne spôsobil, že žalobe nebolo možné vyhovieť vo väčšom
ako vo výroku uvedenom rozsahu, aj keď sa to javilo ako dôvodné.

Na záver súd len podotýka, že v rámci civilného sporového konania nemajú banky žiadne výsostné
postavenie založené na prezumpcii správnosti a dôvodnosti nimi uplatňovaných nárokov (ako si to často
myslia) a nimi predkladané výpisy z bankovej knihy nemajú žiadnu „vyššiu“ dôkaznú hodnotu. Tieto

výpisy totiž samé osebe nepotvrdzujú správnosť v nich uvedených údajov, pretože závisia od správnosti
údajovvstupných.Ajtentoprípadtojednoznačnepreukazuje,nakoľkonapr.údajodlžnejistine14150,43
€, nemôže byť správny, nakoľko táto istina síce môže byť nesplatenou ale splatná povinnosť žalovaného
dlžníka musí byť podstatne nižšia (vo výške istiny ku dňu rozhodovania súdu).

Ak teda banka vystupuje v postavení žalobcu, musí rovnako ako každý iný veriteľ uplatňujúci peňažný

nárok, dôvodnosť tohto nároku do posledného centu preukázať. Zároveň súd vyjadruje počudovanie nad
tým, že žalobcovi spôsobuje problémy preukázať odôvodnenosť uplatneného nároku, napriek poučeniu
súdu aké listiny predložiť treba a ktoré má zároveň výhradne k dispozícii iba žalobca.

Ďalšie vyzývanie a „nútenie“ banky, aby svoj nárok preukázala už možné nebolo, pretože by
predstavovalo porušenie rovnosti účastníkov konania.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods.3 O.s.p. tak, že takmer úplne neúspešný žalobca
na ich náhradu právo nemá, a takmer úplne úspešný žalovaný náhradu trov konania nežiadal.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne
v 3 vyhotoveniach na Okresný súd Prešov, pričom odvolanie musí mať náležitosti uvedené v ust. § 205

ods. 1 a 2 O. s. p..

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.