Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, February 24, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/148/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313011085
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Tencer

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2313011085.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov JUDr.

Janky Klčovej a JUDr. Pavla Sládka, v trestnej veci proti obžalovanému R. U. a spol. pre prečin
zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona a iné o
odvolaní krajského prokurátora a obžalovaného R. U. proti rozsudku Okresného súdu v Galante zo dňa
17.09.2014 sp. zn. 29T/228/2013 na verejnom zasadnutí konanom dňa 24.02.2015 takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok ohľadom
obžalovaného Ing. A. Y. v oslobodzujúcom výroku.
Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa obžalovaný

Ing. A. Y., narodený XX.XX.XXXX v Q., bytom Q., T. D. XXX, t. č. bytom S. XXX,
podľa § 285 písmeno c/ Trestného poriadku o s l o b o d z u j e spod obžaloby Krajského prokurátora
v Trnave č. Kv 52/13 zo dňa 18.11.2013 pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa §
326 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona, zločinu vydierania spolupáchateľstvom podľa § 20, § 189
odsek 1 Trestného zákona, pokus prečinu podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20, § 14 odsek 1, § 221
odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe že:
spolu so spoluobvineným R. U. a už s právoplatne odsúdeným R. X., E. D., T. J. a X. T. po vzájomnej

dohode a rozdelení úloh v úmysle obohatiť sa na úkor poškodeného S. T. realizovali tento svoj zámer
tým spôsobom, že obvinený E. D. a T. J. dňa 12.04.2013 v čase približne o 17.30 hod. do 18.00 hod.
vylákali tohto na motorovom vozidle zn. Škoda Oktávia ev. č.: SA - 201 CD ku garážam nachádzajúcich
sa v Šali pri Dolnej ulici, pričom predtým odhodil vo vozidle fingovanú drogu, obvinený R. U. a Ing. A.
Y. ako policajti mu zastavení a skontrolovaní tohto vozidla našli v ňom odhodenú tzv. drogu a upozornili
poškodeného, že budú voči nemu postupovať ako proti páchateľovi drogovej trestnej činnosti, obvinený
E. D. v rámci dohodnutého scenára následne privolal na miesto obvineného R. X. spolu s obvineným X.
T., po rozhovore obvineného R. X. s obvineným R. U. a obžalovaným Ing. A. Y., obvinený R. X. navrhol

poškodenému S. T., že policajti za vybavenie prípadu, t.j. za to, že nebudú konať požadujú peniaze v
sume 3.300,- Eur, avšak poškodený S. T. následne požiadal o pomoc bývalého príslušníka PZ po zásahu
ktorého mu obvinený R. U. a obžalovaný Ing. A. Y. vrátili doklady o auta a nechali ho odísť.

II. Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného R. U., narodeného XX.XX.XXXX,
zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd v Galante uznal obžalovaného R. U. v bode 3, 4 a 5 za vinného
z prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona
zločinuvydieraniaspolupáchateľstvompodľa§20, §189odsek1,odsek2písmenod/Trestnéhozákona
a prečinu podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20, § 221 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona z častidokonaného v bodoch 3, 4, z časti vo forme pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona ( v bode 5 )
ktorých sa mal dopustiť na skutkovom základe, že
3/ obžalovaní R. U., J. E. ( ktorý už bol právoplatne odsúdený v konaní vedenom na OS Galanta pod

sp. zn. 1T/18/2014 ). R. X., E. D., X. T. a G. T. ( ktorý už bol právoplatne odsúdený v konaní vedenom
na OS Galanta pod sp. zn. 1Z/18/2014 ) po vzájomnej dohode a rozdelení úloh v úmysle obohatiť sa
na úkor poškodeného J. X., realizovali tento svoj zámer tým spôsobom, že E. D. dňa 03.04.2013 v čase
približne od 13.00 hod. do 13.30 hod. pod zámienkou vyskúšania motorového vozidla zn. Volkswagen
Passat, ev. č. SA - 033 CE, vylákal poškodeného ku garážam nachádzajúcim sa v Šali pri Dolnej ulici,

kde podhodil v aute fingovanú drogu R. U. ako policajt s vedomím J. E., policajta, uvedené motorové
vozidlo zastavil, skontroloval a našiel v ňom podhodenú drogu, pričom v rámci dohodnutého scenára
poškodenému nasadil putá a vyhrážal sa mu vykonaním domovej prehliadky a stratou zamestnania,
E. D. sa podujal, že prípad pomôže vyriešiť a privolal na miesto R. X., X. T. a G. T., po rozhovore R.
X. s R. U., R. U. dal dolu poškodenému J. X. z rúk putá a požadoval od neho za nekonanie sumu
3.000,- Eur, pričom poškodený J. X. v obave pred možnými následkami ešte v ten istý deň odovzdal R.

X. sumu 3.000,- Eur; dňa 04.04.2013 poškodeného J. X. telefonicky kontaktoval neznámy muž a pod
hrozbou fyzickej ujmy požadoval od neho finančnú náhradu vo výške 800,- Eur za údajný tovar, ktorý
poškodenému v predchádzajúci deň zadržali v aute policajti, pričom v ten istý deň poškodený odovzdal
uvedenú sumu G. T., o niekoľko dní R. X., E. D. a X. T. požadovali od poškodeného J. X. peniaze v sume
1.300,- Eur za to, že u policajtov vybavia, že nebude postihnutý za nájdenie drogy vo vozidle, ktorú sumu

poškodený J. X. následne vyplatil R. X. a X. T.; dňa 15.05.2013 R. X. a X. T. s vedomím R. U. prišli za
poškodeným J. X. do miesta jeho bydliska vo T. a pod hrozbou fyzického násilia požadovali od neho
vyplatenia ďalších peňazí v sume 4.500,- Eur za vybavenie prípadu s drogou nájdenou vo vozidle, čo
však poškodený odmietol urobiť, pričom k vyplateniu týchto peňazí ho R. X. a X. T. s vedomím R. U.
nútili aj prostredníctvom následných výhražných telefonátov,

4/ obžalovaní R. U., J. E. ( ktorý už bol právoplatne odsúdený v konaní vedenom na OS Galanta pod
sp. zn. 1T/18/2014 ), R. X., E. D., X. T. a G. T. ( ktorý už bol právoplatne odsúdený v konaní vedenom
na OS Galanta pod sp. zn. 1T/18/2014 ) po vzájomnej dohode a rozdelení úloh v úmysle obohatiť sa na
úkor poškodeného T. D., zrealizovali tento svoj zámer tým spôsobom, že E. D. dňa 04.04.2013 v čase
približne od 20.00 hod do 21.00 hod. pod zámienkou vrátenia náhrady za poskytnutú pôžičku, vylákal

tohto na motorovom vozidle zn. Felicia ev. č. SA-376 AE ku garážam nachádzajúcich sa v Šali pri Dolnej
ulici, predtým podhodil v aute fingovanú drogu, R. U. a J. E., ako policajti, po zastavení poškodeného
s vozidlom, toto skontrolovali a po nájdení tzv. drogy vo vozidle nasadili poškodeného putá s tým, že
budú proti nemu postupovať ako proti páchateľovi drogovej trestnej činnosti; E. D. v rámci dohodnutého
scenára následne privolal na miesto R. X. spolu s X. T. a G. T., po rozhovore R. X. s policajtmi R. U. a

J. E., R. X. navrhol poškodenému T. D., že policajti za nekonanie požadujú sumu 3.000,- Eur, pričom
poškodený T. D. zo strachu pre možnými následkami s týmto návrhom súhlasil a ešte v ten istý deň si
požičal uvedenú sumu peňazí od Z. S. a N. T., ktorí ho ubezpečili, že požadované peniaze odovzdajú
priamo ich žiadateľom, čo aj následne urobili,
5/ obžalovaní R. U., R. X., E. D., T. J. a X. T. po vzájomnej dohode a rozdelení úloh v úmysle obohatiť sa

na úkor poškodeného S. T., realizovali tento svoj zámer tým spôsobom, že E. D. a T. J. dňa 12.04.2013
v čase približne od 17.30 hod do 18.00 hod. vylákali tohto na motorovom vozidle zn. Škoda Octavia,
ev. č. SA - 201 CD, ku garážam nachádzajúcim sa v Šali pri Dolnej ulici, pričom predtým podhodili
vo vozidle fingovanú drogu; R. U. ako policajt po zastavení a skontrolovaní tohto vozidla našiel v ňom
podhodenú tzv. drogu a upozornil poškodeného, že bude proti nemu postupovať ako proti páchateľovi

drogovej trestnej činnosti, E. D. v rámci dohodnutého scenára následne privolal na miesto R. X. spolu s
X. T., po rozhovore R. X. s R. U., R. X. navrhol poškodenému S. T., že policajti za vybavenie prípadu t. j.
za to, že nebudú konať, požadujú peniaze v sume 3.000,- Eur, avšak poškodený S. T. následne požiadal
o pomoc bývalého príslušníka PZ, po zásahu ktorého mu R. U. vrátil doklady od auta a nechal ho odísť.
Zároveň podľa § 285 písmena c/ Trestného poriadku obžalovaného Ing. A. Y. oslobodil spod obžaloby

krajského prokurátora sp. zn. Kv 52/13 zo dňa 18.11.2013 pre prečin zneužívania právomoci verejného
činiteľa podľa § 326 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona zločinu vydierania spolupáchateľstvom podľa
§ 20, § 189 odsek 1 Trestného zákonu pokusu prečinu podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20, § 14
odsek 1, § 221 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona na skutkovom základe, ako je uvedené v obžalobe
nakoľko nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie krajský prokurátor čo do oslobodzujúceho
výroku ohľadom obžalovaného Ing. A. Y., ako i obžalovaný R. U..
Pokiaľ ide o odvolanie krajského prokurátora, tento v písomných dôvodoch odvolania poukázal na
to, že súd prvého stupňa nesprávne hodnotil vykonané dôkazy a vnútorné presvedčenie súdu nieje starostlivo uvážené vo všetkých okolnostiach prípadu v zmysle § 2 odsek 12 Trestného poriadku,
nakoľko z výsledkov vykonaného dokazovania je evidentné, že obžalovaný Ing. A. Y. nebol zo spáchania
žalovaného skutku usvedčený iba výpoveďou poškodeného S. T., ale celým radom ďalších nepriamych

dôkazov na ktoré v dôvodoch odvolania poukazuje. Jedná sa predovšetkým o výpoveď svedka Ing. N.
X. riaditeľa Obvodného oddelenia PZ Močenok, z ktorej výpovede možno vyvodiť, že v čase spáchania
skutku pôsobila policajná hliadka v tejto časti služobného obvodu Šaľa neoprávnene v rámci vopred
dohodnutého scenára. Rovnako z výpovede svedka W. Y. bývalého policajta je evidentné, že po jeho
zaangažovaní sa do prípadu obžalovaný A. Y. snažil celú záležitosť ohľadne údajného nájdenia drogy

vo vozidle poškodeného S. T. bagatelizovať s tým, že sa vlastne nič nestalo, že išlo o nedorozumenie,
z čoho možno vyvodiť opodstatnený záver, že obžalovaný si uvedomil dôsledky svojho konania a snažil
sa z prípadu vycúvať, pričom jeho povinnosťou ako veliteľa policajnej hliadky bolo v takom prípade ihneď
oznámiť udalosť svojmu bezprostredne nariadenému riaditeľovi Obvodného oddelenia PZ Močenok Ing.
N. X. a spísať o udalosti úradný záznam, čo však podľa výpovede Ing. N. X. neurobil, ktoré skutočnosti
nasvedčujú tomu, že udalosť, na ktorej mal sám účasť, chcel utajiť. Rovnako poukázal na výpoveď

poškodeného S. T., ktorý je síce jediným priamym usvedčujúcim dôkazom o účasti obžalovaného na
spáchaní žalovaného skutku ale údaje v jeho výpovedi nepriamo potvrdzujú aj ďalší svedkovia a to W.
T., Q. F., R. U. a D. Z.. Rovnako obsah prepisu záznamov odpočutých telefonických rozhovorom podľa
názoru krajského prokurátora nepriamo dokazuje že obžalovaný o zastavení vozidla s poškodeným
S. T. vopred vedel a sám bol účastný na spáchaní žalovaného skutku. Má za to, že tieto dôkazy v

dostatočnej miere vinu obžalovaného preukazujú a z uvedeného dôvodu preto navrhol zrušiť napadnutý
rozsudok v oslobodzujúcom výroku ohľadom obžalovaného A. Y. a vec vrátiť okresnému súdu, aby ju
znovu prejednal a rozhodol.
Pokiaľ ide o odvolanie obžalovaného R. U., tento napádal prvostupňový rozsudok v celkom rozsahu a
domáhal sa zrušenia napadnutého rozsudku a jeho oslobodenia spod obžaloby okresného prokurátora,

nakoľko sa trestnej činnosti nedopustil.
Zástupca krajského prokurátora navrhol odvolaniu krajského prokurátora v celom rozsahu vyhovieť,
pričom modifikoval odvolanie v tom smere, že rozsudok okresného súdu pokiaľ ide o oslobodzujúci výrok
je nezákonný aj v tom smere, že okresný súd v oslobodzujúcom výroku neuviedol skutok, pre ktorý
obžalovaného spod obžaloby krajského prokurátora oslobodzuje. Pokiaľ ide o odvolanie obžalovaného

R. U., navrhol v prípade, že obžalovaný zotrvá na odvolaní v rozsahu čo do viny zamietnuť toto ako
neprípustné vzhľadom na jeho vyhlásenie v zmysle § 257 Trestného poriadku a pokiaľ bude odvolanie
modifikovať čo do trestu, toto navrhuje ako nedôvodné v zmysle § 319 Trestného poriadku zamietnuť.
Krajský súd na podklade podaných odvolaní podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal
správnosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým mohol odvolateľ podať odvolanie,

ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto predchádzalo, a tak zistil, že len odvolanie krajského
prokurátora je čiastočne dôvodné.
V prvom rade je potrebné uviesť, že súd prvého stupňa v súlade s požiadavkou zákonodarcu v
písomnom odôvodnení napadnutého rozsudku veľmi podrobne a jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za
dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení

vykonaných dôkazov. Okresný súd v dôvodoch napadnutého rozsudku veľmi podrobne rozoberá vo veci
vykonané dôkazy, ktoré boli vykonané zákonným spôsobom a v tomto smere krajský súd nezistil žiadne
pochybenia ani porušenia zákona.
Pokiaľideosamotnénámietkykrajskéhoprokurátora,jepotrebnéuviesť,žesniminiejemožnésúhlasiť,
nakoľko rozsudok súdu prvého stupňa a jeho odôvodnenie je skutočne veľmi vyčerpávajúce, pričom súd

každý jeden dôkaz posúdil čo do svojho obsahu i rozsahu, ako i jeho dôkaznej hodnoty samostatne,
ako i v spojitosti, v súvislosti s ostatnými dôkazmi, pričom rovnako starostlivo posúdil dôkazy po stránke
vierohodnosti a motivácie, pričom skutkové závery súdu a hodnotenie dôkazov súdom je správne a
má vnútornú konzistenciu a logickú štruktúru. V tomto smere preto argumentácia krajského prokurátora
ohľadom nedostatočných úvahách okresného súdu neobstojí. V súvislosti s touto skutočnosťou krajský

súd poukazuje na to, že dôkazy, na ktoré poukazuje krajský prokurátor v dôvodoch svojho odvolania,
sú stále len v podobe podozrení a indícii, ktoré i podľa názoru krajského súdu nemôžu postačovať k
vysloveniu jednoznačných záverov. Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že dôkazy, na
ktoré poukazuje aj krajský prokurátor pri svojom hodnotení okresný súdu zhodnotil takým spôsobom,
že tieto v žiadnom prípade netvoria takú vnútornú konzistentnú dôkaznú štruktúru, aby bolo možné na

základe tejto rozhodnúť nepochybne o vine obžalovaného Y..
V súvislosti s touto skutočnosťou je potrebné poukázať na správne hodnotenie vykonaného
dokazovania, keď okresný súd skonštatoval, že vo vzťahu k predmetnému skutku boli produkované
tri skupiny dôkazov, ktoré okresný súd veľmi podrobne rozoberá. Prihliadal pri tom predovšetkýmna to, že ktoré z vyššie uvedených dôkazov sú akej právnej sily, akú majú výpovednú hodnotu a
ktoré z týchto dôkazov je možné považovať za vierohodné. V tejto súvislosti poukazuje na výpoveď
samotného obžalovaného Y., ale i obžalovaných J., T., X. a svedkov T. a S., ale i svedkyne R., ktorí

jednoznačne vypovedali v prospech obžalovaného, ktoré výpovede okresný súd veľmi podrobne v
dôvodoch napadnutého rozsudku rozvádza a ktoré výpovede zásadným spôsobom vinu obžalovaného
spochybňujú. Jediným usvedčujúcim dôkazom i podľa názoru krajského súdu v tomto smere je
výpoveď svedka poškodeného T., ktorý vypovedal v neprospech obžalovaného, z ktorej výpovede
potom vychádzali výpovede svedkov F., Z. a U. . Pokiaľ ide o tretiu skupinu dôkazov, do tejto zaradil

dôkazy, ktoré nepotvrdzovali ani nevyvracali tvrdenia obžalovaného. Samostatne hodnotil výpoveď
obžalovaného U. , ktorú osobitne okresný súd v dôvodoch napadnutého rozsudku veľmi podrobne
rozoberá a ktorú výpoveď jednoznačne vyhodnotil ako nedôveryhodnú, pričom v dostatočnej miere
vysvetľuje, na základe ktorých skutočností k takémuto záveru dospel .Takéto úvahy okresného súdu
podľa názoru krajského súdu majú svoje úplne opodstatnenie a plne korešpondujú s obsahom a
výsledkom vykonaného dokazovania. Bolo by v tomto prípade len opakovaním vo veci vykonaných

dôkazov a opisovaním dôvodov rozsudku okresného súdu ,ktorý skutočne v tomto smere je precízny
veľmipodrobnýazaoberásakaždýmdôkazom veľmidetailne,pričomkaždýjedendôkazvtomtosmere
je podrobne analyzovaný, na základe čoho potom okresný súd zoradil tieto dôkazy práve do týchto troch
skupín.Ztohtoteda jednoznačnevyplýva,ževdanomprípadesútudôkazynavzájomprotisebestojace,
kde na jednej strane sú dôkazy, ktoré zásadným spôsobom spochybňujú vinu obžalovaného Y. a na

druhej strane je tu skupina dôkazov v podobe výpovede poškodeného a nepriamo výpoveďami svedkov,
ktorí z tejto výpovede vychádzajú, čo samo o sebe nasvedčuje tomu, že bolo potrebné zvažovať, ktorá
z týchto skupín dôkazov má väčšiu výpovednú hodnotu a na základe ktorej bude možné objektívne vo
veci rozhodnúť. V tomto smere krajský súd sa plne stotožňuje so závermi prvostupňového súdu v tom,
že práve skupina dôkazov v podobe výpovede samotného obžalovaného podporená výpoveďami vyššie

uvedených svedkov je skupinou dôkazov, ktorá značným spôsobom spochybňuje výsledky vykonaného
dokazovania a vinu obžalovaného, nakoľko pochybnosti vyslovené vo výpovediach týchto svedkov sú
takzásadnéhocharakteru,nazákladektorýchniejemožnéjednoznačneabezakýchkoľvekpochybností
vinu obžalovaného preukázať. Všetky tieto úvahy okresného súdu sú veľmi podrobne rozvádzané
v dôvodoch napadnutého rozsudku, a preto krajský súd v podrobnostiach poukazuje na správne a

vyčerpávajúce dôvody prvostupňového rozsudku, ktoré si v celom rozsahu osvojuje.
Pokiaľ ide o samotné námietky krajského prokurátora, treba povedať, že tieto vychádzajú len z
domnienok. Jediný dôkaz, na ktorý poukazuje krajský prokurátor v dôvodoch odvolania, je výpoveď
samotného poškodeného T. , ktorého výpoveď však tak ako je vyššie uvedené stojí oproti výpovediam
svedkov a obžalovaného, ktorý jeho vinu v tomto smere zásadne spochybnili a takýto dôkaz preto

nemôže postačovať k vysloveniu jednoznačných záverov o vine. I ďalšie dôkazy, na ktoré krajský
prokurátor v dôvodoch odvolania poukazuje v podobe ostatných svedkov, je potrebné považovať len za
dôkazy, ktoré sú len v rovine dohadov a indícii.
Krajský súd na základe takto vykonaného dokazovania dospel k záveru, že okresný súd, pokiaľ ide
o oslobodzujúci výrok napádaný krajským prokurátorom, postupoval správne v súlade so zákonom.

Aj podľa názoru krajského súdu výsledky vykonaného dokazovania nepostačovali k vysloveniu
jednoznačných záverov o vine obžalovaného a keďže vinu obžalovanému nebolo možné jednoznačne
preukázať, správne postupoval, keď tohto spod obžaloby krajského prokurátora oslobodil.
Pochybením okresného súdu v tomto smere však bola skutočnosť, že pri vyhlasovaní rozsudku a pri
písomnomvyhotovenírozsudkupochybilapostupovalvrozporesustanovením§168odsek3Trestného

poriadku, pokiaľ v oslobodzujúcom výroku neuviedol aj skutok, pre ktorý obžalovaného spod obžaloby
oslobodzuje, ktoré pochybenie okresného súdu však krajský súd reparoval tak, že zrušil napadnutý
rozsudok a skutok, z ktorého obžalovaného oslobodil, doplnil vo výrokovej časti.
Pokiaľ ide o odvolanie obžalovaného R. U., je potrebné poukázať na to, že obžalovaný na hlavnom
pojednávaní urobil vyhlásenie v zmysle § 257 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku, kde nepoprel

spáchanie skutkov v bodoch 3,4 a 5 uvedených v obžalobe, pričom zo zápisnice o hlavnom pojednávaní
nepochybne vyplýva, že obžalovaný o následkoch takéhoto vyhlásenia bol v dostatočnej miere poučený
a bol poučený aj v tom smere, že takéto vyhlásenie je neodvolateľné a nie je možné proti nemu podať
odvolanie.
Vychádzajúc z vyššie uvedenej skutočnosti preto krajský súd odvolanie obžalovaného, pokiaľ ide o

výroky ohľadom viny, nepreskúmaval, zaoberal sa len otázkou trestu a dospel k záveru, že okresný
súd pri výmere trestu obžalovanému sa dôsledne riadil ustanovením § 34 odsek 1, odsek 4 Trestného
zákona. Dôsledne zohľadnil stupeň spoločenskej nebezpečnosti konania u obžalovaného jeho doterajší
spôsob života, prostredie, v ktorom žil a ako aj okolnosti prípadu, ako aj doznanie sa k spáchaniu činu,pričom rešpektoval požiadavky zákona na zabezpečenie účelu trestu hlavne v smere preventívneho
pôsobenia u obžalovaného a správne dospel k záveru, že výchovný a preventívny trest v dostatočnej
miere splní sledovaný účel. Takto uložený trest krajský súd považoval za dostatočný a zodpovedajúci

zákonu. Z uvedeného dôvodu preto odvolanie obžalovaného U. ako nedôvodné v zmysle § 319 odsek
1 Trestného poriadku zamietol.
Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností krajský súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.