Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 11, 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/304/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111234375
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5111234375.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku
a členov senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Erika Vargu v právnej veci navrhovateľky: K. K., nar.
XX.X.XXXX, bytom A. XXXX/XX, D., štátna občianka SR, právne zastúpená JUDr. Tatianou Polkovou,
advokátkou s miestom výkonu činnosti N. W. XXX/XX, D. proti odporcovi: Obchodný súd, s.r.o., so sídlom
Nám. SNP 15, Banská Bystrica, IČO: 36 858 102, právne zastúpený Mgr. Henrichom Schindlerom,
advokátom s miestom výkonu činnosti Q. K. X, A. A., o uloženie povinnosti doručiť rozhodcovský
rozsudok č.k. OS 29/2009 z 10.12.2009 do vlastných rúk navrhovateľke, na odvolanie navrhovateľky
proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 6C/241/2011-106 zo dňa 26. marca 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobný návrh, ktorým sa navrhovateľka domáhala
uloženia povinnosti odporcovi doručiť jej rozhodcovský rozsudok č.k. OS 29/2009 zo dňa 10.12.2009
vydaný Obchodným súdom, stálym rozhodcovským súdom zriadeným odporcom do vlastných
rúk. Konštatoval, že neexistuje zákonná možnosť, aby uložil rozhodcovi, resp. zriaďovateľovi
rozhodcovského súdu povinnosť vzťahujúcu sa na postup rozhodcu, resp. rozhodcovského súdu v
rozhodcovskom konaní podľa ust. § 16 a nasl. zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej
len „ZRK“). Rozhodca (rozhodcovský súd) je povinný postupovať v zmysle zákona vrátane príslušných
ustanovení § 25 ZRK o doručovaní. Pokiaľ navrhovateľka namietala, že jej dotknutý rozhodcovský
rozsudok nebol riadne doručený v súlade s ust. § 25 ods. 4 ZRK, môže túto námietku vzniesť v
rámci prípadného exekučného konania a príslušný exekučný súd ju vyhodnotí. Týmto spôsobom bude
naplnené jej právo na súdnu ochranu. Ďalej sa už prvostupňový súd bližšie nezaoberal skutkovými
okolnosťami prejednávanej veci a nevykonal ďalšie dôkazy požadované odporcom na pojednávaní dňa
26.3.2013. O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 151 ods. 3 O.s.p. tak, že o trovách konania
rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka, ktorým sa
domáhala jeho zrušenia a vrátenia veci prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Namietala, že
právny názor okresného súdu o neexistencii zákonnej možnosti uložiť odporcovi povinnosť doručiť jej
rozsudok, nezodpovedá jeho procesnému postupu a ani samotnému výroku rozhodnutia. Ak vychádzal
z nedostatku svojej právomoci, nie je zrejmé, z akého dôvodu vo veci vykonával dve pojednávania.
Existencia právomoci súdu je prvoradou podmienkou konania na súde. V prípade pochybností o jej
existencii treba ustanovenie § 7 ods. 1 a 2 O.s.p. vykladať v súvislosti s právnou úpravou zastavenia
konania podľa § 104 ods. 1 O.s.p. a pokiaľ nie je orgán, ktorému by mohla byť vec na prejednanie
a rozhodnutie postúpená, potom nemôže súd konanie pre nedostatok právomoci zataviť, ale túto
otázku si musí riešiť pozitívne vo svoj prospech a vec prejednať sám. Argumentáciu okresného

súdu o možnej ochrane v exekučnom konaní označila za irelevantnú, nakoľko nemôže žiadnym
spôsobom „donútiť“ exekučný súd, aby exekúciu zastavil. Poukázala na to, že návrh na zastavenie
exekúcie už dávno podala a exekučný súd mu doposiaľ nevyhovel. Samotná exekúcia nie je jediným
negatívnym následkom úradného postupu rozhodcovského súdu, ktorý rozhodol bez rozhodcovskej
zmluvy a rozhodcovskej doložky a nedoručil jej rozhodcovský rozsudok. Týmto svojim konaním jej odňal
účinnú ochranu práv, a preto musí existovať orgán, v ktorého právomoci je uložiť rozhodcovskému
súdu povinnosť doručiť rozhodcovský rozsudok. Okrem toho, rozhodcovský súd je aj napriek výsledku
svojej činnosti v podobe rozhodcovského rozsudku súkromnoprávny orgán a rozhodcovské konanie je
súkromnoprávnym konaním.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. za súčasnej aplikácie § 156 ods. 3 O.s.p.)
napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil podľa ust. § 219 ods.
1, 2 O.s.p.

Odvolací súd sa v zásadných a rozhodujúcich zisteniach a záveroch stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, a preto sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov rozsudku
okresného súdu a na zdôraznenie vecnej správnosti len doplnil/zopakoval niektoré podstatné
skutočnosti/argumenty. Zároveň v tomto smere prihliadol na konkrétne námietky odvolateľky.

Nezodpovedá stavu veci námietka odvolateľky o nesprávnom závere okresného súdu, že nemá
právomoc vec prejednať a rozhodnúť. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, a to aj v spojení s
výrokom, možno nepochybne ustáliť, že okresný súd si otázku právomoci ako jednu zo základných
podmienok konania vyriešil pozitívne. O tejto skutočnosti svedčí aj jeho procesný postup, keď vo veci
nariadil pojednávanie, túto prejednal a rozhodol tak, že žalobný návrh zamietol. Tu je potrebné zdôrazniť,
že v prípadne posúdenia nedostatku právomoci ako jednej zo základných podmienok konania, súd
nerozhoduje o „zamietnutí návrhu“, ale konanie zastavuje.

V prejednávanej veci okresný súd konštatoval, že neexistuje zákonná možnosť, aby odporcovi uložil
plnenie povinností vyplývajúcich z § 16 a nasl. ZRK. Tento jeho záver nemožno vykladať ako
konštatovanie nedostatku právomoci . Okresný súd nespochybňoval, že navrhovateľka sa môže s
uvedeným nárokom obrátiť na súd, ktorý ho prejedná, avšak dospel k záveru, že neexistuje dôvod, na
základe ktorého by bola navrhovateľka oprávnená si uvedený nárok uplatniť.

V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že súdna právomoc (jurisdikcia) je zverená primárne súdom.
Tak je to aj podľa článku 141 ods. 1 Ústav SR, ktorý znie „V Slovenskej republike vykonávajú
súdnictvo nezávislé a nestranné súdy.“ V oblasti súkromného práva sa však pripúšťa riešenie sporov
aj prostredníctvom rozhodcovského konania (arbitráže). Arbitráž znamená odňatie právomoci štátnym
súdom na základe dohody účastníkov sporu, ktorí zveria rozhodnutie už existujúceho sporu alebo
budúcich sporov súkromným osobám - rozhodcom. Zásadu zmluvnej slobody v oblasti súkromného
práva (hmotného) takto dopĺňa autonómia strán v oblasti procesného práva, prenechať rozhodovanie
svojich sporov zvolenému rozhodcovskému súdu. V ZRK sú upravené základné predpoklady
(podmienky) rozhodcovského konania a štáty nad ním prostredníctvom súdov vo vymedzenom rozsahu
vykonávajú určitú kontrolu. Kontrolnú činnosť všeobecných súdov pripúšťa zákon - ZRK najmä tým,
že umožňuje uplatniť existenciu vád, ktorými trpelo konanie pred rozhodcami, poprípade rozhodcovské
rozhodnutie, ak sú takéto vady v rozpore so základnými zásadami, na ktorých spočíva samotné
rozhodcovské konanie a rozhodovanie. Prieskum toho, či boli splnené základné podmienky pre
prejednanie a rozhodnutie veci rozhodcom, teda základné podmienky preto, aby bolo suspendované
ústavné právo domáhať sa svojich práv na nestrannom a nezávislom súde, rieši inštitút zrušenia
rozhodcovského nálezu súdom.

Ak aj možno prisvedčiť odvolateľke, že moc rozhodcovského súdu nie je delegovaná zvrchovanou
mocou štátu ale pochádza od súkromnej vlastnej moci zúčastnených strán, ktoré si takto určujú
svoj osud, táto skutočnosť nič nemení na správnosti záverov okresného súdu o neexistencii právnej
normy umožňujúcej súdu uložiť rozhodcovskému súdu doručenie ním vydaného rozhodnutia účastníkovi
rozhodcovského konania.

Procesný postup rozhodcovského súdu, ako aj práva a povinnosti účastníkov sú osobitne upravené
v ZRK s tým, že tento predpis upravuje aj procesný postup rozhodcovského súdu v rozhodcovskom
konaní. V prípade vád je kontrolná činnosť všeobecných súdov zabezpečená tzv. inštitútom zrušenia
rozhodcovského rozsudku, prípadne dochádza k súdnemu prieskumu toho, či boli splnené základné
podmienky pre prejednanie a rozhodnutie veci rozhodcom v exekučnom konaní. V tomto prípade nie
je právne významná námietka odvolateľky, že exekučné konanie prebieha, avšak doteraz napriek ňou
tvrdeným vadám - riadnemu nedoručeniu rozhodcovského rozsudku nebolo zastavené. Tieto okolnosti
sú významné v rámci posúdenia správnosti postupu súdu v exekučnom konaní a prípadného uplatnenia
riadnych a mimoriadnych prostriedkov v ňom.

Na základe uvedených skutočností krajský súd rozsudok okresného súdu považoval za vecne správny
a tento potvrdil.

Keďže napadnutým rozhodnutím vo veci samej nebolo prvostupňovým súdom rozhodnuté o trovách
konania z dôvodu jeho postupu podľa § 151 ods. 3 O.s.p., prvostupňový súd rozhodne podľa § 224
ods. 4 O.s.p. aj o trovách tohto odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere 3: 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.