Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 18, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/599/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5809203830
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5809203830.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Urbanovej
a členov senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci žalobcu: D. J., nar.
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Z. H. XX, zastúpeného JUDr. Petrom Vevurkom, advokátom, so sídlom R.
XXX/XX, XXX XX F., proti žalovanej: D. J., rod. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX S. XXX, zastúpenej
Mgr. Igorom Paliderom, advokátom, so sídlom XXX XX W. XXX, v konaní o zrušenie a vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k.
2C/134/2009-268 zo dňa 09. apríla 2014, takto

r o z h o d o l :

RozsudokOkresnéhosúduNámestovoč.k.2C/134/2009-268zodňa09.apríla2014 potvrdzuje.

Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v sume 37,53 Eur, pozostávajúce z
trov právneho zastúpenia, na účet JUDr. Petra Vevurku, advokáta, so sídlom R. XXX/XX, XXX XX F.,
do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zrušil podielového spoluvlastníctvo žalobcu D. J. a žalovanej D. J.,
rod. U. k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX pre k. ú. Z. H. pod A parcely registra „C“ evidované
na katastrálnej mape parc. č. 1712/5 - TTP o výmere 203 m2, parc. č. 1712/38 - TTP o
výmere 288 m2, parc. č. 1712/58 - TTP o výmere 59 m2, parc. č. 1712/82 - TTP o výmere 34 m2, pod
B1 a B4 zapísané na meno D. J. v celkovom podiele 5/6 účasti a pod B2 zapísané na meno
D. J., rod. U. v podiele 1/6 účasti (veta I/ výroku rozhodnutia). Do výlučného vlastníctva žalobcu D. J.

prikázal nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre k. ú. Z. H. pod A parcely registra „C“ evidované na
katastrálnej mape parc. č. 1712/5 - TTP o výmere 203 m2, parc. č. 1712/38 - TTP o výmere 288 m2,
parc. č. 1712/58 - TTP o výmere 59 m2, parc. č. 1712/82 - TTP o výmere 34 m2, a to v tej časti,
ktorá je podľa geometrického plánu č. 2C/134/2009-A-1/2014 zo dňa 02.02.2014, vyhotoveného Ing.
Vladimírom Janíkom, znalcom z odboru geodézia a kartografia, bytom: Z. XXX/XX, M., IČO: 914889,
zobrazená ako parc. reg. C-KN č. 1712/5 - TTP o výmere 207 m2, parc. reg. C-KN č. 1712/38 - TTP o
výmere 196 m2, parc. reg. C-KN č. 1712/58 - TTP o výmere 84 m2 (veta II/ výroku rozhodnutia). Do

výlučného vlastníctva žalovanej D. J., rod. U. prikázal nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre k. ú.
Z. H. pod A parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape parc. č. 1712/5 - TTP o výmere 203 m2,
parc. č. 1712/38 - TTP o výmere 288 m2, parc. č. 1712/58 - TTP o výmere 59 m2, parc. č. 1712/82 - TTP
o výmere 34 m2, a to v tej časti, ktorá je podľa geometrického plánu č. 2C/134/2009-A-1/2014 zo dňa
02.02.2014, vyhotoveného Ing. Vladimírom Janíkom, znalcom z odboru geodézia a kartografia, Z. XXX/
XX, M., IČO: 914889, zobrazená ako parc. reg. C-KN č. 1712/213 - TTP o výmere 97 m2 (veta III/ výroku

rozhodnutia). Nedeliteľnou súčasťou tohto rozsudku je geometrický plán č. 2C/134/2009-A-1/2014 zo
dňa02.02.2014,vyhotovenýIng.VladimíromJaníkom,znalcomzodborugeodéziaakartografia,Z.XXX/
XX, M., IČO: 914889 (veta IV/ výroku rozhodnutia). Súčasne uložil žalovanej povinnosť zaplatiť štátutrovy konania vo výške 316,45 Eur na presne špecifikovaný účet, so súčasným uvedením variabilného
symbolu, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (veta V/ výroku rozhodnutia). Žalovanej tiež
uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 83,48 Eur a trovy právneho zastúpenia vo

výške 474,66 Eur, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (veta VI/ výroku rozsudku).
V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou okresnému súdu dňa
14.08.2009 domáhal zrušenia podielového spoluvlastníctva so žalovanou k
nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. Z. H. zapísaným na LV č. XXXX, a to parcely registra „C“
evidované na katastrálnej mape parc. č. 1712/5 - TTP o výmere 203 m2, parc. č. 1712/38 - TTP o

výmere 288 m2, parc. č. 1712/58 - TTP o výmere 59 m2, parc. č. 1712/82 - TTP o
výmere 34 m2 (ďalej aj „sporné nehnuteľnosti“) a prikázať ich do vlastníctva
žalobcu s tým, že zároveň mu súd uloží povinnosť vyplatiť žalovanej za jej spoluvlastnícky podiel sumu
323,65 Eur. Svoju žalobu odôvodnil tým, že účastníci sú spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností,
a to tak, že žalobca je ich spoluvlastníkom v podiele 5/6 (pod B1 a B4) a žalovaná
je ich spoluvlastníčkou v podiele 1/6 (pod B2). Žalobca mal záujem na vyporiadaní predmetných

nehnuteľnosti, a preto listom zo dňa 11.07.2008 navrhol žalovanej odkúpenie jej spoluvlastníckeho
podielu za cenu 100,- Sk/1m2. Žalovaná na túto výzvu nereagovala, a preto v mesiaci august 2008
podal žalobca na súd žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktoré bolo
vedené na Okresnom súde Námestovo pod sp.zn. 5C/148/2008. Keďže
žalovaná medzičasom súhlasila so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva, žalobca

zobral návrh v predmetnej veci späť. Dohoda so žalovanou ohľadom usporiadania spoluvlastníctva k
sporným nehnuteľnostiam však nie je možná, a preto žalobca opätovne podal žalobu na súd v tejto
veci. Svoj návrh odôvodnil aj tým, že jeho spoluvlastnícky podiel k sporným nehnuteľnostiam je 5/6
a žalovaná má výrazne nižší spoluvlastnícky podiel na týchto nehnuteľnostiach 1/6, a preto žiadal,
aby boli tieto nehnuteľnosti prikázané do jeho výlučného vlastníctva za náhradu. Reálne rozdelenie

sporných nehnuteľností s ohľadom na podiel žalovanej nie je možný, keďže takýmto spôsobom by
sa nedali vytvoriť užívania schopné parcely. Celková výmera na spoluvlastnícky podiel žalovanej
predstavuje 97,33 m2 a celková výmera spoluvlastníckeho podielu žalobcu predstavuje 486,66 m2.
Žalobca navrhol prikázanie spoluvlastníckeho podielu žalovanej v jeho prospech, a to za cenu 3,32
Eur/1m2, čo na celkový podiel žalovanej uvedený vyššie predstavuje sumu 323,65 Eur. Žalovaná žiadala

návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietnuť. Nesúhlasila so zrušením a vyporiadaním podielového
spoluvlastníctva k sporným nehnuteľnostiam. Uviedla, že predmetné pozemky oddávna slúžia ako
prístupová komunikácia k vyššie položeným pozemkom, ktoré vlastní tak ona, ako aj iní spoluobčania
z obce Oravská Polhora. V prípade zrušenia spoluvlastníctva k sporným pozemkom by tak žalovaná
stratila možnosť prístupu na svoje poľnohospodárske pozemky, resp. by musela

ísť k nim okľukou asi jeden kilometer. Navyše, na časti uvedených pozemkov sa nachádza asfaltový
koberec, ktorý svedčí o tom, že tieto pozemky v uvedenom rozsahu majú slúžiť na spoločný prístup a
prejazd. Takéto využitie má záujem zachovať aj Obec Oravská Polhora, a preto v prejednávanej veci
je daný dôvod na rozhodnutie v zmysle ust. § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobca
má postavený rodinný dom na parcele č. 2035/16. Na parcele č. 1617/2 je postavený dom susedy

D.. Žalovaná v tejto časti obce nemá vôbec rodinný dom, keďže býva v S.. Je len spoluvlastníčkou
sporných nehnuteľností. Parcely, ktoré sú predmetom sporu, sa ťahajú smerom od parcely žalobcu č.
2035/16 smerom ku rabčickému chotáru. V ďalšej časti má pozemky aj žalovaná, ktorá ich má oplotené
a žalobca je taktiež ich spoluvlastníkom, avšak nezasahuje jej do nich. Parcela č. 1712/5 predstavuje
dvor pri rodinnom dome, na ktorej má žalobca postavenú garáž, parcela č. 1712/38 prestavuje lúku,

parcely č. 1712/82 a č. 1712/58 sú vlastne súčasťou susedných parciel č. 1721/5 a č.1712/38 a nie sú
medzi nimi hranice. Žalovaná nikdy neužívala pozemky, ktoré sú predmetom sporu a v obci Oravská
Polhora nebýva už 30 rokov. Svoje pozemky má situované vyššie od sporných nehnuteľností a dala
ich do nájmu. Zdôraznila, že má 6 detí a ak niektoré bude mať záujem v tejto časti stavať rodinný
dom, nemôže súhlasiť s návrhom žalobcu. Žalobca sporné pozemky užíva odvtedy ako postavil svoj

rodinný dom. V tej časti, kde sa tiahnu tieto pozemky, bola cesta do polí. Bola širšia ako 2 metre a dalo
sa tadiaľ prejsť vozom. Podľa listín predložených obcou Oravská Polhora by v spornej časti malo ísť
o obecnú cestu. Ohliadkou na mieste samom okresný súd zistil, že sporné nehnuteľnosti sú užívané
žalobcom, jednak ako dvor pri rodinnom dome a hospodárskych budovách a tiež ako
záhrada za domom smerom do chotára, kde následne pokračujú pozemky žalovanej,

ktoré sú taktiež ešte v spoluvlastníctve a ktoré žalovaná dala do nájmu.
Časť C-KN parc. č. 1712/58 a č. 1712/82 je voľná a prístupná ako časť spornej poľnej cesty spolu so
susedným pozemkom, ktorý nie je predmetom sporu. S poukazom na ust. § 142 ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka(ďalejaj„OZ“)okresnýsúduviedol,žepovykonanomdokazovanínávrhužalobcunazrušeniea vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vyhovel, a to s prihliadnutím na znalecký posudok znalca
Ing. Janíka č. 1/2014 zo dňa 11.02.2014 a GP č. 2C/134/2009-A-1/2014 zo dňa 02.02.2014,
ktorý rieši kompletné vysporiadanie pri rozdelení sporných nehnuteľností a následné vyčlenenie podľa

veľkosti spoluvlastníckeho podielu jednak pre žalobcu a jednak pre žalovanú. Z povahy podielového
spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že
ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho
vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby
zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje.

Ak súd rozhoduje o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva, musí pri procesnom postupe dodržať
poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva, lebo sú
preň záväzné. Reálne rozdelenie podľa spoluvlastníckych podielov ako prvá možnosť vyporiadania
podielového spoluvlastníctva nevylučuje, aby sa v prípadoch hodných osobitného zreteľa vyporiadanie
reálnym rozdelením uskutočnilo pri plošnom rozdelení inak, než v presnom pomere k spoluvlastníckym
podielom (napr. rôzna kvalita vydelených častí, nerovnaké prístupové možnosti a pod.). Z ust. § 142 ods.

2OZvšakvyplýva,žezdôvodovhodnýchosobitnéhozreteľasúdnezrušíanevyporiadaspoluvlastníctvo
prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
V konaní mal prvostupňový súd nesporne preukázané, že sporné pozemky sú v
podielovom vlastníctve účastníkov konania, keď žalobca je nesporne väčšinový spoluvlastník v podiele
5/6 účasti a žalovaná len v podiele 1/6 účasti. Už z pomeru týchto spoluvlastníckych podielov je

nesporné, že v zmysle § 139 ods. 2 OZ o hospodárení so spoločnou
vecou rozhoduje veľkosť spoluvlastníckeho podielu, čo svedčí jednoznačne v prospech
žalobcu. Okresný súd bol toho názoru, že z uvedeného zákonného ustanovenia by mala vychádzať
aj obec pri riešení určitých nezrovnalostí medzi spoluvlastníkmi v súvislosti s prechodom do poľa. Za
týchto okolností neprichádza do úvahy nerešpektovanie vlastníckeho práva väčšinového vlastníka pri

prípadných úpravách vykonávaných na cudzom pozemku, ak je eventuálne možný aj iný prístup. V
konaní súd mal tiež preukázané, že žalovaná už takmer tridsať rokov nebýva v obci Oravská Polhora
a pozemky v tejto obci dala do nájmu. Jej spoluvlastnícky podiel v sporných pozemkoch je takpovediac
zneužívaný na nezhody. Za týchto okolností okresný súd dospel k záveru, že je potrebné
usporiadať vlastnícke vzťahy medzi spoluvlastníkmi sporných pozemkov. Takým postupom sa potom

sprehľadní a zjednoduší situácia pre prípadne riešenie problému s prechodom iným občanom, ktorí však
nie sú účastníkmi tohto súdneho konania, kde sa riešia vzájomné vlastnícke vzťahy spoluvlastníkov
nehnuteľností.
Vychádzajúc z doplneného znaleckého dokazovania okresný súd vyvodil právny záver, že je potrebné
zrušiť spoluvlastníctvo ku všetkým pozemkom, ktoré sú predmetom tohto súdneho konania a následne

urobiť vyporiadanie, zohľadňujúce celkovú veľkosť spoluvlastníckych podielov jednotlivých účastníkov
a taktiež aj reálnu situáciu, keď ide o pozemky, ktoré sú v územnom pláne obce určené
na individuálnu zástavbu, ktorú skutočnosť preukazuje obcou už realizovaná miestna prístupová cesta
a už aj realizovaná výstavba viacerých nových rodinných domov. Za daného stavu súd potom pristúpil
k prvej možnosti vyporiadania a zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania a reálne rozdelil

spornénehnuteľnosti podľaspoluvlastníckychpodielovstým,žerozdelenierealizovalpodľaznaleckého
posudku znalca Ing. Janíka č. 1/2014 zo dňa 11.02.2014 - GP č. 2C/134/2009-A-1/2014 zo
dňa 02.02.2014, ktorý rieši kompletné vysporiadanie všetkých sporných nehnuteľnosti a ich následné
rozdelenie a vyčlenenie podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu žalobcu a žalovanej.
Súd teda zrušil spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX pre k. ú. Z. H. ako C-

KN parc. č. 1712/5 - TTP o výmere 203 m2, parc. č. 1712/38 - TTP o výmere 288 m2, parc. č. 1712/58
- TTP o výmere 59 m2, parc. č. 1712/82 - TTP o výmere 34 m2, pod B1 a B4 zapísané na meno D.
J. v celkovom podiele 5/6 účasti a pod B2 zapísané na meno D. J., rod. U. v podiele 1/6
účasti. Do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal tú časť uvedených nehnuteľností,
ktorá je podľa geometrického plánu č. 2C/134/2009-A-1/2014 zo dňa 02.02.2014, vyhotoveného Ing.

Vladimírom Janíkom, znalcom z odboru geodézia a kartografia, Z. XXX/XX, M., IČO: 914889, zobrazená
ako parc. reg. C-KN č. 1712/5 TTP o výmere 207 m2, parc. reg. C-KN č. 1712/38 TTP o výmere 196
m2, parc. reg. C-KN č. 1712/58 TTP o výmere 84 m2. Do výlučného vlastníctva žalovanej
prikázal z týchto nehnuteľností tú časť, ktorá je podľa geometrického plánu č. 2C/134/2009-A-1/2014 zo
dňa 02.02.2014, vyhotoveného súdnym znalcom Ing. Vladimírom Janíkom, znalec z odboru geodézia a

kartografia, Z. XXX/XX, M., IČO: 914889, zobrazená ako parc. reg. C-KN č. 1712/213 TTP o výmere
97 m2 s tým, že geometrický plán je nedeliteľnou súčasťou tohto rozsudku.
Z dôvodu reálneho rozdelenia sporných pozemkov súd nepovažoval za potrebné zisťovať ceny
obdobných pozemkov v obci Oravská Polhora cez realitné kancelárie, prípadne dotazom na Obecnomúrade Oravská Polhora, ktorý sa angažoval v tomto spore. Súd teda nevykonal dôkazy ohľadom ceny,
ktoré navrhoval právny zástupca žalovanej.

Okresný súd tiež rozhodol o náhrade trov štátu (§ 148 ods. 1 O.s.p.). V tomto súdnom konaní vznikli
štátu trovy konania v celkovej sume 316,45 Eur a to ako náklady v súvislosti s vykonanou ohliadkou
v obci Oravská Polhora dňa 22.07.2010 služobným motorovým vozidlom vo výške 7,79 Eur a jednak
náklady na znalecké dokazovanie, keď z rozpočtových prostriedkov súdu bola hradená celková suma
308,66 Eur. Súdnej znalkyni Ing. Červeňovej bola priznaná odmena vo výške 210,96 Eur, ktorá bola

hradená zo zálohy zloženej žalobcom vo výške 350 Eur (zostatok zálohy 139,04 Eur). Súdnemu znalcovi
Ing. Janíkovi bola priznaná za znalecký posudok č. 1/2013 (možnosť deliteľnosti pozemkov) odmena
vo výške 273,49 Eur, ktorá bola sčasti hradená zo zostatku zálohy 139,04 a zbytok vo výške 134,45
Eur z rozpočtových prostriedkov súdu. Znalcovi Ing. Janíkovi bola taktiež priznaná odmena za znalecký
posudokč.1/2014(geometricképlány)vovýške524,21Eur,ktorábolasčastihradenázozálohyzloženej
žalovanou vo výške 350 Eur a zvyšok vo výške 174,21 Eur z rozpočtových prostriedkov súdu.

V zmysle ust. § 148 ods. 1 O.s.p. súd za výsledok konania v danom prípade zobral rozhodnutie,
ktorým návrhu žalobcu vyhovel a zrušil spoluvlastníctvo k sporným pozemkom. Úhrady realizované z
uložených záloh účastníkmi konania znáša každý účastník samostatne.

O trovách konania súd rozhodol súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi,

ktorý mal v konaní úspech, priznal náhradu trov konania voči žalovanej. Žalovanej súd uložil povinnosť
nahradiť žalobcovi trovy konania v celkovej sume 558,14 Eur, ktoré pozostávajú jednak z uhradeného
súdneho poplatku 16,50 Eur za podaný návrh na zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva
+ vyplatená odmena súdnemu znalcovi vo výške 66,98 Eur za vypracovanie posudku na stanovenie
všeobecnej ceny pozemku, jednak z trov právneho zastúpenia v celkovej sume 474,66 Eur, keď

právnemu zástupcovi priznal odmenu za 10 úkonov právnej pomoci (prevzatie a príprava, podanie
žaloby, vyjadrenie k návrhu žalovanej na prerušenie konania zo dňa 02.11.2010, pojednávanie dňa
07.07.2010, ohliadka v Z. H. dňa 22.07.2010, pojednávanie 17.10.2011, vyjadrenie k podanému
odvolaniu 01.12.2012, pojednávanie 21.11.2012, ohliadka so znalcom 29.06.2013, pojednávanie
21.10.2013, pojednávanie 09.04.2014) po 23,24 Eur + 2x režijný paušál po 6,95 Eur + 3x režijný paušál

po 7,21 Eur + 1x režijný paušál po 7,41 Eur +1x režijný paušál po 7,81 Eur + 1x režijný paušál
po 8,04 Eur + 20 % DPH = 65,97 Eur + cestovné motorovým vozidlo na ohliadku z Námestova do Z. H. a
späť dňa 22.07.2010 - 7,47 Eur a dňa 29.06.2013 - 7,50 Eur + 20 % DPH = 2,01 Eur + náhrada za stratu
času dňa 22. 7.2010 pri ohliadke za 2 polhodiny po 12,35 Eur a dňa 29.06.2013 za dve polhodiny
po13,01Eur+20%DPH=10,14Eur. Vdanomprípadesúdvychádzalprivýpočteodmenypreprávneho

zástupcu žalobcu z ceny spoluvlastníckeho podielu žalovanej, ktorú právny zástupca navrhoval vyplatiť
žalovanej a to vo výške 298,33 Eur vo vyúčtovaní trov konania zo dňa 10.04.2014.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná, ktorá sa domáhala
jeho zmeny tak, že odvolací súd by vyhovel návrhu žalovanej na zrušenie a vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva spoločných pozemkov podľa alternatívy P4 znaleckého posudku č.
1/2013 vypracovaného znalcom Ing. Vladimírom Janíkom a podľa GP 2C/134/2009-B-1/2014 zo dňa
02.02.2014, so zachovaním spoluvlastníckych podielovom účastníkov v prístupovej ceste, CKN parc.
1712/58 - TTP o výmere 82 m2, nachádzajúcej sa v k.ú. Z. H. a prikázaním CKN parc. č. 1712/214 -
TTP o výmere 82 m2 do výlučného vlastníctva žalovanej a prikázaním CKN parc. č. 1712/5 -

TTP o výmere 207 m2, CKN parc. č. 1712/38 - TTP o výmere 206 m2 do výlučného vlastníctva žalobcu.
Zároveň sa domáhala zmeny napadnutého rozsudku v časti týkajúcej sa náhrady trov konania štátu
podľa výroku V/ a tiež vo výroku VI/ o priznaní náhrady trov konania žalobcovi a žiadala, aby odvolací
súd zaviazal žalobcu na náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania v sume 650,00 Eur s DPH
k rukám právneho zástupcu žalovanej.

Podľa jej názoru súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Svoje rozhodnutie
prvostupňový súd odôvodnil tým, že spoločné nehnuteľnosti považoval deliteľné a priklonil sa z dvoch
alternatív deľby k rozdeleniu podľa GP 2C/134/2009-A-1/2014, teda so zrušením možnosti prechodu
žalovanej po časti spoločných pozemkov, pôvodných CKN parc. č. 1712/58 a CKN parc. č. 1712/82,

ktorá v prírode vytvára prístupovú cestu na tzv. spoločnú šnúrovú raľu o dĺžke cca 2 km. Odvolateľka
konštatovala, že presvedčivým spôsobom prvostupňovému súdu vysvetlila svoj záujem na zachovaní
prístupu na jej vyššie umiestnené pozemky cez CKN parc. č. 1712/58 a CKN parc. č. 1712/82
nachádzajúce sa v k.ú. Z. H.. Z vykonaného dokazovania (potvrdenia Obce Oravská Polhora ako ajohliadky na mieste samom) vyplynulo, že žalovaná je so žalobcom aj spoluvlastníčkou bezprostredne
ďalších susediacich pozemkov, tvoriacich spoločnú šnúrovú raľu. Z obsahu prednesov účastníkov a
mapových podkladov bolo preukázané, že sporné pozemky sa sčasti nachádzajú vo dvore žalobcu

a sú nim takto aj užívané. Spoločné pozemky CKN parc. č. 1712/58 a CKN parc. č. 1712/82 tvoria
odjakživa prístupovú komunikáciu aj na ďalšie vyššie položené pozemky účastníkov, ako aj ďalších osôb
zo spoločnej parcely, tzv. 20-tkovej šnúry vytvorenej sčasti z pozemku z PKN protokolu č. 29 a PKN
protokolu č. 30. Takýmto spôsobom sa realizoval prechod a prejazd cez tieto pozemky viac ako 150
rokov. Skutočnosť, že parc. č. 1712/58 a parc. č. 1712/82 slúžili na prechod a prejazd

dokumentuje aj fakt, že je to asfaltom spevnená komunikácia. Práve do tohto pozemku vykonal
žalobca svojvoľný výkop, aby znemožnil prístup a príjazd žalovanej, resp. nájomcovi jej pozemkov
na vyššie položené pozemky. Takéto konanie žalobcu vedie k znehodnocovaniu vyššie položených
pozemkov žalovanej, lebo prístup na jej pozemky je podstatne sťažený. Prvostupňový súd však vôbec
nevzal do úvahy, že toto konanie je formou násilného správania spoluvlastníka voči žalovanej, ktoré by
nemalo zostať nepovšimnuté pri posudzovaní dôvodov a spôsobu vyporiadania spoluvlastníctva podľa §

142 Občianskeho zákonníka. Hoci prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia na str. 4 uvádza,
že sa oboznámil so sťažnosťou žalovanej (čl. 51 až 54 spisu) adresovanou Obci Oravská Polhora,
ktorá sa týkala nepovoleného výkopu žalobcu cez spoločné pozemky CKN parc. č. 1712/58 a CKN
parc. č. 1712/82 o dĺžke 36,5 m, šírke 0,40 m a hĺbke 0,40 m, aby jej znemožnil prístup na spoločné
pozemky, opomenul tento dôkaz vyhodnotiť v kontexte úpravy vyplývajúcej z ust. § 142 Občianskeho

zákonníka. Podobne pri vykonaní ohliadky súd mal možnosť priamo posúdiť a vyhodnotiť toto násilné
správanie žalobcu ako väčšinového spoluvlastníka voči žalovanej, no opäť toto kritérium nevzal do
úvahy a rozhodoval jednostranne a podľa presvedčenia žalovanej zaujato. Okresný súd taktiež náležite
nevyhodnotil, prečo nevyhovel návrhu žalovanej na rozdelenie spoločných pozemkov, ktorá uviedla,
že pre zachovanie riadneho prístupu na jej pozemky, ktorý sa realizoval viac ako 150 rokov totožným

spôsobom po pozemkoch CKN parc. č. 1712/58 a CKN parc. č. 1712/82 by jej vyhovovala alternatíva
podľa prílohy P4 znaleckého posudku 1/2013, kde je nezrušené spoluvlastníctvo účastníkov k spoločnej
ceste, CKN parc. č. 1712/82 a CKN parc. č. 1712/58 pre dôvody osobitného zreteľa. Totožná alternatíva
je zakreslená v GP č. 2C/134/2009-B-1/2014 vypracovanom znalcom Ing. Vladimírom Janíkom zo dňa
02.02.2014. Žalovaná dôvody osobitného zreteľa pre nezrušenie spoluvlastníctva v označenej ceste

vidí aj v tom, že táto prístupová cesta je zjavne vyznačená vo všetkých mapových podkladoch a vždy
slúžila pre účelné obhospodarovanie spoločnej šnúrovej rale, ktorá má dĺžku cca 2km. Po zrušení
spoluvlastníctva v pozemkoch CKN parc. č. 1712/58 a CKN parc. č. 1712/82 bude žalovaná nútená na
svoje pozemky dochádzať okľukou dlhšou ako 1 km. Zároveň tento prístup jej môže znemožniť možné
prenajatie pozemkov, a preto osobne vyjadrila obavu z terajšieho vyporiadania spoločných pozemkov.

Súd I. stupňa si napokon ani nezistil, či k pozemkom žalovanej vedie obecná komunikácia. Za takéhoto
stavu následne vytvoril právny stav, že žalovaná bude fakticky nútená svoje pozemky ako pozemky
bez prístupu odpredať hlboko pod ich cenu. Okrem toho, žalovaná vytýkala prvostupňovému súdu, že
ak pristúpil k zrušeniu spoluvlastníctva aj k pozemku tvoriacom prístupovú cestu, tak ani v doplnenom
dokazovaní pred okresným súdom samotný žalobca neuviedol žiadny logický dôvod a argument, na čo

potrebuje tento pozemok a ako s ním chce naložiť. Dispozícia s týmto pozemkom je takto zo strany
žalobcu len cielená forma nátlaku na žalovanú a iných spoluvlastníkov vyššie položených pozemkov,
aby k nim stratili riadny prístup. Podľa názoru žalovanej v tomto súdnom konaní bola preukázaná
potreba zachovania prístupu na vyššie položené pozemky a bolo povinnosťou súdu skúmať všetky
možnosti a hľadiská účelného využitia veci, spoluvlastníctva v tejto časti nezrušiť, resp. pri zrušení

spoluvlastníctva skúmať aj možnosť vytvorenia prístupu a prejazdu cez zriadenie vecného bremena
pre žalovanú. Touto možnosťou sa okresný súd vôbec nezaoberal, čím porušil povinnosť riadne zistiť
skutočný stav veci. Žalovaná tiež zdôraznila, že v predmetnom konaní nebol súd vôbec viazaný
samotnými návrhmi účastníkov a mal sa venovať všetkým možnostiam vyporiadania spoluvlastníctva.
Osobitne mal postupovať tak aj preto, lebo záujem na zachovaní prístupu na vyššie uvedené

pozemky potvrdila aj Obec Oravská Polhora.
Žalovaná tiež namietla správnosť rozsudku aj v časti ohľadne náhrady trov jednak štátu, ako aj trov
právnehozastúpeniapriznanéhožalobcovi.Žalobcajejtotižnavrhovalvpísomnomnávrhunazrušeniea
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k spornému pozemku pôvodne len zrušenie spoluvlastníctva
za náhradu a za jej podiel jej ponúkol sumu 100,- Sk/m2. K tejto cene jej nepredložil žiadny znalecký

posudok, a ani jej nevysvetlil, prečo požaduje aj spoločný pozemok, ktorý tvorí spoločnú prístupovú
cestu (parc. č. 1712/58 a CKN parc. č. 1712/82 nachádzajúce sa v k.ú. Z. H.). Žalobca nenavrhol,
a to ani v žalobe žiadnu alternatívu zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva rozdelením
spoločných pozemkov. V rámci súdneho konania bol vyhotovený znalcom Ing. Vladimírom Janíkomznalecký posudok č. 1/2013 na preskúmanie alternatív reálneho rozdelenia spoločných pozemkov,
ktoré žalobca v konaní vôbec nenavrhol. Vo svojom posudku znalec pripustil dve možnosti reálneho
rozdelenia sporných pozemkov, a to alternatívu P3 a alternatívu P4 s ponechaním prístupovej cesty v

spoluvlastníctve účastníkov. Z uvedeného vyplýva, že to bol práve žalobca, ktorý preferoval z pôvodne
podanej žaloby zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k spoločným pozemkom za
náhradu a nenavrhol žiadnu alternatívu na zrušenie a vyporiadanie spoločných pozemkov ich reálnym
rozdelením. Za tohto stavu je práve žalovaná úspešnou účastníčkou, lebo táto po začatí konania navrhla
túto formu vyporiadania spoluvlastníctva a žalovaný túto formu spochybňoval.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, nemožno žalobcu považovať za úspešného účastníka a súd mu
takto nemal priznať nárok na náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Rovnako nebolo namieste
zaviazať žalovanú na náhradu trov štátu. Súd vlastne v konaní nevyhovel návrhu žalobcu, ale návrhu
žalovanej, a teda ide zjavne o nesprávne právne posúdenie veci. Navyše, vyhotovenie znaleckých
posudkov a geometrických plánov bolo v záujme oboch účastníkov, predovšetkým v záujme žalobcu
ako väčšinového spoluvlastníka. Preto by mal tento znášať prevažnú časť nákladov za trovy štátu.

Žalovaná preto namietla aj správnosť a preskúmateľnosť výroku VI/, v časti týkajúcej sa priznania trov
žalobcovi. Pokiaľ ide o zhotovenie znaleckého posudku bolo v záujme žalobcu, ktorý bol povinný aj
súdu zdokumentovať hodnotu vyporiadavaného podielu pre účely súdneho poplatku. Za takéhoto stavu
mal súd z dôvodov hodných osobitného zreteľa rozhodnúť tak, že žiadnemu z účastníkov neprizná
náhradu trov konania s ohľadom na osobitosť celého konania a zložitosť riešenia otázky prístupovej

cesty. Rovnako mal tiež zohľadniť aj pri otázke náhrady trov konania násilné správanie sa žalobcu, ktorý
prekopal spoločné pozemky, aby sťažil žalovanej a jej nájomcovi užívanie spoločných pozemkov. Tieto
dôvody žalovaná hodnotila ako dôvody osobitného zreteľa, na základe ktorých by súd mal vysloviť, že
žiadnemu účastníkovi náhradu nepriznáva.

Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne
správny potvrdiť. Zároveň žiadal, aby odvolací súd zaviazal žalovanú na náhradu trov odvolacieho
konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia v sume 37,53 Eur na účet jeho právneho zástupcu.
Uviedol, že nesúhlasí s dôvodmi uvádzanými v opravnom prostriedku žalovanej. Toto konanie je
konaním o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, a nie konaním o práve prechodu.

Naviac, z ohliadky na mieste samom je nesporné, že žalovaná má prístup k pozemkom, ktoré sú
jej spoluvlastníctvom po prístupovej ceste, ktorá vedie pozdĺž hranice parcely č. 1712/58 a tiež po
novovybudovanej ceste obcou. Žalovaná v konaní nepreukázala žiaden relevantný dôvod, t. j. dôvod
hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by súd nemal podielové spoluvlastníctvo účastníkov k sporným
nehnuteľnostiam zrušiť. Už v základnom konaní poukazovala na „údajnú“ nemožnosť prístupu na

pozemky v jej spoluvlastníctve, ktoré sa majú nachádzať nad pozemkami, ktoré sú predmetom tohto
konania. Okresný súd vo veci vykonal všetky dôkazy na zistenie skutkového stavu pre možnosť
posúdenia kritérií zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva podľa zásad upravených v
ust. § 142 Občianskeho zákonníka. Dvakrát vykonal ohliadku na mieste samom, bol vyhotovený
znalecký posudok na cenu nehnuteľností, ako aj znalecký posudok na zistenie možnosti reálnej

deľby a geometrický plán vyhotovený znalcom a vykonal tiež všetky dôkazy, ktoré navrhla žalovaná
a ktoré súd považoval za účelné pre zistenie skutkového stavu a následné rozhodnutie vo veci. Z
ohliadky na mieste samom, okresný súd presvedčivo zistil, že novovybudovaná cesta Obcou Oravská
Polhora, ako aj cesta pozdĺž parcely č. 1712/58 dostatočným spôsobom zabezpečuje bezproblémový
prístup žalovanej, ale aj ostatným občanom, k jej pozemkom a neexistuje dôvod, aby súd podielového

spoluvlastníctvo k časti nehnuteľností, (ako to navrhovala žalovaná), nezrušil. Podľa názoru žalobcu
okresný súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočne a presvedčivo vysporiadal so všetkými
vykonanými dôkazmi a svoje rozhodnutie jasne a zrozumiteľne i odôvodnil. Tvrdenia žalovanej, počas
prvostupňového i odvolacieho konania, sú čisto účelové. Žalovanej nič nebráni s možnou dispozíciou so
svojimi pozemkami, ktorých je spoluvlastníčkou, nachádzajúcimi sa v k. ú. Z. H.. Žalobca tiež zdôraznil,

že žalovaná v obci Oravská Polhora nebýva viac ako 30 rokov a sporné pozemky ani neužíva. Žalobca
nemal nikdy s nikým, t. j. so žiadnym občanom obce Oravská Polhora spor vo veci prístupu na
pozemky. Prvostupňový súd teda vo svojom rozhodnutí na základe riadne zisteného skutkového stavu a
zásad vyporiadania podielového spoluvlastníctva správne rozhodol vo veci samej a nadväzne i o trovách
konania.

Krajský súd ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu,
ktorémožnonapadnúťtýmtoopravnýmprostriedkom,podľa§212ods.1,2písm.b),d)O.s.p.preskúmal
rozsudok okresného súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho beznariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. za použitia ust. § 156 ods. 3 O.s.p. ) ako
vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k
záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým
zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného
vyhotovenia napadnutého rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O.s.p., odvolací

súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje správnosť týchto dôvodov, a v podstatných bodoch na ne
odkazuje.

Odvolacie námietky žalovanej, odvolací súd nepovažoval za dôvodné.

Zmyslomzrušeniaavyporiadaniapodielovéhospoluvlastníctvajenovékonštituovaniehmotno-právnych

vzťahov odvíjajúcich sa od spoločnej veci a vyporiadanie doterajších vzťahov k nej. Predmetom
vyporiadania preto môže byť len celá vec a nielen jej spoluvlastnícky podiel, aj keď len on môže
byť v konkrétnom prípade vyporiadaním dotknutý. Takýto záver vyplýva z konštantnej judikatúry súdu
v rozhodovaní v týchto veciach. Spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o
vzájomnom vyporiadaní, ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná

(§ 141 ods. 1 OZ). Ak nedôjde k dohode, spoluvlastníctvo zruší a vyporiadanie na návrh niektorého
spoluvlastníka vykoná súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a účelné využitie veci. Ak je to možné,
súd vec rozdelí medzi spoluvlastníkov podľa výšky podielov. Ak nie je rozdelenie veci dobré možné,
prikáže vec za primeranú náhradu jednému alebo z viacerým spoluvlastníkom; pritom prihliadne na
to, aby sa vec mohla účelne využiť. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a

výťažok rozdelí podľa podielov (§ 142 ods. 1 OZ). Občiansky zákonník, vychádzajúc zo zásady, že
nikto nemôže byť nútený, aby zotrvával v spoluvlastníctve, dáva v citovaných ustanoveniach prednosť
dohode spoluvlastníkov, v ktorej dojednajú niektorý zo spôsobov vyporiadania uvedených v § 142
OZ. Zvolený spôsob vyporiadania nemá spočívať len v poskytnutí náhrady za spoluvlastnícky podiel,
ale má viesť k vyriešeniu všetkých vzťahov, ktoré sa vytvorili medzi podielovými spoluvlastníkmi v

súvislosti s existenciou spoluvlastníctva. Zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený, aby zotrval
v podielovom spoluvlastníctve, vyplýva aj právo každého spoluvlastníka podať návrh na súd na zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Ustanovenie § 142 ods. 1 OZ vzťahujúce sa na tento
prípad, neustanovuje iba výpočet spôsobu zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ale
zároveň aj záväzné poradie, v ktorom treba skúmať možnosť jednotlivých spôsobov vyporiadania:

a/ reálne rozdelenie podľa podielov prichádza do úvahy v prípade faktickej a funkčnej deliteľnosti
predmetu spoluvlastníctva. Rozdelením nemusia vzniknúť rovnako hodnotné samostatné podiely
predtým spoločnej nehnuteľnosti (pozemky nemusia mať rovnakú výmeru, rovnakú kultúru, bonitu,
stavby nemusia mať rovnaký vek a stavebné charakteristiky a podobne). Na tieto okolnosti
sa v praxi súdov pri vyporiadaní prihliada tým, že sa vyjadrí primeraná peňažná náhrada, ktorá sa

priznávapríslušnémuspoluvlastníkovi;b/prikázanievecizaprimeranúnáhradujednémualeboviacerým
spoluvlastníkom, ktorí o to žiadajú, prichádza do úvahy vtedy, keď reálne rozdelenie spoločnej veci nie
je možné; c/ predaj a rozdelenie výťažku podľa podielov prichádza do úvahy v prípade, ak vec žiadny
zo spoluvlastníkov nechce, a preto ju pri vyporiadaní nemožno prikázať do vlastníctva jednému z nich
za náhradu.

Ako správne odvolateľka uvádzala vo svojom opravnom prostriedku, v konaní o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva súd nie je viazaný návrhmi účastníkov. V preskúmavanej veci bolo
predmetom konania zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam. Zmyslom
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je nové konštituovanie hmotno-právnych vzťahov

odvíjajúcich sa od spoločnej veci (spoločných vecí) a vyporiadanie doterajších vzťahov. Rozhodnutím
súdu podľa § 142 Občianskeho zákonníka sa zakladajú nové hmotno-právne vzťahy, preto ide o
rozhodnutie majúce konštitutívnu povahu. Okresný súd mal na základe rozsiahleho dokazovania
preukázané, že spoluvlastnícky vzťah účastníkov k spoločným nehnuteľnostiam je dlhodobo konfliktný.
Nie je preto dôvodné, aby účastníci naďalej zotrvávali v spoluvlastníckom vzťahu. Účelom tohto

konania je definitívne vyriešiť ich vzťah a usporiadať vzájomné vzťahy k sporným nehnuteľnostiam
tak, aby naďalej nedochádzalo k vzájomným konfliktom. Z tohto dôvodu, no najmä pri dodržaní
zákonom stanovenej postupnosti spôsobov vyporiadania, prvostupňový súd správne zvolil pri zrušení
a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva podľa geometrického plánu č. 2C/134/2009-A-1/2014 zodňa 02.02.2014, vyhotoveného Ing. Vladimírom Janíkom, znalcom z odboru geodézia a kartografia,
alternatívu podľa jeho prílohy P3, a nie alternatívu podľa prílohy P4 tohto posudku, podľa ktorej
zostalo nezrušené spoluvlastníctvo účastníkov k spoločnej ceste (CKN parc. č. 1712/82 a CKN parc.

č. 1712/58). Ako opakovane uvádzala žalovaná v tomto konaní, predmetné nehnuteľnosti - spoločná
cesta cez CKN parc. č. 1712/82 a CKN parc. č. 1712/58 nie sú jedinou prístupovou cestou k jej ďalším
nehnuteľnostiam, ktoré vlastní. Práve naopak, odvolateľka sama uviedla, že v prípade, že súd zruší
podielové spoluvlastníctvo k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam (spoločnej ceste), bude nútená na svoje
pozemky dochádzať okľukou dlhšou ako 1 km. Táto skutočnosť (aj s prihliadnutím na fakt, že žalovaná v

obci Oravská Polhora už viac ako 30 rokov nebýva) nemôže byť dôvodom osobitného zreteľa, pre ktorý
by súd podielové spoluvlastníctvo účastníkov k predmetným nehnuteľnostiam nezrušil. V tomto smere
odvolací súd poukazuje na ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, pre
ktoré súd nezruší a nevyporiada podielové spoluvlastníctvo podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
sú okolnosti prevažne subjektívneho charakteru tak na strane žalovaného (najmä jeho zdravotný stav,
vek a sociálna situácia, stav jeho odkázanosti na bývanie v spornej nehnuteľnosti, nedostatok možnosti

uspokojiť svoje bytové potreby inde, osobné väzby na nehnuteľnosť), ako aj na strane žalobcu najmä
ak tomu ide len o vyriešenie užívacích vzťahov, pričom otázka zániku spoluvlastníctva nemá pre neho
prioritu, alebo že vec má v úmysle predať - rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 137/1997 zo
dňa 25. februára 1998. V súdenej veci vo vzťahu k žalovanej takéto okolnosti však neboli zistené. Práve
naopak, spôsob, ktorý zvolil prvostupňový súd definitívne vyrieši sporné vzťahy medzi účastníkmi.

Zo znenia ust. § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka vyplýva, že súd má oprávnenie zriadiť vecné
bremeno len v prípade zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva rozdelením veci, nie
v ďalších prípadoch vyporiadania uvedených v ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pri
zriaďovaní práva chôdze a jazdy, zodpovedajúceho vecnému bremenu (právo cesty) k novovzniknutej
nehnuteľnosti pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci podľa § 142 ods. 3

Občianskeho zákonníka, je potrebné dbať na to, aby právo vlastníka zaťaženého pozemku bolo
obmedzené čo možno najmenej. Preto v prípade, že žalovaná má možnosť prístupu k svojim ďalším
nehnuteľnostiam bez obmedzenia vlastníka priľahlého pozemku (žalobcu) nie je namieste, aby
bolpozemoknaďalejvpodielovomspoluvlastníctveúčastníkov,prípadnepoprikázanívecidovlastníctva
žalobcu, aby bol takýto pozemok zaťažený vecným bremenom (právom prechodu žalovanej). Z obsahu

spisového materiálu jednoznačne vyplýva reálna deliteľnosť spoločných nehnuteľností účastníkov a tiež
skutočnosť, že pri novo vzniknutých pozemkoch je zabezpečený prístup ku komunikácii. U žalovanej je
prístup k jej ostatným patriacim pozemkom zabezpečený cestou podľa jej vlastných slov „ s okľukou“
dlhšou cca o 1 km, čo neznamená nemožnosť prístupu. Odvolací súd zdôrazňuje, že ak je možné
vec rozdeliť (tak ako to učinil prvostupňový súd v napadnutom rozhodnutí), súd nemôže pri svojom

rozhodnutí skúmať účelné využitie veci, ktoré nie je napokon rozhodujúce a navyše sa toto kritérium
uplatňujelenprirozhodovaníoprikázanívecijednémuzospoluvlastníkovzanáhradu (judikatúra
publikovaná pod č. R 16/1967). Okresný súd preto nemal dôvod skúmať, na aký účel bude žalobca
prikázané nehnuteľnosti využívať. Súd rozhodol o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva reálnym
rozdelením veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov, a to za súčinnosti znalca a existencie

oddeľovaciehogeometrickéhoplánu.Občianskyzákonníkdávaprednosťtomu,abybolopodľamožností
zachované vlastnícke právo doterajších spoluvlastníkom alebo aspoň niektorým, prípadne i len jednému
z nich. Preto zrušiť spoluvlastníctvo iným spôsobom ako reálnym rozdelením veci možno len vtedy,
ak by nebolo možné tento spôsob použiť (judikatúra publikovaná pod č. R 79/1955). Zároveň odvolací
súd zdôrazňuje, že na využitie veci a násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným

spoluvlastníkom súd pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva prihliada len v prípade, ak nie je
rozdelenie veci dobre možné, čo nie je prípad prejednávanej veci. Prvostupňový súd sa teda v
tomto konaní dôsledne riadil spôsobmi a záväzným poradím zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva upraveným v ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Krajský súd zdôrazňuje, že odlišné (subjektívne) hodnotenie vlastných argumentov žalovanou, resp. jej
neakceptovanie záverov okresného súdu nezakladá nesprávnosť napadnutého rozhodnutia a nie je ani
porušením práva na súdnu ochranu. Súčasťou tohto základného práva totiž nie je aj právo na procesný
úspech. Inými slovami, nie je porušením práva na spravodlivý proces, ak súd nevyhovie procesnému
alebo meritórnemu návrhu účastníka.

Podľa názoru odvolacieho súdu v danej veci okresný súd postupoval v súlade s ust. § 132
O.s.p. , podľa ktorého dôkazy súd vyhodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetkydôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
vrátane toho, čo uviedli účastníci.

Na základe konštatovaného odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal v prejednávanej
veci dokazovanie náležitým spôsobom a v potrebnom rozsahu, spôsobu plne zodpovedajúcim
kontradiktórnosti sporového konania, umožnil účastníkom realizáciu ich procesných práv a nadväzne
zákonným spôsobom vyhodnotil tak procesnú aktivitu účastníkov konania, ako aj meritum veci. Po
vykonaníavyhodnotenídokazovania,zákonnýmspôsobomavpotrebnomrozsahuvydalvecnesprávne

rozhodnutie, ktoré zodpovedajúcim spôsobom v zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p. aj správne a presvedčivo
odôvodnil.

Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj výrok o trovách prvostupňového konania, ktorý plne
zodpovedá zákonným ustanoveniam citovaným v napadnutom rozhodnutí.

K odvolacím námietkam žalovanej krajský súd uvádza, že povinnosť nahradiť trovy konania, stanovená
podľa § 142, § 143, § 146 ods. 2, § 147 a § 148 O.s.p., sa môže v konkrétnom prípade javiť ako
neprimeraná tvrdosť. Ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. preto umožňuje súdu, aby vo výnimočných
prípadoch z dôvodov hodných osobitného zreteľa účastníkom alebo štátu, ktorí by inak mali právo na
náhradu trov, túto náhradu celkom alebo sčasti nepriznal.

Úvahasúduotom,čiideovýnimočnýprípadačitusúdôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,musívychádzať
z posúdenia všetkých okolností v konkrétnej veci.
Aplikácia ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v
prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje
k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti

neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený.
Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov
konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať
na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a tiež na okolnosti, ktoré
viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní (z odôvodnenia rozhodnutia NS SR

sp. zn. MCdo 14/99 zo dňa 01.09.2000).

Vo vzťahu k okolnostiam v prejednávanej veci odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca sa
voči žalovanej opakovane domáhal na súde návrhom na začatie konania zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva účastníkov k nehnuteľnosti. O tom svedčí aj spis Okresného súdu

Námestovo sp. zn. 5C/148/2008. Žaloba v uvedenej veci bola na súd podaná 18.08.2008 a žalobca
ju zobral späť dňa 16.09.2008. V dôsledku tohto jeho dispozitívneho úkonu, súd konanie zastavil
(uznesenie Okresného súdu Námestovo č.k. 5C/148/2008-13 zo dňa 19.09.2008, ktoré nadobudlo
právoplatnosťdňa15.10.2008).Napriektomukmimosúdnejdohodeúčastníkovohľadnepredmetusporu
nedošlo. Žalobca bol nútený dňa 14.08.2009 opätovne podať žalobu v tejto veci na súd, lebo dohoda

so žalovanou nebola možná. Navyše, pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva môže
podať žalobu na súd ktorýkoľvek z podielových spoluvlastníkov. Pokiaľ túto možnosť využil žalobca ako
majoritný spoluvlastník nehnuteľností, nemožno považovať za jeho postup taký, ktorý by odôvodňoval
aplikáciu ust. § 150 O.s.p. na prejednávanú vec. V žiadnom prípade teda nemožno žalovanej priznať
právnu ochranu v zmysle ust. § 150 ods. 1 O.s.p. , nakoľko žalobca bol v konaní úspešný, pričom

postoj žalovanej pred začatím konania i po opakovanom podaní návrhu na súd, potvrdzuje jej negatívny
prístup k riešeniu problémových spoluvlastníckych vzťahov. Na základe uvedeného bol odvolací súd
presvedčený, že žalobcovi ako úspešnému účastníkovi patrí podľa § 142 ods. 1 O.s.p. náhrada účelne
vynaložených trov v konaní, a to vo výške správne a presne špecifikovanej prvostupňovým súdom v
napadnutom rozhodnutí.

Keďže žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, v zmysle ust. § 148 ods. 1 O.s.p., prvostupňový
súd postupoval správne, keď žalovanú ako neúspešnú účastníčku v spore zaviazal na náhradu trov
vzniknutých štátu, a to v súlade s ust. § 148 ods. 1 O.s.p. Rovnako nemožno považovať za dôvod
osobitného zreteľa pre nepriznanie trov žalobcovi prípadne štátu okolnosť („násilného správania sa

žalobcu“) , a to z dôvodov uvedených vyššie.O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p. Žalovaná nebola v odvolacom konaní úspešná, preto je povinná nahradiť žalobcovi trovy, ktoré
mu v súvislosti s týmto štádiom konania vznikli.

Úspešný žalobca si náhradu trov aktuálneho odvolacieho konania uplatnil, a to vo výške
37,53 Eur, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia jeho advokáta, a to za 1 úkon právnej služby -
vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 11.07.2014 v sume 23,24 Eur, účtovaných v súlade s ust. § 10 ods. 1 a 5 v
spojení s § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnej pomoci v znení neskorších predpisov, ku ktorému si uplatnil 1x režijný paušál v

hodnote 8,04 Eur v súlade s ust. § 16 ods. 3 cit. vyhl. Nakoľko advokát JUDr. Peter Vevurka je platcom
DPH (o čom priložil do spisu doklad o registrácii platiteľa DPH) zvyšuje sa súčet uvedených
súm v celkovej čiastke 31,28 Eur o DPH vo výške 20%, t. j. o 6,25 Eur v súlade s ust. § 18 ods. 3
cit. vyhlášky. Preskúmaním týchto trov odvolací súd dospel k záveru, že tieto boli právnym zástupcom
žalobcu vyšpecifikované a vyčíslené správne, pričom sa jedná o trovy, ktoré boli žalobcom vynaložené
účelne.

Zároveň odvolací súd priznané trovy odvolacieho konania v celkovej sume 37,53 eur, pozostávajúce z
trov právneho zastúpenia, uložil žalovanej zaplatiť na účet advokáta, ktorý zastupoval žalobcu v tomto
konaní v súlade s ust. § 149 ods. 1 O.s.p.

Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.