Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Thursday, January 22, 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 16C/161/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113204377
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Malý

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2113204377.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, v konaní pred sudcom JUDr. Igorom Malým, v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpený spoločnosťou
FridrichPaľko,s.r.o.,IČO36864421,sosídlomGrösslingova4,Bratislava,protižalovanému:Slovenská
republika, v jej mene Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, IČO 00 166 073, so sídlom Župné
námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody 175,00 € a nemajetkovej ujmy 442,56 €, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Žalovanému súd právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou dňa 27.9.2012 na Okresný súd Senica domáhal, aby súd medzitýmnym
rozsudkom určil že žalovaný je zodpovedný za škodu, ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym úradným

postupom Okresného súdu Senica, pretože tento nerozhodol o jeho návrhu na zmenu súdneho
exekútora v exekučnom konaní vedenom pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku
vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 2280009 dlžníkom (povinným) F. (kde po prijatí návrhu na
vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX 15929/2011) v zákonom
stanovenej 30-dňovej lehote, a aby rozsudkom rozhodol že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi
z titulu majetkovej škody sumu 175,00 €, a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 442,56 € do troch dní
od právoplatnosti rozsudku, a aby uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania.
Žalobca uviedol že je právnickou osobou, ktorá vykonáva na základe registrácie podnikateľskú činnosť

v prevažnej miere v oblasti poskytovania krátkodobých úverov, a v pozícii oprávneného v exekučnom
konaní navrhol písomným podaním postupom podľa § 38 a nasl. Exekučného poriadku súdnemu
exekútorovi vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo
Zmluvy o úvere č. 2280009 dlžníkom F. pričom po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor
pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX 15929/2011. Súdny exekútor postupoval podľa procesnej
úpravy obsiahnutej v Exekučnom poriadku, a predložil návrh žalobcu na vykonanie exekúcie spolu s
exekučným titulom Okresnému súdu Senica - požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Exekučný súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie a udelil mu poverenie registrované pod
č. 5205 010838. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej
právnej zložitosti, nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania ktorá by mohla mať svojou
komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, nerozhodol o návrhu
na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase. Podľa žalobcu v predmetnom prípade
neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene
a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o zmene exekútora pristúpil až po veľmi dlhej

dobe; popísaný postup exekučného súdu hodnotí žalobca ako nesprávny a v rozpore so zákonom (§
44, ods. 7 Exekučného poriadku, resp. od 1.12.2006 § 44, ods. 8 Exekučného poriadku). Nečinnosťsúdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také
úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa žalobca počas súdneho konania
nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy SR - z dôvodu

nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si žalobca uplatňuje náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy v peniazoch. Žalobcovi vznikla majetková škoda v sume 175,00 € predstavujúca
náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy
a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu
súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom. Žalobca vynaložil v tomto období na správu pohľadávky

prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému sumu 70,00 €, na
udržiavanie a správu informačného systému sumu 40,00 €, na administráciu listín a komunikáciu s
pôvodným súdnym exekútorom sumu 50,00 €, na administratívne spracovanie urgencií adresovaných
exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením adresovaných exekučnému súdu,
na poštové a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom
súde sumu 15,00 €. Zároveň si žalobca uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume

442,56 €, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 48 ods.
2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného čl. 6, ods. 1 Európskeho
dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Márnym plynutím času boli reálne ohrozené
legitímneočakávaniažalobcu,ženastanúúčinkypredpokladané§44Exekučnéhoporiadku,asprávnym

postupom exekučného súdu dôjde k zámene súdneho exekútora, čo bude viesť k efektívnemu a
účinnémuvymoženiujehopohľadávky.Potrebanáhradynemajetkovejujmymásvojzákladvpožiadavke
na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za
porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Žalobca si uplatňuje ako primeranú náhradu
nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a

rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní že nastane v zákonnom čase stav
predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu
pohľadávky cestou exekúcie (spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom
exekučného súdu) sumu 442,56 €, teda 55,32 € za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného
súdu, a to na základe aplikácie doktríny Ústavného súdu, podľa ktorej pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v

súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške
663,88 €. Žalobca uviedol že postupoval podľa § 15, ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. a písomnou žiadosťou
požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody - žalovaný však do
podania žaloby na žiadosť pozitívne nereagoval.

Vec bola Uznesením Krajského súdu v Trnave č. 9NcC/54/2012-15 zo dňa 19.11.2012 prikázaná na

prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Trnava.

OkresnýsúdTrnavaUznesenímč.16C/18/2013-24zodňa13.2.2013vecvylúčilnasamostatnékonanie.

Žalovaný sa vo veci vyjadril podaním došlým súdu dňa 12.9.2013 v ktorom uviedol že žalobca v
žalobe síce uviedol časť dôkazov (najmä odkazuje na exekučný spis), ale v skutočnosti prenáša celú
dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno má znášať sám. Zo žaloby nie je

jednoznačne jasné na základe akého titulu si žalobca uplatňuje náhradu škody, keď v žalobe sa tieto
tituly prelínajú a žalobca jednoznačne neuvádza, z ktorého titulu si uplatňuje nárok, pričom všeobecný
súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu - túto právomoc
má napr. predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Dňa 23.4.2012 boli žalovanému doručené prvé žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 23.4.2012 a vzhľadom na skutočnosť, že

už dňa 27.9.2012 boli okresnému súdu doručené žaloby je zrejmé, že žalobca ich nepodal po uplynutí
6-mesačnej lehoty, keď poškodený sa môže práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej
moci domáhať na súde až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody - preto ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Žalobca naviac
neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí, čím zmaril akúkoľvek

možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody o ktorého prerokovanie sám požiadal. Nárok
žalobcu nepovažuje žalovaný za predbežne prerokovaný. K nesprávnemu úradnému postupu žalovaný
uviedol, že v jednotlivých prípadoch mohol exekučný súd rozhodnúť o návrhoch oprávneného na
zmenu súdneho exekútora po uplynutí zákonom stanovenej 30-dňovej lehoty od doručenia takéhotonávrhu, najmä v prípadoch ak pôvodný súdny exekútor neposkytol exekučnému súdu plnú súčinnosť,
a súd potom objektívne nemohol dodržať zákonnú 30-dňovú lehotu na rozhodnutie o návrhu na zmenu
súdneho exekútora tak, aby v tejto lehote rozhodol aj o trovách exekúcie pôvodného súdneho exekútora,

a súčasne postúpil novému súdnemu exekútorovi exekučný spis pôvodného exekútora. Vzhľadom na
povahuúkonu,zákonomstanovenúlehotu,lehotuvktorejsarozhodlo,nečinnosťžalobcuinevyhnutnosť
vykonať i iné úkony nie je možné nerozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v lehote
ustanovenej zákonom považovať za zbytočné prieťahy, a teda za nesprávny úradný postup. Podľa §
9, ods. 2 zák.č. 514/2003 Z.z. (v znení účinnom od 1.1.2013) pri posudzovaní nesprávneho úradného

postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno
vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v
disciplinárnom konaní ktorým sa rozhodlo o tom že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, z právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva ktorým sa rozhodlo že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, alebo

z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti ktorým Ústavný súd konštatoval
že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. V prípade, ak mala žalobcovi
vzniknúť škoda práve nesprávnym úradným postupom spočívajúcom v tom, že o návrhu na zmenu
súdneho exekútora nebolo rozhodnuté v zákonnej lehote, vzniesol žalovaný námietku premlčania tohto
nároku, ak došlo k uplynutiu 30-dňovej lehoty od doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora pred

dňom 23.4.2009. Žalobca vyčíslil uplatnenú škodu na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov,
ktoré spočívajú v administratívnych výdajoch, funkčných výdajoch, mzdových výdajoch a výdajoch
spojených so stratou času zamestnanca, pričom neuvádza či sa jedná o skutočnú škodu alebo ušlý zisk;
paušalizáciu vecných nákladov nemožno považovať ani za zmenšenie majetku poškodeného, ani za
ušlý majetkový prospech. Skutočnú škodu je potrebné dokázať listinami / skutočnosťami, ktoré preukážu

požadovaný nárok - žalobca nepreukázal jednak vznik škody, ale ani výšku škody. Vo vzťahu k nároku
na náhradu nemajetkovej ujmy žalovaný uviedol že vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a
fyzických osôb je odlišný, pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe „frustrácie, úzkosti,
neistoty a nedôvery“ sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a nemajetkovej
ujmy uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba; žalobca poukazuje aj na zánik podnikateľských aktivít

a plánov, ale tieto nie sú bližšie konkretizované, a tiež nespresnil v čom a ako situácia „ovplyvnila
ďalšie podnikateľské postupy žalobcu“. Pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je
potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením, čo z
uvedených žalôb nevyplýva, preto žalovaný nemá za preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy ako
ani to, že by sa mala poskytnúť jej náhrada v peniazoch. Podnikateľská činnosť žalobcu podnietila

zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci, žalobca je vnímaný
ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie
nízkopríjmových osôb, a v takomto prípade aj súdna moc musí pozornejšie skúmať akékoľvek podanie
žalobcu,atonajmävprípadenávrhunavykonanieexekúcie,kdevprípadežalobcuautomatickynastáva
zvýšenérizikoohrozeniaaleboporušeniaprávaspotrebiteľa.Sprihliadnutímnapopísanúcharakteristiku

podnikateľskej činnosti žalobcu považuje žalovaný za konanie v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ si
žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu, keď uplatnená škoda mala žalobcovi vzniknúť
práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite žalobcu a súčasne v takejto situácii platí,
že aj v prípade porušenia práva žalobcu už samotné konštatovanie porušenia práv musí byť považované
za dostačujúce a vylučuje možnosť priznania prípadného nároku žalobcu na náhradu nemajetkovej

ujmy voči štátu. Žalovaný ďalej uviedol že na základe uvedených skutočností zastáva názor, že žalobca
nepreukázal že by činnosťou súdu došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik ani
výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, a tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom súdu. Pre nepreukázanie splnenia základných podmienok pre
priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. žalovaný považuje žalobu za právne

neopodstatnenú a žiada, aby ju súd zamietol.

Z obsahu spisu Okresného súdu Senica sp.zn. 4Er/204/2003 súd zistil že dňa 18.6.2003 bola
Okresnému súdu Senica doručená žiadosť súdneho exekútora Dr. H. o udelenia poverenia na vykonanie
exekúcie vo veci žalobcu ako oprávneného proti povinnému F., pre vymoženie pohľadávky 7.490,- Sk
s príslušenstvom. Okresný súd Senica poveril poverením č. 5205 010838 zo dňa 30.6.2003 vykonaním

exekúcie súdneho exekútora Dr. H.. Žalobca ako oprávnený podaním došlým súdu dňa 22.11.2010
navrhol zmenu súdneho exekútora JUDr. H., a žiadal poveriť vykonaním exekúcie súdneho exekútoraJUDr. F.. Výzvou zo dňa 6.12.2010 vyzval Okresný súd Senica súdneho exekútora JUDr. H. aby v lehote
15 dní zaslal vyčíslenie trov exekúcie, a JUDr. F. aby v lehote 15 dní oznámil či súhlasí s návrhom
na zmenu exekútora v predmetnom konaní - vyjadrenie súhlasu došlo súdu dňa 7.2.2011, vyjadrenie

JUDr. H. došlo súdu dňa 11.2.2011. Okresný súd Senica Uznesením č. 4Er/204/2003-17 zo dňa 1.8.2011
žiadosti oprávneného o zmenu súdneho exekútora vyhovel, a vykonaním exekúcie vedenej pôvodne u
súdneho exekútora JUDr. H. poveril súdneho exekútora JUDr. F., ktorému sa exekučná vec postúpila
na ďalšie konanie.

Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 115a, ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku (jedná sa o drobný spor).

Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle § 156, ods. 3 Občianskeho
súdneho poriadku; miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli
tunajšieho súdu v zákonnej lehote.

Účastníci konania resp. ich zástupcovia na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s návrhom, s vyjadrením žalovaného, s obsahom

spisu Okresného súdu Senica sp.zn. 4Er/204/2003, ako i s obsahom celého spisového materiálu a zistil
nasledovný skutkový a právny stav:

Dňa 18.6.2003 bola Okresnému súdu Senica doručená žiadosť súdneho exekútora Dr. H. o udelenia
poverenia na vykonanie exekúcie vo veci žalobcu ako oprávneného proti povinnému F., pre vymoženie
pohľadávky 7.490,- Sk s príslušenstvom; Okresný súd Senica poveril poverením č. 5205 010838 zo

dňa 30.6.2003 vykonaním exekúcie súdneho exekútora Dr. H.Žalobca ako oprávnený podaním došlým
súdu dňa 22.11.2010 navrhol zmenu súdneho exekútora JUDr. H., a žiadal poveriť vykonaním exekúcie
súdneho exekútora JUDr. F. Výzvou zo dňa 6.12.2010 vyzval Okresný súd Senica súdneho exekútora
JUDr. H. aby v lehote 15 dní zaslal vyčíslenie trov exekúcie, a JUDr. F. aby v lehote 15 dní oznámil
či súhlasí s návrhom na zmenu exekútora v predmetnom konaní - vyjadrenie súhlasu došlo súdu dňa

7.2.2011, vyjadrenie JUDr. H. došlo súdu dňa 11.2.2011.

Okresný súd Senica Uznesením č. 4Er/204/2003-17 zo dňa 1.8.2011 žiadosti oprávneného na zmenu
súdneho exekútora vyhovel, a vykonaním exekúcie vedenej pôvodne u súdneho exekútora JUDr. H.
poveril súdneho exekútora JUDr. F. ktorému sa exekučná vec postúpil na ďalšie konanie.

Žalobca sa domáhal náhrady majetkovej škody 175,00 € - vyčíslil ju ako účelne vynaložené náklady

spojené s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období
ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a
rozhodnutím o nej vo výške 70,00 €, na udržiavanie a správu informačného systému vo výške 40,00
€, na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom vo výške 50,00 €, a na
administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje

spojené s vyhotovovaním urgencií adresovaných exekučnému súdu a na poštové a telekomunikačné
výdaje vo výške 15,00 €.

Žalobca sa domáhal náhrady nemajetkovej ujmy 442,56 € - vyčíslil ju vo výške 55,32 € za každý mesiac
omeškania v činnosti exekučného súdu (na základe aplikácie doktríny Ústavného súdu podľa ktorej
pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé ak sa na každý rok poznačený prieťahmi

vzťahuje satisfakcia vo výške cca. 663,88 €).

Žalobca nepreukázal že by počas doby od doručenia žiadosti na zmenu exekútora na vykonanie
exekúcie do rozhodnutia o nej bol neistote, nepreukázal hrozbu škody, nepreukázal riziko ohrozujúce
konečné vymoženie pohľadávky, nepreukázal že v postupe Okresného súdu Senica boli zistené
pochybenia a prieťahy. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal vznik majetkovej škody a nemajetkovej

ujmy, ani ich výšku.

Podľa § 3, ods. 1, písm. d) zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci (v znení platnom ku dňu rozhodnutia o zmene exekútora) štát zodpovedá za podmienokustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3, ods. 2 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

(v znení platnom ku dňu rozhodnutia o zmene exekútora) zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno
zbaviť.

Podľa § 4, ods. 1, písm. a), bod 1. zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci (v znení platnom ku dňu rozhodnutia o zmene exekútora) vo veci náhrady škody, ktorá
bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti

Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento
zákon neustanovuje inak.

Podľa § 9, ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (v
zneníplatnomkudňurozhodnutiaozmeneexekútora)štátzodpovedázaškoduspôsobenúnesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci

pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9, ods. 2 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (v
znení platnom ku dňu rozhodnutia o zmene exekútora) právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15, ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (v
zneníplatnomkudňurozhodnutiaozmeneexekútora)nároknanáhraduškodyspôsobenejnezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti

poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16, ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (v
znení platnom ku dňu rozhodnutia o zmene exekútora) ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu
škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať

uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17, ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
(v znení platnom ku dňu rozhodnutia o zmene exekútora) uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.

Podľa § 17, ods. 2 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
(v znení platnom ku dňu rozhodnutia o zmene exekútora) v prípade, ak iba samotné konštatovanie

porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak
nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 19, ods. 1, veta prvá zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci (v znení platnom ku dňu rozhodnutia o zmene exekútora) právo na náhradu škody sa

premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode.

Podľa § 19, ods. 3 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (v
zneníplatnomkudňurozhodnutiaozmeneexekútora)lehotaneplyniepočaspredbežnéhoprerokovania
nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich
mesiacov.Podľa § 44, ods. 7 zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (v znení platnom
ku dňu rozhodovania o zmene exekútora) oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania
aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o

zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že návrhu žalobcu nie je možné vyhovieť.

Žalobca si v konaní uplatnil nárok na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktoré mu mali byť
spôsobené nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Senica v exekučnom konaní vedenom pod
sp.zn. 4Er/204/2003, keď nesprávny úradný postup mal spočívať v tom, že súd nerozhodol o žiadosti na
zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase; žalovaný poukázal na skutočnosť že samotné

nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní.

Dňa 18.6.2003 bola Okresnému súdu Senica doručená žiadosť súdneho exekútora Dr. H. o udelenia
poverenia na vykonanie exekúcie vo veci žalobcu ako oprávneného proti povinnému F. pre vymoženie
pohľadávky 7.490,- Sk s príslušenstvom; Okresný súd Senica poveril poverením č. 5205 010838
zo dňa 30.6.2003 vykonaním exekúcie súdneho exekútora Dr. H.. Žalobca ako oprávnený podaním

došlým súdu dňa 22.11.2010 navrhol zmenu súdneho exekútora JUDr. H. a žiadal poveriť vykonaním
exekúcie súdneho exekútora JUDr. F.. Výzvou zo dňa 6.12.2010 vyzval Okresný súd Senica súdneho
exekútora JUDr. H. aby v lehote 15 dní zaslal vyčíslenie trov exekúcie, a JUDr. F. aby v lehote 15 dní
oznámil či súhlasí s návrhom na zmenu exekútora v predmetnom konaní - vyjadrenie súhlasu došlo
súdu dňa 7.2.2011, vyjadrenie JUDr. H. došlo súdu dňa 11.2.2011. Okresný súd Senica Uznesením

č. 4Er/204/2003-17 zo dňa 1.8.2011 žiadosti oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovel, a
vykonaním exekúcie vedenej pôvodne u súdneho exekútora JUDr. H. poveril súdneho exekútora JUDr.
F., ktorému exekučnú vec postúpil na ďalšie konanie.

Žiadosťouopredbežnéprerokovanienárokunanáhraduškodydoručenoužalovanémupožiadalžalobca
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody uplatnenej v prejednávanej veci - žalovaný na

uvedenúžiadosťopredbežnéprerokovanienárokunanáhraduškodyneodpovedalzdôvodu,žežalobca
neposkytol v rámci predbežného prerokovania požadovanú súčinnosť, čím bol proces predbežného
prerokovaniazmarený;včaserozhodovaniasúduuplynulašesťmesačnálehotaododňaprijatiažiadosti,
preto žalobu nemohol súd považovať za predčasnú.

Podľa § 9, ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, pričom za nesprávny úradný
postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie
v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné
prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb
a právnických osôb. V praxi sa vychádza z toho, že ide o prípady vzniku škôd ktoré boli vyvolané

inou činnosťou orgánov verejnej moci než rozhodovacou. Nesprávnym úradným postupom je tak
činnosť spojená s výkonom právomoci orgánu verejnej moci, ak pri nej alebo v jej dôsledku dôjde
k porušeniu pravidiel predpísaných právnymi normami pre konanie orgánu verejnej moci alebo k
porušeniu poriadku určeného povahou a funkciou postupu. Uvedené ustanovenie zakladá objektívnu
zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorá predpokladá splnenie súčasne troch podmienok,

a to 1/ nesprávny úradný postup príslušného orgánu verejnej moci, 2/ vznik škody poškodenému a
3/ príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Zodpovednosť štátu za
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa neviaže na vydanie rozhodnutia v predpísanom
konaní a s rozhodovaním buď vôbec nemusí súvisieť, alebo naopak ide o taký postup v konaní, ktorý
smeruje síce k vydaniu rozhodnutia, ktorý sa však bezprostredne v obsahu rozhodnutia neodrazí.

Úradný postup nie je možné spravidla upraviť natoľko detailne, aby pokrýval všetky predpísané dielčie
kroky, ktoré je potrebné v rámci výkonu právomoci uskutočniť. Správnosť úradného postupu musí byť
hodnotená i hľadiskom účelu, ku ktorého dosiahnutiu postup orgánu verejne moci smeruje.

Vychádzajúc z vykonaného dokazovania považoval súd nárok žalobcu na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Senica za neopodstatnený. Dňa 22.11.2010 bol

Okresnému súdu Senica doručený návrh na zmenu súdneho exekútora - súd dňa 1.8.2011 rozhodol o
zmene exekútora. S ohľadom na znenie intertemporálneho ustanovenia § 240, ods. 1 zák.č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalšíchzákonov sa na takéto konanie vzťahovala právna úprava ktorá ustanovovala povinnosť exekučného
súdu rozhodnúť do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Ohľadne
prípadného prieťahu sa neviedlo žiadne disciplinárne konanie, neriešila sa sťažnosť na prieťahy v

konaní, nerozhodoval Ústavný súd SR, či Európsky súd pre ľudské práva. Úlohou súdu je spravodlivé
rozhodnutie v celom kontexte vzájomne sa odvíjajúcich skutočností a ukladať súdu zákonodarcom
lehotu je riešenie, ktoré nemôže dostatočne zohľadňovať okolnosti toho ktorého prípadu. K rozhodnutiu
o zmene súdneho exekútora je potrebné vyjadrenie od navrhovaného exekútora, tiež sú potrebné
podklady od pôvodného exekútora, a bez potrebných podkladov nie je možné včas rozhodnúť (reálne

nebolo možné ich zabezpečiť v lehote 30 dní); v rámci exekučného konania má súd právo preskúmať
dôkazy aj bez návrhu účastníkov - po ich doručení bolo vo veci rozhodnuté. Objektívne nie je možné
vždy rozhodnúť v zákonnej lehote, nakoľko je potrebné skúmať aj dôležitosť rozhodnutia pre ďalšie
vzťahy účastníkov konania a priebeh konania. Rozhodovanie o zmene súdneho exekútora nijako vzťahy
medzi účastníkmi konania nemení a jeho vplyv na priebeh konania nebol preukázaný. Žalobca žiadnym
spôsobom nepreukázal, že by počas doby od podania žiadosti na zmenu súdneho exekútora bol v

neistote a že by mu hrozila akákoľvek škoda - účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie zostávajú zachované aj v prípade žiadosti oprávneného o zmenu súdneho exekútora. Rovnako
žalobca nepreukázal že doba od doručenia žiadosti o zmenu súdneho exekútora viedla k strate jeho
legitímnychočakávaníženastanezákonompredpokladanýstav,aževyvolalarizikoohrozujúcekonečné
vymoženie pohľadávky. V zmysle judikatúry Ústavného súdu SR nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov, nakoľko pojem zbytočné prieťahy je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať
predovšetkým materiálne. S poukazom na konkrétne okolnosti prípadu sa postup Okresného súdu
Senica nevyznačuje takými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy vzhľadom
na objektívne dôvody (vykonanie potrebných úkonov zo strany súdu nevyhnutných pre rozhodnutie súdu

o zmene súdneho exekútora). Navyše aj po podaní návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora
mal a mohol pôvodný súdny exekútor v záujme zachovania kontinuity konania pokračovať vo vymáhaní
pohľadávky od povinného, na ktoré mal poverenie. V postupe Okresného súdu Senica neboli zistené
žiadne také pochybenia, ktoré by viedli ku konštatovaniu že sa dopustil nesprávneho úradného postupu,
a z pohľadu súdnictva vzhľadom na dôležitosť rozhodnutia sa o dobe rozhodovania súdu sa dá hovoriť

ako o prijateľnom časovom intervale. Vzhľadom k uvedeným konštatovaniam je zrejmé, že absentuje
prvotná podmienka pre vznik zodpovednosti štátu, a to nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci,
ktorý nebol v konaní preukázaný. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd žalobu považoval za
neopodstatnenú.

Vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy žalobca napriek

poučeniu podľa § 120, ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku žiadnym spôsobom nepreukázal ich
vznik. Účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť uviesť dôkazy na preukázanie
tvrdených skutočností, keď procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať za následok
neunesenie dôkazného bremena. Účastník ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich
tvrdení nesie za predpokladu, že ním tvrdená skutočnosť nebola inak preukázaná, nepriaznivé následky

v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe
ostatných vykonaných dôkazov. Podľa názoru súdu sa žalobcovi nepodarilo vôbec preukázať že by
mu v súvislosti s postupom Okresného súdu Senica v exekučnej veci vznikla akákoľvek majetková
škoda, či nemajetková ujma; nedodržanie zákonnej lehoty automaticky nezakladá nárok na náhradu
škody. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu nákladov spojených so správou a udržateľnosťou

pohľadávky bez toho, aby ich bližšie špecifikoval (napr. koľko zamestnancov informačného systému
spravovalo pohľadávky dlžníkov, aký počet pohľadávok spravoval pomocou informačného systému,
kto mu spravoval a udržiaval informačný systém a za akú odmenu, kedy a akú komunikáciu vyvíjal s
pôvodnýmsúdnymexekútorom,akéakedyposielalurgencieexekučnémusúdu),keďnutnosťspravovať
pohľadávku oprávneného zapríčinil povinný už tým, že nesplnil svoj dlh, a oprávnený preto musel

prikročiť k vymáhaniu svojej pohľadávky formou exekúcie - znamená to, že vznik nákladov žalobcu ako
oprávneného v exekučnom konaní na správu a udržateľnosť pohľadávky nie je v príčinnej súvislosti s
postupom Okresného súdu Senica v exekučnej veci. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v
zmenšení majetkového stavu poškodeného reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré je nutné vynaložiť,
aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu. Žalobca svoje tvrdenia o vzniku majetkovej škody

v žalobe všeobecne popísané nijako nezdokladoval, pričom vyčíslenie výšky majetkovej škody v žalobe
nemôže byť a nie je dôkazom o jej vzniku. V časti uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy dospel súd k
záveru, že v prejednávanej veci by stačilo iba aj prípadné konštatovanie porušenia práva, a nie sú danédôvodynapriznanienáhradynemajetkovejujmyvpeniazoch,sprihliadnutímnadôvodyuvedenévyššie.
Rovnako ako pri vzniku majetkovej škody je poškodený povinný nielen tvrdiť, ale aj preukázať (!) vznik
nemajetkovej ujmy, resp. uviesť skutočnosti na základe ktorých by bolo možné podľa zákonom určených

kritérií posúdiť vznik a rozsah ujmy. Samotné vedenie exekučného konania bez ohľadu na jeho dĺžku nie
je objektívnou prekážkou na udržiavanie kontaktu oprávneného (resp. exekútora) s povinným, a nie je
ani dôvodom k vzniku insolventnosti povinného, pretože spravidla dôvodom neplnenia dlhu povinného je
jeho insolventnosť ešte v čase pred rozhodnutím v základnom konaní. Vzťah príčinnej súvislosti medzi
nesprávnym úradným postupom a vznikom škody je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy,

bezprostredný, neprerušený a nepostačuje ak je len sprostredkovaný; pri zisťovaní príčinnej súvislosti
treba skúmať či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina vzniku škody
existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu - takáto skutočnosť v súdenej veci
nebola preukázaná. Preto, ak by aj žalobcovi vznikla majetková škoda a nemajetková ujma, nebola
preukázaná súvislosť ich vzniku s postupom Okresného súdu Senica v exekučnej veci.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, t.j. nepreukázanie nesprávneho úradného postupu,

nepreukázanie vzniku škody / nemajetkovej ujmy a jej výšky, chýbajúca príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a vznikom škody / nemajetkovej ujmy, súd návrh žalobcu na náhradu
škody a priznanie nemajetkovej ujmy považoval za neopodstatnený, a preto ho zamietol.

V konaní žalovaný vzniesol námietku premlčania, ak došlo k uplynutiu 30-dňovej lehoty od doručenia
návrhu na zmenu súdneho exekútora pred dňom 23.4.2009 - o takýto prípad v súdenej veci nešlo,

nakoľko návrh na zmenu súdneho exekútora bol súdu doručený dňa 22.11.2010, a preto sa súd
vznesenou námietkou premlčania nezaoberal.

Vzhľadom k tomu, že žalovanému plne úspešnému v spore nevznikli trovy konania, resp. o ich náhradu
nepožiadal (§ 151, ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), súd rozhodol tak, že náhradu trov konania
mu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, ku Krajskému
súdu v Trnave, cestou podpísaného súdu, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42, ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku,
podľa ktorého z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo

sleduje, a musí byť podpísané a datované uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.