Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 8, 2015

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 14C/52/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213204843
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2015:4213204843.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci navrhovateľa:

SPP- distribúcia, a.s., Mlynské Nivy 44/b, Bratislava, IČO: 35 910 739 proti odporcovi: G. F., nar.
XX.XX.XXXX, bytom I. F. XXXX/XX, F., v konaní zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Roman
BLAŽEK, s.r.o., Pohraničná 4, Komárno, o zaplatenie 5.442,49 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi k rukám jeho právneho zástupcu náhradu trov konania
titulom zaplateného súdneho poplatku za odpor sumu vo výške 326,50 € a titulom trov právneho
zastúpenia sumu vo výške 851,72 €, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným súdu 8.3.2013 domáhal uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť mu

sumu 5.442,49 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy počnúc od 21.3.2012
do zaplatenia ako aj náhradu trov konania na tom skutkovom základe, že odporca na odbernom mieste,
ktoré je miestom jeho bydliska, neoprávnene odoberal v období od 19.2.2011 do 16.2.2012 zemný plyn,
čím mu spôsobil škodu. Túto si uplatnil výpočtom vychádzajúc z vyhl. č. 155/2005 Z.z. vo výške 5.442,49
€.

Súd vo veci vydal dňa 17.4.2013 platobný rozkaz č.k. 10Ro/153/2013-28, proti ktorému podal odporca
včas odpor následkom čoho došlo k zrušeniu platobného rozkazu. Odporca v podanom odpore
namietal dôvodnosť podaného návrhu na začatie konania, keď namietal tvrdenie navrhovateľa ohľadne

manipulácie s meradlom a taktiež o neoprávnenom odbere zemného plynu. Poukázal na záver
znaleckého posudku, podľa ktorého neboli zistené žiadne mechanické zásahy do celistvosti plomby ani
stopy po násilnej manipulácii. Poukázal tiež na to, že v spornom období sa zdržiaval v mieste svojho
bydliska len minimálne, pričom režim kotla bol nastavený cielene na šetrenia. Písomným podaním zo
dňa 7.5.2013 odporca doplnil, že podozrenie plynárov o neoprávnenom odbere plynu vyplynulo z jeho
nízkej spotreby (keďže zálohové platby prevyšovali sumu skutočnej spotreby), pretože to konštatovali
ešte predtým, ako vôbec videli plynomer. Taktiež poukázal na to, že v spornom období uzavrel zmluvu

o dodávke plynu s iným dodávateľom, čo tiež podľa jeho názoru mohla byť skutočnosť dôležitá pre
obvinenie navrhovateľa z neoprávneného odberu plynu.

Navrhovateľ vo vyjadrení k podanému odporu uviedol, že dňa 16.2.2012 bola na odbernom mieste
vykonaná kontrola určeného meradla pre podozrenie na pokles spotreby odporcu. Počas kontroly
nadobudol zamestnanec navrhovateľa podozrenie z porušenia zabezpečenia určeného meradla, pretov prítomnosti odporcu odmontoval meradlo a toto bolo zaslané znalcovi za účelom znaleckého
dokazovania. Na základe požiadavky navrhovateľa vypracoval znalec znalecký posudok č. 9/PL-2012
dňa 25.2.2012. V znaleckom posudku znalec konštatoval, že optickým skúmaním označení, ktoré boli

vytvorené čeľusťami plombovacích klieští zistil obsahovú, tvarovú a rozmerovú podobnosť odtlačkov s
kontrolnými odtlačkami, nie však ich tvarovú a rozmerovú zhodu, ako ani individuálnu zhodu špecifických
znakov týchto odtlačkov. Z tohto záveru znalca dospel navrhovateľ k záveru, že sporné odtlačky
plombovacích klieští neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja. Ďalej poukázal na znenie § 59
ods. 1 písm. d) zákona o energetike, podľa ktorého odporca objektívne zodpovedá za odber zemného

plynu určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Pri
výpočte výšky škody potom postupoval podľa vyhl. č. 155/2005 Z.z. a škodu vyčíslil na sumu 5.442,49 €.

Súdvecprejednal,keďvovecivykonaldokazovanievýsluchompoverenéhozamestnancanavrhovateľa,
odporcu, oboznámením obsahu listín nachádzajúcich sa v spise, a to fotografií, zápisu zo dňa 16.2.2012,
montážneho listu meradla zo dňa 16.2.2012, vyfakturovania škody zo dňa 5.3.2012, neoprávneného
odberu plynu zo dňa 5.3.2012, výpočtu škody zo dňa 5.3.2012, faktúry č. 9000132095, znaleckého

posudku č. 9/PL-2012, platobného rozkazu č.k. 10Ro/153/2013-28 zo dňa 17.4.2013, odporu, podania
odporcu zo dňa 7.5.2013, vyjadrenia k odporu zo dňa 8.8.2013, fotografií, obsahu pripojeného
vyšetrovacieho spisu, najmä uznesenia zn. ČVS: ORP-240/KN-KN-2012VS zo dňa 22.6.2012 a
uznesenia zn. 2Pv 328/12-7 zo dňa 30.7.2012, opravnej faktúry č. 7401146794, opravnej faktúry
č. 7412762954, vyúčtovacej faktúry č. 7413731498 spolu s kópiou poštového poukazu, faktúry č.

3313131270, vyúčtovania za obdobie od 1.1.2012 do 18.2.2013 a ostatných ku spisu pripojených listín,
prečítaním, a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Odporca bol v spornom období od 19.2.2011 do 16.2.2012 odberateľom zemného plynu na odbernom
mieste: A. XXXX/XX,. F.. Dňa 16.2.2012 zamestnanec navrhovateľa vykonal na odbernom mieste
kontrolu plynomeru, keď podľa zápisu vyhotoveného pri kontrole plynomeru dňa 16.2.2012 vzniklo u

neho podozrenie na poškodenie a falšovanie OZ číselníka. Následne bolo meradlo demontované a
zaslané na expertízu. Podľa znaleckého posudku č. 9/PL-2012 vypracovaného Ing. Petrom Leškom
dňa 25.2.2012, bolo znalcovi predložené meradlo - plynomer výr. č. 6704131. Znalec z tohto zariadenia
demontoval olovenú plombu a zistil, že na jednej strane plomby bolo označenie „10“ a na druhej strane
časť z označenia „M41“. Optickým skúmaním označení zistil obsahovú zhodu, tvarovú a rozmerovú

podobnosť sporných odtlačkov s kontrolnými odtlačkami, nie však ich tvarovú a rozmerovú zhodu
ako ani individuálnu zhodu špecifických znakov týchto odtlačkov,. Optickým skúmaním plomby nezistil
mechanické zásahy do celistvosti plomby ako ani mechanoskopické stopy po násilnej manipulácii.
Odtlačok čeľuste s označením „M41“ bol mierne poškodený - zdeformovaný. Na základe uvedeného
je možné podľa znalca s veľkou pravdepodobnosťou predpokladať, že sporné odtlačky čeľustí

plombovacích klieští a kontrolné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja. Následne
na základe znaleckého posudku navrhovateľ uskutočnil výpočet škody, ktorá mu mala byť spôsobená
neoprávneným odberom plynu, ktorú stanovil vo výške 5.442,49 €. Podľa výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom plynu - kategória obyvateľstvo zo dňa 5.3.2012, suma 5.442,49 € pozostáva zo
škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu za obdobie od 19.2.2011 do 16.2.2012 vo

výške5.181,94€aznákladovnazaisťovanieneoprávnenéhoodberuvovýške260,55€.Uvedenúškodu
navrhovateľ vyúčtoval odporcovi faktúrou č. 9000132095 vystavenou dňa 6.3.2012. Keďže odporca
navrhovateľovi fakturovanú sumu neuhradil, navrhovateľ sa svojho nároku domáha súdnou cestou.

Ako vyplynulo z pripojeného vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Komárne
č. O.: S.-XXX/KN-KN-XXXX navrhovateľ dňa 12.3.2012 podal trestné oznámenie vo veci podozrenia z

prečinu krádeže. Trestné oznámenie sa týkalo skutočností ohľadne neoprávneného odberu zemného
plynu, ktoré sú predmetom tohto konania. Uznesením č. O.: S.-XXX/KN-KN-XXXXVS zo dňa 22.6.2012
bola vec postúpená Obvodnému úradu, Odboru všeobecnej vnútornej správy Komárno na prejednanie
priestupku, nakoľko výsledky skráteného vyšetrovania preukázali, že nejde o trestný čin, ale o
priestupok proti majetku. Proti predmetnému uzneseniu bola podaná sťažnosť, o ktorej rozhodla

Okresná prokuratúra Komárno uznesením č. XPv XXX/XX-X zo dňa XX.X.XXXX tak, že sťažnosť ako
nedôvodnú zamietla.C. vyplynulo z vyúčtovacej faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 2X.X.XXXX, touto spoločnosť Slovenský
plynárenský priemysel, a.s. vyúčtovala odporcovi cenu za spotrebu zemného plynu za obdobie od
19.2.2011 do 31.12.2011 celkove vo výške 1.280,57 €. Z tejto sumy boli odpočítané preddavkové platby

vo výške 1.280,- € a odporcovi bola vyúčtovaná suma nedoplatku vo výške 0,57 €, ktorú sumu odporca
dňa 31.1.2012 uhradil (kópia podacieho lístku podacie č. 18022 zo dňa 31.1.2012). Následne bola dňa
2.2.2012 vypracovaná opravná faktúra č. XXXXXXXXXX, ktorou bol navrhovateľovi titulom spotreby
zemného plynu za obdobie od 19.2.2011 do 31.12.2011 vyúčtovaný preplatok vo výške 900,74 €.
Dňa 21.3.2012 bola vystavená spoločnosťou Slovenský plynárenský priemysel, a.s. opravná faktúra č.

XXXXXXXXXX, keď za spotrebu plynu za obdobie od 19.2.2011 do 31.12.2011 bol odporcovi vyúčtovaný
preplatok vo výške 328,24 €.

Ako vyplynulo z faktúry vystavenej odporcovi spoločnosťou SLOVAKIA ENERGY, s.r.o. dňa 8.11.2013
titulom dodávky zemného plynu v období od 1.1.2012 do 18.2.2013, odporcovi bola vyúčtovaná cena
dodaného zemného plynu vo výške 1.262,21 €. Odporca titulom preddavkových platieb uhradil sumu
1.820,- € a teda mu bol vyúčtovaný preplatok vo výške 557,79 €.

Navrhovateľ v priebehu konania zotrval na podanom návrhu na začatie konania v celom rozsahu.
Uviedol, že je prevádzkovateľom distribučnej siete. Dôvodnosť uplatneného nároku vyvodzoval z
ustanovenia § 59 ods. 3 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a z vykonávacieho predpisu - vyhl.
č. 155/2005 Z.z.. Pri výpočte škody vychádzal z toho, že na odbernom mieste dochádzalo k odberu.
Keďže meradlo bolo poškodené, nedalo sa z neho vychádzať, pretože zanikla platnosť jeho úradného

overenia. V danom prípade nebolo možné vychádzať z priemernej spotreby, ktorú dosahoval odporca
ako odberateľ v obdobiach predchádzajúcich spornému obdobiu. Poukázal na to, že uplatnený nárok
má sankčný charakter a to je zmysel vyhl. č. 155/2005 Z.z.. Doplnil, že každé meracie zariadenie sa
dá namontovať na odberné miesto až po jeho riadnom preverení. V danom prípade bola výrobcom
meracieho zariadenia spoločnosť Elster, s.r.o., ktorá je autorizovanou osobou s prideleným evidenčným

číslom „41“. Pokiaľ ide o znalecký posudok konštatoval, že znalec môže konštatovať len pravdepodobné
poškodenie, nakoľko tento pri odstránení bezpečnostného zariadenia na meracom zariadení nie je
prítomný. Poukázal na to, že kontroly sa robia pravidelne, v danom prípade bola vyslaná kontrola na
odberné miesto aj z dôvodu registrovanej zníženej spotreby zemného plynu. Plombu, ktorá bola zaslaná
na znalecké dokazovanie považoval za falošnú, keď vyslovil názor, že pôvodná plomba bola poškodená

aodstránenáatátobolanahradenáplomboufalošnou,pričomtátosanachádzalanameracomzariadení
v čase jeho demontáže a táto bola potom znalcovi predložená za účelom znaleckého dokazovania.
Písomným podaním zo dňa 7.4.2015 navrhovateľ doplnil, že ako vyplynulo aj z tvrdenia odporcu, tento
v rozhodnom období zemný plyn spotreboval. za rozhodné obdobie však neplatil za dodávku zemného
plynu svojmu dodávateľovi, avšak z distribučnej siete navrhovateľa zemný plyn odobral. V prípade, ak

odberateľ odoberá z distribučnej siete zemný plyn, ktorý odber bol označený za neoprávnený, nemôže
mu dodávateľ vyfakturovať cenu za odber zemného plynu. Preto sa v faktúre uvádza spotreba plynu
vo výške 0 m3. odberateľ vtedy odoberá plyn od navrhovateľa ako prevádzkovateľa distribučnej siete,
ktorý navrhovateľ dodáva okrem iného aj na účely krytia strát spôsobených neoprávneným odberom.
Výšku skutočne spôsobenej škody nie je možné zistiť z dôvodu, že nie je možné zistiť presne odobraté

množstvo plynu počas obdobia neoprávneného odberu, pričom toto nie je možné zistiť ani pomocou
znaleckého dokazovania, ktorým by bolo možné zistiť len predpokladané (odhadované) množstvo
spotreby. Mal za to, že v danom prípade bol naplnený predpoklad aplikácie vyhl. č. 155/2005 Z.z., keď
podľa § 1 ods. 4 vyhl. sa odber plynu účtuje odo dňa posledného fyzického odpočtu meradla do dňa
zistenia neoprávneného odberu zemného plynu.

Právny zástupca odporcu v priebehu konania konštatoval, že na základe znalcom vyslovenej veľkej
pravdepodobnosti nemožno v právnom štáte uznať niekoho za vinného z manipulácie s meracím
zariadením. V ostatnom zotrval na písomných podaniach odporcu predložených súdu v priebehu
konania. Uplatnený nárok považoval za nedôvodný, preto žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť.
Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

Odporca v priebehu konania poprel, že by nejako poškodil alebo porušil merací prístroj na odber plynu.
V čase namontovania merača nebol prítomný na odbernom mieste, preto ani nevie uviesť ako vyzeralaplomba na meracom zariadení v čase jeho montáže. Konštatoval však, že v rozhodnom období od
19.2.2011 do 16.2.2012 sa spolu s manželkou zdržiaval v Banskej Štiavnici, kde má podnikateľské
aktivity. V tom čase mal spotrebiče nastavené na zníženú spotrebu. Ďalej uviedol, že spoločnosti

Slovenský plynárenský priemysel, a.s. riadne uhrádzal preddavkové platby, pričom i za sporné obdobie
mu dodávateľ vrátil preplatok. Tak tomu bolo i v obdobiach predchádzajúcim spornému obdobiu. Tiež
poukázal na to, že počas sporného obdobia došlo z jeho strany k zmene dodávateľa zemného plynu
a to k 1.1.2012. Tento nový dodávateľ mu tiež za prvé obdobie odberu vyúčtoval preplatok. Potvrdil,
že v čase demontáže meracieho zariadenia bol prítomný. Zamestnanci plynární mu pred demontážou

meracieho zariadenia povedali, že to robia „pro forma“ a že na základe znaleckého dokazovania bude
zistené, či nedošlo k neoprávnenému odberu. Po demontáži meracieho zariadenia boli zamestnanci
plynární spísať v jeho domácnosti plynové spotrebiče. Po demontáži meracieho zariadenia si pozrel
stav plomby, žiadne poškodenie však nevidel. Nakoľko je však plomba sivej farby a je malá, zrejme
by poškodenie ani nevidel. Ohľadne umiestnenia meracieho zariadenia uviedol, že toto je umiestnené
na fasáde rodinného domu, ktorý je od ulice ohradený plotom. Poukázal ale na to, že aj v minulosti sa

stalo, že ho navštívili zamestnanci plynární a títo bez pozvania vstúpili cez bránu na pozemok. On nebol
doma a jeho manželka prítomnosť zamestnancov plynární zistila až vtedy, keď začal štekať pes. Z tohto
dôvodu zabezpečil umiestnenie kamier na jeho nehnuteľnosť.

Podľa § 59 ods. 1 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov, neoprávneným
odberom plynu je odber

a) bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou,

b) nemeraného plynu,

c) bez určeného meradla alebo s meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa
nesprávne zaznamenáva odber plynu,

d) bez určeného meradla alebo s meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete, alebo

na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii,

e) ak odberateľ neumožnil prerušenie dodávky plynu; takýto odber sa za neoprávnený považuje odo
dňa, keď odberateľ neumožnil prerušenie dodávky plynu,

f) ak odberateľ nedodržal obmedzenia určené dodávateľom plynu, prevádzkovateľom prepravnej siete,
prevádzkovateľom zásobníka alebo prevádzkovateľom distribučnej siete,

g) ak odberateľ nedodržal zmluvne dohodnuté platobné podmienky.

Podľa § 59 ods. 2 citovaného zákona o energetike, odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je
povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej
siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene
odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi

prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.

Podľa § 59 ods. 3 citovaného zákona o energetike, ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu
na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom plynu, ktorý ustanoví všeobecne záväzný predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutoční škoda a to, čo poškodenému ušlo

(ušlý zisk).

Škodu v zmysle citovaného ustanovenia možno chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére
poškodeného,jeobjektívnevyjadriteľnávpeniazochajenapraviteľnáposkytnutímmajetkovéhoplnenia,
najmä peňažného. Obsahom pojmu majetková škoda je zmenšenie majetku poškodeného.Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 153 ods. 1 O.s.p., súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak
dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia
nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou

označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť
tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa
rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a
žeztohtodôvodumuselobyťrozhodnutéovecisamejvjehoneprospech.Zmyslomdôkaznéhobremena
jeumožniťsúdurozhodnúťovecisamejajvtakýchprípadoch,kedynebolipreukázanéurčitéskutočnosti

významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý
nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101 a § 120 ods. 1 vety
prvej O.s.p., alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).

Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer

účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,
ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie
dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom)
uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie
neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť

označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať
uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca
uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom,
ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť,
musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto

súvislostihovoríotzv.presúvanídôkaznéhobremena.Idetuorozdeleniebremenatvrdeniaadôkazného
bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako
právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu.

Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy
riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa na zaplatenie
sumy 5.442,49 € s príslušenstvom z titulu škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu
je nedôvodný a preto ho zamietol. Vykonaným dokazovaním mal súd nesporne preukázané, že
odporca odoberal od spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel, a.s. v období od 19.2.2011 do
31.12.2011 zemný plyn a v období od 1.1.2012 do 16.2.2012 odoberal zemný plyn od spoločnosti

SLOVAKIA ENERGY, s.r.o.. Taktiež mal súd preukázané, že dňa 16.2.2012 bola na odbernom
mieste, ktoré je bydliskom odporcu, vykonaná kontrola meradla zemného plynu, pričom v tento deň
bolo meracie zariadenie pre podozrenie z poškodenia a falšovania OZ číselníka demontované a
zaslané znalcovi, ktorý vo svojom znaleckom posudku vyslovil, že optickým skúmaním označení
zistil obsahovú zhodu, tvarovú a rozmerovú podobnosť sporných odtlačkov s kontrolnými odtlačkami,

nie však ich tvarovú a rozmerovú zhodu ako ani individuálnu zhodu špecifických znakov týchto
odtlačkov, tiež nezistil mechanické zásahy do celistvosti plomby ako ani mechanoskopické stopy
po násilnej manipulácii, a zároveň konštatoval, že odtlačok čeľuste s označením „M41“ bol mierne
poškodený - zdeformovaný. Na základe uvedeného znalec vyslovil predpoklad, že sporné odtlačky
čeľustí plombovacích klieští a kontrolné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja.

Následne na základe záverov znaleckého posudku navrhovateľ uskutočnil výpočet škody, ktorá mu
mala byť spôsobená neoprávneným odberom plynu. Škodu vyčíslil na sumu 5.442,49 €, keď táto
pozostáva zo škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu za obdobie od 19.2.2011 do
16.2.2012 vo výške 5.181,94 € a z nákladov na zaisťovanie neoprávneného odberu vo výške 260,55€. Keďže navrhovateľ svoj nárok na náhradu škody vyvodzoval zo záverov znaleckého posudku
aplikujúc ust. § 59 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike, keď škodu vypočítal v zmysle vyhl. č.
155/2005 Z.z., bolo jeho povinnosťou preukázať existenciu predpokladov zodpovednosti za škodu,

predovšetkým skutočnosť, že v dôsledku neoprávneného odberu plynu zo strany odporcu mu skutočne
vznikla škoda. Navrhovateľ však v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, keď v priebehu konania
okrem znaleckého posudku neprodukoval žiaden dôkaz, z ktorého by vyplynulo, že mu skutočne vznikla
škoda a v akom rozsahu. Súd sa nestotožnil s tvrdením navrhovateľa, že znalecký posudok je dôkazom,
ktorým bolo jednoznačne preukázané, že z dôvodu porušenia zabezpečenia na meradle došlo na strane

navrhovateľa ku vzniku škody a to či už neoprávnenou manipuláciou so samotným meradlom prípadne
iným spôsobom. Z predloženého znaleckého posudku nevyplynulo a navrhovateľ ani ničím nepreukázal,
ako vyzeralo zabezpečenie meracieho zariadenia (plomba) v čase montáže meracieho zariadenia, čo
súdviedlokpochybnostiorelevantnostivýsledkovznaleckéhodokazovania,pretoževrámciznaleckého
dokazovania znalec neporovnával stav plomby meracieho zariadenia v čase jeho montáže a v čase po
demontáži a jeho zaslaní znalcovi. Uvedené potom súd viedlo k záveru, že návrh na začatie konania

bolo potrebné pre neunesenie dôkazného bremena zo strany navrhovateľa v celom rozsahu zamietnuť.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo vec plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Odporca mal vo veci plný úspech, preto mu podľa § 142 ods. 1 O.s.p. súd priznal náhradu trov konania,
ktoré mu vznikli zaplatením súdneho poplatku za odpor a trov právneho zastúpenia celkove vo výške

1.178,22 € (v súlade s návrhom odporcu) nasledovne:

- náhrada zaplateného súdneho poplatku za odpor ..................................................... 326,50 €

- prevzatie a príprava zastúpenia + režijný paušál ........................................(190,89 € + 7,81 €)

- podanie odporu + režijný paušál ................................................................(190,89 € + 7,81 €)

- účasť na pojednávaní dňa 20.1.2014 ...........................................................(47,72 € + 8,04 €)

- účasť na pojednávaní dňa 23.3.2015 ..........................................................(190,89 € + 8,39 €)

- účasť na pojednávaní dňa 8.4.2015 ............................................................(190,89 € + 8,39 €).

V súlade s § 149 ods. 1 O.s.p. súd zaviazal navrhovateľa zaplatiť náhradu trov konania odporcovi k
rukám jeho právneho zástupcu.

Lehotu na plnenie súd určil v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo vecic) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.