Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 23, 2015

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 15C/171/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814218516
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kiššová
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:3814218516.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Evou Kiššovou v právnej veci navrhovateľa: Quantum Credit a.s.
so sídlom Bratislava, Tomášikova č. 23/C, IČO 47 248 980, zast. PERSPECTA Legal, s.r.o. so sídlom
Bratislava, Tomášikova č. 23/C, proti odporcovi B. F., nar. XX.X.XXXX, bytom Z., T.. XX. U. Č.. XX/X, o
zaplatenie 248,95 eur s príslušenstvom,

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom podaným 13.10.2014 uplatnil voči odporcovi nárok na zaplatenie 248,95 eur
s úrokom z omeškania 9,5 % ročne od 26.10.2011 do zaplatenia, ako i nárok na náhradu trov
konania. Uviedol, že Slovak Telekom a.s Bratislava uzavrela s odporcom zmluvu o elektronických
komunikáciach dňa 12.9.2009 , ktorej predmetom bolo poskytnutie mobilných hlasových služieb,
program Fix 0 a dňa 12.6. 2009 Dodatok k zmluve o pripojení, predmetom ktorého bolo poskytnutie
zľavy na využívané služby a mobilný telefón Sony Ericson S302 v lehote viazanosti 24 mesiacov.

Služby poskytoval Slovak Telekom a.s. odporcovi riadne a včas. Odporca faktúry za poskytnuté služby
neuhradil, porušil zmluvné povinnosti, čím vznikol nárok na zmluvnú pokutu. Dňa 20.11. 2013 uzavrela
Slovak Telekom a.s. a navrhovateľ zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorou bola predmetná pohľadávka
postúpená na navrhovateľa a uvedené bolo odporcovi oznamované v oznámení.

Odporca si zásielky nevyzdvihol v odbernej lehote, na pojednávanie sa nedostavil, preto súd prejednal
a rozhodol vec v jeho neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to zmluvou o pripojení, oznámením o postúpení
pohľadávky, faktúrou č. XXXXXXXXXX, na základe čoho zistil tento skutkový stav:

Dňa 12.6.2009 uzavrel Slovak Telekom a.s a odporca zmluvu o pripojení, na základe ktorej sa
podnik zaviazal odporcovi ako účastníkovi - nepodnikateľovi poskytovať telekomunikačné služby
s aktiváciou zvolených doplnkových služieb, a to prostredníctvom telefónneho čísla XXXXXXXXX a
SIM karty č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXX s dátumom aktivácie 12.6. 2009 a programom služieb
FIX 0. Podľa Dodatku č. 1. K zmluve o pripojení z 12.6. 2009 došlo zároveň k predaju mobilného
telefónu Sony Ercisson S302 za zľavnenú kúpnu cenu 1,- eur. Odporca sa zaviazal v dodatku k

dobe viazanosti zmluvou 24 mesiacov. V bode 1.čl. 3 mali účastníci dojednanú zmluvnú pokutu tak,
že v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b/ alebo v bode 2 alebo v
bode 3 tohto dodatku alebo v čl. 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo v čl. 5. Bod 5.2 písm.a/ až c/ Všeobecných podmienok, v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo
strany podniku, je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 248,95 eur. Ďalej bolo
dojednané, že účastník, ktorý si aktivuje program Fix 0 je povinný uhradiť zmluvnú pokutu vo výške

uvedenej v zmluve aj v prípade, ak poruší povinnosť uskutočniť celkové zmluvné dobíjanie vo výške
a v lehote uvedenej v zmluve a najneskôr k poslednému dňu posledného zúčtovacieho obdobia počas
trvania doby viazanosti nezrealizuje dobitie kreditu v súhrne najmenej 130,- eur a podobne.

Listom z 29.11.2013 oznamoval Slovak Telekom a.s. odporcovi postúpenie pohľadávky na spoločnosť
navrhovateľa na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 20.11.2013.

Faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 25.10. 2011 fakturoval Slovak Telekom a.s. odporcovi zmluvnú

pokutu v sume 248,95 eur, pričom na faktúre je uvedené fakturačné obdobie od 8.9. 2011 do 7.10.
2011.

Podľa § 43 ods. 1 a 2 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších
predpisov (ďalej len "zákon č. 610/2003 Z. z."), zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi
zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace

služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú
dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení
určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno
dojednať aj s odkazom na tarifu.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z. z., podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú

verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od
posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z. z., účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú
verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe
predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzaviera dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so

zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti
súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo
na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len

písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. V konaní bolo
preukázané, že účastníci uzavreli zmluvu o pripojení v zmysle citovaného ustanovenia zákona, v zmysle
ktorej vznikli účastníkom zmluvy práva a povinností vymedzené v zmluve a v Dodatku k zmluve.

Z dokazovania ďalej vyplýva, že faktúrou zo dňa 15.10.2011 vyúčtoval právny predchodca navrhovateľa

odporcovi sumu 248,95 eur z titulu zmluvnej pokuty.

Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že zmluvnú pokutu v sume 248,95 € s príslušenstvom
neuplatnil navrhovateľ dôvodne. Pre prípad porušenia špecifikovaných zmluvných povinností, a to najmä
upravených v čl. 2, v čl. 3 alebo v čl. 5.2 písm. a/ až c/ Všeobecných podmienok a následnej deaktivácie
služby dojednali právny predchodca navrhovateľa a odporca v zmluve o pripojení zmluvnú pokutu v

sume 248,95 €. S porušením povinností platiť riadne a včas cenu služieb podľa dodatku k zmluve o
pripojení, resp. pre nesplnenie povinnosti uskutočniť celkové zmluvné dobíjanie v dohodnutej výške
a pre účely zmluvnej pokuty spája ďalší následok , a to následná deaktivácia služby. V prvom rade
teda navrhovateľ nepreukázal, pre aký prípad porušenia povinností bola zmluvná pokuta dojednaná a
následne pre porušenie ktorej povinnosti bola uplatnená a vyfakturovaná, kedy došlo k deaktivácii, a

či v čase uplatnenia zmluvnej pokuty bola deaktivácia už vykonaná. Na uvedené súd navrhovateľa
vyzýval, pričom navrhovateľ zostal v tomto smere nečinný. Uvedené je potrebné preukázať i z dôvodu
možného premlčania žalovaného nároku, pretože zmluvná pokuta nie je splatná splatnosťou faktúry,
ale vznikom porušenia povinnosti, pre prípad ktorej je platne dojednaná.

Je zrejmé, že spornú zmluvu o pripojení možno súčasne charakterizovať ako spotrebiteľskú zmluvu a

na odporca je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o pripojení
je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§
52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv.
spotrebiteľskézmluvynepredstavujúosobitnýzmluvnýtypaplikovateľnýlennaobčianskoprávnevzťahy,

naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny
vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradenévo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej
časti). Navrhovateľ právo na zaplatenie zmluvnej pokuty odvíja od spotrebiteľskej zmluvy, ktoré
sú ako tzv. typové zmluvy uzavierané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah

zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o
individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Právny predchodca
navrhovateľa ako dodávateľ zmluvnú pokutu s odporcom ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával,
čo vyplýva už i z toho, že odkazuje na porušenie povinností, ktoré má zrejme právny predchodca
navrhovateľa všeobecne pre všetky prípady upravené vo všeobecných obchodných podmienkach.

Odporca nemohol byť aktívne zúčastnený pri vyjednávanej zmluvnej pokuty. Len veľmi ťažko by
odporca pri rovnako dojednanej službe a kúpe toho istého koncového zariadenia vyjednal inú výšku
zmluvnej pokuty.

Nakoľko sporná zmluva o pripojení je spotrebiteľskou zmluvou je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia
právneho poriadku o ochrane spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa
ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to

s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu
skúsenosťdodávateľa,lepšiuznalosťprávaaľahšiudostupnosťprávnychslužiebakonečnesozreteľom
na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto
vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľa,
pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom

tejto právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj
prípadného obmedzenia zmluvnej voľnosti. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv patrí, že
nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou
absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Uvedené súd konštatuje z toho dôvodu, že práve zmluvné

dojednania obsiahnuté v spornej zmluve o pripojení týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje súd za
neprijateľné zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Súd žiadnym spôsobom nespochybňuje význam zmluvnej pokuty.
Pokiaľ však ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej
súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho

úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom
rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Podľa
názoru súdu, v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzavieraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo
výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý
pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje preto, že

právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným
nesplnením povinnosti na jeho strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na
povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo
neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú
po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie sa účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie

zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie
je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinnosti (§ 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka).
Kladie sa tým veľký dôraz hlavne na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy (tento obsah zmluvy
spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje), aby bol náležite opatrný a dôsledný aj pri dojednávaní vedľajších
zmluvných dojednaní, ako je zmluvná pokuta. Len týmto spôsobom sa efektívne zabezpečí, aby slabšia

strana v spotrebiteľských zmluvách bola dostatočne informovaná o následkoch nesplnenia povinností
a len týmto sa vypestuje vzťah dôvery spotrebiteľa k dodávateľom.

V danej veci zmluvnú pokutu tak ako je dojednaná v spornej zmluve o pripojení považuje súd ako
neprimeranú sankciu, a to s poukazom na viaceré aspekty. Z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje
situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k deaktivácii služby alebo ukončeniu zmluvy napríklad

jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v prvý
mesiac viazanosti, teda na jeho začiatku. Rovnako je bez akéhokoľvek významu to, akú cenu služieb
spotrebiteľ nezaplatí, t.j. či nezaplatí napríklad len cenu dojednaného mesačného poplatku, alebo
nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu (v tomto smere dodávateľ
až do prerušenia služby spotrebiteľa nijako neobmedzuje). Zmluvná pokuta patrí dodávateľovi podľa

zmluvného dojednania aj v prípade ak nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon spotrebiteľa,ktorý smeruje k ukončeniu zmluvy, pričom ukončenie ako také vôbec nemusí ani nastať. Ďalším
aspektom je aj samotná výška zmluvnej pokuty vo vzťahu k predmetu zmluvy. V zmluve o pripojení sa
vôbec nenachádza cena za poskytnutú službu, pretože program služby je len označený ako služba

Fix 0/. Nie je preto možné ani posúdiť primeranosť výšky zmluvnej pokuty, ktorá v dojednanej sume
248,95 eur môže rovnako platiť pri cene za službu alebo nedobití kreditu napríklad v sume 10,- eur,
ako i pri sume 100,- eur za jedno zúčtovacie obdobie.

Pre úplnosť je potrebné dodať, že zmluvná pokuta bola dojednaná najmä pre prípad nezaplatenia
splatnej ceny za služby riadne a včas, resp. pre prípad porušenia povinností upravených vo

vymedzených článkoch všeobecných zmluvných podmienok, ktoré nesúvisia s predajom koncového
zariadenia, ktorým užívateľ prijíma služby. Preto prípadná predajná cena takéhoto mobilného telefónu
alebo koncového zariadenia a výška zľavy nemajú žiadny vplyv na posúdenie primeranosti zmluvnej
pokuty. Nebolo zmluvnou povinnosťou odporcu zaplatiť rozdiel týchto cien a je len na obchodnej politike
právneho predchodcu navrhovateľa, že takéto zľavy ponúka; preto na hodnotu koncového zariadenia
súd pri rozhodovaní neprihliadal, keď navyše je zrejmé, že jeho hodnota bola vzhľadom na plynutie

času po uzavretí zmluvy o pripojení nepochybne nižšia ako v čase jej uzavretia. Vzhľadom k tomu,
že zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy a neprimerane vysoká zmluvná
pokuta je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania ako neprijateľná zmluvná
podmienka, v spotrebiteľských zmluvách preto nie je možné využiť tzv. moderačné právo upravené v §
545a Občianskeho zákonníka. Neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať

neplatne dojednanú zmluvnú pokutu. Na základe uvedeného súd uplatnenú zmluvnú pokutu spolu s
príslušenstvom z nej ako nedôvodnú zamietol a to navyše aj z dôvodu, že navrhovateľ nepreukázal
tvrdené porušenie zmluvnej povinnosti odporcom.

Na základe uvedeného súd návrh v časti o zaplatenie 248,95 eur ako nedôvodný zamietol.

V konaní uplatnil trovy konania len navrhovateľ. Tento však v konaní bol neúspešný, preto mu náhrada

trov konania nepatrí /§ 142 odst. 1 O.s.p./.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou
tunaj. súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, trojmo.

Podľa § 205 ods.1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (42 ods.3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona /§ 251 O.s.p./