Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 11, 2015

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 2T/118/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8311010476
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Roháč

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2015:8311010476.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné samosudcom JUDr. Ivanom Roháčom na hlavnom pojednávaní konanom dňa

11. 2. 2015 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. b/ Tr. por. súd o s l o b o d z u j e obžalovaného H. Y., X.. XX. XX. XXXX Y.
P., V. L. S. XXX, S. H., J. L. P., V. XX R. S. L.. Y. S. J. J.S. R.. B.. XPv XX/XX B. G. XX. X. XXXX
pre skutok kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona s
poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zákona, prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr.
zákona a prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/ Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom
skutkovom základe, že dňa 20. 2. 2011 asi o 01.30 hod na miestnej komunikácii pred rodinným domom

s popisným číslom 178 v obci S., S. H., po predchádzajúcom verbálnom konflikte s občanom H. M.,
X.. XX. X. XXXX, tohto fyzicky napadol tým spôsobom, že tohto najskôr udrel päsťou do oblasti hlavy,
následkom čoho občan M.a spadol na zem, následne tohto kopol do oblasti pravého ucha a napokon
občana M. viackrát kopol a udrel päsťou do rôznych častí tela, v dôsledku čoho tento utrpel zranenia a
to pomliaždenie hlavy v temennej a spánkovej oblasti vpravo, pomliaždenie s odreninou pravého lakťa,
pravej ruky, pravého kolena, driekovej oblasti a pravej slabiny, pomliaždenie pravého členka a päty,
otras labyrintu vnútorného ucha vpravo, traumatickú perforáciu pravého bubienka o veľkosti najmenej

3 mm a potraumatickú poruchu sluchu s dobou liečenia do troch týždňov a naviac počas fyzického
útok odcudzil občanovi M. teplákovú bundu v hodnote 4,32 eur, ktorú mal tento oblečený na sebe, čím
spôsobil občanovi M. škodu vo vyššie uvedenej finančnej čiastke,

nakoľko nebolo preukázané, že skutok je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. súd poškodeného H. M., X.. XX. X. XXXX, L. S.Ľ. XXX, S. H. s nárokom na
náhradu škody odkazuje na konanie vo veciach občianskoprávnych.

o d ô v o d n e n i e :

Súd vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie výsluch obžalovaného, svedkov, znalcov ako aj listinnými
dôkazmi a zistil skutkový stav veci tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný H. Y. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní uviedol, že v
kritickom čase išiel domov, prechádzal popri zaparkovanom autobuse pri rodinnom dome poškodeného

M., kde pri autobuse vykonával malú potrebu. Bolo to v noci okolo pol druhej a vtedy ho zozadu napadol
H. M., poškodený, ktorému autobus patril. On vtedy mávol rukou, či Cipka spadol na zem, to si nevšimol,
lebo bola tma a on odišiel domov. Zrazu zistil nasledujúci deň, že M. E.e práceneschopný, resp. že bol
u lekára, ktorý mu vystavil PN, no ináč bežne chodil po obci, na bicykli a robil bežné domáce práce.
Po troch týždňoch bol predvolaný na políciu, že na neho bolo podané trestné oznámenie ohľadne toho,že napadol poškodeného H. M.. Potom následne sa stretol s poškodeným, kedy sa mu poškodený
vyhrážal, že ho potopí, že obžalovaného vyhodia z polície a že on mu ešte ukáže. To, prečo poškodený
je voči obžalovanému zaujatý, je viac - menej z toho dôvodu, že manželka obžalovaného mala priateľský

vzťah s nevestou poškodeného, často si volali a keďže M. mal nezhody aj s otcom obžalovaného
ohľadne pozemkov, znepokojovala ho aj táto skutočnosť, že jeho nevesta si telefonovala s manželkou
obžalovaného.

Na druhej strane bol vypočutý poškodený M., ktorý popísal vo svojej výpovedi, že v nočných hodinách
išiel prikladať do kotla. Počul, že niekto ide po ceste. Videl obžalovaného H. Y., ktorý zašiel za autobus a

keď prišiel, tak videl, že obžalovaný mu spúšťa gumy na autobuse, na čo poškodený mu povedal, že čo
to robí, že zavolá políciu. Po týchto výrokoch mu začal obžalovaný nadávať a na to ho udrel pomedzi oči
do tváre, následkom ktorého úderu on spadol na chrbát a keď ležal na zemi, tak obžalovaný mal do neho
kopať. Po tomto páde bol otrasený a keď ho dvíhal zo zeme, stiahol z neho bundu, ktorú mal na sebe,
potom ho chytil za tričko a takto ho vyzlečeného nechal ležať na zemi. S bundou odišiel preč. Po čase sa
poškodený prebral a odišiel domov. Poškodený uviedol, že obžalovaný do neho kopal, mal na nohách

obuté kanady a kopal ho do hlavy, do stehna a do rozkroku. Nasledujúci deň ráno išiel poškodený na
políciu do Medzilaboriec, odkiaľ ho poslali na pohotovosť a následne bol vypočutý na OO PZ Humenné.
Dodal, že obžalovaný po tom, keď on podal trestné oznámenie, ho kontaktoval viackrát, aby stiahol
trestné oznámenie. Či mali konflikt obžalovaný s poškodeným v minulosti, odpovedal poškodený, že
áno, bol a to počas volieb a krátko po voľbách. Poškodený bol ošetrený u krčného lekára a doposiaľ

má problémy s krčnou chrbticou.

V nadväznosti na to bol vypočutý svedok H. M., syn poškodeného, ktorý uviedol vo svojej výpovedi, že
on incident nevidel. Zaregistroval iba na druhý deň ráno, že na dverách do kúpeľne a kohútik od vodovod
bol od krvi. Keď sa pýtal otca, čo sa stalo, tak odpovedal, že sa naťahoval s Y. a potom on do neho
kopal. Ďalej uviedol, že otec, čiže poškodený prichytil Y. ako spúšťa pneumatiky a v dôsledku toho došlo

u nich k nedorozumeniu.

Z výpovede svedka Š. Y., starostu obce, súd zistil, že pokiaľ sa týka obžalovaného, jeho chovanie v obci
je slušné ako každého občana. Pokiaľ sa týka M., popísal ho ako konfliktnú osobu, ktorý vypisoval rôzne
udania aj na starostu a v obci je menej obľúbený. Keďže M. P.o opisoval veľakrát nie ako starostu, ale
z iných dôvodov, preto bližšie sa on k prípadu nechcel vyjadrovať.

Z výpovede svedkyne MUDr. Ingrid Begovej nebolo možné zistiť, či pri prvotnom ošetrení poškodený
uviedol ako došlo k poraneniu, lebo na túto skutočnosť si svedkyňa nevedela spomenúť. Na otázku, či
boli u neho zistené známky povrchového poranenia, ta uviedla, že nie, ale charakter poranenia bol taký,
že si vyžadoval observáciu na chirurgickom oddelení v Humennom.

Vo veci bol vypracovaný znalecký posudok v prípravnom konaní znalcom MUDr. Zoltánom Sidorom,

ktorý bol dopočutý aj na hlavnom pojednávaní, ktorý k mechanizmu poranenia sluchu uviedol viacero
variant a najpravdepodobnejšie úder alebo kop, no nemohol to ani potvrdiť ani vyvrátiť. Nemohol
jednoznačne určiť, či k poraneniu perforácii bubienka došlo 20. 2. 2011, medzitým , ako došlo k
vyšetreniu alebo predtým.

V súvislosti s tým bol dopočutý aj ošetrujúci lekára otorinolaringologického oddelenia MUDr. Rastislav

Frivaldský a to následne po tom, keď vo veci bol vypracovaný nový znalecký posudok znalcom
MUDr. Sukovským, ktorý posudok v rámci kontradiktórneho konania predložila obhajoba. Znalec MUDr.
Sukovský k perforácii bubienka vpravo uviedol, že toto nemá adekvátny súvis s časovou náväznosťou
v inkriminovanom dni a dodal, že toto poranenie nevzniklo 20. 2. 2011. Pomliaždenie v oblasti pravého
lakťa ľahkého stupňa a pomliaždenie v oblasti driekovej ľahkého stupňa ako aj v oblasti pravého kolena

ľahkéhostupňa,sútodiagnózy,sútodiagnózy,ktorébolidoplnenépočase-podvrtnutiečlenkovéhokĺbu
vpravo ľahkého stupňa a to všetko vzniklo na základe pádu. Znalec vylúčil možnosť kopnutia obuvou,
ako popisoval poškodený do ucha, lebo v tomto prípade by muselo skončiť pomliaždením ušnice, čo
v danom prípade zistené nebolo. Typickým mechanizmom ako vzniká perforácia bubienka je typickéúderom otvorenou dlaňou, úder v oblasti ucha a to tak, že pri tomto údere dôjde k vzniku tlakovej vlny a
táto tlaková vlna perforuje bubienok, čiže ruku dopadajúcu na ucho si môžeme predstaviť ako pomyselný
zvon, ktorý takto vyrovná tlak vzduchu a táto tlaková vlna perforuje bubienok. O tom, že perforácia

bubienka bola diagnostikovaná na dvanásty deň od údajného incidentu, znalec uviedol, že normálna
perforácia je na dvanásty deň zhojená. Ďalej znalec uviedol, že počas týchto dní poškodený menil svoje
problémy a najprv udával, že bol pobitý v oblasti operovanej ingvíny, hermie, aj bolestivosť, popisoval
bolesť hrudníka a hlavy. Toto vyjadrenie, ktoré bolo zistené, sa nezhoduje s tým, čo uviedol u MUDr.
Šandora na chirurgickom vyšetrení, ani u MUDr. Matyščáka, kde bol následne o dva dni ošetrený a

udával bolesti v iných častiach tela.

Svedok MUDr. Frivaldský, ušný lekár, uviedol, že on ošetruje ľudí, ktorí si poškodia bubienok sami buď
špajlami, štetičkami alebo rôznym spôsobom a keď sleduje hojenie, tak vo väčšine je hojenie veľmi
dobré, ale sú stavy, keď je hojenie aj niekoľko týždňov. Preto sa robia operačné zákroky. K tomu, že
konkrétne poškodený prišiel dva týždne po úraze, sa stáva, že ľudia prídu oveľa neskôr po úraze, lebo
to zľahčujú, udávajú, že to prejde samo. Pri ošetrovaní poškodeného uviedol, že perforácia nebola

čerstvá, blanka bola po dvoch týždňoch kľudná. Na druhej strane svedok pripustil, že poranenie mohlo
byť spôsobené aj po kopnutí, no keď sa dotazoval znalec MUDr. Sukovský, či pozná aký mechanizmus
poranenia nastal u poškodeného, k tomu sa bližšie vyjadriť nevedel.

Vzhľadom na to, že došlo k dvom diametrálnym názorom znalcom z odboru zdravotníctva, odvetvia
chirurgie, najmä charakteru poranenia, mechanizmu poranenia a poškodeniu, súd pribral do konania

znalca z odboru zdravotníctva, odvetvia chirurgie, kontrolného a to z iného kraja, konkrétne z Banskej
Bystrice. Tento znalec pri vyšetrení ORL a doložení správ konštatoval , že zranenie, ktoré bolo ošetrené
na ORL bolo 11 dní po incidente, a preto zo súdnoznaleckého hľadiska ho nemožno dať do príčinnej
súvislosti so samotným incidentom, ktorý mohol byť medzi poškodeným a obžalovaným dňa 20. 2. 2011.
K tomuto poraneniu u H. M. s najväčšou pravdepodobnosťou došlo až po tom, ako mal poškodený H.

M. kontakt R. H. Y. kritického dňa, lebo v lekárskej správe z prvotného ošetrenia zo dňa 20. 2: 2011
na chirurgickej ambulancii NsP Humenné nie je žiadna zmienka o poranení hlavy alebo pravého ucha.
Pokiaľ sa týka poranenia kolena a pravého členka a driekovej oblasti poškodeného, toto s najväčšou
pravdepodobnosťou došlo pádom na chrbát a na pravú stranu tela, kedy pôsobením tvrdej podložky
na telo poškodeného došlo k odreninám kože a pomliaždeniu spomínaných častí tela, ktoré sa pri páde

dostali do kontaktu s tvrdou podložkou. K jednoznačnému posúdeniu, či k týmto poraneniam nemohlo
dôjsť aj pri úderoch päsťou, kopaním, úderom palicou alebo železnou tyčou, sa z dostupných lekárskych
správ nedá objektívne posúdiť. V objektívnom lekárskom náleze nie je presne popísané poškodenie
kože, odreniny, ani ich presná lokalita a rozmer. Taktiež nie je v spisovom materiáli fotodokumentácia
uvedených zranení, čo by bolo možné priblížiť a objasniť stanovisko úrazového deja. Z toho pohľadu

preto najpravdepodobnejší mechanizmus vzniku úrazu u poškodeného H. M. sa javí pád, čo potvrdil
aj jeden z predchádzajúcich znalcov. Keďže v posudzovanej dĺžke liečby spomínaných poranení nie
je možné brať do úvahy poranenie pravého labyrintu a bubienka u poškodeného H. M., tak optimálna
dĺžka liečby je 5 až 10 dní. Práceneschopnosť si takýto typ poranenia nevyžaduje, pretože sa jedná o
ľahké poranenie. Čo sa týka obmedzenia v obvyklom spôsobe života poškodený nebol obmedzeným

v bežných životných samoobslužných potrebách, nebol odkázaný na pomoc druhej osoby. Mohol mať
síce iba slabšie bolesti v postihnutých miestach. Znalec vychádzal aj z vyjadrenia krčného lekára a z
toho sa nedalo vydedukovať, že kedy sa tento úraz, ktorý mal poškodený a to poškodenie bubienka s
najväčšou pravdepodobnosťou mohol stať. Znalec sa priklonil k alternatíve, že poranenia, ktoré utrpel
poškodený, mimo poškodenia bubienka, boli spôsobené pri páde a tieto si nevyžiadali obmedzenie v

obvyklom spôsobe života u poškodeného viac ako 6 dní, nakoľko išlo o ľahké poranenie.

Pri hodnotení dôkazov súd vychádzal zo záverov tohto znalca, čiastočne uveril tvrdeniu poškodeného,
že k incidentu medzi ním a obžalovaným došlo. Na druhej strane taktiež uveril aj obrane obžalovaného,
že tento v kritickom období išiel domov z návštevy a vykonával potrebu vedľa autobusu a keďže
podľa tvrdenia poškodeného aj obžalovaného, medzi rodinnými príslušníkmi a najmä poškodeným na

jednej strane a obžalovaným na strane druhej pretrvávajú určité nezhody, došlo na kritickom mieste
k potýčke medzi obžalovaným a poškodeným, pri ktorej poškodený utrpel zranenie, ale toto, keďže
ho neobmedzovalo v obvyklom spôsobe života p o dlhšiu dobu ako 6 dní, nenaplnilo podľa názoru
súdu pojmové znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 2 Tr. zákona tak, ako ho viní vobžalobe prokurátor. Na druhej strane, keďže to bolo na vedľajšej miestnej komunikácii, v obci, kde bola
tma, v nočných hodinách, kde predpoklad pohybu občanov je minimálny, čiže nad konfliktom, ktorý aj
keď vyvolal obžalovaný, sa nepohoršovali občania, lebo v blízkosti sa nikto nenachádzal a miesto bolo

neosvetlené, čo potvrdili obžalovaný aj poškodený, tým tu neboli naplnené ani pojmové znaky prečinu
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona a pokiaľ sa týka krádeže teplákovej bundy, ktorú
popisuje poškodený, je málo pravdepodobné, ba dokonca až nelogické, aby obžalovaný poškodenému
odcudzil bundu. Zrejme sa jednalo o bežné ošatenie, ktoré používal poškodený v nočných hodinách a na
naplnenie pojmových znakov prečinu krádeže je zmocniť sa inej veci s úmyslom ju užívať. V tejto časti

skutku súd uveril tvrdeniu obžalovaného, ktorý udáva, že nemal dôvod ani záujem o takúto hnuteľnú
vec ako je tepláková bunda poškodeného.

Z toho záverom súd konštatuje, že medzi poškodeným a obžalovaným v kritickom čase ku konfliktu
došlo. Jednalo sa o bežnú potýčku občanov, ktorí už dlhodobo mali medzi sebou nezhody, čím tak
naplnilo konanie obžalovaného pojmové znaky priestupku proti občianskemu spolunažívaniu tým, že pri
potýčke, čo ani sám obžalovaný nevylúčil, že mohol sotiť do poškodeného, poškodený spadol na zem

a zranenie u neho si nevyžiadalo obmedzenie v obvyklom spôsobe života ako bolo vyššie uvedené po
dobu viac ako 6 dní.

Súd nepostúpil vec na prejednanie ako priestupok z toho dôvodu, že od spáchania skutku, ktorý súd
kvalifikoval ako priestupok uplynula dvojročná premlčacia lehota a z toho dôvodu súd obžalovaného H.
Y. v plnom rozsahu spod obžaloby oslobodil.

Poškodený si včas a riadne uplatnil nárok na náhradu škody voči obžalovanému. Podľa § 288 ods.
3 Tr. por. pokiaľ súd oslobodzuje obžalovaného spod obžaloby, v takomto prípade poškodeného s
nárokom na náhradu škody odkazuje vždy na konanie vo veciach občianskoprávnych. Preto aj v tomto
prípade súd poškodeného H. M. s jeho nárokom na náhradu škody súd odkázal na konanie vo veciach
občianskoprávnych.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia

na Okresnom súde Humenné. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie
rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,

obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť výroku o
náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci, obhajca, zákonný zástupca
a orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately za mladistvého obžalovaného. Rozsudok
možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.