Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 27, 2014

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 5Cb/107/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812205214
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Kyseľová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2014:5812205214.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou JUDr. Gabrielou Kyseľovou v právnej veci žalobcu: VIKON,

s.r.o., so sídlom Považské Podhradie 330, Považská Bystrica, IČO: 36 346 497, zastúpený advokátom
JUDr. Miroslavom Zigom, advokátska kancelária so sídlom Nám. A. Hlinku 25/30, Považská Bystrica,
proti žalovanému: Ján Droppa, so sídlom v Tvrdošíne, Medvedzie 159/41, IČO: 33 793 280, zastúpený
advokátom JUDr. Miroslavom Bachyncom, advokátska kancelária so sídlom Podbiel č. 177, v konaní o
zaplatenie 10 428,20 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd v y h l a s u j konkurenčnú doložku dojednanú v Zmluve o vybudovaní a riadení regionálnej
predajne VIKON, s. r. o., zo dňa 29.10.2005 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v článku III bodu

3.7. za n e p l a t n ú .

II. Žalobný návrh žalobcu z a m i e t a .

III. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho
poplatku 1 251 Eur a z trov právneho zastúpenia 2 470,52 Eur v lehote do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajší súd dňa 15.08.2012 sa žalobca prostredníctvom svojho zástupcu domáhal

voči žalovanému zaplatenia istiny 10 428,20 Eur spolu s 14,25 % ročným úrokom z omeškania od
2.9.2008 do zaplatenia a na náhradu trov konania.

Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca dňa 29.10.2005 uzavrel so žalovaným Zmluvu o vybudovaní
a riadení regionálnej predajne VIKON, s.r.o. - ďalej len „zmluva“. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného
zákonníkapokiaľzmluveniejedohodnutéinak,riadiasaprávaapovinnostizmluvnýchstránObchodným
zákonníkompredovšetkýmustanoveniamiomandátnejzmluveazmluveoobchodnomzastúpení.Podľa

bodu 3.1 zmluvy jej predmetom bolo najmä vybudovanie a riadenie regionálnej predajne v regióne
Orava žalovaným v pozícii tzv. regionálneho zástupcu - ďalej len „ROZ“. Žalobcovi bolo dňa 12.08.2008
doručené odstúpenie od zmluvy zo strany žalovaného, pričom účinky odstúpenia nastali uplynutím dňa
31.08.2008. Podľa bodu 3.7. sa zmluvné strany dohodli, že po ukončení obchodného vzťahu a bez
ohľadu na dôvod jeho zrušenia nebude ROZ konkurovať spoločnosti VIKON, s.r.o. alebo jej obchodu
alebo žiadnym ich nástupcom alebo postupníkom a ako vlastník, predstaviteľ, štatutárny alebo dozorný
orgán, zamestnanec, konzultant alebo podielnik sa nebude priamo ani nepriamo angažovať v podnikaní,

ktoré sa v zásade podobá alebo konkuruje podnikaniu spoločnosti VIKON, s.r.o. a nebude presviedčať
ani sa nebude pokúšať presviedčať žiadneho zamestnanca spoločnosti VIKON, s.r.o., aby zanechal
prácu pre túto spoločnosť. Táto dohoda o nekonkurovaní platí na celé územie SR a je v platnosti po
celú dobu trvania zmluvy a rok po jej zrušení. Žalovaný napriek tomuto zmluvnému záväzku, ktorý neboldotknutý zánikom zmluvy podľa § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka, ihneď, t.j. od 01.09.2008 začal
pracovať, resp. vykonávať činnosť v obchodnej spoločnosti IMAO electric, s.r.o., so sídlom Ďurďové
54, IČO: 44 007 841, ktorá je priamym obchodným konkurentom žalobcu najmä v oblasti predaja

elektroinštalačného materiálu a svietidiel v novootvorenej pobočke v Tvrdošíne s aktívnym pôsobením
na celom území Oravy, kde pôsobí doteraz v pozícii vedúceho pobočky Tvrdošín a Námestovo. Okrem
toho výkon predmetu živnostenského oprávnenia žalovaného v období jedného roka po zániku zmluvy
je porušením uvedenej konkurenčnej doložky. Žalobca napokon disponuje informáciami, že presviedčal
zamestnancov žalobcu, aby nastúpili v roku 2008 do novootvorenej prevádzky obchodnej spoločnosti

IMAO electric, s.r.o. v Tvrdošíne, čo sa aj stalo. Žalovaný porušil svoj zmluvný záväzok (konkurenčnú
doložku), čím žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty uvedenej v bode 3.9 zmluvy, ktorú
si žalobca voči žalovanému uplatňuje vo výške 10 428,20 Eur.

O podanej žalobe súd rozhodol rozsudkom z 19.03.2013 č.k. 5Cb/107/2012-103 tak, že žalovaného
zaviazal na zaplatenie istiny 10 428,20 Eur spolu s úrokom z omeškania 14,25 % ročne zo sumy 10

428,20 Eur od 02.09.2008 do zaplatenia a na náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného
súdneho poplatku 625,50 Eur a trov právneho zastúpenia 19879,70 Eur v lehote do 15 dní od
právoplatnosti rozsudku vychádzajúc z platného dojednania o zákaze nekonkurovania. Na základe
odvolania žalovaného bol prvostupňový rozsudok zrušený a vrátený súdu na ďalšie konanie, preto súd
vo veci opätovne konal a v zmysle intencií Krajského súdu vo veci rozhodol.

Žalobca vo výpovedi doplnil, že oslovili žalovaného za účelom zriadenia pobočky predajne v Meste
Tvrdošín, Pod Velingom, za ktorým účelom im žalovaný sprostredkoval prenájom priestorov a zriadila sa
pobočka predajne v Tvrdošíne. Bola preto dňa 29.10.2005 uzatvorená zmluva o vybudovaní a riadení
regionálnej predajnej žalobcu. Po krátkom období okolo roku 2008 žalovaný ako vedúci prevádzky v

Tvrdošíne spolu s p. P., súčasným majiteľom spoločnosti IMAO electric, s.r.o., začal podnikať kroky
na zriadenie vlastnej predajne, ktorá bola následne firmou IMAO zriadená v rovnakých nebytových
priestoroch a v blízkosti prevádzky žalobcu v Tvrdošíne. Žalovaný spolu s p. P. založili firmu IMAO.
Následne pán A., od ktorého mal žalobca prenajaté nebytové priestory za účelom zriadenia prevádzky
predajne, dal žalobcovi výpoveď z nájmu, v dôsledku čoho musel žalobca do 31.12.2008 priestory

uvoľniť a vypratať. Pobočka predajne zriadená spoločnosťou IMAO sa následne hneď nato presťahovala
do priestorov, ktoré vypratali a uvoľnili. Žalovaný v tom období prevádzkoval živnosť, avšak bol v
zmluvnom vzťahu so žalobcom na základe vyššie uvedenej zmluvy. Ing. V. P. bol zamestnancom žalobcu
a po zriadení pobočky predajne spoločnosti IMAO sa stal jej spoločníkom a konateľom. Žalobca začal
zisťovať, prečo dochádza k ukončeniu nájomného vzťahu, pričom prenajímateľ - pán A. ukončenie

nájmu odôvodňoval skutočnosťou, že zamestnanci žalobcu dávajú výpoveď a nemá istotu platenia
nájmu a riadneho prenájmu priestorov. Dopytom na zamestnancov žalobca zistil, že kroky na skončenie
prenájmu nebytových priestorov, v ktorých sa nachádzala predajňa, podniká práve žalovaný, pričom
sa to dozvedel v rámci rokovania s pánom A. o prenájme a výške nájomného a o výške nájomného,
ktorý ponúkal L.. V. P.. Následne nastal stav, že zamestnanci žalobcu začali pracovať pre spoločnosť

IMAO v rovnakých nebytových priestoroch v blízkosti predajne pobočky žalobcu od 1.9.2008, ktorý stal
trval do 31.12.2008. Žalovaný ani neukončil inventúru, ktorú mal uskutočniť pri skončení pracovného
pomeru s odchádzajúcimi zamestnancami a riadne sa ani nevysporiadali všetky záležitosti (vrátenie
zapožičaných pracovných odevov), ale od 1.9.2008 nastúpil ako vedúci obchodnej predajne spoločnosti
IMAO a žalovaný ako vedúci atakovali ľudí prichádzajúcich do predajne žalobcu a odkazovali ich

na predaj tovaru v priestoroch predajne spoločnosti IMAO. Všetky tieto okolnosti, ktoré sa udiali s
ukončením nájmu ohľadom priestorov, v ktorých mal žalobca predajňu, odchod zamestnancov do
spoločnosti IMAO a zriadenie predajne IMAO v susedstve predajne žalobcu, bolo výsledkom konania
žalovaného. Ďalej uviedol, že žalovaný ukončil právny vzťah založený zmluvou ku dňu 31.8.2008 na
základe odstúpenia od zmluvy z 6.8.2008, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 12.8.2008 podľa čísla

listu 18 spisu. K ukončeniu zmluvného vzťahu došlo s poukazom na ustanovenie článku IV, bodu 4.3
zmluvy. Činnosť pobočky predajne žalobcu spočívala vo vykonávaní maloobchodu a veľkoobchodu,
prostredníctvom ktorého žalobca zo svojho sídla alebo centrálneho skladu dodával zákazníkom do
pobočky predajne nimi vymienený a objednaný tovar. Išlo o stavebné firmy, nemocnice a bežných
zákazníkov. Tovar mal charakter elektroinštalačného materiálu a svietidiel. Žalobca dokonca získal

z informačného systému žalobcu okruh zákazníkov žalobcu, ktorý sa následne stali tiež zákazníkmi
žalovaného. Pokiaľ ide o totožnosť tovaru, žalovaný predáva, resp. vykonáva obchodnú činnosť s
totožným elektroinštalačným materiálom žalobcu. Obsah činnosti žalovaného v čase, keď pôsobil na
pobočke predajne žalobcu spočívala v starostlivosti o zamestnancov, vo vyhľadávaní potencionálnychzákazníkov, tvorení cenových ponúk až do procesu uzatvorenia príslušného obchodu. Žalovaný mal k
dispozícii klientov, ktorých po ukončení zmluvného vzťahu oslovoval a využíval pre inú spoločnosť, čím
nepochybne žalobcovi spôsobil značené škody.

Žalovaný vo výpovedi uviedol, že pred uzavretím zmluvy prevádzkoval živnosť a mal otvorenú
maloobchodnú predajňu v Tvrdošíne. Po nejakom období ho oslovil Ing. P. s konateľom žalobcu,
navštívili ho a ponúkli mu návrh na spoluprácu za účelom otvorenia predajne. S ponukou súhlasil, a
preto podpísal zmluvu, začal na pokyn žalobcu vyhľadávať priestory do nájmu. Zriadila sa pobočka

predajnežalobcu,vktorejbolojehovlastnévybavenieazariadenie.Prevádzkapredajnezačalafungovať
a problém sa objavil v čase, keď predajňa začala vykazovať zisk, resp. stala sa prosperujúcou. Prestali
sa vyplácať zazmluvnené provízie , zamestnancom sa prestali vyplácať ich odmeny, konanie žalobcu
sa nestalo korektným nielen voči nemu alebo aj ostatným osobám. Uvedený dojem nadobudli aj ostatní
zamestnancižalobcu,ktoríztohodôvoduukončovalipracovnýpomersožalobcom.Niejepretopravdivé
tvrdenie žalobcu, že mal zamestnancov vyzývať k ukončeniu zmluvného vzťahu so žalobcom. Za

nepravdivé považoval tvrdenie žalobcu o tom, že mal z jeho informačných systémov odobrať okruh
zákazníkov a týchto využiť v záujme svojich obchodov a spoločnosti IMAO a to z toho dôvodu, že išlo
o zákazníkov žalobcu a z veľkej miery osoby, ktoré patrili k okruhu osôb mu známych, ktorých získal
ešte v období výkonu činnosti elektrikára a v období prevádzkovania jeho predajne. Za nepravdivé
považuje aj tvrdenie žalobcu, že by mal stáť v priestoroch medzi predajňami a nabádal zákazníkov,

aby nekupovali tovar žalobcu. Je však pravdou, že zákazníci prirodzeným spôsobom navštívili predajňu
IMAO. V období, keď prešiel pracovať pre firmu IMAO uviedol, že v tomto období dostal žalobca
výpoveď z nájmu a zároveň on odstúpil od zmluvy, ale nevedel, čo všetko bude po ukončení spolupráce
so žalobcom vykonávať a akým spôsobom pracovať. Jedným zo spôsobov bola aj spolupráca pre
firmu IMAO a uvažoval aj o pokračovaní prevádzky predajne, ktorú mal pred vznikom spolupráce so

žalobcom. Od 1.9.2008 prevádzkuje živnosť a vykonáva činnosť pre spoločnosť IMAO na základe
ústne uzatvoreného zmluvného vzťahu. Jeho úlohou ako vedúceho predajne spoločnosti IMAO od
1.9.2008 bolo hlavne zariadenie pobočky predajne, robenie cenových ponúk. Nevyhľadával nových
potencionálnych klientov, keďže klienti žalobcu patrili z väčšej časti do okruhu jeho známych a aj v
rámci pôsobenia vedúceho predajne pre spoločnosť IMAO automaticky chodievali za ním. V spoločnosti

IMAO sa predáva elektroinštalačný materiál a svietidlá, z niektorej časti sa jedná o totožný tovar, aký
sa predával v predajni žalobcu.

Okrem výsluchu účastníkov konania súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkov M. G. a I. A., A. G.
oboznámil sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi súčasť spisu, pričom zistil a ustálil nasledovný skutkový

stav:

Žalobca so žalovaným uzatvorili dňa 29.10.2005 „Zmluvu o vybudovaní a riadení regionálnej predajne
VIKON - ďalej len „zmluva“, na základe ktorej sa žalovaný ako regionálny obchodný zástupca - ďalej
len „ROZ“ zaviazal podľa článku III, bodu 3.1 zmluvy vybudovať a riadiť regionálne predajne žalobcu

VIKON, s.r.o., zariaďovať jej obchodné záležitosti, prostredníctvom právnych úkonov v mene žalobcu
vrátane všetkých administratívnych záležitosti týkajúcich sa priestorov predajne a jej práce, vykonávať
registrácie na súvisiacich úradoch, vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatváraniu obchodných zmlúv na
predaj tovaru, ktorý je obchodnou komoditou žalobcu na báze maloobchodného alebo veľkoobchodného
predaja, vrátane účasti na výberových konaniach, tendroch a pod., vynaložiť maximálne úsilie potrebné

na plné fungovanie a prevádzku regionálnej predajne spoločnosti žalobcu a udržanie a podporu
trhového postavenia obchodných komodít spoločnosti žalobcu na regionálnom trhu a ostatné podrobne
špecifikované činnosti v bode 3.1 tohto článku. Zmluva mala charakter zmluvy o obchodnom zastúpení.
Bola uzavretá na dobu neurčitú s tým, že žalovaný ako ROZ mal činnosť špecifikovanú v článku III
zmluvy bod 3.1. vykonávať s účinnosťou od 01.11.2005. Skutočnosť, že žalovaný pre žalobcu činnosť

obchodného zástupcu podľa uzatvorenej zmluvy v období od jej uzavretia do 31.08.2008 vykonával
nebola medzi účastníkmi sporná a uvedenú skutočnosť potvrdil zhodne žalobca a žalovaný.

Ako vyplýva z výsluchu žalobcu a listinného dôkazu (čl.18) žalobca odstúpil od zmluvy listom z
06.08.2008, ktorý podľa žalobcu mu mal byť doručený v priebehu mesiaca august 2008, a preto podľa

článku IV, bodu 4.3 veta druhá zmluvy, odstúpenie sa stalo účinným ku koncu mesiaca, v ktorom bolo
odstúpenie doručené druhej zmluvnej strane, t.j. ku dňu 31.08.2008.Súd ďalej zistil, že súčasťou uzatvorenej zmluvy bola aj tzv. konkurenčná doložka, ktorá sa stala
obsahom článku III bodu 3.7, z čoho nepochybne vyplýva dodržanie písomnej formy doložky.
Konkurenčnou doložkou sa žalovaný ako regionálny obchodný zástupca zaviazal voči žalobcovi, že po

skončení zmluvného vzťahu so žalobcom a to bez ohľadu na dôvod jeho zrušenia, nebude konkurovať
spoločnostižalobcualebojejobchodu, alebožiadnymichnástupcomalebopostupníkom,aakovlastník,
predstaviteľ,štatutárnyalebodozornýorgán,zamestnanec,konzultantalebopodielniksanebudepriamo
ani nepriamo angažovať v podnikaní, ktoré sa v zásade podobá alebo konkuruje podnikaniu spoločnosti
žalobcu a nebude presviedčať, ani sa nebude pokúšať presvedčiť žiadneho zamestnanca spoločnosti

žalobcu, aby zanechal prácu pre túto spoločnosť. Táto dohoda o nekonkurovaní platí na celé územie SR
a je v platnosti po celú dobu trvania tejto zmluvy a rok po jej zrušení. Je teda zrejmé, že obmedzenie o tzv.
nekonkurencii bolo stanovené obdobím jedného roka a platilo na celé územie Slovenskej republiky, čo je
kratšie časové obdobie ako je jeho zákonná úprava obsiahnutá v § 672a ods. 1 Obchodného zákonníka,
pričom pokiaľ ide o územnú oblasť zákazu konkurencie, táto bola daná územím celej Slovenskej
republiky bez presného vymedzenia obchodov alebo presného vymedzenia okruhu zákazníkov a v

podstate obmedzovala žalovaného vo forme zákazu konkurovania obchodu žalobcu a jeho spoločnosti.

Podľa § 652 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o obchodnom zastúpení sa obchodný zástupca
ako podnikateľ zaväzuje pre zastúpeného vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu určitého druhu zmlúv
(ďalej len "obchody") alebo dojednávať a uzatvárať obchody v mene zastúpeného a na jeho účet a

zastúpený sa zaväzuje zaplatiť obchodnému zástupcovi províziu.

Podľa § 672a ods. 1 Obchodného zákonníka v zmluve možno písomne dohodnúť, že obchodný
zástupca nesmie najdlhšie dva roky po skončení zmluvy na určenom území alebo voči určenému okruhu
zákazníkov na tomto území vykonávať na vlastný alebo cudzí účet činnosť, ktorá bola predmetom

obchodného zastúpenia, alebo inú činnosť, ktorá by mala súťažnú povahu voči podnikaniu zastúpeného.

Podľa § 672a ods. 2 Obchodného zákonníka v prípade pochybností môže súd konkurenčnú doložku,
ktorá by obmedzovala obchodného zástupcu viac, ako vyžaduje potrebná miera ochrany zastúpeného,
obmedziť alebo vyhlásiť za neplatnú.

Podľa článku III, bodu 3.7 zmluvy zmluvné strany sa dohodli, že po ukončení tohto obchodného vzťahu
a bez ohľadu na dôvod jeho zrušenia, nebude konkurovať spoločnosti VIKON, s.r.o. alebo jej obchodu,
alebo žiadnym ich nástupcom alebo postupníkom, a ako vlastník, predstaviteľ, štatutárny alebo dozorný
orgán, zamestnanec, konzultant alebo podielnik sa nebude priamo ani nepriamo angažovať v podnikaní,

ktoré sa v zásade podobá alebo konkuruje podnikaniu spoločnosti VIKON, s.r.o. a nebude presviedčať,
ani sa nebude pokúšať presvedčiť žiadneho zamestnanca spoločnosti VIKON, s.r.o., aby zanechal prácu
pre túto spoločnosť. Táto dohoda o nekonkurovaní platí na celé územie SR a je v platnosti po celú dobu
trvania tejto zmluvy a rok po jej zrušení.

Podľa článku III, bodu 3.9 zmluvy pre prípad porušenia ustanovenia o nekonkurovaní uvedeného v bode
3.7 tejto zmluvy sa zmluvné strany dohodli na zmluvnej pokute vo výške rovnajúcej sa sume fixnej zložky
za obdobie jedného roka, ktorá by ROZ patrila podľa bodu 5.2 tejto zmluvy vrátane pohyblivej zložky
odplaty vyplatenej ROZ spoločnosťou VIKON, s.r.o. podľa bodu 5.3 tejto zmluvy v období jedného roka
pred ukončením ich obchodného vzťahu.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalovaný na základe Zmluvy o vybudovaní a riadení
regionálnej predajne VIKON, s.r.o. uzavretej dňa 29.10.2005 podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka
vykonával činnosť regionálneho obchodného zástupcu na pobočke jeho predajne v Tvrdošíne. Činnosť
ROZ vykonával žalovaný pre žalobcu v období od 01.11.2005 (dátum nadobudnutia účinnosti zmluvy

- článok IV, bod 4.1) do 31.08.2008. Listom z 06.08.2008 žalovaný odstúpil od tejto zmluvy, ktoré
odstúpenie doručil žalobcovi v priebehu mesiaca august 2008, v dôsledku čoho podľa článku IV, bodu
4.3 veta druhá zmluvy, odstúpenie sa stalo účinným ku koncu mesiaca, v ktorom bolo doručené druhej
zmluvnej strane, t.j. ku dňu 31.08.2008. Pokiaľ ide o samotný dôvod odstúpenia od zmluvy, pre jeho
právnu bezvýznamnosť v súvislosti s posúdením nároku žalobcu, sa týmto súd bližšie nezaoberal.

Súčasťou uzavretej zmluvy bola aj tzv. konkurenčná doložka, ktorá sa stala obsahom článku III, bodu 3.7
zmluvy,vzmyslektorejsažalovanýakoregionálnyobchodnýzástupca(ROZ)zaviazalvočižalobcovi,že
poskončenízmluvnéhovzťahusožalobcomatobezohľadunadôvodjehozrušenia,nebudekonkurovaťspoločnostižalobcualebojejobchodu, alebožiadnymichnástupcomalebopostupníkom,aakovlastník,
predstaviteľ,štatutárnyalebodozornýorgán,zamestnanec,konzultantalebopodielniksanebudepriamo
ani nepriamo angažovať v podnikaní, ktoré sa v zásade podobá alebo konkuruje podnikaniu spoločnosti

žalobcu a nebude presviedčať, ani sa nebude pokúšať presvedčiť žiadneho zamestnanca spoločnosti
žalobcu, aby zanechal prácu pre túto spoločnosť. Táto dohoda o nekonkurovaní platí na celé územie
SR a je v platnosti po celú dobu trvania tejto zmluvy a rok po jej zrušení.

V súdenej veci sa preto zásadnou otázkou stalo posúdenie žalovaným namietanej platnosti

konkurenčnej doložky a napokon aj jej porušenie, ktoré by zakladalo nárok žalobcu na dohodnutú
zmluvnú pokutu. Vychádzajúc z intencií uznesenia Krajského súdu, ktorým názorom je prvostupňový
súd viazaný, po zhodnotení konkurenčnej doložky vo väzbe na článok II, bodu. 2.1. v spojení s článkom
III, bodu 3.1. zmluvy, bolo potrebné dospieť k záveru, že konkurenčná doložka je pre svoju neurčitosť
týkajúcu sa druhu tovaru a nejasnosť predmetu činnosti neplatná, čo súd vyslovil s poukazom na § 672a
ods. 2 Obchodného zákonníka.

Citované ustanovenie § 672a ods. 1 je kogentným ustanovením Obchodného zákonníka. Stanovuje
náležitosti, ktoré musí konkurenčná doložka mať, aby bola platná. Obligatórnou náležitosťou je okrem
stanovenia doby trvania zákazu konkurencie (nie viac ako dva roky po ukončení zmluvy), tiež stanovenie
územia, na ktoré sa zákaz konkurencie vzťahuje a aj vymedzenie činnosti, resp. okruhu zákazníkov

alebo okruhu obchodov. Je zrejmé, že konkurenčná doložka sa môže vzťahovať len na činnosť,
ktorá bola predmetom obchodného zastúpenia alebo inú činnosť, ktorá by mala súťažnú povahu voči
podnikaniu zastúpeného. Pokiaľ je zo zmluvy o obchodnom zastúpení zrejmé, akú činnosť obchodný
zástupca vykonáva, nie je nevyhnutné túto činnosť ďalej špecifikovať v konkurenčnej doložke a možno
odkázať len na obsah zmluvy o obchodnom zastúpení.

Z vyššie uvedeného znenia konkurenčnej doložky vyplýva, že obmedzenie o tzv. nekonkurencii bolo
stanovené obdobím jedného roka, čo je kratšie časové obdobie ako je jeho zákonná úprava obsiahnutá
v § 672a Obchodného zákonníka, pričom pokiaľ ide o územnú oblasť zákazu konkurencie, táto bola daná
územím celej Slovenskej republiky bez presného vymedzenia obchodov alebo presného vymedzenia

okruhuzákazníkovavpodstateobmedzovalažalovanéhovoformezákazukonkurovaťobchodužalobcu
a jeho spoločnosti a tiež v tom, že sa nebude priamo alebo nepriamo angažovať v podnikaní, ktoré
sa v zásade podobá alebo konkuruje podnikaniu spoločnosti žalobcu. V takto dojednanej konkurenčnej
doložke absentuje vymedzenie určitého druhu tovaru, resp. druhu činnosti, na ktorý sa mala vzťahovať.
Ako už súd vyššie konštatoval, konkurenčná doložka sa môže vzťahovať len na činnosť, ktorá bola

predmetom obchodného zastúpenia alebo inú činnosť, ktorá by mala súťažnú povahu voči podnikaniu
zastúpeného. Pokiaľ je zo zmluvy o obchodnom zastúpení zrejmé, akú činnosť zástupca vykonáva,
nie je nevyhnutné túto činnosť ďalej špecifikovať v konkurenčnej doložke a možno odkázať len na
obsah zmluvy o obchodnom zastúpení. V danom prípade však zo Zmluvy o vybudovaní a riadení
regionálnej predajne VIKON, s.r.o. zo dňa 29.10.2005 v nadväznosti na obsah článku II bodu 2.1 a

článku III bodu 3.1., nebolo možné vyvodiť určitosť činnosti vo vzťahu k určitému sortimentu tovaru,
ktorú žalovaný nebol oprávnený (nesmel) vykonávať. Predmet činnosti, na ktorý sa mal zákaz o
nekonkurencii vzťahovať nebol jasný a určitý, resp. bližšie nekonkretizoval tovar, na ktorý sa mal zákaz
vzťahovať. Nebolo možné ustáliť, čo bolo predmetom činnosti zastúpeného (žalobcu), v nadväznosti na
čo by sa odvíjala činnosť žalovaného ako obchodného zástupcu. Na základe uvedené súd uzavrel, že

konkurenčnádoložkajeneplatná,čosúdvyhlásilspoukazomnaustanovenie§672aods.2Obchodného
zákonníka.

Zmluvnú pokutu možno dohodnúť pre prípad porušenia akejkoľvek zmluvnej povinnosti. Záväzok z
dohody o zmluvnej pokute je akcesorickým záväzkom, a preto jeho existencia a dôsledky sa viažu na

hlavnýzáväzok.Akkuvznikuhlavnéhozáväzkunedôjde,nemôžunastaťúčinkyakcesorickéhozáväzku,
ktorý mal zabezpečiť plnenie zmluvnej povinnosti. Stalo sa tak aj v prejednávanom prípade, záväzok z
neplatne dojednanej konkurenčnej doložky nevznikol, nemohlo dôjsť k jeho porušeniu a tým ani k vzniku
nároku na zmluvnú pokutu. Preto súd žalobu o zaplatenie zmluvnej pokuty 10 428,20 € s príslušenstvom
ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému
žalovanému priznal právo na náhradu trov konania 3721,52 € pozostávajúcich zo zaplateného súdneho
poplatku za podaný odpor a odvolanie 1251 € ( 2 x 625,50 €) a z trov právneho zastúpenia 2470,52 €.Trovy právneho zastúpenia predstavujú odmenu za 6 úkonov právnej pomoci; 1/ príprava a prevzatie
zastúpenia 12.10.2012, 2/ písomné podanie odporu 15.10.2012, 3/ - 4/ účasť na pojednávaní v dňoch
14.2.2013 a 19.03.2013, 5/ písomné podanie odvolania 02.05.2013, 6/ účasť na pojednávaní dňa

27.03.2014, z toho á 270,54 € x 7 (za účasť na pojednávaní dňa 19.3.2013 zvýšená odmena o
dvojnásobok, keďže pojednávanie trvalo viac ako dve hodiny) = 1893,78 €. K odmene právnej pomoci
súd priznal náhradu hotových výdavkov v podobe režijného paušálu, z toho 3 x 7,63 € + 2 x 7,81 €
+ 1 x 8,04 € = 46,55 € (jeden režijný paušál bol uplatnený sumou 7,63 €, hoci právnemu zástupcovi
prislúchal režijný paušál za úkon - písomné podanie odvolania vo výške 7,81 €, avšak súd viazaný

návrhom, nemohol prisúdiť viac, a preto priznal režijný paušál v uplatnenej výške 7,63 €), náhradu za
stratu času 2 x 2 polhodiny á 13,01 € + 2 polhodiny á 13,40 € = 78.84 € a náhradu cestovných nákladov
vo výške 39,60 €. K odmene súd priznal aj uplatnenú 20 % DPH sumou 411,75 €. Pri rozhodovaní o
trovách právneho zastúpenia súd postupoval v zmysle § 9, § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/, b/ a c/, §
15 a § 16, § 17 ods. 1 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v platnom znení.

Priznané trovy právneho zastúpenia je žalovaný povinný s poukazom na § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť do
rúk právneho zástupcu žalobcu, na jeho účet č.XXXXXXXX/XXXX, VS 92/20125, vedený vo S. banke.

O trovách štátu vzniknutých v súvislosti s vyplatením svedočného súd rozhodne osobitným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

Podľa § 205 OSP ods. 1, 2 v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(3) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba

oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z.).