Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 8, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoP/6/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114200556
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3114200556.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a členov
JUDr. Gabriely Janákovej a Mgr. Zuzany Holúbkovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého P. H.,
narodeného XX.XX.XXXX, bydliskom u matky, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny K., dieťa rodičov: I. H., živnostníčky, trvale bydliskom L. XXX, toho času
K., B. 6, štátnej občianky SR a otca B. H., nezamestnaného, bydliskom L. XXX, štátneho občana SR,

o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti a návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti k
maloletému dieťaťu, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 10. novembra
2014 č.k. 30P/7/2014-46 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol tak návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti

maloletému P., ako aj návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti. V rozhodnutí konštatoval, že otec
maloletého sa podaným návrhom domáhal zníženia vyživovacej povinnosti k maloletému P. z doterajšej
sumy 100 eur mesačne na sumu 50 eur mesačne z dôvodu poklesu svojho príjmu. Matka dieťaťa s
návrhom otca na zníženie výživného nesúhlasila a vo svojom písomnom podaní zo dňa 19.08.2014
žiadala,abysúdzvýšilvyživovaciupovinnosťotcapremaloletéhoP.zdoterajšejsumyvýživného100eur
mesačne na sumu 150 eur mesačne. Po vykonanom dokazovaní súd prvého stupňa dospel k záveru, že

návrh otca na zníženie výživného, ako aj návrh matky na zvýšenie výživného sú nedôvodné. Pokiaľ ide
o návrh otca na zníženie výživného, v konaní bolo síce preukázané, že príjem otca od poslednej úpravy
vyživovacej povinnosti sa zrejme znížil, ale v konaní bolo tiež preukázané, že otec odmietol prácu, ktorú
mohol vykonávať na správe čističky obytného domu, v ktorom užíva byt a z tejto práce mohol mať príjem
cca 108 eur mesačne, čím sa vzdal zárobku v zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Za danej
situácie mal súd za to, že pokiaľ sú dané dôvody na zvýšenie výživného a otec detí má na trhu práce

prácu, z ktorej môže mať príjem, je daný dôvod pre zamietnutie jeho návrhu na zníženie výživného.
Pokiaľ sa jedná o návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti uviedol, že v konaní bolo preukázané,
že u maloletého P. došlo k výraznej zmene pomerov, ktoré odôvodňujú zvýšenie výživného, avšak s
prihliadnutím na súčasné príjmové pomery otca by zvýšenie výživného podľa návrhu matky bolo pre
otca neúmerne zaťažujúce, a preto súd za adekvátne príjmovým pomerom považoval výživné určené
otcovi pre maloletého P. vo výške 100 eur mesačne, ktoré považoval za primerané jeho možnostiam

a schopnostiam.

Proti rozsudku, jeho výroku, ktorým bol návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti zamietnutý, podala v
zákonnej lehote odvolanie matka maloletého. V odvolaní uviedla, že s daným rozhodnutím nesúhlasí,
nakoľko sa vyskytli ďalšie skutočnosti, ktoré doteraz neboli uplatnené. Pracuje ako samostatne
zárobkovo činná osoba v odevnej výrobe, jej priemerný mesačný príjem je 400 eur. Spolu s maloletým P.

a priateľom býva v dvojizbovom byte, pričom náklady na byt platí jej priateľ. Jej výdavky na stravu tvoria
asi 200 eur mesačne; ďalšie výdavky má osobné a ďalšie sú súvisiace s potrebami maloletého P.. Tietosú spojené s nákupom ošatenia, návštevou lekárov, nákupom školských pomôcok, so stravou v školskej
jedálni, školským klubom, návštevou plaveckého kurzu dieťa, tiež navštevuje súkromnú umeleckú školu.
Ďalšie výdavky sú spojené s nákupom a poplatkami súvisiacimi s návštevou základnej školy, ktoré tvoria

cca 200 eur mesačne.

Otec a kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky písomne nevyjadrili.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ustanovenia § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a zistil, že rozsudok

okresného súdu je potrebné v napadnutej časti výroku, ktorým bolo rozhodnuté o zamietnutí návrhu
matku na zvýšenie vyživovacej povinnosti k maloletému ako vecne správny potvrdiť. Vo veci rozhodol
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať
pojednávanie odvolacieho súdu. Odvolaním nenapadnutej časti, t.j. výroku, ktorým bol návrh otca
na zníženie vyživovacej povinnosti zamietnutý sa krajský súd nedotýkal, pretože proti tomuto výroku
odvolanie nesmerovalo, a tak nadobudol právoplatnosť (§ 206 O.s.p.).

Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie
výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Zmenou pomerov
sa rozumie výrazná zmena tých okolností (či už na strane oprávneného alebo povinného), ktoré boli

podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom.

Priposudzovaní,činastalazmenapomerovnastraneoprávnenéhonavýživnom,resp.povinnéhorodiča
a v akom rozsahu je odôvodnená zmena výživného, súd vychádza zo základných kritérií pre určenie
vyživovacej povinnosti uvedených v ustanovení § 62 Zákona o rodine.

Základnými kritériami na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom sú predovšetkým
schopnosti, možnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov (ust. § 62 ods. 2 prvá veta Zákona o rodine),
s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

V prípade, ak súd zistí významnú zmenu v pomeroch rodičov alebo detí, zmení existujúcu úpravu
výživného, a to v rozsahu, ktorý zodpovedá kritériám podľa ustanovenia § 62, resp. § 75 ods. 1 Zákona
o rodine.

V danej veci odvolací súd podrobne preskúmal všetky námietky, ktoré boli matkou v odvolaní vznesené

a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné, keď odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil
s náležitým a presvedčivým odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorý vo veci rozhodol
správne,keďobanávrhy,t.j.návrhmatkynazvýšenievýživného,akoajnávrhotcanazníženievýživného
zamietol.

Z vykonaného dokazovania bolo totiž zistené, že vo veci výživného na maloletého P. bolo naposledy
rozhodované súdom v marci 2012, rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 22.03.2012 č.k.
30P/291/2011-39. V predmetnom konaní bola schválená rodičovská dohoda, v ktorej sa otec zaviazal
platiť maloletému P. výživné v sume 100 eur mesačne. V konaní bolo zistené, že v tom čase matka
maloletého pracovala od 15.03.2012 ako samostatne zárobkovo činná osoba v odevnej výrobe; do

15.03.2012 bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie na úrade práce. Otec dieťaťa pracoval
ako profesionálny vojak do decembra 2010, v čase rozhodovania súdu bol vedený ako uchádzač o
zamestnanie na úrade práce bez nároku na podporu v nezamestnanosti, nakoľko poberal výsluhový
dôchodok. Nepravidelne si privyrábal brigádnym spôsobom v zahraničí. Maloletý P. mal v tom čase 4
roky a navštevoval materskú školu, obaja rodičia okrem maloletého P. inú vyživovaciu povinnosť nemali.

V čase, kedy súd rozhodoval o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti a o návrhu matky na
zvýšenie vyživovacej povinnosti bolo zistené, že matka stále podniká v odevnej výrobe ako samostatne
zárobkovo činná osoba, oproti roku 2012, kedy iba začala podnikať v tejto oblasti a kedy jej príjem
nebol zistený, došlo k zvýšeniu jej príjmu, keď podľa vlastného vyjadrenia jej čistý príjem predstavuje

sumu cca 400 eur mesačne a v čase predchádzajúceho súdneho rozhodnutia do začatia podnikania
poberala iba dávky a príspevok v hmotnej núdzi cca 120 až 124 eur mesačne a prídavok na jedno
dieťa. Pokiaľ sa jedná o otca maloletého, otec bol pri poslednom rozhodovaní o určení výšky výživného
vedený ako uchádzač o zamestnanie na úrade práce bez nároku na dávky v nezamestnanosti, pretožepoberal výsluhový dôchodok. Nepravidelne si privyrábal brigádnym spôsobom v zahraničí a očakával
súhlas prezidenta Slovenskej republiky s jeho prácou v zahraničných ozbrojených zložkách vo G., ktorý
nedostal. V roku 2013 živnostensky podnikal v stavebnej činnosti až do 28.03.2014, kedy živnostenské

podnikanie prerušil na dobu 6 mesiacov; do obnovenia živnostenského podnikania pracoval brigádne
s príjmom okolo 400 eur mesačne. V novembri 2014 živnostenské podnikanie zrušil a v súčasnosti je
nezamestnaným a tak ako v čase predchádzajúceho súdneho rozhodnutia má príjem iba z brigádnej
práce vo výške cca 400 eur mesačne. K zmene pomerov došlo iba na strane maloletého P., ktorý v čase
predchádzajúceho súdneho rozhodnutia navštevoval materskú školu a v súčasnosti je žiakom prvého

ročníka základnej školy.

Z uvedeného je tak zrejmé, že k takej zásadnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie
vyživovacej povinnosti u otca zo sumy 100 eur na sumu 150 eur mesačne od poslednej úpravy
vyživovacej povinnosti, nedošlo. Je síce nepochybné, že došlo k zvýšeniu nákladov u maloletého v
súvislosti s jeho nástupom do základnej školy, odvolací súd je však toho názoru, že doposiaľ určená

suma výživného vo výške 100 eur mesačne zo strany otca, s prihliadnutím k tomu, že v rovnakom
rozsahu má vyživovaciu povinnosť k maloletému aj matka, postačuje v súčasnosti na úhradu jeho
odôvodnených potrieb.

Preto rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .