Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 21, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 4T/47/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112010563
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Mačura

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8112010563.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Mariánom Mačurom na hlavnom pojednávaní konanom dňa

21. apríla 2015 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. a/ Tr. por. o s l o b o d z u j e obžalovaného X. Q., Z.. XX.XX.XXXX V. X., K. B.
P.Á. Č.. XX, X.,

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov, sp. zn. 2Pv 591/09 zo dňa 23.4.2012 pre prečin
krádeže podľa § 212 ods. 1, 3 písm. a/ Tr. zák., ktorý mal spáchať tak, že

v presne nezistenom čase v období od mesiaca februára 2007 do mesiaca júl 2007 V. L., H.. X. v
priestoroch skladov a predajne prevádzky O. Č. - Q. X. Q. Q. L., R.. H. Č.. XXX, bez jej súhlasu a
vedomia ako vlastníčky, postupne rozpredal rôzny stavený materiál v celkovej sume 194.181,50,- Sk
pričom všetky peniaze získané z predaja staveného materiálu si ponechal pre vlastnú potrebu, čím takto
spôsobil O. Č. celkovú škodu v sume 194.181,50,- Sk (6.445,64 €),

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku poškodenú O. Č.D. - Q. X., Q. Q. L., R.. H. Č.. XXX, odkazuje
s jej nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov podal dňa 23.4.2012 na obvineného X. Q. obžalobu pre prečin
krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, ako je
uvedené v skutkovej vete tohto rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11.4.2013 obžalovaný vyhlásil, že je vo vzťahu ku skutku, ktorý
je mu v obžalobe kladené za vinu, nevinný.

Na základe vyššie uvedeného súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom
obžalovaného X. Q., X. O. Č., Q. P. X., T. Q., X. Q. a ďalších listinných dôkazov.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní poprel, že by sa dopustil konania kladenému mu v obžalobe za

vinu. Uviedol, že niekedy okolo roku 1999 začal koketovať s myšlienkou, že by podnikal a následne sa
rozhodli s poškodenou, že začnú podnikať (2004-2005), každý na svoju živnosť s tým, že poškodená
mu mala vykonávať účtovníctvo a on jej stavebný dozor, aby mohla podnikať v stavebníctve. Podnikali
„spoločne“ v priestoroch bývalého PD E.. Podnikali oficiálne samostatne, ale reálne spoločne, lenúčtovne oddeľovali svoju činnosť. Ľudia v zásade nevedeli, že ide o dva subjekty. Obžalovaný nikdy svoj
tovar nepredával zákazníkom, „predajňa“ stavebného materiálu spravovala poškodená, on „svoj“ tovar
používal na stavebnú a výrobnú činnosť, prípadne niekomu ak predal materiál, tak na „faktúru“, keďže

on registračnú pokladňu nemal na predaj tovaru ako v obchode.
Ak poškodená nebola v práci, obžalovaný vydával tovar i predával na požiadanie poškodenej už od
začiatku ich podnikania. Takto vydával tovar poškodenej na dodacie listy na meno. Uvedené následne
slúžilo pre účtovníctvo a reálne vyplatenie. Keď nebol obžalovaný v areály, tak tovar vydávala „jeho“
chlapom i poškodená. Vždy v ich skladoch bol obžalovaný, alebo poškodená. Bez nich sa tovar nevydal.

Na začiatku ich podnikania mali dobré vzťahy, ale tie sa časom zhoršili. Obžalovaný vinil poškodenú
za zhoršenie ich vzťahov. Každý vydával tovar zo skladov bez kontroly toho druhého. V roku 2006 jeho
podnikateľská činnosť na živnosť ako G. X.-Q. ustala a vysporiadal si vzťahy (sadli si a mimo iné si
účtovne vysporiadali majetok na sklade) s poškodenou, pričom sa začal viac angažovať v synovej firme
J., Q..J..H.. . Skladové priestory poškodenej, obžalovaného i spoločnosti J., Q..J..H.. boli rovnaké a
rozdelené len „pôdorysne“. Do skladu mali prístup obžalovaný, poškodená, zamestnanci L., V., Q., ale i

zamestnanci poškodenej - X. a iní. Po ukončení vykonávania živnosti obžalovaný naďalej predával tovar,
ktorý patril poškodenej a jej následne dodacie listy odkladal do dohodnutej skrinky, od ktorej kľúče mal
i obžalovaný i poškodená. V rokoch 2005 - 2007 sa poškodená mala liečiť ako onkologická pacientka
a keď predával jej tovar, tak jej peniaze ak dostal nechával v tejto skrinke spolu s dodacími listami. Vo
vzťahu k výdajným listom na č. l. 158-179 uviedol, že mnohé sú ňou samé vytvorené. Zároveň uviedol,

že peniaze, ktoré prijal za vydanie materiálu v období od februára 2007 do júna 2007, aj poškodenej
vydal a to pred synom T., napr. i v máji 2007, ale o tom nemá doklady.

Poškodená vypovedala, že s obžalovaným sa v roku 1998 dohodli, že idú podnikať ako dve fyzické
osoby a mali dohodnuté ústne vzťahy, že ona má predajnú činnosť a obžalovaný stavebnú. Sklady mali

spoločné, pritom tovar obžalovaného išiel na zákazky a jej na predaj. Tovar vydával z oboch skladov
obžalovaný, alebo poškodená, neskôr i X., s tým, že pre účely účtovníctva sa to rozlišovalo tak, že
sa na dodací list napísala poznámka X.-Q., alebo Č.. Zo začiatku vzťahy medzi nimi boli dobré, ale
od roku 2005 sa pokazili a to v čase kedy sa stala onkologickou pacientkou. Mali vzájomný prístup
k podnikateľským účtom (takto to fungovalo do roku 2006), pričom problémy nastali v čase, keď do

ich „podnikania“ začal vstupovať obžalovaného syn T. Q.. Vyvrcholilo to tým, že vo februári 2007 jej
obžalovaný povedal, aby sa pozbierala a odišla preč, že pozemky sú jeho Dovtedy chodila do práce
každý deň. Koncom roku 2006 jej obžalovaný povedal, že končí s živnosťou a istým spôsobom si
vysporiadali nejaký tovar (cez faktúry a podobne), pričom poškodená si sama urobila inventúru ku koncu
roka 2006, kde reálny stav v podstate zodpovedal účtovnému. V júny 2007 opäť mala prístup k tovaru na

sklade a mohla chodiť „do práce“, pričom jej mal obžalovaný odovzdať štós dodacích listov, ktoré mala
zaúčtovať do pokladne. Tieto zobrala domov a urobila si z nich kópie. Niektoré boli na spoločnosť J.,
niektoré na poškodenú. Zároveň uviedla, že žiadnu ponuku na vysporiadanie týchto tovarov nedostala
od obžalovaného. Nejaký predaj urobila i v júny, ale za predaj materiálu v období od februára 2007 do
júna 2007 nedostala nič.

Svedok P. X., ako zamestnanec poškodenej vypovedal, že dodacie listy na vydávaný tovar vypisoval
obžalovaný a poškodená a nikto iný. Tovar vydával zriedkavo.

Svedok T. Q., syn obžalovaného zo svojej perspektívy v podstate potvrdil popis skutočností ako ho

prezentoval obžalovaný s tým, že navyše uviedol, že sklad v ktorom sa nachádzal tovar obžalovaného,
poškodenej i firmy J., Q..J..H.., ktorej je konateľom, bol rozdelený len priestorovo, nie fyzicky oddelený.
Istý čas bol splnomocnený poškodenou i na predaj tovaru v jej spoločnosti X., pričom prijímal i platby a
dával ich do pokladne, či na účet spoločnosti poškodenej. Tovar i zo skladu poškodenej bol vydávaný
i ďalšími osobami (J. Q., P. K., K.).

Z listinných dôkazov prečítaných na hlavnom pojednávaní súd zistil, že poškodená viedla k 31.12.2006
účtovný zostatok materiálu na sumu 769.298,70 Sk, pričom k 10.1.2011 viedla účtovný zostatok zásob
v sume 563.039,- Sk.

Vo vzťahu ku skutkovým úvahám, ktoré súd viedol je potrebné uviesť, že žalobca v skutku kladenému
obžalovanému za vinu neuviedol presne aký materiál mal byť z majetku poškodenej predaný, či
odobratý.Z vykonaného dokazovania (výsluchom obžalovaného, jeho syna a v neposlednom rade i poškodenej)
vyplynulo, že ako obžalovaný tak i poškodená podnikali síce každý pod dvojím menom, avšak reálne
ich podnikanie bolo spoločné, vzájomne si pomáhali. Tovar, ktorý mali na skladoch účtovne rozdelený

sa nachádzal v jednom spoločnom priestore a nebol fyzicky oddelený a to ani neskôr vo vzťahu k
materiálu spoločnosti J., Q..J..H.. Súčasťou vzájomnej pomoci bolo i vydávanie tovaru „patriaceho“
účtovne, či už poškodenej, alebo obžalovanému. Rovnako súd nemal pochybnosti, že do skladu zásob
mali prístup nielen obžalovaný s poškodenou, ale i ich zamestnanci. Je nutné uviesť, že z celého
dokazovania nevyplynulo, že by v spoločnosti boli funkcie skladníkov, či zamestnancov s hmotnou

zodpovednosťou. Stav zásob je nepochybne preukázaný len účtovne a nie fyzicky počas rozhodných
období a tak nebolo bez dôvodných pochybností ustálené, aký tovar bol reálne v čase neprítomnosti
poškodenej na pracovisku obžalovaným predaný. Poškodená tvrdila, že obžalovaný jej po jej „návrate“
na pracovisko v júny 2007 mal odovzdať dodacie listy, na ktorých bol tento tovar vydávaný a že z
nich si urobila kópie, pričom o tomto sa zdôveria i svedkyni X. Q., ktorej výpoveď jej tvrdenia vyvrátila,
keďže uviedla, že ona o žiadnych dodacích listoch nič nevie, že jej pomáhala „len“ s prekontrolovaním

účtovných dokladov pre počítanie DPH.
Z listinných dôkazov - dodacích listov nebolo možné spoľahlivo uviesť, ktoré vypisoval obžalovaný a
ktoréinéosoby,keďževzhľadomnatúskutočnosť,žecyklostylovanédokumenty-výdavkové,čidodacie
listy boli voľne prístupné mnohým zamestnancom, vrátane obžalovaného a poškodenej.

V tomto prípade stáli proti sebe v zásade dve verzie priebehu skutku. Jedna prezentovaná obžalovaným
ohľadne toho, že pokiaľ vydával nejaký tovar a prijal nejaké peniaze, tak tieto aj poškodenej odovzdal.
Na druhej strane je tu dané tvrdenie poškodenej, že za tovar, ktorého vydanie zo strany obžalovaného
namietala, od neho nedostala žiadne plnenie.

Priustaľovanípriebehuskutkusúdnemôžeuveriťjednejverzii,lenpretoženeverídruhej.Priebehskutku
musí byť preukázaný bez dôvodných pochybností. V danom prípade je nutné prisvedčiť, že reálne mohla
prebehnúť ako jedna verzia tak i druhá, pričom prvá verzia je potvrdzovaná obžalovaným a jeho synom
a druhá poškodenou.

Za takejto situácie súd nemal bez dôvodných pochybností preukázaný priebeh skutku ako bol
obžalovanému kladený za vinu a rovnako ani priebeh skutku, ako bol prezentovaný obžalovaným.
Dôkazy, ktoré boli v konaní zabezpečené a vykonané vo svojom súhrnne nevylučovali, či nepotvrdzovali
možný priebeh verzie skutku, či už obžalovaného, alebo prokuratúry (verzia poškodenej), pričom je
nutné povedať, že najväčšie pochybnosti mal súd vo vzťahu k ustaľovaniu, aký reálne materiál sa na

sklade poškodenej nachádzal a aký mal byť v žalovanom období predaný a či vôbec platby za tento
tovar nastali.

Hlavným tvrdením v obžalobe prokurátora, ktoré sa kládlo obžalovanému za vinu, bolo, že v presne
nezistenom čase v období od mesiaca februára 2007 do mesiaca júl 2007 V. L., H.. X. v priestoroch

skladov a predajne prevádzky O. Č. - Stavebniny X. Q. Q. L., R.. H. Č.. XXX, bez jej súhlasu a
vedomia ako vlastníčky, postupne rozpredal rôzny stavený materiál v celkovej sume 194.181,50,- Sk
pričom všetky peniaze získané z predaja staveného materiálu si ponechal pre vlastnú potrebu, čím takto
spôsobilO.Č.celkovúškoduvsume194.181,50,-Sk(6.445,64).Súdmalzapreukázanébezdôvodných
pochybností, že obžalovaný predával - vydával tovar patriaci poškodenej s jej súhlasom, a nemal za

preukázané, že by tento súhlas poškodená odvolala. Bol to štýl podnikania obžalovaného a poškodenej
najmä v časoch kedy ich vzťahy neboli zaťažené a boli bezproblémové. Avšak nemal za preukázaný
najmä rozsah tohto predaja a už vôbec nie, že by si prípadne prijaté platby obžalovaný ponechal a to
vzhľadom na to, že ako bolo vyššie uvedené stálo proti sebe len tvrdenie proti tvrdeniu, pričom to nebolo
podporované žiadnymi inými dôkazmi a ako už bolo vyššie naznačené uveriť jednej verzii skutku, len

preto, že neveríme druhej je neprijateľné.

Na základe takto vykonaného dokazovania a vyššie uvedených skutkových úvah mal súd za to, že v
konaní nebolo dokázané, že skutok (vyššie uvedená podstata skutku) sa stal a preto obžalovaného
podľa § 285 písm. a/ Tr. por. oslobodil spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov.

Keďže poškodená si riadne a včas uplatnila náhradu škody, tohto podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku
súd odkázal s jej nárokom na občianske súdne konanie.Súd navyše tomuto rozsudku uvádza, že ustaľovanie skutku s takým odstupom času je samo o
sebe obtiažne, najmä za situácie, ak v rozhodnom čase sporu zúčastnené strany „fungovali“ na báze
korektných vzťahov a „dobrého slova“ a zanedbávali formálne vedenie podnikania a tak súd vychádza

najmä z výpovedí zúčastnených strán a svedkov. V prípade, ak súd dané dve v zásade rovnocenné
verzie priebehu skutku platí zásada v pochybnostiach v prospech obžalovaného a preto súd rozhodol,
ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia. Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlási v neprítomnosti

takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolaním môže napadnúť rozsudok obžalovaný
pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním
napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh,
pokiaľ to nie je proti jeho vôli. Poškodený môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku
o náhrade škody. Odvolanie je treba podať na súde, proti ktorému rozsudku smeruje, a to v štyroch

vyhotoveniach.