Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 23, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/691/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113206927
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3113206927.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň
JUDr. Aleny Záhumenskej a JUDr. Viery Škultétyovej v právnej veci navrhovateľa Z. proti odporcovi F.,
zastúpeného U., o zaplatenie 2.899,57 Eur s prísl., na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Trenčín zo dňa 12. júla 2013, č.k. 20C/46/2013-47, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ je p o v i n n ýzaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 219,61

Eur, do rúk zástupcu odporcu, do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal od
odporcu zaplatenia sumy 2.899,57 Eur s úrokom z omeškania 9 % ročne od 14.04.2010 do
zaplatenia, zamietol, keď dospel k záveru, že navrhovateľ nie je v konaní aktívne vecne legitimovaný
domáhať sa proti odporcovi zaplatenia peňažného plnenia na základe zmluvy o dielo. Uviedol, že nebol
preukázaný ani právny dôvod, na základe ktorého by bolo možné návrhu vyhovieť. Konštatoval, že

navrhovateľ sa proti odporcovi domáhal zaplatenia nedoplatku na cene za dielo titulom zmluvy o dielo.
Zmluva o dielo bola uzavretá v januári 2010 medzi odporcom ako objednávateľom a
G. Q., živnostníkom, ako zhotoviteľom. Mala písomnú formu a obsahovala všetky podstatné náležitosti
v zmysle § 631 Občianskeho zákonníka, teda predmet zmluvy, ktorým bola rekonštrukcia bytu odporcu
a dojednanú cenu za dielo. Zmluva bola uzavretá platne. Dielo vykonal G. Q. spolu so
svojimi zamestnancami. Navrhovateľ nepreukázal jeho tvrdenie v návrhu, že odporca súhlasil s tým, aby
záväzok G. Q., živnostníka, zhotoviť dielo prevzal navrhovateľ ako spoločnosť s ručením obmedzeným,

ktorej jediným spoločníkom a konateľom je G. Q.. Odporca toto tvrdenie navrhovateľa
na pojednávaní poprel, nebol si vedomý toho, že by vstúpil do zmluvného vzťahu s navrhovateľom
a skutočnosť, že odporca nedal súhlas k tomu, aby dielo vykonal navrhovateľ, vyplýva aj z listu
manželky odporcu zo dňa 28.04.2010, adresovanému navrhovateľovi ako negatívnu odpoveď na výzvy
navrhovateľa na zaplatenie zvyšku ceny diela. Vyjadrenie odporcu, že prvýkrát sa dostal
do kontaktu s navrhovateľom (spoločnosťou s ručením obmedzeným) až vtedy,

keď mu G. Q. doručil faktúru zo dňa 26.03.2010, na ktorej bol uvedený navrhovateľ ako zhotoviteľ,
potvrdzuje nielen skutočnosť, že v zmluve o dielo nebola žiadna zmienka o navrhovateľovi, ale aj to,
že označenie navrhovateľa ako príjemcu nie je uvedené ani na príjmových pokladničných dokladoch o
úhrade preddavkov na cenu diela zo dňa 01.02.2010, 16.02.2010, 18.02.2010, 05.03.2010, 09.03.2010,
23.03.2010. V tejto súvislosti súd prvého stupňa poukázal na to, že zmluva o dielo obsahuje v čl. 13
bod. 13.3 ustanovenie, podľa ktorého všetky zmeny a doplnky zmluvy je možné vykonať len písomnou
formou. Okrem toho aj Občiansky zákonník v § 40 ods. 1 a ods. 2 stanovuje, že písomne uzavretá

dohoda, v ktorej sa účastníci dohodli, že ju možno zmeniť alebo zrušiť len písomne, sa môže zrušiť alebo zmeniť len písomne. Navrhovateľ však žiadny písomný dodatok k zmluve o dielo
nepredložil a ani jeho písomné uzavretie netvrdil. Tvrdenia navrhovateľa v návrhu o tom, že odporca
už v čase uzavretia zmluvy o dielo vedel, že neuhradí zhotoviteľovi diela cenu za dielo,

nepovažoval za pravdivé, pretože odporca zhotoviteľovi uhradil preddavkovo 11.000 Eur, následne
900 Eur a z predložených výpisov z účtu odporcu je zrejmé, že mal dostatok finančných prostriedkov
aj na úhradu zvyšnej časti ceny za dielo. Túto bol ochotný uhradiť len G. Q., živnostníkovi, s ktorým
podpísal zmluvu o dielo a potom, keď sa v požadovanej cene premietne to, že dodané práce a materiál
mali viaceré nedostatky a vady. Považoval za nevierohodné tvrdenia navrhovateľa, že záväzok

G. Q. zhotoviť dielo prevzal navrhovateľ z dôvodu, že odporca v zmluve o dielo prejavil vôľu, aby cena
bola bez DPH, pričom G. Q. je platiteľom DPH a navrhovateľ nie je platiteľom DPH. Poukázal na to, že
podľa údajov na internetovom portáli Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky je ako platiteľ DPH
registrovaný práve navrhovateľ, nie G. Q., živnostník.

Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal zmeny
napadnutého rozsudku a vyhovenia návrhu. Nesúhlasil s tvrdením odporcu, že nevedel a nebol

oboznámený s tým, že záväzok zo zmluvy prevzal navrhovateľ. Poukazoval na to, že v čase realizácie
rekonštrukcie bytu bol platcom DPH G. Q. - X., IČO XX XXX XXX. Q. prevzal záväzok, aby vyhovel
požiadavke odporcu neúčtovať DPH, v tom čase Q. nebol platcom DPH. Uviedol, že dielo bolo
odovzdané, nemalo žiadne závady, ani nedostatky, bolo osobne prevzaté a podpísané odporcom.
Materiál, ktorý bol do bytu v čase dovolenky odporcu na jeho žiadosť a podľa jeho výberu dodaný, mal

byť uhradený po návrate z dovolenky. Číslo účtu Q. sa nachádza na faktúre prevzatej a podpísanej
odporcom, hodnota materiálu je 905,70 Eur. Súdu prvého stupňa vytýkal neúplné zistenie skutkového
stavu veci.

Odporca sa k podanému odvolaniu vyjadril písomne. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného
súdu ako vecne správny potvrdil. Uviedol, že odvolanie navrhovateľa je pomerne zmätočné, jeho

tvrdenia si odporujú, neobsahujú žiadne skutočnosti, ktoré by mohli založiť zákonné dôvody na podanie
odvolania. Poukazoval na to, že bolo povinnosťou navrhovateľa navrhnúť a označiť dôkazné prostriedky
na preukázanie svojich tvrdení v konaní pred súdom prvého stupňa. Navrhovateľ si túto svoju procesnú
povinnosť v konaní pred súdom prvého stupňa nesplnil, a tým nepreukázal rozhodné skutočnosti, ktoré
v návrhu tvrdil. V konaní neuniesol ani svoje dôkazné bremeno.

Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
ako vecne správny potvrdiť.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno v zmysle ust.
§ 205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod písm. a) až f) citovaného zákonného

ustanovenia.

Navrhovateľ vo svojom odvolaní vytýka súdu prvého stupňa, že neúplne zistil skutkový stav veci
(odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p.), ako aj tú skutočnosť, že súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (odvolací dôvod podľa § 205 ods.
2 písm. d) O.s.p.), avšak z obsahu podaného odvolania nepochybne vyplýva, že súdu prvého stupňa

predovšetkým vytýka nesprávne právne posúdenie veci (odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f)
O.s.p.).

S rozhodnutím súdu prvého stupňa nesúhlasil práve z dôvodu jeho nesprávneho právneho posúdenia
otázky vecnej legitimácie navrhovateľa. Úlohou odvolacieho súdu bolo preto posúdiť, či súd prvého
stupňa v tomto smere na zistený skutkový stav použil správny predpis, a či ho aj správne interpretoval.

Vecná legitimácia, či už aktívna alebo pasívna, sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní
rozumie oprávnenie účastníkov, vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná
legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná
legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Nedostatok vecnej legitimácie vedie k zamietnutiu návrhu

nazačatiekonaniameritórnymrozhodnutím.Zhľadiskaposúdeniavecnejlegitimácieniejerozhodujúce,
či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého
hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je.

V danom prípade bolo teda v zmysle uvedeného povinnosťou navrhovateľa preukázať, že je účastníkom
hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný návrhom uplatnený nárok, to znamenalo dokázať,

že odporcovi vznikla povinnosť zaplatiť navrhovateľovi žalovanú sumu titulom uzavretej zmluvy o dielo.

V preskúmavanej veci zmluva o dielo bola uzavretá medzi účastníkmi, ktorým okrem odporcu bol aj
podnikateľ - fyzická osoba, označená obchodným menom, ktorým je meno a priezvisko, pod ktorým
pri svojej podnikateľskej činnosti vykonáva právne úkony, v danom prípade G. Q. XXX T., XXX XX,
IČO XX XXX XXX, DIČ XXXXXXXXXX. Tento je inou osobou ako navrhovateľ Q., IČO XX XXX XXX,
DIČ XXXXXXXXXX, T. XXX. Navrhovateľ podniká ako právnická osoba s názvom, pod ktorým bola

táto právnická osoba zriadená, ktorej súčasťou obchodného mena je aj dodatok označujúci jeho právnu
formu, t. j. v danom prípade s.r.o. Jedná sa o dva rôzne podnikateľské subjekty. Prechod práv
a povinností navrhovateľ na jeho osobu z predmetnej zmluvy v konaní nepreukázal.

Občianske súdne konanie je ovládané prejednacou zásadou, v dôsledku ktorej povinnosť tvrdiť
skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je zásadne vecou účastníkov konania. Dokazujú sa

len tie skutočnosti, ktoré zostávajú medzi účastníkmi sporné. Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí
podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom
starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci konania.
Platí zásada, že každý z účastníkov preukazuje tie skutočnosti, z ktorých vyvodzuje pre seba priaznivé
právne dôsledky. Neunesenie dôkazného bremena postihuje účastníka nepriaznivým následkom v

podobe neúspechu v spore, pričom právne posúdenie uplatneného nároku spočíva na súde.

Navrhovateľ v danom prípade nepreukázal, že je nositeľom uplatneného práva, jeho aktívnu legitimáciu
z obsahu spisu nemožno vyvodiť, je preto procesne zodpovedný za to, že v konaní preukázané
jeho tvrdenia neboli, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech.
Rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým návrh navrhovateľa zamietol, preto považoval odvolací súd

za správny.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p. a vzhľadom
na úspech odporcu v odvolacom konaní mu bola priznaná náhrada trov konania spočívajúca v trovách
právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu 111,21 Eur + režijný paušál 7,81
Eur a 1 úkon právnej služby - účasť na pojednávaní, na ktorom došlo k vyhláseniu

rozsudku ako jedna polovica tarifnej odmeny

za 1 úkon právnej služby 55,60 Eur + 8,39 Eur režijný paušál + 20 % DPH, spolu 219,61 Eur v zmysle
vyhlášky č. 655/2004 Z. z.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .