Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 15, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/186/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612206738
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Šepták

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5612206738.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Šeptáka

a členov senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a Jany Urbanovej, v právnej veci navrhovateľa: I. H., nar.
XX.XX.XXXX, so bytom R. XX, F. C., štátny občas SR, zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr. Marcel
Mašan, s. r. o., Školská 257, Veľký Slávkov, adresa na doručovanie písomností Hviezdoslavova 2,
Poprad, IČO: 36 858 935, proti odporcovi: Slovenská republika - zastúpená Ministerstvom spravodlivosti
SR, so sídlom Bratislava, Župné námestie č. 13, v konaní o náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím,oodvolaníodporcuprotirozsudkuOkresnéhosúduLiptovskýMikulášč.k.4C/99/2012-172
zo dňa 23. mája 2014 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k.

4C/99/2012-193 zo dňa 29. januára 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 4C/99/2012-172 zo dňa 23. mája 2014 v spojení s
dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 4C/99/2012-193 zo dňa 29. januára 2015
vo výroku, ktorým zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškania vo výške 9% ročne zo
sumy 2 736,32 Eur od 10.06.2012 do zaplatenia p o t v r d z u j e .

V nenapadnutej časti z o s t á v a rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý.

O trovách odvolacieho konania r o z h o d n e súd prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Liptovský Mikuláš zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi úroky
z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 2 736,32 Eur od 10.06.2012 do zaplatenia. Žalobu o zaplatenie
9% úroku z omeškania ročne zo sumy 2 736,32 Eur od 26.11.2011 do 08.06.2012 zamietol. Tiež žalobu o
zaplatenie 9% úroku z omeškania ročne zo sumy 2 736,32 Eur za deň 09.06.2012 zamietol. Rozhodnutie
o trovách konania si vyhradil na dobu do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že v prejednávanej veci bol odporca právoplatným rozsudkom
Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 4C/99/2012-72 zo dňa 12.10.2012 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu Žilina č. k. 8Co/19/2013-111 zo dňa 26.04.2013 zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi sumu
2 736,32 Eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, a to titulom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím - v danom prípade uznesením o začatí trestného stíhania pre trestný čin
skrátenia dane a poistného a trestný čin neodvedenia dane a poistného. Rozsudkom Okresného
súdu Liptovský Mikuláš č. k. 1T/12/2006 zo dňa 03.11.2009 v spojení s uznesením Krajského súdu v

Žiline sp. zn. 3To/38/2010 bol navrhovateľ oslobodený z pod obžaloby pre trestný čin skrátenia dane
a poistného podľa § 148 ods. 3 Trestného zákona účinného od 01.01.2006 a trestný čin neodvedenia
dane a poistného podľa § 148a ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona účinného od 01.01.2006
lebo nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol obžalovaný stíhaný. Po právoplatnom skončeníkonania o zaplatenie žalovanej istiny (v ktorom bol navrhovateľ úspešný) predmetom ďalšieho konania
zostalo uplatňované príslušenstvo. Otázka pasívnej legitimácie odporcu a zastupujúceho orgánu štátu,
ktorým je Ministerstvo spravodlivosti SR už bola ustálená v predchádzajúcom konaní. Z vykonaného

dokazovania mal prvostupňový súd za preukázané, že navrhovateľ listom zo dňa 25.11.2011 (č.
l. 32 spisu) požiadal odporcu o prerokovanie nároku na náhradu škody. Odporca listom zo dňa
08.06.2012 (č. l. 34 spisu) navrhovateľovi oznámil, že jeho podanie zo dňa 25.11.2011 mu bolo doručené
dňa 09.12.2011 a že nie je orgánom príslušným na predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody, čím jeho žiadosť považuje za vybavenú. Navrhovateľ si uplatňoval voči odporcovi právo na

zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9% ročne od 26.11.2011 do zaplatenia. Okresný súd priznal
navrhovateľovi úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po uplynutí šesť mesačnej lehoty odo dňa
podania žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorá bola odporcovi doručená
dňa 09.12.2011. Uvedenú skutočnosť navrhovateľ nespochybnil, preto si súd osvojil skutkové zistenia
založené na zhodnom tvrdení účastníkov konania (§ 120 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len
O.s.p.). Šesťmesačná lehota uplynula dňa 09.06.2012, preto prvostupňový súd uplatnené úroky z

omeškania priznal navrhovateľovi odo dňa nasledujúceho t.j. od dátumu 10.06.2012 do zaplatenia. V
zmysle § 10 Zákona č. 58/1969 Zb. by sa štát ako osoba, ktorá zodpovedá za škodu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím dostala do omeškania až v prípade, ak by si svoju povinnosť nahradiť škodu
spôsobenú nezákonným rozhodnutím nesplnila včas t.j. do šiestich mesiacov odo dňa podania žiadosti
o predbežné prerokovania nároku na náhradu škody (uznesenie Ústavného súdu SR z 10.10.2012 sp.

zn. II.ÚS/403/2012). Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR 21.12.2010 sp. zn. 2Cdo/48/2010, podľa §
10 Zákona č. 58/1969 Zb. ak ústredný orgán neuspokojí nárok poškodeného do šiestich mesiacov odo
dňa podania žiadosti, môže sa poškodený domáhať priznanie nároku alebo jeho neuspokojenej časti na
súde.Zuvedenéhovyplýva,žeštátjepovinnýnahradiťškodunajneskôrdošesťmesiacovododňa,kedy
poškodený nárok riadne uplatnil postupom podľa § 10 citovaného zákona. Márnym uplynutím tejto lehoty

sa štát ako dlžník zo zodpovednostného právneho vzťahu (§ 489 Občianskeho zákonníka) dostáva
do omeškania, a tak najskôr odo dňa nasledujúceho po uplynutí šesťmesačnej lehoty ho postihuje
povinnosť zaplatiť poškodenému veriteľovi tiež úroky z omeškania. Preto záver krajského súdu, že
„až rozhodnutím odvolacieho súdu vznikne žalovanému štátu povinnosť zaplatiť žalobcovi škodu“ je
v rozpore s citovanými zákonnými ustanoveniami a porušuje princíp rovnosti, vyplývajúci pre subjekty

občianskoprávnych vzťahov z ustanovenia § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V súdenom prípade súd
nemaldôvododchýliťsaodkonštantnejjudikatúryapriznaťnavrhovateľoviuplatnenéúrokyzomeškania
až odo dňa nasledujúceho po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš
č.k. 4C/99/2012-72 zo dňa 12.10.2012. Obe rozhodnutia sú uvedené v publikácii Judikatúra vo veci
zodpovednosti štátu vydavateľstva Iura Edition, spol. s r.o., Bratislava, ročník 2013. Výška priznaného

úroku z omeškania zodpovedá ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 ods. 1
Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom ku dňu omeškania.
Rozhodnutie o trovách konania si okresný súd vyhradil na samostatné uznesenie do 30 dní od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, a to vzhľadom na dva uplatnená nároky navrhovateľom.

Proti vyššie uvedenému rozsudku podal odporca odvolanie, na základe ktorého odvolací súd žiadal,
aby napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Prvostupňovému
súdu vytýkal nesprávne právne posúdenie veci ako aj odňatie možnosti konať pred súdom. V ďalších
podrobnostiach odvolateľ uviedol, že okresný súd pri odôvodňovaní rozhodnutia, ktorým priznal
navrhovateľovi právo na náhradu úrokov z omeškania neprípustným spôsobom pracoval s judikatúrou,

keď judikatúru, ktorú považoval za vhodnú citoval ale ostatnú a rovnako dôležitú zamlčal, lebo ju
ani nespomenul, hoci odporca opakovane poukazoval aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 7MCdo 16/2011 zo dňa 27.09.2012, podľa ktorého splatnosť pohľadávky z titulu náhrady škody
nastane až rozhodnutím súdu vo veci samej. Akceptovať judikatúru totiž znamená akceptovať ju ako
celok, teda aj s názormi, ktoré nemusia pre rozhodnutie v danej veci vyhotovať, ale súd sa musí s

nimi logicky a presvedčivo vysporiadať podľa § 157 ods. 2 O.s.p.. Pretože skutočnosť, že súd bez
vysvetlenia opomenul pre účastníka konania priaznivú judikatúru, sama o sebe významne oslabuje
presvedčivosť písomného vyhotovenia jeho rozsudku, taktiež ide o jav, ktorý oslabuje predvídateľnosť
súdneho rozhodnutia a preto ju v rozhodovacej praxi okresného súdu nemožno tolerovať. Okrem toho,
ťažko možno hovoriť o konštantnej judikatúre, ak jedno rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z roku 2010

odporuje inému rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR v roku 2012. Odvolateľ vyslovil presvedčenie, že
navrhovateľ nemá právo na zaplatenie úroku z omeškania, pretože v čase rozhodnutia súdu dlh nebol
splatný, keďže výška nároku navrhovateľa závisela od rozhodnutia súdu. Odporca sa preto nemohol
dostať do omeškania s plnením peňažného záväzku skôr, než mu bolo známe či nejaká škoda skutočnevznikla, a či za ňu zodpovedá. Uplynutie šesť mesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku
preto nemalo žiadny vplyv na splatnosť pohľadávky na náhradu škody, keďže po uplynutí tejto lehoty
nebola nielenže známa výška náhrady škody, ale ani to, či odporca skutočne za prípadnú škodu

zodpovedá. Záver okresného súdu podľa ktorého sa odporca po márnom uplynutí šesť mesačnej
lehoty na predbežné prerokovanie náhrady škody dostal do omeškania, považuje odporca vo svetle
vyššie uvedeného za nesprávny. Za tejto situácie možno uzavrieť, že ak škoda ešte nevznikla, dlh
ešte nie je splatný, preto nemôže byť odporca v omeškaní a navrhovateľ nemá právo na zaplatenie
úroku z omeškania. Z uvedeného je zrejmé, že rozhodnutie okresného súdu spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Odňatie možnosti na konanie pred súdom odvolateľ videl v tom, že odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia nespĺňa náležitosti podľa § 157 ods. 2 O.s.p.. Odôvodnenie rozhodnutia
okresného súdu je podľa odporcu nedostatočné a nepreskúmateľné a to pre absenciu dôvodov. Ako
ďalší odvolací dôvod odporca uviedol, opomenutie okresného súdu, ktorý odporcovi nezaslal zápisnicu z
pojednávania konaného dňa 23.05.2014, hoci o to odporca výslovne požiadal. Napokon odvolateľ vytkol
okresnému súdu, že nerozhodol o celom predmete sporu, keď výrokom rozhodol o uplatnených úrokoch

z omeškania za obdobie od 26.11.2011 do 08.06.2012 a od 10.06.2012 do zaplatenia. Nerozhodol
však o úroku z omeškania za deň 09.06.2012, teda nie je zrejmé, či úrok z omeškania za tento deň
navrhovateľovi priznal, alebo návrh v tejto časti zamietol. Vzhľadom k uvedenému, preto odporca
navrhol, aby okresný súd v súlade s § 166 ods. 1 vydal dopĺňajúci rozsudok.

Navrhovateľ v podanom vyjadrení zo dňa 10.07.2014 odvolací súd žiadal, aby rozsudok okresného súdu
v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil. V celom rozsahu zotrval na doposiaľ produkovaných
tvrdeniach.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania

(§ 204 ods. 1, § 201 O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré je možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§
201 O.s.p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O. s. p., bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z
dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) rozsudok okresného súdu v napadnutej časti podľa
§ 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil, a to z nasledovných dôvodov:

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo a
vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania tak odvolateľ - odporca, ako aj v podanom
vyjadrení navrhovateľ konštatuje, že prvostupňový súd vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil

skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 132
O. s. p. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil,
a preto s poukazom na citované ust. § 219 ods. 2 O. s. p., keďže sa v celom rozsahu stotožnil s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov
(rozhodnutie odvolacieho súdu zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku prvostupňového

súdu, s ktorým tak tvorí jeden celok).

Pokiaľ sa týka odvolacích námietok, odvolací súd uvádza, že odporca neuviedol žiadne také okolnosti,
na základe ktorých by odvolací súd videl dôvody pre zmenu napadnutého rozhodnutia. Všetky ním
produkované tvrdenia, ktorými sa bránil vo vzťahu k veci samej (navrhovateľ nemá právo na zaplatenie

úroku z omeškania, pretože v čase rozhodnutia súdu dlh ešte nebol splatný) boli známe už v
prvostupňovom konaní, pričom v dostatočnej miere, zrozumiteľne a presvedčivo sa s nimi vysporiadal
už okresný súd.

Odvolací súd tiež poukazuje na to, že právna úprava neurčuje, ako má súd dôkazy hodnotiť, uvádza

len, že súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy tak, aby bola súčasne dodržaná právna úprava, formálna
logika a aby rozhodnutie, resp. jeho odôvodnenie vychádzalo a opieralo sa o zistený skutkový stav,
čo v danom prípade bolo splnené. Do obsahu práva účastníka občianskeho súdneho konania vyjadriť
sa k všetkým vykonaným dôkazom v zmysle čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky nepatrí vyjadrovaťsa k spôsobu hodnotenia súdom vykonaných dôkazov, prípadne dožadovať sa ním navrhovaného
spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 98/1997). V danom prípade prvostupňový súd v
odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol stanoviská procesných strán a ich argumentáciu, rozhodujúce

skutočnosti, z ktorých vychádzal, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval a z ktorých vyvodil jasný,
jednoznačný a presvedčivý právny záver, že odporca sa po márnom uplynutí šesť mesačnej lehoty
na predbežné prerokovanie náhrady škody dostal do omeškania, a preto je povinný podľa § 10 zák.
č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánom štátu alebo jeho nesprávnym úradným
postupom zaplatiť navrhovateľovi aj príslušenstvo z uplatňovanej náhrady škody - úroky z omeškania,

a to odo dňa nasledujúceho po uplynutí 6-mesačnej lehoty. Podľa citovaného zákonného ustanovenia,
ak ústredný orgán neuspokojí nárok poškodeného do 6 mesiacov odo dňa podania žiadosti môže
sa poškodený domáhať priznania nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Tak ako správne
poznamenal okresný súd, márnym uplynutím tejto lehoty sa štát ako dlžník zo zodpovednostného
právneho vzťahu dostáva do omeškania, a tak najskôr odo dňa nasledujúceho po uplynutí 6-mesačnej
lehoty ho postihuje povinnosť zaplatiť poškodenému veriteľovi tiež úroky z omeškania (k tomu porovnaj

rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 48/2010 zo dňa 21. decembra 2010).

Pokiaľ sa týka ďalších odvolacích námietok, v zmysle ktorých odporca namietal odňatie možnosti na
konanie pred súdom (čo videl v nedoručení zápisnice o pojednávaní zo dňa 23. mája 2014) a ďalej v
tom, že okresný súd nerozhodol o celom predmete konania, ani tieto odvolací súd nepovažoval za také,

ktoré by mali viesť či už k zmene alebo zrušeniu napadnutého rozhodnutia.
Vo vzťahu k nedoručeniu zápisnice o pojednávaní je potrebné uviesť, že odporca podaním zo dňa 22.
mája 2014, ktorým ospravedlňoval svoju neprítomnosť na pojednávaní, súčasne požiadal o doručenie
zápisnice z pojednávania. Aj keď z obsahu spisového materiálu nie je zrejmé, či predmetná zápisnica
bola naozaj odporcovi doručená, jej nedoručenie odvolací súd nepovažoval za takú skutočnosť, ktorá by

odôvodňovala záver o odňatí možnosti na konanie v neprospech odporcu. Odporca bol na pojednávanie
dňa 23. mája 2014 riadne predvolaný - predvolanie na termín prevzal dňa 16.04.204, na pojednávanie
sa nedostavil, svoju neprítomnosť ospravedlnil, keď súhlasil s prejednaním veci aj bez jeho účasti. O
odročenie pojednávania nepožiadal. Samotné pojednávanie predmetného dňa okresný súd vykonal
v neprítomnosti účastníkov konania, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi. Z vyššie

uvedeného postupu vyplýva, že odporca mal možnosť zúčastniť sa na pojednávaní, prednášať svoje
tvrdenia a dôkazy. Vyhlásený rozsudok okresného súdu mu bol tiež riadne doručený, a to dňa 23. júna
2014. Za daného stavu v okolnostiach prípadného nedoručenia zápisnice o pojednávaní zo dňa 23. mája
2014 odvolací súd nevidel dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku v dôsledku vytýkaného odňatia
možnosti na konanie pred súdom.

Napokon, čo sa týka pochybenia spočívajúceho v nerozhodnutí o celom predmete konania,
prvostupňový súd tento nedostatok ešte pred právoplatným skončením veci napravil, a to vydaním
dopĺňajúceho rozsudku v zmysle pokynu vysloveného krajským súdom zo dňa 28. novembra 2014.

Ak aj odvolateľ poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7NCdo 16/2011 zo dňa

27.09.2012, podľa ktorého splatnosť pohľadávky z titulu náhrady škody má nastať až rozhodnutím
súdu vo veci samej, odvolací súd uvádza, že v citovanom rozhodnutí Najvyšší súd takýto právny
záver nevyslovil. Uviedol len viacero názorov vyplývajúcich z doterajšej judikatúry, medzi inými tiež ten,
„...že právo na náhradu škody vôbec nevznikne, kým poškodený má možnosť žiadať najprv vydanie
bezdôvodného obohatenia, a to až do uplynutia premlčacej doby pre jeho vydanie, a že splatnosť

pohľadávky z titulu náhrady škody nastane až rozhodnutím súdu vo veci samej (viď Zborník IV, str. 423,
Najvyšší súd SR, sp. zn. 4Cz 110/84 zo dňa 16. apríla 1985, tiež rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
4Cdo 199/2005)....“. Konkrétne sa predmetnej problematike Najvyšší súd SR v odvolateľom uvádzanom
rozhodnutí nevyjadril. Preskúmavané rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4Co/6/2010 zo
dňa 23. septembra 2010 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v podstate z dôvodu, „...že v konaní

došlo k procesnej vade, v zmysle § 237 pís. f) O.s.p. v dôsledku čoho už nemal právnu možnosť
skúmať či konanie je postihnuté aj inou vadou, majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a či
mimoriadnym dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v spojení s potvrdeným rozhodnutím
súdu prvého stupňa spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Posúdeniu preto nepodrobil otázky
správnosti výkladu použitých ustanovení zák. č. 58/1969 Zb., vecnej i pasívnej legitimácie žalovanej a

záverov vzniku zodpovednosti za uplatnenú škodu...“.

Podľa názoru odvolacieho súdu napadnutý rozsudok okresného súdu v spojení s jeho doplnením
zodpovedá všetkým požiadavkám kladeným na zákonné rozhodnutie podľa § 157 ods. 2 O.s.p..Prvostupňový súd sa dôsledne zaoberal so všetkými otázkami, ktoré boli rozhodujúce v prejednávanej
veci, pričom svoje závery riadnym spôsobom odôvodnil. Za porušenie základného práva zaručeného v
článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v žiadnom prípade nemožno považovať to, že okresný

súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa.

Záverom odvolací súd uvádza, že pokiaľ prvostupňový súd v dôvodoch svojho rozhodnutia na str. 4
uvádza, že „...záver krajského súdu je v rozpore s citovanými zákonnými ustanoveniami a porušuje
princíp rovnosti, vyplývajúci pre subjekty občiansko-právnych vzťahov z ust. § 2 ods. 2 Občianskeho

zákonníka...“, jedná sa o dôvody rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 48/2010 vo vzťahu k
veci vedenej na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 16Co 332/2009. V danom preskúmavanom
prípade, hoci odvolací súd dvakrát zrušil výrok o príslušenstve pohľadávky ani v jednom zo svojich
rozhodnutí nevyslovil pre prvostupňový súd záväzný právny názor. Predchádzajúce rozhodnutia
okresného súdu boli zrušené v podstate z dôvodu ich nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov.

Vozvyšnejčasti,vktorejokresnýsúdžalobuozaplatenie9%úrokuzomeškaniaročnezosumy2736,32
Eur od 26.11.2011 do 08.06.2012 zamietol a tiež zamietol žalobu o zaplatenie 9% úroku z omeškania
ročne zo sumy 2 736,32 Eur za deň 09.06.2012 zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý, keďže
nebol napadnutý odvolaním.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 4 O. s. p.. Podľa tohto
ustanovenia ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo
rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3 O. s. p., o trovách odvolacieho
konania rozhodne súd prvého stupňa.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .