Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Liptovský Mikuláš

Judgement was issued by JUDr. Janka Majerčíková

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Zmenené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 5C/74/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5913205619
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Majerčíková

ECLI: ECLI:SK:OSRK:2013:5913205619.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok samosudkyňou JUDr. Jankou Majerčíkovou v právnej veci

navrhovateľa: L. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX M. č. XX, zast. JUDr. Ferdinandom Klinovským,
advokátom so sídlom Dolný Kubín, Radlinského 47, proti odporcovi: Slovenská republika - Generálna
prokuratúra Slovenskej republiky, Štúrova 2, 812 85 Bratislava, IČO: 00 166 481, v konaní o náhradu
škody spôsobenej nezákonným úradným postupom vo výške 5.866,22 eur s prísl.,

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.722,62 eur do troch dní od právoplatnosti
výroku tohto rozsudku spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1.722,62 eur od
13.06.2013 až do zaplatenia.

V ostatnej časti súd návrh z a m i e t a .

O trovách konania bude rozhodnuté do 30-tich dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 09.07.2013 si navrhovateľ voči odporcovi uplatnil právo
na zaplatenie sumy 5.866,22 eur s príslušenstvom, a to titulom náhrady trov právneho zastúpenia v
trestnom konaní vo výške 2.366,22 eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 3.500,00 eur, pričom v
odôvodnení svojho návrhu uviedol, že dňa 19.06.2010 na ulici Čutkovskej v meste Ružomberok došlo k

dopravnejnehodemedzimotorovýmivozidlamiev.č.DK-XXXAXpatriacenavrhovateľoviamotorovými
vozidlami ev. č. RK - XXX AX a SN - XXX BU, pričom vyšetrovateľ OR PZ Ružomberok - okresný
dopravný inšpektorát uznesením č. ČVS: ORP-34/DI - RK - 2010 zo dňa 20.06.2010 vzniesol voči
navrhovateľovi obvinenie pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona na popísanom
skutkovom základe, prokurátor Okresnej prokuratúry Ružomberok uznesením zo dňa 10.08.2010
zamietol sťažnosť navrhovateľa voči uzneseniu o vznesení obvinenia ako nedôvodnú. Dňa 24.06.2011
bola podaná na Okresnom súde v Ružomberku obžaloba na navrhovateľa pre prečin ublíženia na

zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona, pričom navrhovateľ bol rozsudkom Okresného
súdu Ružomberok č. k. 1T/81/2011 - 553, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 24.09.2012 oslobodený
spod obžaloby. Navrhovateľ písomným návrhom na predbežné prejednanie nároku na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím zo dňa 16.01.2013 sa obrátil na Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky za účelom mimosúdneho vysporiadania nároku na náhradu škody spôsobenej navrhovateľovi,
dotknutý orgán listom doručeným dňa 07.02.2013 oznámil navrhovateľovi odstúpenie žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky z

dôvodu nepríslušnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Následne Generálna prokuratúra
Slovenskej republiky listom doručeným dňa 12.06.2013 oznámila, že žiadosť navrhovateľa považuje
v plnom rozsahu za nedôvodnú. V prejednávanom prípade navrhovateľ považuje za nezákonné
rozhodnutie vyšetrovateľa OR PZ Ružomberok - ODI Ružomberok, sp. zn.: ČVS:ORP-34/DI - RK - 2010zo dňa 20.06.2010, ktorým vyšetrovateľ vzniesol voči navrhovateľovi obvinenie pre prečin ublíženia
na zdraví podľa § 158 Trestného zákona v spojitosti s uznesením Okresnej prokuratúry v Ružomberku
zo dňa 10.08.2010 č. k. 1Pv/108/10 - 6, ktorým okresný prokurátor zamietol sťažnosť navrhovateľa

voči uzneseniu o vznesení obvinenia. Navrhovateľ využil na dosiahnutie nápravy všetky zákonom
stanovenériadneopravnéprostriedky(sťažnosťvočiuzneseniuovzneseníobvinenia),pričomknáprave
(zrušenie)nezákonnéhorozhodnutiadošloažrozsudkomOkresnéhosúduRužomberokč.k.1T/81/2011
- 553, právoplatným dňa 24.09.2012, ktorým bol navrhovateľ oslobodený spod obžaloby. Oslobodenie
spod obžaloby má rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení

obvinenia pre nezákonnosť, odkazujúc pri tom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.
4Cdo/183/2009. Navrhovateľ si teda uplatnil nárok na náhradu škody v celkovej výške 5.866,22 eur, z
toho účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia v trestnom konaní vo výške 2.366,22 eur a náhradu
nemajetkovej ujmy podľa § 17 ods. 2 zákona o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci vo
výške 3.500,00 eur. Nezákonne vedené trestné konanie zásadným spôsobom zasiahlo do osobného
života navrhovateľa, keď navrhovateľ bol označený za vinníka dopravnej nehody, poznačil jeho osobné

prežívanie a život. Navrhovateľ trpel nespavosťou, nervozitou, nepokojom, v obci Kraľovany, kde
navrhovateľ žije sa rozšírila správa, že je trestne stíhaný, ľudia sa na neho pozerali ako na kriminálnika.
Dokonca správa o vzniku dopravnej nehody a o zapríčinení dopravnej nehody zo strany navrhovateľa sa
objavila i v televízii. Navrhovateľ sa cítil ukrivdený a odstrčený, a to všetko vplyvom dopravnej nehody a
trestného konania. Tieto skutočnosti zasiahli zásadným spôsobom aj do osobného života navrhovateľa,

navrhovateľova partnerka a ich maloleté deti boli vystavené vyhrážkam a opovrhovaniu zo strany tretích
osôb, čo spôsobilo rozpad ich partnerského spolužitia. K tomuto rozpadu prispela i skutočnosť, že
navrhovateľ prenášal na partnerku svoje osobné problémy vedené s trestným stíhaním.

Navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní zotrval na písomne podanom návrhu

ako aj na dôvodoch v ňom uvádzaných. S poukazom na ustálenú judikatúru nezákonným rozhodnutím
v danom prípade je uznesenie o vznesení obvinenia v spojitosti s rozhodnutím prokurátora, ktorým
prokurátor zamietol sťažnosť obvineného voči uzneseniu. Pokiaľ ide o pasívnu legitimáciu odporcu,
poukázalnaprávnynázorvyjadrenýMinisterstvomvnútraSlovenskejrepublikyvrámcipodanéhonávrhu
na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ako aj vyjadrenia Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky. S odkazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
2Cdo/163/2008, uplatnenie konkrétneho a diferencovaného objektívneho hodnotenia znamená, že o
zníženie dôstojnosti postihnutej fyzickej osoby, čiže jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere pôjde
len tam, kde za konkrétnej situácie, za ktorej k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby
došlo, ako aj s prihliadnutím na záujmy dotknutej fyzickej osoby možno spoľahlivo vyvodiť, že by

vzniknutú nemajetkovú ujmu vzhľadom na jej intenzitu, rozsah a trvanie ako závažnú pociťoval každý,
kto by sa nachádzal na mieste a v postavení fyzickej osoby. Voči navrhovateľovi sa od 20.06.2010,
teda od dátumu uznesenia o vznesení obvinenia až do právoplatného skončenia trestného konania,
teda do 24.09.2012, t. j. viac ako 2 roky, viedlo trestné konanie, ktoré zasiahlo do jeho osobného
života. Trestné konanie bolo zastavené na základe oslobodenia spod obžaloby z dôvodu odstúpenia

prokuratúry od podanej obžaloby. Teda sama prokuratúra na jednej strane zamietla sťažnosť a podala
obžalobu na navrhovateľa, no dôvodom zastavenia trestného stíhania bolo odstúpenie prokurátora od
podanej obžaloby. V ďalšom poukázal aj na priebeh trestného konania, keď po vznesení obvinenia bol
zo strany navrhovateľa predložený znalecký posudok vyhotovený na základe objednávky navrhovateľa,
s ktorým sa okresný prokurátor vôbec nevysporiadal, následne bol vypracovný ďalší znalecký posudok

na základe pokynu orgánu činného v trestnom konaní a až následne na základe nariadenia súdu bol
vypracovný tretí znalecký posudok, na základe čoho bol navrhovateľ oslobodený.

Navrhovateľ vo svojej výpovedi na pojednávaní na doplnenie uviedol, že dňa 19.06.2010 sa stala
dopravná nehoda, pri ktorej bol účastníkom a 20.06.2010 bol obvinený, že spôsobil predmetnú nehodu.

V aute bol so svojou spolujazdkyňou, pričom 3 mesiace chodil za policajtom, ktorý vyšetroval nehodu,
aby s ním spísali výpoveď, rovnako aj s jeho spolujazdkyňou, vypovedať však boli až po 3 mesiacoch.
Týmto postupom sa cítil navrhovateľ ukrivdený, taktiež pri nehode bola televízia, ktorá jednoznačne
uviedla, že navrhovateľ nedal prednosť v jazde, pričom boli i svedkovia, ktorí vypovedali do televízie,
avšak policajt ich nezaregistroval a nevypočul. V dôsledku vznesenia obvinenia navrhovateľ mal pocit

krivdy, nemohol spávať, do práce chodieval nevyspatý, musel si požičať peniaze na právnu obhajobu.
Trpel úzkosťami, nemal náladu na nič, nemohol sa venovať práci, priateľka bola z toho mimo. Po dedine
sa šírili rôzne fámy, že zabil človeka, alebo že ten človek je v kritickom stave, vysmievali sa mu. Medzitým
s priateľkou čakali narodenie dieťaťa, mali prvé pojednávanie, dotyčná osoba, ktorá mala byť poškodenápri dopravnej nehode sa navrhovateľovi vyhrážala pred súdnou sieňou, priateľka sa zľakla a všetko sa
na ňu prenášalo, následne sa odcudzili. Narodili sa im dvojičky, s ktorými sa stretáva navrhovateľ len
cez víkend, nakoľko jeho partnerka s ním prerušila kontakty, nakoľko sa bála vyhrážok. Odvrátila sa

od neho spoločnosť, súd si pýtal posudky z obce, po obci sa rozšírilo, že je kriminálnik, ľudia sa mu
vyhýbali, niektorí sa mu smiali, že jazdí ako pirát, pričom navrhovateľ nehodu nezavinil. Taktiež jeho
dospelé dcéry z prvého manželstva veľmi ťažko prežívali danú situáciu, stále to preberali. Po ďalšom
pojednávaní v trestnom konaní sa mu dotyčný poškodený vyhrážal aj tým, že sa mu pomstí. Mesiac
na to navrhovateľovi ukradli auto, vykradli stolársku dielňu. Skutočnosť, že sa poškodený vyhrážal

navrhovateľovi je zaznamenaná i na zadnej strane zápisnice z pojednávania vedeného JUDr. Štepitom
„po vyhlásení ukončenia pojednávania samosudca privolal do pojednávacej miestnosti justičnú stráž
z dôvodu vyhrážok poškodeného obžalovanému“. Navrhovateľ podnikal na základe živnostenského
oprávnenia, počnúc od 01.04.2004 v oblasti stolárskych prác, služieb v rámci lesníctva, demolačné a
zemné práce, lešenárske práce, maliarske a natieračské práce, ako aj ďalšie s tým, že 27.02.2013
bola podnikateľská činnosť pozastavená na obdobie do 31.08.2013. Zároveň navrhovateľ bol v súdnom

konaní s matkou maloletých detí - Z. H. a Z. H., obe narodené 05.07.2011, ktoré boli rozhodnutím
Okresného súdu U. č. k. 20P/327/2011 - 83 zo dňa 23.07.2012 zverené do osobnej starostlivosti matke
a navrhovateľovi bolo uložené platiť na ich výživu po 120,00 eur mesačne na každé maloleté dieťa.
Nezákonný stav, počas ktorého vznikla navrhovateľovi ujma trval 2 roky a 3 mesiace. Pokiaľ sa má
navrhovateľvyjadriťktomuakosazmeniljehoživotprednehodouaponehode,poukázalnaskutočnosť,

že pred nehodou sa mu darilo, bol živnostník, rozvedený, mal priateľku, s ktorou začal prerábať rodinný
dom, do ktorého sa plánovali presťahovať a následne sa im narodili dvojičky. Po predmetnej nehode
mal stresy, nespával, musel si dať predpísať tabletky na ukľudnenie, denno-denne počúval rôzne reči o
tom, aký je kriminálnik, ako aj vyhrážky zo strany poškodeného. Hrozila mu strata istoty, napr. že príde
o vodičské oprávnenie, v takom prípade by nemohol vykonávať podnikateľskú činnosť. Bol napätý a

nervózny, v dôsledku čoho sa mu rozpadol i vzťah.

Odporca v písomnom vyjadrení ako aj na pojednávaní žiadal návrh navrhovateľa ako nedôvodný
zamietnuť. Poukázal na závery ustálenej judikatúry, podľa ktorých ústavne konformný je výklad, podľa
ktoréhozastavenietrestnéhostíhaniaaoslobodeniespodobžalobymajúrovnakédôsledkyakozrušenie

uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť. Z uvedeného vyplýva, že nezákonným rozhodnutím,
z ktorého sa možno domáhať nároku na náhradu škody spôsobenej v trestnom konaní skončenom
oslobodením spod obžaloby je uznesenie o vznesení obvinenia. Je to rozhodnutie, ktoré je bez ohľadu
na jeho právoplatnosť, vykonateľné a v dôsledku ktorého sa fyzická osoba stáva obvineným v trestnom
konaní, a teda je jediným rozhodnutím v priamej príčinnej súvislosti, s ktorým mohol vzniknúť nárok na

náhradu škody. Pokiaľ mala byť škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím vyšetrovateľa, vzhľadom
na znenie ustanovenia § 4 ods. 1 písm. b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky nie je orgánom
príslušným konať v mene štátu, takýmto orgánom však nie je ani Generálna prokuratúra Slovenskej
republiky, ktorá koná v mene štátu len vtedy, ak škodu v trestnom konaní spôsobil prokurátor. Ďalej
poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ podal Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky dňa 17.01.2013

žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím OR
PZ Ružomberok - okresný dopravný inšpektorát, ČVS:ORP-34/DI - RK - 2010 o vznesení obvinenia,
Ministerstvo vnútra SR listom zo dňa 01.02.2013 žiadosť postúpilo Generálnej prokuratúre SR, ktorá
následne 03.06.2013 oznámila právnemu zástupcovi poškodeného, že uplatnený nárok na náhradu
škodu neuspokojí. Generálna prokuratúra SR sa pri prerokovaní nároku na náhradu škody zaoberala len

zákonnosťou postupu prokurátora v priebehu trestného stíhania L., na ktorý postup bolo poukazované
v žiadosti zo dňa 17.01.2013. Nárok na náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia, uznesenia
o vznesení obvinenia, Generálna prokuratúra SR neprerokovala. Podaniu návrhu na súd však musí
predchádzať predbežné prerokovanie nároku, v opačnom prípade je takáto žaloba neprípustná.

Odporca prostredníctvom poverenej zástupkyne na pojednávaní poukázal na cieľ zákona č. 514/2003
Z. z. s tým, že Trestný poriadok upravuje povinnosť orgánov činných v trestnom konaní vyšetrovať
trestné činy, postupovať tak, aby páchatelia boli odhalení, postavení pred súd a následne potrestaní.
Ani vyšetrovateľ a ani prokurátor nie sú orgánom, ktorí rozhodujú jednoznačne o vine a následne
o treste páchateľa, vždy musí byť určité podozrenie a okolnosti, ktoré znamenajú, že s vysokou

pravdepodobnosťou sa páchateľ dopustil trestného činu. Za tohto stavu prokurátor nemá mnohokrát
ani možnosť skončiť trestné konanie ináč ako podaním obžaloby, ponechať na rozhodnutie súdu, ktorý
napr. v pochybnostiach rozhodne v prospech obvineného a tohto oslobodí. Pokiaľ v danom prípade
prokurátorustúpilodobžaloby,vdôsledkučohobolnavrhovateľoslobodenýspodobžaloby,bolotoprávev dôsledku zmeny dôkaznej situácie, keď až v konaní pred súdom bol vypracovaný znalecký posudok,
ktorého závery boli odlišné od záverov znaleckého posudku vyhotoveného v prípravnom konaní a
práve prokurátor v prípravnom konaní pri podávaní obžaloby vychádzal z pôvodného znaleckého

posudku, ktorý nebol oprávnený posudzovať ani v tom čase nemal dôvod, aby dával pokyn na vykonanie
kontrolného znaleckého dokazovania. Pokiaľ ide o uplatnenú nemajetkovú ujmu, ktorá je satisfakciou
v oblasti materiálnych osobnostných práv, nejde o neoprávnený zásah do osobnosti človeka, keď
zasahujúci orgán štátu plní úlohy vyplývajúce mu zo zákona.

V rámci dokazovania sa súd ďalej oboznámil s obsahom listín založených v spise, ako aj s obsahom
pripojenéhospisutunajšiehosúdusp.zn.1T/81/2011,pričomzistilaustálilnasledovnýskutkovýaprávny
stav:
Poverený príslušník policajného zboru Okresného riaditeľstva Policajného zboru, okresný dopravný
inšpektorát Ružomberok uznesením zo dňa 20.06.2010 č. p.: ČVS: ORP-34/DI - RK - 2010 začal trestné
stíhanie a súčasne podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku stíhal navrhovateľa ako obvineného pre

prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, lebo na podklade zistených skutočností
je dostatočne odôvodnený záver, že navrhovateľ dňa 19.06.2010 o 21.20 hod. vykonával jazdu na
osobnom motorovom vozidle zn. Volkswagen Golf ev. č. DK - XXX AX, pričom pri vchádzaní na
križovatku z miestnej komunikácie ul. Čutkovskej v Ružomberku označenej ako vedľajšia cesta
dopravnou značkou P1 „Daj prednosť v jazde“ na cestu č. I/18, kde chcel odbočiť doľava a pokračovať v

smere do Martina, nedal prednosť osobnému motorovému vozidlu zn. Škoda Felícia, ev. č. E., ktoré po
ceste č. I/18 v smere z Martina do Liptovského Mikuláša viedol vodič E. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom E.,
X. XXXX/XX, v protismernej časti vozovky nakoľko predchádzal osobné motorové vozidlo zn. D. R. ev. č.
SN - XXX BU, ktoré po cesta č. I/18 v smere z Martina do Liptovského Mikuláša viedol vodič P., následne
došlo k zrážke. U vodičov H. dychová skúška s výsledkom 0,00 mg/l u vodiča Letka nariadený odber krvi.

Pri dopravnej nehode vodič osobného motorového vozidla ev. č. Y., L. podľa prvotnej lekárskej správy
utrpel ľahké zranenia a to: pohmoždenie a odreniny oboch predlaktí s predpokladanou dobou liečenia do
10 dní, ak nebudú komplikácie a spolujazdkyňa na prednom sedadle osobného motorového vozidla ev.
č. DK - XXX AX, X., podľa prvotnej lekárskej správy utrpela ľahké zranenia, a to: pohmoždenie hrudníka,
tváre a rebier s predpokladanou dobou liečenia 10 - 21 dní, ak nebudú komplikácie, vodič osobného

motorového vozidla ev. č. RK - J. AX, E. letko podľa prvotnej lekárskej správy utrpel ľahké zranenie a to:
intrakraniálne poranenie, poranenie hrudníka, končatín s predpokladanou dobou liečenia X - X týždne.
X. škody na vozidlách činí cca XX.XXX,XX eur. X. L., svojim konaní porušil ustanovenie § 20 ods. X
s poukazom na ustanovenie § 137 ods. X písm. c) zákona NR SR č. X/XXXX o cestnej premávke a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

P. D. prokuratúry E. uznesením č. XPv XXX/XX - X zo dňa XX.XX.XXXX sťažnosť L. podanú dňa
XX.XX.XXXX proti uzneseniu povereného príslušníka OR PZ, D. E. sp. zn. D.-XX/DI - RK - XXXX z
XX.XX.XXXX ako nedôvodnú zamietol.

Y. XX.XX.XXXX bola na D. súde E. podaná obžaloba na obvineného L. na vyššie popísanom skutkovom
základe, keď inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchal závažnejším spôsobom
konania, tým spáchal prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, X písm. a) Z. zákona. Z odôvodnenia
podanej obžaloby vyplýva, že v prípravnom konaní bol pribratý znalec C.. U. V. za účelom posúdenia
techniky a spôsobu jazdy vodičov motorových vozidiel, ktoré boli účastníkmi dopravnej nehody, v

znaleckom posudku na základe zadokumentovaných stôp určil miesto zrážky, vyjadril sa k technickému
stavu jednotlivých vozidiel a k bezprostrednej príčine dopravnej nehody, ako aj k možnostiam, ktoré
mali vodiči, aby dopravnej nehode zabránili. P. znalca bezprostrednou príčinou dopravnej nehody z
technického hľadiska bolo to, že vodič vozidla X. T. (navrhovateľ) vchádzajúci do križovatky po ceste
označenej ako vedľajšia, nedal prednosť v jazde vozidlu X. I. (vodič E. G.), ktoré jazdilo v ľavom jazdnom

pruhu po ceste, na ktorej mu mal dať prednosť v jazde. Na druhej strane vodič vozidla X. I. v obci
jazdil rýchlosťou vyššou ako najvyššou dovolenou, a to takou, že nebol schopný s vozidlom zastaviť
na vzdialenosť, na ktorú mal rozhľad. K. predmetného znaleckého posudku neboli spochybnené v
podstatných častiach ani odborným vyjadrením znalca Y.. C.. U. D., pričom na dopravnej nehode a
pri vzniku následku nepôsobilo len konanie obvineného, teda navrhovateľa, ale aj poškodeného E. G..

Z toho dôvodu bolo potrebné hodnotiť úkony obvineného aj poškodeného E. G. osobitne, čo do ich
významu pre vznik následku. K. obvineného na dopravnej nehode je len jedným článkom reťaze príčin,
ktoré spôsobili následok a konanie obvineného je príčinou následku aj vtedy, kedy následok nenastal
bez ďalšieho konania tretej osoby.D. súd E. rozsudkom č. k. XT/XX/XXXX - XXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňom XX.XX.XXXX oslobodil navrhovateľa spod obžaloby, ktorou mu bolo kladené za vinu, že inému

z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví vyššie popísaným spôsobom, čím mal spáchať prečin
ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, X písm. a) Z. zákona, pretože prokurátor ustúpil od obžaloby.

O. listom zo dňa XX.XX.XXXX adresovaným - F. republika - U. vnútra F. republiky požiadal o predbežné
prejednanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím s tým, aby v súlade s

ustanovením § X5 ods. 1 zákona č. XXX/XXXX Z. z., U. vnútra F. republiky ako príslušný orgán
predbežne prejednal nárok navrhovateľa na náhradu škody spôsobený nezákonným rozhodnutím D.
riaditeľstva PZ v E., D. dopravný inšpektorát v E. sp. zn. I.:D.-XX/DI - RK - XXXX o vznesení obvinenia
a zároveň si uplatnil nárok na zaplatenie sumy X.XXX,XX eur z titulu náhrady trov právneho zastúpenia
v trestnom konaní a zároveň nárok na zaplatenie sumy X.XXX,XX eur z titulu náhrady nemajetkovej
ujmy spôsobenej navrhovateľovi nezákonným rozhodnutím.

U. vnútra F. republiky, sekcia legislatívy a vonkajších vzťahov listom zo dňa XX.XX.XXXX predmetnú
žiadosť odstúpila T. prokuratúre F. republiky z dôvodu, že nie je príslušným orgánom na prerokovanie
žiadosti žiadateľa o náhradu škody, a to s poukazom na ustanovenie § 4 ods. X písm. b) zákona č. XXX/
XXXX Z. z., účinného od XX.XX.XXXX (zákon č. XXX/XXXX Z. z. neobsahuje prechodné ustanovenia

a nadobúda účinnosť od XX.XX.XXXX), keď vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu U. vnútra F. republiky, ak v trestnom konaní spôsobil
vyšetrovateľ policajného zboru alebo poverený príslušník policajného zboru a:
1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa policajného zboru alebo povereného
príslušníka policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo:

2. vyšetrovateľ policajného zboru alebo poverený príslušník policajného zboru nekonal na základe
záväzného pokynu prokurátora.

T. prokuratúra F. republiky, organizačný a kontrolný odbor listom zo dňa XX.XX.XXXX č. XV/X F.. X/
XX - X oznámila navrhovateľovi, že nárok na náhradu škody neuspokojí z dôvodu, že D. prokuratúra

E. po ukončení prípravného konania podala na navrhovateľa obžalobu pre trestný čin ublíženia na
zdraví podľa § 157 ods. 1, X písm. a) Z. zákona, ktorú D. súd E. prijal, o tejto konal na hlavnom
pojednávaní, v priebehu dokazovania vznikla potreba vykonať vo vzťahu k znaleckému posudku C..
U. V. kontrolné znalecké dokazovanie. X. na to, že zo znaleckého posudku J. súdneho inžinierstva K.
vyplývali podstatne odlišné závery ako zo znaleckého posudku C.. U. V., ktoré mali podstatný vplyv na

zavinenie dopravnej nehody, prokurátor ustúpil od obžaloby a D. súd E. obžalovaného podľa § 285
písm. f) Z. poriadku spod obžaloby oslobodil. P. prokurátora bol v predmetnej veci v súlade so zákonom,
zákonnosť postupu potvrdil i príslušný okresný súd, ktorý obžalobu prijal a tejto konal v rámci hlavného
pojednávania. V prípade, že by prípravné konanie nebolo vykonané v súlade s Z. poriadkom, súd by
nemohol na základe podanej obžaloby nariadiť hlavné pojednávania, ale by musel obžalobu odmietnuť.

P. konal v zmysle zákona aj po tom, ako v rámci dokazovania vyplynuli nové skutočnosti vyplývajúce
z kontrolného znaleckého posudku.

K. sa súd oboznámil s vyúčtovaním nákladov obhajoby v trestnej veci L.č.l. XX - XX), s vyúčtovaním
znalečného za odborné vyjadrenie č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX od C.. U. D. (č.l. XX spisu), s

osvedčením o registrácii pre daň z pridanej hodnoty a osvedčením o evidencii motorového vozidla (č.l.
XX a nasl. spisu), s dokladmi o nákupe pohonných hmôt (č.l. XX - XX spisu), s informáciou napísanou
v R. kancelárii L.. I. M. v Y. M. dňa XX.XX.XXXX (č.l. XX spisu), s informáciou napísanou v R. kancelárii
L.. I. M. dňa XX.XX.XXXX (č.l. XX spisu), dňa XX.XX.XXXX (č.l. XX spisu), dňa XX.XX.XXXX (č.l. XX
spisu), dňa XX.XX.XXXX (č.l. XX spisu), dňa XX.XX.XXXX (č.l. XX spisu), dňa XX.XX.XXXX (č.l. XX

spisu), dňa XX.XX.XXXX (č.l. XX spisu), dňa XX.XX.XXXX (č.l. XX spisu), dňa XX.XX.XXXX (č.l. XX
spisu), dňa XX.XX.XXXX (č.l. XX spisu).

Z. sa súd oboznámil s príjmovými pokladničnými dokladmi zo dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorého
navrhovateľ uhradil právnemu zástupcovi sumu XX,XX eur, zo dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorého

navrhovateľ uhradil právnemu zástupcovi sumu XXX,XX eur (č.l. XX spisu), zo dňa XX.XX.XXXX,
podľa ktorého uhradil navrhovateľ právnemu zástupcovi sumu XXX,XX eur, zo dňa XX.XX.XXXX, podľa
ktorého uhradil navrhovateľ právnemu zástupcovi sumu XXX,XX eur (č.l. XX spisu), ako aj s výpisom
z účtu právneho zástupcu navrhovateľa (č.l. XX - XX spisu), s príjmovým pokladničným dokladom zodňa XX.XX.XXXX, podľa ktorého uhradil navrhovateľ právnemu zástupcovi sumu XXX,XX eur (č.l. XX
spisu), ako aj so zápisnicou o hlavnom pojednávaní vo veci XT/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX.

P. § 3 ods. X písm. a) zákona č. XXX/XXXX Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. XXX/XXXX Z. z.“), štát zodpovedá za
podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem
tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutí.

P. § 3 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z., zodpovednosti podľa odseku X sa nemožno zbaviť.

P. § 4 ods. X písm. f) zákona č. XXX/XXXX Z. z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 32 ods. 1, koná v mene štátu T. prokuratúra F. republiky, ak škodu spôsobil štátny
orgán podľa osobitného predpisu4) v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom
konaní,

P. § 6 ods. 1, X a X zákona č. XXX/XXXX Z. z:
1) Ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené
alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. F., ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný

rozhodnutím tohto orgánu.

2) P. podľa odseku X možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu
riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. F. tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o
prípady hodné osobitného zreteľa.

3) Ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím, ktoré je vykonateľné bez ohľadu na
právoplatnosť, možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak nezákonné rozhodnutie bolo zrušené
alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku. Ak bolo vykonateľné rozhodnutie vydané
v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, možno nárok uplatniť aj vtedy, ak bolo

zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom.

P. § 15 ods. 1, X zákona č. XXX/XXXX Z. z.:
1) O. na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním
alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo

rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a XX.

2) Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť

príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. J. podania žiadosti zostávajú zachované.

P. § 16 ods. 1, X a X zákona č. XXX/XXXX Z.z., účinného od XX.XX.XXXX:
1) Zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody žiada, ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na
náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda vznikla a čoho sa poškodený domáha. V žiadosti a pri

uplatnení nároku na náhradu škody na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku náhrady
škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu škodu spôsobil.
2) Príslušný orgán neprihliada na žiadosť, ak žiadosť nemá náležitosti podľa odseku 1 a poškodený na
výzvu príslušného orgánu v určenej lehote neodstránil nedostatky žiadosti; tým nie je dotknuté právo
poškodeného domáhať sa za splnenia podmienok podľa tohto zákona uspokojenia nároku alebo jeho

časti na súde.

4) Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich
mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že
neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho

neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len
v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak
súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína
príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebouplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia
neskôr.

Podľa § 17 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona č. 514/2003 Z. z.:
1) Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.1a)

2) V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom,

uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

3) Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

4) Výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady
poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu.8a)

Podľa § 18 ods. 1 a 3 zákona č. 514/2003 Z.z:
1) Náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v
konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení
alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v
konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola

vec postúpená inému orgánu.

3) Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové
výdavkyaodmenuzazastupovanie,ktorásaurčíakotarifnáodmenaadvokáta.9)Súčasťoutrovkonania
nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 514/2003 z. z. v znení účinnom do 31.12.2012, ak nie je ustanovené inak,
spravujú sa právne vzťahy upravené v tomto zákone osobitným predpisom

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a odsek 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výška úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajúc niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 01.02.2013, ak záväzkový
vzťah vznikol pred 1. Februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k
31.01.2013 aj za dobu omeškania po 31.01.2013.

V predmetnej veci sa navrhovateľ podľa ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z. domáha náhrady škody

spôsobenej nezákonným rozhodnutím vyšetrovateľa - uznesením OR PZ Ružomberok, ODI, sp. zn.:
ČVS:ORP-34/DI - RK - 2010 zo dňa 20.06.2010 o vznesení obvinenia voči navrhovateľovi, proti ktorému
podal riadne a včas navrhovateľ sťažnosť, predmetná sťažnosť bola zamietnutá uznesením prokurátora
Okresnej prokuratúry Ružomberok zo dňa 10.08.2010 č. 1Pv 108/10 - 6. Následne bola na obvineného
L. podaná na Okresnom súde Ružomberok dňa 24.06.2011 obžaloba, a rozsudkom Okresného súdu

Ružomberok č. k. 1T/81/2011 - 553 zo dňa 24.09.2012, právoplatným dňa 24.09.2012 bol obžalovaný
JR. oslobodený spod obžaloby.Ustanovenie § 4 ods. 1 vyššie citovaného zákona jednoznačne definuje orgány konajúce v mene štátu,
pričom orgánom konajúcim v mene štátu je orgán, ktorý nezákonné rozhodnutie vydal alebo ktorého
nesprávnym úradným postupom škoda vznikla.

Vychádzajúc z vyššie uvedenej zásady, že orgánom konajúcim v mene štátu je orgán, ktorý nezákonné
rozhodnutie vydal alebo ktorého nesprávnym úradným postupom škoda vznikla, je potrebné rozlišovať
subjekty zodpovedné za nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup a rovnako je
nevyhnutné zohľadňovať využitie tých procesných inštitútov, ktoré sú určené práve na to, aby v trestnom

konaní nedochádzalo ku škode. Zákonnosť priebehu trestného konania zabezpečujú vyšetrovatelia,
osobitne prokurátor ako orgán dozoru v prípravnom konaní a v konaní pred súdom samotný súd ako
nestrannýanezávislýorgántrestnéhokonania.Súdvprípadeoslobodeniaobžalovanéhospodobžaloby
odstraňuje protiprávny stav, ktorý spôsobil v trestnom konaní vyšetrovateľ (vznesením obvinenia) alebo
prokurátor (potvrdením vzneseného obvinenia podaním obžaloby), a teda oslobodzujúcimi rozsudkami
súdov nemôže dôjsť k zásahu do práv a tým ku vzniku škody, lebo v tomto prípade sa nemôže jednať

o nezákonné rozhodnutia a naopak tými oslobodzujúcimi rozsudkami prakticky dochádza k zrušeniu
predchádzajúceho nezákonného postupu.

Zákon 412/2012 Z. z. s účinnosťou od 01.01.2013, ktorým sa novelizuje zákon č. 514/2003 Z. z.,
precizuje príslušnosť Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vo vzťahu ku Generálnej prokuratúre

SR. V súvislosti so zodpovednosťou orgánov verejnej moci za nezákonné rozhodnutie sa explicitne
vymedzuje príslušnosť Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky v prípade nezákonného
rozhodnutia vydaného súdom alebo v prípade nesprávneho úradného postupu súdu, obdobne
sa vymedzuje explicitne príslušnosť Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v prípade konania
vyšetrovateľa alebo povereného pracovníka policajného zboru, resp. Ministerstva financií Slovenskej

republiky v prípade konania vyšetrovateľa finančnej správy a povereného pracovníka finančnej správy,
vo vzťahu ku Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky platia ustanovenia § 4 ods. 1 písm. f) zákona.

Prvotnou podmienkou pre rozhodnutie o nároku na náhrady škody je predbežné prerokovanie tohto
nároku s príslušným orgánom. Pri posúdení príslušného orgánu na predbežné prerokovanie nároku

súd aplikoval vyššie citované ustanovenie § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 514/2003 Z. z. v znení
účinnom od 01.01.2013, nakoľko pre posúdenie príslušnosti orgánu je podľa názoru súdu rozhodné,
kedy navrhovateľ podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku (v danom prípade predmetná žiadosť
o predbežné prerokovanie nároku bola podaná dňa 21.01.2013 na Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky a následne postúpená Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky dňa 05.02.2013).

Príslušnosť odporcu na predbežné prerokovanie nároku vyplýva z toho, že práve uznesením prokurátora
bola zamietnutá sťažnosť obvineného proti uzneseniu vyšetrovateľa policajného zboru, ktorým bolo vo
vzťahu k navrhovateľovi vznesené obvinenie vo vyššie uvedenej trestnej veci, čím došlo k naplneniu
podmienok prezumovaných v § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.

Súd mal teda za preukázané, že navrhovateľ si listom zo dňa 16.01.2013 uplatnil nárok na náhradu
škody spôsobenej uznesením vyšetrovateľa OR PZ v Ružomberku v spojení s uznesením prokurátora
Okresnej prokuratúry Ružomberok, ktorým prokurátor zamietol sťažnosť navrhovateľa ako obvineného
voči predmetnému uzneseniu vyšetrovateľa s tým, že predmetná žiadosť bola Ministerstvom vnútra
Slovenskej republiky odstúpená na vybavenie Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky, ktorá

listom zo dňa 03.06.2013 nárok navrhovateľa neuspokojila. Vzhľadom na uvedené súd má za to, že
bola splnená podmienka predbežného prerokovania nároku na príslušnom orgáne, a to Generálnej
prokuratúre Slovenskej republiky.

Základným predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím v

zmysle ustanovenia § 6 ods. 1 prvá veta citovaného zákona je zrušenie alebo zmena právoplatného
rozhodnutia, ktorým bola spôsobená škoda, a to pre jeho nezákonnom príslušným orgánom. Za ústavne
konformný výklad je potrebné považovať výklad, podľa ktorého v prípade posudzovania zodpovednosti
štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o začatí trestného stíhania o vznesení obvinenia, zastavenie
trestného stíhania, ak k takémuto rozhodnutiu došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní

trestného činu obvineným, má rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania
a vznesení obvinenia pre nezákonnosť. Právoplatnosťou rozhodnutia o zastavení trestného stíhania
sa trestné konanie končí, to znamená, že zanikajú účinky rozhodnutia o začatí trestného stíhania
a vznesení obvinenia. Zastavenie trestného stíhania znamená, že výsledky trestného (prípravného)konania ukazujú, že nejde o trestný čin, zároveň znamená, že podozrenie zo spáchania trestného činu
sa nepotvrdilo a vyšla tak najavo nezákonnosť rozhodnutia o začatí trestného stíhania a o vznesení
obvinenia. Je potrebné však poukázať na skutočnosť, že štát nemá slobodnú vôľu, ale je povinný striktne

dodržiavať právo, na jednej strane je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní vyšetrovať a
stíhať trestnú činnosť, na druhej strane sa štát nemôže zbaviť zodpovednosti za postup týchto orgánov,
ak sa ich postup ukáže ako mylný, zasahujúci do základných práv. V tejto podľa doterajšej súdnej
judikatúry, ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby, je potrebné
vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Nárok

na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škodu
spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia
(vedenia) trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania.

V prejednávanej veci súd potom dospel k záveru, že základ uplatňovaného nároku je daný. Tento
záver vyplýva zo skutočnosti, že voči navrhovateľovi ako obvinenému v trestnom konaní bolo vznesené

obvinenie, pričom navrhovateľ sa v priebehu celého trestného konania bránil voči vzneseniu obvinenia,
a to podaním sťažnosti proti uzneseniu vyšetrovateľa policajného zboru, ktorým mu bolo vznesené
obvinenie, prokurátor Okresnej prokuratúry Ružomberok predmetnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.
Predmetné uznesenia a v rámci trestného konania síce neboli formálne zrušené, avšak následne došlo
k oslobodeniu obžalovaného spod obžaloby z dôvodu, že prokurátor ustúpil spod obžaloby. S poukazom

na vyššie uvedené, nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré
neskončilo právoplatným odsúdením, je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa zákona č.
514/2003 Z. z. s tým, že zmyslom právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu je, aby každá majetková
ujma spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu proti občanovi bola odčinená. Súdna
judikatúra systematickým a logickým extenzívnym výkladom dospela k záveru, že ak došlo k zastaveniu

trestného stíhania alebo oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a
dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal, ale že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté.
Nárok na náhradu škody spôsobené začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti)
začatia (vedenia) trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania.

Vzhľadom k tomu, že základe nároku navrhovateľa na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím je daný, súd sa ďalej zaoberal výškou uplatnenej náhrady škody.

Navrhovateľ si uplatnil nárok na náhradu trov konania, a to trov právneho zastúpenia v trestnom konaní

vo výške 2.366,22 eur, ako aj náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.
z., a to vo výške 3.500,00 eur.

Pokiaľ ide o náhradu trov konania, s poukazom na § 18 ods. 1 citovaného zákona, náhrada škody zahŕňa
ajnáhraduúčelnevynaloženýchtrovkonania,ktorépoškodenémuvzniklivkonaní,vktorombolovydané

nezákonné rozhodnutie. Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne
vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta.

Po oboznámení sa s vyúčtovaním nákladov obhajoby v predmetnej trestnej veci (č.l. 18 - 20 spisu), ako
aj obsahu trestného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 1T/81/2011, súd uznal nárok navrhovateľa na náhradu

škody titulom účelne vynaložených trov konania dôvodný z časti.

Vychádzajúc zo zásady účelnosti vynaložených trov konania v súlade s ustanovením § 14 Vyhl. MS SR
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, súd potom
priznal navrhovateľovi náhradu nákladov obhajoby za nasledovné úkony:

- 06.08.2010 prevzatie a príprava zastúpenia spolu s prvou poradou s
klientom............................................................................ 60,11 eur + 7,21 eur režijný paušál,
- 07.09.2010 účasť pri výsluchu svedkyne - Katarína Zubajová na OR PZ
Ružomberok......................................................................... 60,11 eur + 7,21 eur režijný paušál +
cestovné náhrady z Dolného Kubíne do Ružomberka a späť 11,50 eur + náhrada za stratu času 12,02

eur,
- 16.09.2010 účasť pri výsluchu svedkyne JUDr. A. X. - OR PZ
Ružomberok ........................................................................................... 60,11 eur + 7,21 eur režijný
paušál, cestovné náhrady 11,50 eur + náhrada za stratu času 12,02 eur,- 17.09.2010 výsluch svedkyne - X. a obvinený L. na OR PZ
E. ..................................................................... 60,11 eur + 7,21 režijný paušál + cestovné náhrady 11,50
eur + náhrada za stratu času 12,02 eur,

- 15.10.2010 porada s klientom jedna polovica základnej sadzby tarifnej
odmeny ........................................................................................... 30,05 eur + 7,21 eur režijný paušál,
- 11.11.2010 výsluch znalca C.. V. na OR PZ
Ružomberok ........................................................................................... 60,11 eur + 7,21 eur režijný
paušál + cestovné náhrady 11,54 eur + náhrada za stratu času 12,02 eur,

- 23.11.2010 porada s klientom jedna polovica základnej sadzby tarifnej
odmeny ............................................................................................ 30,05 eur + 7,21 eur režijný paušál,
- 26.01.2011 výsluch znalca C.. U. V. OR PZ
Ružomberok............................................................................................61,75eur +7,41eur+cestovné
náhrady 9,02 eur + náhrada za stratu času 12,35 eur,
- 05.04.2011 porada s klientom jedna tretina základnej sadzby tarifnej

odmeny ............................................................................................ 20,58 eur + 7,41 eur režijný paušál,
- 31.05.2011 preštudovanie spisu na OP
Ružomberok ............................................................................................ 61,75 eur + 7,41 eur režijný
paušál + cestovné náhrady 9,16 eur + náhrada za stratu času 12,35 eur,
- 06.06.2011 porada s klientom jedna tretina základnej

sadzby ..............................................................................................20,58 eur + 7,41 eur režijný paušál,
- 21.09.2011 hlavné pojednávanie na OS Ružomberok od 08.00 hod. do 13.35 hod. 3- krát základná
sadzba tarifnej odmeny .................................... 185,25 eur + 7,41 eur režijný paušál + cestovné náhrady
9,15 eur + náhrada za stratu času 12,35 eur,
- 29.12.2011 porada s klientom jedna tretina základnej sadzby tarifnej

odmeny................................................................................ 20,58 eur + 7,41 eur režijný paušál,
- 24.09.2012 hlavné pojednávanie na OS Ružomberok od 12.00 hod. do 13.05
hod. ............................................................................................. 63,58 eur + 7,63 eur režijný paušál +
cestovné náhrady 8,41 eur + náhrada za stratu času 12,71 eur,
- hotové výdavky - odmena za Znalecký posudok č. 37/2011 zo dňa 01.04.2011 C.. U.

D. ......................................................................... 405,04 eur.

Súd teda nepriznal navrhovateľovi uplatnený nárok na náhradu škody titulom nákladov obhajoby, a to
za úkony právnej služby:
- porada s klientom dňa 30.08.2010 a 06.09.2010, nakoľko týmto poradám predchádzala prvá porada s

klientom v súvislosti s prípravou a prevzatím právneho zastúpenia dňa 06.08.2010, pričom s poukazom
na § 14 ods. 6 citovanej vyhlášky, ak po poslednej porade alebo rokovaní s klientom alebo protistranou
nasleduje ďalšia porada alebo rokovanie a medzitým nedošlo k inému úkonu právnej služby, tak odmena
za túto ďalšiu poradu alebo rokovanie advokátovi nepatrí. Z rovnakého dôvodu súd potom nepriznal ani
poradu s klientom dňa 20.09.2011, 23.03.2012. 30.07.2012, nakoľko medzi týmito poradami nedošlo k

inému úkonu právnej služby. Taktiež súd nepriznal odmenu za úkon právnej služby „návrhy na vykonanie
dokazovanianaORPZRužomberokdňa07.09.2010a21.10.2010,16.03.2011“,akoajzaúkony„návrhy
na vykonanie dokazovania na OP Ružomberok dňa 09.06.2011, „návrhy na vykonanie dokazovania na
OSRužomberokdňa22.07.2011“,nakoľkosanejednáoúkonyprávnejslužbyvzmysleustanovenia§14
Vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z., za ktoré si môže advokát účtovať odmenu. V danom prípade sa nejedná o

písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej, ide o návrhy na vykonanie dokazovania. Taktiež
z rovnakého dôvodu súd nepriznal advokátovi odmenu za úkon zo dňa 20.04.2011 „stanovisko k výzve
na začatie konania o dohode o vine a treste na OP Ružomberok“ a úkon zo dňa 23.03.2012 „vyjadrenie
k výzve poisťovateľa - Allianz-Slovenská poisťovňa, a.s.“, nakoľko rovnako uvedené podania nemajú
charakter podaní na súd alebo iný orgán vo veci samej.

Súd teda uznal nárok náhrady škody z titulu vynaložených trov obhajoby v celkovej výške 1.722,62 eur
(odmena za úkony právnej služby vo výške 897,48 eur vrátane režijných paušálov, cestovné náhrady
vyčíslené spolu na sumu 47,18 eur, náhrada za stratu času v celkovej výške 85,82 eur, hotové výdavky
- vyplatenie znaleckej odmeny za Znalecký posudok č. 37/2011 zo dňa 01.04.2011 vo výške 405,04 eur,

teda celkove 1.435,52 eur x 20 % DPH, t. j. 287,10 eur). Z vyššie uvedených dôvodov je teda uplatnený
nárok na náhradu škody dôvodný iba v časti, pokiaľ ide o výšku trov obhajoby. V predmetnej veci nie je
rozhodné akú výšku navrhovateľ reálne vyplatil svojmu obhajcovi, ale dôležitá je výška trov obhajoby,
na ktoré obhajcovi vznikol nárok v súvislosti s vykonávaním obhajoby v predmetnom trestnom konaní.S poukazom na § 18 ods. 3 Vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. vznikol obhajcovi navrhovateľa pri odmene
za úkony právnej služby a náhrady i nárok na 20 % DPH.

V ostatnej časti súd potom nárok na náhradu trov trestného konania prevyšujúci priznaný nárok ako
nedôvodný a nepreukázaný zamietol.

Pokiaľ ide o návrh navrhovateľa na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 3.500,00 eur, tento nárok si
uplatnil navrhovateľ v súlade s ustanovením § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., pričom navrhovateľ

poukázal na nepriaznivé dôsledky vedeného trestného konania, ktoré zasiahlo do jeho osobného života,
poznačil osobné prežívanie a život navrhovateľa, ktorý trpel nespavosťou, nervozitou, nepokojom, v
obce, v ktorej navrhovateľ žije sa rozšírila správa, že je trestne stíhaný, uvedené skutočnosti zásadným
spôsobom zasiahli aj do jeho osobného života, kedy sa rozpadol jeho partnerský vzťah.

Pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je rozhodujúce vyriešenie

otázky, či samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na
ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Uloženie zadosťučinenia v peniazoch plní satisfakčnú
funkciu, pociťovanie a prežívanie tejto nemajetkovej ujmy je potrebné hodnotiť vždy objektívne
prihliadnuc ku konkrétnej situácii, za ktorej k neoprávnenému zásahu došlo, ako i k osobe postihnutej
fyzickej osoby, hlavne k jej veku a postaveniu. Navrhovateľ pred nehodou i po nehode podnikal na

základe živnostenského oprávnenia, počnúc od 01.04.2004 v oblasti - stolárske práce, služby v rámci
lesníctva, demolačné a zemné práce, lešenárske práce, kúpa tovaru na účely jeho predaja, maliarske
a natieračské práce, sprostredkovateľská činnosť v rozsahu voľnej živnosti, pričom podľa potvrdenia
o pozastavení prevádzkovania živnosti zo dňa 27.02.2013 bola podnikateľská činnosť pozastavená
na obdobie od 01.03.2013 do 31.08.2013, podľa vyjadrenia navrhovateľa, živnosť bola prerušená

z dôvodu veľkých dlžôb, ktoré musí splácať. Navrhovateľ mal vzťah, ktorý sa podľa jeho vyjadrení
rozpadol i v dôsledku okolností súvisiacich s dopravnou nehodou, z toho vznikajúceho napätia a stresu
s tým, že poukázal na rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 20P/327/2011 - 83 zo dňa 23.07.2012,
ktorým boli upravené práva a povinnosti rodičov, teda navrhovateľa a matky maloletých detí X. k
maloletým deťom Z. a Z., obe narodené 05.07.2011, ktoré boli zverené do osobnej starostlivosti matke

a otcovi bolo uložené platiť na ich výživu po 120,00 eur mesačne, na každé maloleté dieťa. Zároveň
navrhovateľ poukázal i na uznesenie OR PZ Dolný Kubín zo dňa 07.11.2011, podľa ktorého bolo začaté
trestné stíhanie za prečin krádeže, ktorého sa dopustil dosiaľ nezistený páchateľ a ktorý v presne
nezistenom čase dňa 07.11.2011 na odstavenej ploche pred rodinným domom č. 89 v obci Kraľovany
nezisteným spôsobom odcudzil osobné motorové vozidlo patriace navrhovateľovi, v ktorom boli doklady

od uvedeného vozidla, vodováha a zároveň z kôlne nachádzajúcej pri rodinnom dome nezisteným
spôsobom odcudzil zariadenia, čím spôsobil navrhovateľovi škodu vo výške 7.500,00 eur. Navrhovateľ
ďalej poukázal na svoje pocity, v dôsledku dopravnej nehody bol nervózny, mal stresy, nespával, musel
si dať predpísať tabletky na ukľudnenie, denne počúval rôzne reči ohľadne dopravnej nehody a o tom,
že je kriminálnik a podobne. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na skutočnosť, že za relevantné nie

je možné považovať výlučne subjektívne psychické reakcie navrhovateľa, ale podľa názoru súdu musí
byť preukázaná závažnosť vzniknutej ujmy, následky, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote
a v spoločenskom uplatnení.

V danom prípade súd má za to, že oslobodzujúci rozsudok je v danom konkrétnom prípade dostatočnou

satisfakciou a zadosťučinením za porušenie práva, súd poukazuje i na postup orgánov činných v
trestnom konaní, ktoré musia v zmysle § 1 zákona č. 301/2005 Z. z. (Trestný poriadok) konať tak, aby
trestnéčinybolináležitezistenéaichpáchateliapodľazákonaspravodlivopotrestaní,pričomjepotrebné
rešpektovať základné práva a slobody fyzických a právnických osôb. Ďalej súd poukazuje na základné
zásady trestného konania, podľa ktorých nikto nemôže byť stíhaný ako obvinený inak než zo zákonných

dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon. Pokiaľ v danom prípade na podklade zistených
skutočností bol dostatočne odôvodnený záver na začatie trestného stíhania, poverený príslušník PZ
začal trestné stíhanie navrhovateľa ako vinného pre prečin ublíženia na zdraví, v ďalšom priebehu
vyšetrovania sa poverený príslušník zaoberal obhajobou obvineného a táto bola ďalej preverovaná
v záujme úplného zistenia skutočného stavu veci a následne i v konaní pred súdom, kedy bolo

nariadené znalecké dokazovanie, pričom až Znalecký posudok č. 181/2012 vypracovaný Žilinskou
univerzitou v Žiline, Ústav súdneho inžinierstva vo svojich záveroch vyhodnotil, že technickou príčinou
predmetnej dopravnej nehody bola predovšetkým nesprávna technika jazdy vodiča Škoda Felícia, ktorý
sa pohyboval rýchlosťou vyššou - cca 113 km/hod. ako bola maximálne dovolená rýchlosť jazdy predaný úsek, t. j. 50 km/hod. a taktiež skutočnosť, že predchádzal v úseku, kde to nie je povolené -
oblasť križovatky, ide o prvok nehodového deja, ktorý jednak vyvolal kolíznu situáciu a jednak vodičovi
vozidla Škoda Felícia znemožnil zabrániť dopravnej nehode. Z technického hľadiska je prijateľné, že

v čase, kedy vodič vozidla Volkswagen Golf, teda navrhovateľ uskutočňoval rozjazd, nemohol vidieť
prichádzajúce vozidlo Škoda Felícia, nakoľko sa nachádzalo v oblasti zakrytého výhľadu. Oblasť, na
ktorú mal navrhovateľ rozhľad bola dostatočná pre danie prednosti v jazde vozidlám pohybujúcim sa
rýchlosťou pre daný úsek maximálne dovolenou, t. j. 50 km/hod. a vodič vozidla Volkswagen Golf,
teda navrhovateľ nemohol predpokladať, že po hlavnej ceste sa bude pohybovať i vozidlo rýchlosťou

výrazne vyššou ako je rýchlosť pre daný úsek maximálne dovolená a bude predchádzať v úseku, kde
to nie je dovolené (oblasť križovatky). V dôsledku tohto dôkazu okresný prokurátor ustúpil od obžaloby
a navrhovateľ bol oslobodený spod obžaloby. Taktiež súd poukazuje aj na zásadu trestného konania
obsiahnutú v § 2 ods. 2 Trestného poriadku, podľa ktorej do základných práv a slobôd osôb v prípadoch
dovolenýchzákonommožnozasahovaťlenvmierenevyhnutnejnadosiahnutieúčelutrestnéhokonania,
pričom je potrebné rešpektovať dôstojnosť osôb a ich súkromie. V neposlednom rade platí prezumpcia

neviny, každý proti komu sa vedie trestné konanie považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví
právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.

Po zvážení všetkých okolností daného prípadu súd má za to, že konštatovanie porušenia práva je
dostačujúcim zadosťučinením, z toho dôvodu súd návrh navrhovateľa na náhradu nemajetkovej ujmy

zamietol.

Z vyššie uvedených dôvodov súd potom nevyhovel náhradu odporcu na vykonanie ďalšieho
dokazovania, a to výsluchom svedkov, vzhľadom na konštatovanie, že oslobodzujúci rozsudok je
dostatočnou satisfakciou za porušenie práva.

Zároveň súd priznal navrhovateľ navrhovateľovi i príslušenstvo uplatnenej pohľadávky, a to 8,5 %-tný
ročný úrok z omeškania zo sumy 1.722,62 eur od 13,06.2013, t. j. odo dňa nasledujúceho po dni, kedy
odporca zamietol návrh navrhovateľa na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody.
Súd poukazuje na skutočnosť, že predpokladom úspešného uplatnenia nárok na náhradu škody

spôsobený nezákonným rozhodnutím je prerokovanie predmetného nároku na príslušnom orgáne,
pričom až po uplynutí 6 mesačnej lehoty na prerokovanie nároku na náhradu škody sa stane predmetný
dlh v občianskom súdnom konaní vymáhateľný.

Výška úroku z omeškania je v súlade s ustanovením § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. a táto

predstavuje 8,5 % ročne. Pokiaľ si navrhovateľ uplatnil úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne z dlžnej
sumy, súd nad rámec priznaného úroku z omeškania návrh v tejto časti ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 151 ods. 3 OSP tak, že o týchto bude rozhodnuté do
30-tich dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 OSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.