Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 24, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoP/19/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414212270
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6414212270.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a

členov senátu JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Anny Snopčokovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú
W. Z., nar. XX. XX. XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
X. P., dieťa rodičov: T. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX X. P., X. XX, zastúpená Centrom právnej
pomoci, kancelária Žiar nad Hronom, SNP 124, za ktorú koná advokát Mgr. Peter Mačaj, so sídlom
969 01 Banská Štiavnica, Dolná 7, Y. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX J., J. XXX, o zvýšenie
vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Žiar
nad Hronom zo dňa 28. 11. 2014 č. k. 10P/85/2014 - 35, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca maloletej W. Z., nar. XX. XX.
XXXXzosumy130,-Eurmesačnenasumu150,-Eurmesačnepočnúcdňom01.12.2014,vozvyšujúcej
časti návrh matky (ktorá požadovala sumu 220,- Eur mesačne) zamietol. Okresný súd považoval za
preukázanú zmenu pomerov na strane maloletého dieťaťa od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti
v roku 2012, kedy dieťa navštevovalo predškolské zariadenie a v súčasnosti navštevuje X. ročník

základnej školskej dochádzky. Po vyhodnotení pomerov matky a možností a schopností otca dieťaťa
zvýšil výživné zo sumy 130,- Eur mesačne na sumu 150,- Eur mesačne, ktoré považoval za primerané,
pričom s takouto výškou vyživovacej povinnosti sa stotožnil aj kolízny opatrovník.

Proti rozsudku okresného súdu podala matka maloletej zastúpená Centrom právnej pomoci odvolanie s
poukazomnaodvolaciedôvodypodľa§205ods.2písm.c/,d/af/ O.s.p.Navrhlazmeniťrozhodnutie
prvostupňového súdu a návrhu matky vyhovieť (resp. zvýšiť vo väčšej miere ako prvostupňový súd)

alebo ho podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušiť a vrátiť vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Matka poukázala na skutočnosť, že prvostupňový súd nesprávne opísal skutkový stav ohľadne príjmu
matky maloletej, ktorý predstavuje mesačne 200,- Eur, a to aj s pôvodným výživným. Uviedla, že príjem,
ktorý dosiahne prácou na dohodu v spoločnosti O., sa odpočítava od poskytnutých dávok v hmotnej
núdzi,pretoniekedynedostanevrámcitýchtodávokžiadneprostriedky,vždyvšakmaximálnedoplatenie
do zákonom stanovenej výšky dávky v hmotnej núdzi. Pretože býva v nájomnom sociálnom byte, nemá

nárok na príspevok na bývanie. Za nedostatočné zistenie považuje aj zistenie majetkových pomerov
otca maloletej, jeho celkové príjmy, výdavky a hodnotu majetku. Otcom deklarovaná zmena príjmov
sa javí odporujúca realite, nakoľko v zdravotníctve v poslednom období došlo k výraznému zvýšeniu
príjmov. Súd si mal preto vyžiadať potvrdenie príslušného daňového úradu o skutočnej výške príjmuotca. Podľa vedomostí matky mal otec maloletej zdediť nehnuteľnosť, takže jeho majetok sa tiež značne
zväčšil. Vytýka súdu, že nezisťoval prípadné ďalšie príjmy ani výdavky otca, z ktorých by bolo možné
určiť jeho majetok a najmä jeho životnú úroveň. Pokiaľ ide o majetok a výdavky matky, len samotné

náklady na bývanie mesačne predstavujú viac ako 120,- Eur, pritom matka nemá iný príjem a zároveň
nevlastní žiadny hodnotnejší majetok. Aj keď prvostupňový súd správne uviedol, že výživné nemá slúžiť
na uspokojovanie potrieb matky, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch rodičov. Matka
si pritom svoju vyživovaciu povinnosť plní niekedy nad rámec svojich možností (napr. pôžičkou na
zakúpenie vecí pre maloletú). V príjme matky došlo k zmene pomerov, keď tento klesol od posledného

rozhodnutia na polovicu a na strane maloletej v tom, že začala navštevovať školu. Životná úroveň otca,
resp. jeho celkové majetkové pomery neboli zistené objektívne, a preto súd neaplikoval ani nemohol
aplikovať zákonné ustanovenie, v zmysle ktorého má dieťa právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Maloletá sa v súčasnosti podieľa iba na životnej úrovni matky poberajúcej dávky v hmotnej núdzi, takže
jej môže zabezpečiť iba základnú starostlivosť. Životná úroveň otca je o poznanie vyššia, aj keď nie je
jednoznačne preukázaná. Do úvahy treba brať miesto, kde žijú rodičia maloletej, keď matka žije v meste

s vysokou nezamestnanosťou a nízkymi príjmami, pritom otec žije v prostredí s najvyššou životnou
úrovňou na Slovensku, a to nie len príjmami, ale aj možnosťami. Maloletá sa nemôže ani čiastočne
podieľať na životnej úrovni otca z titulu trávenia času s otcom, ktorý sa s ňou vôbec nestýka a reálne jej
nič okrem výživného neposkytuje. Tieto okolnosti súd vôbec nebral do úvahy, a preto s odkazom
na § 62 ods. 2 Zákona o rodine vec nesprávne právne posúdil.

K odvolaniu sa písomne vyjadril otec maloletej. Uviedol, že dňa XX. XX. XXXX sa mu a jeho manželke
narodila dcéra, voči ktorej má vyživovaciu povinnosť, rovnako má vyživovaciu povinnosť k manželke,
ktorá je na materskej dovolenke. Mesačný základ jeho príjmu je 689,- Eur, čo pravdivo deklaroval súdu
dňa 28. 11. 2014. Zároveň zaslal kópiu daňového priznania, z ktorého je zrejmé, že nárast mzdy v

zdravotníctve sa nedotkol mzdy Z. Z., ako zavádzajúco uvádza právny zástupca matky. Poukázal na
svoje výdavky s tým, že žije skromne z výplaty do výplaty. S manželkou vlastní byt v bezpodielovom
spoluvlastníctve spolu s garážou, na ktorý si s manželkou vzali hypotekárny úver so splácaním 30
rokov. Ďalšie nehnuteľnosti nevlastní, túto skutočnosť si súd overil v portáli katastra nehnuteľností.
Matka maloletej má teda mylné informácie, ktorými zavádza. Je pravdou, že život na vidieku pri X. je na

vyššej životnej úrovni ako v prostredí, kde žije matka s maloletou, zároveň sú tu aj vyššie náklady na
život a bývanie. Poukázal na zvýšenie výdavkov vzhľadom na komplikácie matky a dieťaťa pri pôrode,
čo vyžaduje chodenie k špecialistom do X.. Uviedol, že spolu so svojou rodinou mal záujem prispieť
naturálne do domácnosti matky maloletej, hlavne nábytkom a elektrickými spotrebičmi, navrhovateľka
sa vyjadrila odmietavo tým, že „nepotrebujem staré rárohy, ale len peniaze“. Uvádza, že približne 2 roky

platil nad rámec určeného výživného každý mesiac sumou 20,- Eur, čo matka maloletej ohodnotila tak,
že potrebuje viac peňazí. Matka sama na súde uviedla, že jej celkový príjem je 288,51 Eur a tento aj
zdeklarovala výpočtovými listami z ÚPSVaR vrátane výživného, takže určenie sumy 200,- Eur považuje
za zavádzajúce. Pokiaľ ide o stretávanie sa s maloletou W., toto je komplikované vzhľadom na veľmi
narušenú komunikáciu medzi matkou a ním. Výživné zasiela v rámci svojich schopností, možností a

majetkových pomerov tak, ako to uviedol aj právny zástupca matky podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v medziach daných ustanovením § 212 ods. 2 písm. a/
O. s. p., bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O. s. p. Napadnutý rozsudok ako vecne
správny podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Po oboznámení sa s obsahom spisu a podaniami predloženými účastníkmi konania v odvolacom konaní
odvolacísúddospelkzhodnémuzáveru,akookresnýsúd.Záveryprvostupňovéhorozhodnutiapovažuje

za správne a na tieto v plnom rozsahu v podrobnostiach odkazuje.

K námietkam v odvolaní odvolací súd uvádza:Pokiaľ vytýka odvolateľka nesprávnosť skutkového zistenia ohľadne jej celkového mesačného príjmu,
odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že prvostupňový súd v odôvodnení rozhodnutia a pri rozhodnutí
samotnom vychádzal z takého príjmu, ktorý deklarovala samotná matka maloletej už v písomnom

návrhu na začatie konania a rovnako aj pri pojednávaní pred prvostupňovým súdom dňa 28. 11. 2014
(č. l. 1, 30). Okrem toho súd v tejto súvislosti zisťoval aj údaje lustrovaním v Sociálnej poisťovni.

Rovnako pokiaľ ide o príjem otca maloletej, v spise sa nachádza lustrácia súdu zo Sociálnej poisťovne,
potvrdenie zamestnávateľa, okrem toho vo vyjadrení k odvolaniu predložil otec maloletej aj ročné

zúčtovanie preddavkov na daň za zdaňovacie obdobie roku 2013. Pokiaľ ide o tvrdené vlastníctvo ďalšej
nehnuteľnosti, súd zisťoval v portáli katastra nehnuteľností vlastníctvo otca maloletej k nehnuteľnostiam,
zistené bolo otcom deklarované vlastníctvo bytu a garáže tak, ako sa to uvádza aj v napadnutom
rozsudku. Pokiaľ teda ide o zistenie skutkového stavu ohľadne zárobkových a majetkových pomerov
otca, je zistenie prvostupňového súdu v súlade s vykonaným dokazovaním, a preto odvolací súd
považuje tento odvolací dôvod matky za bezzákladný.

Pokiaľ z takto dostatočne zisteného skutkového stavu ohľadne možností a schopností povinného rodiča
prispievať na výživu maloletej dospel prvostupňový súd k záveru, že je v reálnych možnostiach a
schopnostiach otca prispievať mesačne sumou 150,- Eur, považuje odvolací súd tento záver za správny
a zodpovedajúci zákonnej úprave, konkrétne ustanoveniu § 62 ods. 2 Zákona o rodine a § 78 ods. 1,

3 Zákona o rodine.

Odvolací súd sa teda stotožňuje so skutkovými aj právnymi závermi prvostupňového súdu, v
prejednávanej veci bolo vykonané dostatočné dokazovanie a skutkový stav bol zistený úplne a správne.
Vyhodnotenie príjmov a výdavkov na strane matky aj otca, ako aj hodnotenie zmeny pomerov na strane

všetkých účastníkov bolo správne a zodpovedajúce zistenému skutkovému stavu, potom bola aj správne
určená výška určeného výživného. Rozhodnutie spĺňa náležitosti ustanovené § 157 ods. 2 O. s. p., to
znamená, že je dostatočne presvedčivé, zrozumiteľné, a preto odvolací súd nezistil žiadny dôvod na
jeho zmenu ani na jeho zrušenie. Preto ho podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že žiadnemu z účastníkov právo na náhradu
trov odvolacieho konania nepriznáva (§ 146 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p.,
podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie
mohlo začať bez návrhu).
Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.