Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, February 27, 2012

Súd: Okresný súd Považská Bystrica
Spisová značka: 6C/93/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3710202912
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Vašut
ECLI: ECLI:SK:OSPB:2012:3710202912.17

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Považská Bystrica sudcom JUDr. Ladislavom Vašutom, v právnej veci žalobcu CALISCOM,
s.r.o., IČO: 35 795 204, Centrum 29/34, Považská Bystrica, proti žalovanému Š. J., nar. XX. XX.
XXXX, bytom L. F. Č.. XXX, právne zastúpenému JUDr. Darinou Kučerovou, advokátkou Advokátskej
kancelárie, Železničná 90/12, Považská Bystrica, o zaplatenie 1.967,99 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 423,- €, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku žalobu z a m i e t a .

Súd konanie o vzájomnej žalobe, aby bol žalobca zaviazaný zaplatiť žalovanému sumu, ktorá bude
ustálená znaleckým posudkom, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku z a s t a v u j e.

O trovách konania súd rozhodne samostatným rozhodnutím, po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Právny predchodca žalobcu P. J., D.: XXXXXXXX, Q. požiadal súd, aby žalovaného zaviazal zaplatiť
mu sumu 1.967,99 €, s úrokom z omeškania 8 % ročne od 06.09.2009 do zaplatenia.

Uviedol, že na základe pracovnej zmluvy z 12.02.2007, pracoval žalovaný pre P. J. ako vodič kamiónu aj
v zahraničí. Uplatnený nárok 1.967,99 € sa skladá z nevyúčtovaných preddavkov 16.287,631Sk/540,65€
prevzatých žalovaným od zamestnávateľa, z nevrátených pôžičiek, ktoré poskytol zamestnávateľ
žalobcovi spolu v sume 38.000,- Sk/1261,37 € a škody na motorovom vozidle zamestnávateľa 5.000,-
Sk/165,97 €, ktorú spôsobil žalovaný.

Na pracovné cesty do zahraničia žalovaný prevzal od zamestnávateľa dňa 07.09.2007 zálohu 330,-
PLN a 1.000,- švéd. korún, pričom žalovaný 13.09.2007 vyúčtoval 316,- PLN, 82,- švéd. korún, dňa
14.09.2007 prevzal žalovaný od zamestnávateľa zálohu 21.000,- Sk s tým, že 20.09.2007 vyúčtoval
1.081,- PLN, 216,- švéd. korún, dňa 25.09.2007 prevzal žalovaný zálohu 1.000,- švéd. korún, 1.08,- PLN,
pričom dňa 30.09.2007 vyúčtoval 1.069,50 PLN a 144,- švéd. korún. Nevrátené preddavky na pracovné
cesty činia po prepočte 16.287,631 Sk, t.j. 540,65 €.

Dňa 19.09.2007 vložil zamestnávateľ na účet žalovaného ako pôžičku sumu 30.000,- Sk /995,82 €, ktorú
údajne žalovaný použil na úhradu za pokutu, ktorú dostal za priestupok.

Ďalšiu pôžičku v sume 8.000,- Sk/265,55 € zamestnávateľ vložil na účet žalovaného dňa 04.08.2008.

Žalovaný je povinný uhradiť zamestnávateľovi aj spoluúčasť na škode vo výške 5.000,- Sk/165,97
€. Škoda vznikla na motorovom vozidle zamestnávateľa, keď ho žalovaný dňa 22.05.2008 šoféroval.
Poisťovateľ z havarijnej poistky neuhradil spoluúčasť 5.000,- Sk.

Žalovaný dlh neuhradil ani v lehote podľa výzvy zamestnávateľa, a preto je žalovaný v omeškaní s
plnením peňažného dlhu od 06.09.2009.

Právny zástupca P. J. na pojednávaní dňa 19.08.2010 uviedol, že žalovaný neprevzal mzdu za august
2008 a september 2008 a potvrdil, že žalovanému boli zo mzdy strhávané peniaze.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že P. J. výšku dlhu nepreukázal, jeho tvrdenia nie sú
pravdivé.

Dňa 19.09.2007 bola žalovanému v Poľsku uložená pokuta 30.000,- Sk, pretože nedodržal režim
oddychu o 8 minút. Zamestnávateľ ho totiž nútil stihnúť vykládku vozidla v ním dohodnutom termíne.
Keďže žalovaný nemal pri sebe peniaze, poslal mu zamestnávateľ sumu 30.000,- Sk na účet, z ktorého
žalovaný pokutu zaplatil. Žalovaný pokutu splácal zamestnávateľovi v roku 2008 a uhradil aj polovicu
spoluúčasti za dopravnú nehodu, ktorú žalovaný spôsobil.

Keď 22.05.2008 došlo ku škode na motorovom vozidle zamestnávateľa, žalovaný plnil príkaz
zamestnávateľa, ktorý trval, aby žalovaný autom šiel na miesto určenia, hoci ho žalovaný upozorňoval,
že cestou môže byť poškodená olejová vaňa motorového vozidla.

Sumu 8.000,- Sk poslal zamestnávateľ žalovanému na úhradu cestných výdavkov, spojených s
pracovnou cestou do Čiech.

Žalovaný poukázal na to, že mu zamestnávateľ nevyplácal diéty. Vzájomnou žalobou sa domáhal, aby
bol zamestnávateľ zaviazaný vyplatiť mu diéty vo výške podľa znaleckého posudku. Vzájomnú žalobu
vzal napokon späť, netrval, aby o nej súd rozhodol.

Žalovaný uviedol, že v záznamoch o prevádzke vozidla nevyplňoval časy príjazdu a odjazdu z
jednotlivých miest, ale len počet ubehnutých kilometrov, pretože medzi ním a zamestnávateľom bola
dohoda, že jeho mzda bude minimálna a okrem toho bude dostávať načierno 3,- Sk za každý jeden
prejdený kilometer. Zamestnávateľ dával žalovanému a ostatným zamestnancom príkaz, aby na
niektorých úsekoch jazdy vypli tachografické karty merajúce počet prejdených kilometrov. Zamestnanci
tak postupovali podľa pokynu zamestnávateľa pri prejazde cez Čechy a ak by ich zastavili policajti,
dostali by za to pokutu.

Svedok X. X., ktorý tiež pracoval u P. J. ako vodič kamiónu, na základe pracovnej zmluvy od 11.07.2007
do 31.01.2008, potvrdil, že zamestnávateľ strhával žalovanému zo mzdy sumu 30.000,- Sk, poskytnutú
na úhradu pokuty uloženej v Poľsku. X. X. pri pracovnej ceste v novembri 2007 šoféroval vozidlo
zamestnávateľa v Rakúsku a na vozidlo bola uložená pokuta cca 14.500,- Sk za to, že nemal zakúpenú
diaľničnú známku, pričom túto pokutu splácal svedok tak, že mu ju P. J. strhával zo mzdy mesačne po
cca 1.000,- Sk. Svedok dodal, že výplatné pásky mu zamestnávateľ nedával každý mesiac, ale odovzdal
mu ich až po skončení pracovného pomeru.

Súd ustanovil znalkyňu z odboru ekonómia a manažment T. U., ktorej uložil určiť, ako bolo nakladané
so zálohami poskytnutými na pracovné cesty, aké diéty vyplatil zamestnávateľ žalovanému za pracovné
cesty, či výška poskytnutých diét korešponduje s platnými právnymi predpismi. Znalkyňa dňa 19.05.2011
vypracovala posudok č. 3/2011. Preskúmaním spisu a dokladov poskytnutých účastníkmi znalkyňa
zistila, že zamestnávateľ poskytol v mesiaci september 2007 žalovanému preddavky na cestovné
náhrady spolu v sume 3.657,- PLN a 2.000,- švéd. korún a uznal žalovanému cestovné výdavky v
sume 1.190,50 PLN a 1.558,- švéd. korún. Preplatok teda predstavuje 16.288,- Sk. Znalkyňa zistila,
že zamestnávateľ žalovanému neposkytoval diéty /stravné a vreckové/, vo výške prislúchajúcej podľa
§ 4 a nasl. zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách. Vyrátala stravné a vreckové za sporný

mesiac september 2007 a preplatok na zálohách v rámci zúčtovania cestovných náhrad sa znížil o
4.172,- Sk na sumu 12.116,- Sk. Konštatovala, že zamestnávateľ mal zúčtovať všetky cestovné náhrady
spolu, nie oddelene. Preplatok na vyplatených zálohách za mesiac 2007, mal zamestnávateľ možnosť
od žalovaného získať 09.10.2007, kedy žalovanému vyplatil mzdu 6.582,- Sk a náhrady stravného vo
výške 20.565,- Sk. Zamestnávateľ nezabezpečil evidenciu o pracovných cestách v takom rozsahu, aby
bola podkladom pre zistenie presného nároku na výšku stravného.

Na pojednávaní znalkyňa trvala na záveroch posudku. Záznamy o prevádzke motorových vozidiel boli
neúplne vyplnené, chýbali na nich presné dátumy a hodiny ohľadom vykonania jednotlivých ciest.
Zamestnávateľ mal viesť žalovaného k riadnej evidencii pracovných ciest. Preto znalkyňa z predložených
dokladov fiktívne vypočítala stravné a vreckové, ktoré by žalovanému za vykonané pracovné cesty
patrilo.

V priebehu konania P. J. zmluvou o postúpení zo dňa 12.09.2011, postúpil celú pohľadávku na žalobcu a
súd uznesením zo dňa 07.11.2011, č.k. 6C 93/2010-183, pripustil zmenu účastníkov na strane žalobcu.

Konateľ nového žalobcu trval na podanej žalobe.

Po postúpení pohľadávky a pripustení zmeny na strane žalobcu bol P. J. vypočutý ako svedok a uviedol,
že nedisponuje dokladom o tom, žeby žalovaný podpísal vyplatenie mzdy za mesiace august 2008 a
september 2008. Nevedel sa vyjadriť k tomu, akým spôsobom bola zúčtovaná suma 8.000,- Sk, ktorá
bola žalovanému vyplatená dňa 04.08.2008.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom zástupcu žalobcu, žalovaného, svedkov X. X., P. J., znalkyne T.
U., oboznámením pracovnej zmluvy zo dňa 12.02.2007, výziev P. J. z 27.08.2009 na úhradu peňažného
dlhu, výdavkových pokladničných dokladov zo dňa 07.09.2007, 14.09.2007, 25.09.2007, potvrdení o
vložení peňažných súm na účet žalovaného z 19.09.2007, 04.08.2008, oznámenia o poistnom plnení z
25.07.2008, oznámenia o vzniku škodovej udalosti, zápisu o obhliadke vozidla, správy o šetrení škodovej
udalosti, odporu žalovaného, čestného prehlásenia P. J. z 18.08.2010, výplatnej listiny miezd za mesiac
september 2008, listu žalovaného z 03.09.2009, listu A. B. z 16.12.2008, vyúčtovaní pracovných ciest s
dokladmi o vynaložených nákladoch a záznamami o prevádzke vozidla, výplatných lístkov žalovaného
za obdobie od januára 2008 do septembra 2008, výdavkových pokladničných dokladov o vyplatení
diét žalovanému, dokladu o uložení pokuty poľským orgánom, výdavkových pokladničných dokladov o
vyplatení mzdy žalovanému za obdobie od januára 2008 do júna 2008, znaleckého posudku č. 3/2011
znalkyne T. U., vzájomnej žaloby žalovaného, zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 12.09.2011,
oznámenia o postúpení pohľadávok z 12.09.2011, písomného vyjadrenia žalovaného z 27.09.2011,
výpisu z účtu žalovaného z 30.09.2008, výpiskov z evidencie žalovaného, pracovnej zmluvy svedka X.
X., dohody o skončení pracovného pomeru a výplatných pások a zistil nasledovný skutkový stav:

P. J., D.: XXXXXXXX, Q., uzavrel so žalovaným dňa 12.02.2007 pracovnú zmluvu, na základe ktorej sa
žalovaný zaviazal vykonávať pre zamestnávateľa prácu vodiča nákladného vozidla a žalobca sa zaviazal
vyplácať žalovanému mzdu, bez uvedenia jej konkrétnej výšky. Dátum nastúpenia do zamestnania bol
dohodnutý na 12.02.2007.

Na pracovnú cestu do zahraničia žalovaný prevzal od zamestnávateľa dňa 07.09.2007 preddavok na
cestovné náhrady v sumách 330,- PLN a 1.000,- švéd. korún. Žalovaný dňa 13.09.2007 vyúčtoval vznik
nákladov v sumách 316,- PLN, 82,- švéd. korún. Zvyšok preddavku ostal žalovanému na ďalšiu pracovnú
cestu.

Dňa 14.09.2007 prevzal žalovaný od zamestnávateľa na pracovnú cestu do zahraničia preddavok
21.000,- Sk s tým, že dňa 20.09.2007 žalovaný vyúčtoval 1.081,- PLN, 216,- švéd. korún. Zvyšok
preddavku ostal žalovanému na ďalšiu pracovnú cestu

Dňa 25.09.2007 prevzal žalovaný od zamestnávateľa na pracovnú cestu do zahraničia preddavok
1.000,- švéd. korún, 1.080,- PLN, pričom žalovaný dňa 30.09.2007 vyúčtoval náklady v sumách 1.069,50
PLN a 144,- švéd. korún.

Zamestnávateľ uznal žalovanému ním vyúčtované cestovné náhrady za pohonné látky, diaľničné
známky.

Záznamy o prevádzke vozidla neboli riadne vyplnené, chýbali údaje o čase príchodu, čase odchodu,
údaje o trase.

P. J. vložil na účet žalovaného č. XXXXXXXXXXXX/XXXX, vedený vo V. T..Q.. dňa 19.09.2007 sumu
30.000,- Sk.

Túto čiastku žalovaný použil na úhradu pokuty, ktorá mu bola uložená poľským inšpekčným orgánom,
ako vyplýva z dokladu o uložení pokuty z 19.09.2007.

Žalovaný si viedol evidenciu ohľadom práce vykonanej pre P. J. a s tým súvisiacich výdavkov. Z
vyjadrenia žalovaného a predložených výpiskov z evidencie práce vyplýva, že žalovaný pokutu 30.000,-
Sk splácal zamestnávateľovi postupne v roku 2008 tak, že podpísal zamestnávateľovi výplatu mzdy,
ale ten mu bez potvrdenia časť mzdy stiahol na splatenie pokuty. Takýmto spôsobom žalovaný zaplatil
zamestnávateľovi v januári 2008 sumu 3.000,- Sk, v marci 2008 sumu 5.000,- Sk, v apríli 2008 sumu
3.000,- Sk, v máji 2008 sumu 2.000,- Sk, ponechal u zamestnávateľa celú výplatu aj s diétami za august
2008 v sume 13.736,- Sk a v sume 5.802,- Sk za september 2008. Pracovný pomer žalovaného u P. J.
skončil 14.09.2008. Od 15.09.2008 začal žalovaný pracovať pre iného zamestnávateľa.

Žalovaný pri plnení pracovných úloh šoféroval motorové vozidlo P. J. zn. Renault Premium 410, ev.č. X.
XXX B. dňa 22.05.2008 v Považskej Bystrici, avšak počas jazdy nezaregistroval prepadnutú vozovku,
čím došlo k poškodeniu olejovej vane, tesnenia, olejového filtra. Z dôvodu uzavretého havarijného
poistenia, Kooperativa poisťovňa a.s. zaplatila P. J. poistné plnenie v sume 44.412,- Sk, neuhradila časť
škody v sume 5.000,- Sk titulom spoluúčasti poisteného.

Zo správy o šetrení škodovej udalosti z 23.05.2008 vyplýva, že žalovaný uznal spôsobenie škody svojou
nedbalosťou, keď zvolil nevhodnú cestu na prepravu, nevšimol si prepadnutú vozovku, a prejavil ochotu
škodu uhradiť.

Dňa 04.08.2008 vložil F. J., zamestnanec P. J. na účet žalovaného č. XXXXXXXXXXXX/XXXX, vedený
vo V. T..Q.. sumu 8.000,- Sk. Z výpisu z účtu je zrejmé, že žalovaný z tohto účtu vykonal dňa 06.08.2008
tri platby po 1.983,14 Sk, a dňa 20.08.2008 dve platby po 1.942,21 Sk, t.j. v celkovej sume 9.833,84
Sk, s popisom platieb REDITELS. SD CR, za účelom úhrady cestných diaľničných výdavkov Ředitelství
silníc a dálnic Českej Republiky.

Z výdavkových pokladničných dokladov z 27.02.2008, 28.03.2008, 28.04.2008, 28.05.2008, 27.06.2008,
28.07.2008, a výplatnej listiny miezd za júl 2008 vyplýva, že žalovaný si prevzal od zamestnávateľa
výplatu miezd za mesiace január 2008 až júl 2008. Na výplatných páskach za uvedené obdobie, nie sú
zaznamenané žiadne zrážky zo mzdy žalovaného na účely splácania uloženej pokuty.

Ani svedok X. X. nemá na výplatných páskach zaevidované takéto zrážky zo mzdy.

P. J. v čestnom prehlásení z 18.08.2010 uviedol, že od žalovaného neeviduje žiadne úhrady v hotovosti,
bezhotovostným prevodom, nezrážali sa mu žiadne finančné prostriedky zo mzdy v roku 2008, pričom
žalovaný si neprevzal výplatu mzdy za august 2008 a ani za obdobie od 01.09.2008 do 12.09.2008.

V písomnom podaní z 27.09.2011 žalovaný uviedol, že uplatnená pohľadávka je vzhľadom na závery
znalkyne čo do nesprávne poskytnutého stravného nižšia o 4.172,- Sk a keďže žalovaný preukázal
úhradu sumy 42.371,- Sk, žalobcovi dlhuje maximálne sumu 423,- €.

Podľa § 42 ods. 1 Zákonníka práce, Pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi
zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ
povinný vydať zamestnancovi.

Podľa § 118 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú
prácu mzdu.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ až e/ zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách, Zamestnancovi
vyslanému na pracovnú cestu patrí

a) náhrada preukázaných cestovných výdavkov,

b) náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie,

c) stravné,

d) náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov,

e) náhrada preukázaných cestovných výdavkov za cesty na návštevu jeho rodiny do miesta pobytu,
alebo medzi zamestnávateľom a zamestnancom vopred dohodnutého miesta pobytu rodiny na území
Slovenskej republiky, ak podľa určených podmienok pracovná cesta trvá viac ako sedem po sebe
nasledujúcich kalendárnych dní, a to každý týždeň, ak nie je v kolektívnej zmluve, prípadne v pracovnej
zmluve, alebo v inej písomnej dohode so zamestnancom dohodnutá táto náhrada za dlhší čas, najdlhšie
však za jeden mesiac.

Podľa § 13 ods. 4 zákona č. 283/2002 Z.z., Ak zahraničná pracovná cesta mimo územia Slovenskej
republiky trvá v kalendárnom dni

a) do 6 hodín vrátane, patrí zamestnancovi stravné vo výške 25 % zo základnej sadzby stravného,

b) nad 6 hodín až 12 hodín, patrí zamestnancovi stravné vo výške 50 % zo základnej sadzby stravného,

c) nad 12 hodín, patrí zamestnancovi stravné v sume základnej sadzby stravného.

Podľa § 14 zákona č. 283/2002 Z.z., Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pri zahraničnej pracovnej
ceste popri náhrade preukázaných potrebných vedľajších výdavkov [ § 4 ods. 1 písm. d)], vreckové v
cudzej mene vo výške od 5 % do 40 % stravného ustanoveného podľa § 13 ods. 4 a 5.

Podľa § 36 ods. 2 zákona č. 283/2002 Z.z., Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pri
zahraničnej pracovnej ceste preddavok v cudzej mene v rozsahu a v sume podľa predpokladaného
času trvania a podmienok zahraničnej pracovnej cesty. Preddavok v cudzej mene, alebo jeho časť
môže zamestnávateľ po dohode so zamestnancom poskytnúť aj formou cestovného šeku, zapožičaním
medzinárodnej bankovej platobnej karty zamestnávateľa, alebo prevodom na účet zamestnanca vedený
v banke, alebo pobočke zahraničnej banky v cudzej mene. Zamestnávateľ sa môže so zamestnancom
dohodnúť na poskytnutí preddavku na stravné v inej cudzej mene, ako je mena ustanovená opatrením
ministerstva financií pre príslušnú krajinu. Výška preddavku na stravné sa určí prepočtom hodnoty
stravného v slovenskej mene na dohodnutú cudziu menu, podľa kurzu vyhláseného Národnou bankou
Slovenska platného v deň určenia sumy preddavku.

Podľa § 36 ods. 3 zákona č. 283/2002 Z.z., Zamestnanec je povinný do desiatich pracovných dní po
dni skončenia pracovnej cesty, predložiť zamestnávateľovi písomné doklady potrebné na vyúčtovanie
pracovnej cesty a tiež vrátiť nevyúčtovaný preddavok. Zamestnávateľ môže zamestnancom, ktorým
častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, vo vnútornom predpise určiť dlhší čas na
predloženie písomných dokladov potrebných na vyúčtovanie pracovnej cesty a vrátenie nevyúčtovaného
preddavku, najdlhšie však do 30 kalendárnych dní po dni skončenia pracovnej cesty.

Podľa § 36 ods. 4 zákona č. 283/2002 Z.z., Zamestnávateľ je povinný do desiatich pracovných dní odo
dňa predloženia písomných dokladov, vykonať vyúčtovanie pracovnej cesty zamestnanca a uspokojiť
jeho nároky. Zamestnávateľ môže zamestnancom, ktorým častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej
povahy povolania, vo vnútornom predpise určiť dlhší čas na vyúčtovanie pracovnej cesty, najdlhšie však
do 30 kalendárnych dní odo dňa predloženia písomných dokladov.

Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovaným vznikol pracovnoprávny vzťah, na základe pracovnej zmluvy zo dňa 12.02.2007. Žalovaný
ako zamestnanec sa zaviazal vykonávať pracovnú náplň vodiča nákladného vozidla, podľa podmienok
dojednaných v pracovnej zmluve, podľa pokynov zamestnávateľa a právny predchodca žalobcu ako
zamestnávateľ sa zaviazal, že podľa Zákonníka práce bude poskytovať žalovanému prácu ako aj mzdu,
ktorej výška ani splatnosť neboli v pracovnej zmluve uvedené. Žalovaný mal preto nárok na minimálnu
mzdu.

Právny predchodca žalobcu vysielal žalovaného na pracovné cesty do zahraničia. Podľa § 36 ods. 2
zákona č. 283/2002 Z.z., bol právny predchodca žalobcu povinný poskytovať žalovanému preddavky
na cestovné náhrady, ktoré pozostávajú z náhrady preukázaných cestovných výdavkov, náhrady
preukázaných výdavkov za ubytovanie, stravného, náhrady preukázaných potrebných vedľajších
výdavkov, vreckového. Bolo preukázané, že preddavky žalovanému poskytoval iba na úhradu
cestovných výdavkov /pohonné hmoty, nákup diaľničných známok/, a tieto výdavky potom aj žalovaný
uplatnil v rámci náhrad s tým, že vo vyúčtovaní ich zamestnávateľ uznal. Stravné a vreckové neboli
žalovanému preddavkovo poskytované, ale zamestnávateľ ich vyplácal žalovanému mesačne pozadu.

Podľa § 36 ods. 3 zákona č. 283/2002 Z.z., je povinnosťou zamestnanca vrátiť zamestnávateľovi
nevyúčtované preddavky. Bolo preukázané, že za sporný mesiac september 2007 uznal zamestnávateľ
žalovaným uplatnené cestovné výdavky, no žalovaný nevyúčtoval z poskytnutých preddavkov sumu
16.288,- Sk. Súd vychádzal zo záverov znaleckého posudku, podľa ktorého zamestnávateľ poskytol
žalovanému za uvedený mesiac náhradu stravného a vreckového o 4.172,- Sk nižšie, než žalovanému
patrilo v zmysle právnych predpisov za vykonané pracovné cesty. Preto z titulu nevrátenia preddavkov
predstavuje dlh žalovaného 12.116,- Sk.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovanému bola 19.09.2007 uložená v Poľsku
pokuta za porušenie dopravných predpisov, a bolo jeho povinnosťou pokutu poľskému správnemu
orgánu uhradiť. Zo zhodných tvrdení účastníkov vyplýva, že na účel úhrady pokuty mu zamestnávateľ
dňa 19.09.2007 vložil na účet sumu 30.000,- Sk. Vloženú sumu použil žalovaný na vyplatenie pokuty.
Žalovanému vznikol záväzok požičané peniaze podľa § 657 Občianskeho zákonníka vrátiť veriteľovi,
t.j. zamestnávateľovi.

Žalovaný nepopieral, že mu zamestnávateľ dňa 04.08.2008 vložil na jeho účet sumu 8.000,- Sk. Bolo
preukázané, že žalovaný poskytnuté peňažné prostriedky troma platbami po 1.983,14 Sk z 06.08.2008
a dvoma platbami po 1.942,21 Sk z 20.08.2008, použil na úhradu diaľničných cestovných nákladov v
Českej Republike. Nasvedčuje tomu i z výpisu z účtu zistená skutočnosť, že príjemcom každej z piatich
platieb bol diaľničný orgán v ČR. Uvedenými platbami teda žalovaný hradil cestovné výdavky, ktoré
vznikli pri pracovnej ceste. Celkovo na tento účel poukázal zo svojho účtu sumu 9.833,84 Sk.

Zamestnanec je povinný podľa § 179 ods. 1 Zákonníka práce nahradiť zamestnávateľovi všetky škody,
ktoré vzniknú zamestnávateľovi porušením povinností zamestnanca pri plnení pracovných úloh. Bolo
preukázané, že žalovaný pri plnení pracovných úloh riadil 22.05.2008 motorové vozidlo zamestnávateľa,
no nevenoval dostatočnú pozornosť ceste a autom prešiel po prepadnutej časti vozovky, čím došlo
k jeho poškodeniu. Zo spôsobenej škody poisťovňa nevyplatila zamestnávateľovi sumu 5.000,- Sk
titulom spoluúčasti. Zo správy o vyšetrení škodovej udalosti z 23.05.2008 a vyjadrenia žalovaného na
pojednávaní vyplýva, že žalovaný sa zaviazal túto časť škody zamestnávateľovi uhradiť.

Svedeckou výpoveďou X. X., evidenciou žalovaného ohľadom vykonanej práce bolo dostatočne
preukázané tvrdenie žalovaného, že sumu 30.000,- Sk poskytnutú ako pôžičku, žalovaný postupne
splatil zamestnávateľovi tak, že v januári mu zaplatil 3.000,- Sk, v marci 5.000,- Sk, v apríli 3.000,-
Sk, v máji 2.000,- Sk, pričom zamestnávateľovi ponechal celú mzdu 13.736,- Sk za august 2008, ako

aj mzdu 5.802,- Sk za september 2008 aj s diétami podľa prepočtov žalovaného, a týmto spôsobom
teda žalovaný uhradil zamestnávateľovi, t.j. právnemu predchodcovi žalobcu čiastku 32.538,- Sk.
Skutočnosť, že si žalovaný mzdu za august a september 2008 u zamestnávateľa neprevzal, potvrdzuje
i čestné prehlásenie P. J. z 18.08.2010 ako aj to, že prevzatie mzdy žalovaným za tieto dva mesiace
nevedel žalobca nijako preukázať, kým za iné mesiace prevzatie výplaty žalovaným zdokladoval žalobca
predložením výdavkových pokladničných dokladov, podpísaných žalovaným. Strhávanie zo mzdy
žalovaného na pôžičku bolo vykonávané bez vydania akéhokoľvek potvrdenia zo strany zamestnávateľa,
nebolo zaznamenané vo výplatných páskach zamestnanca, a výšku zrážok si poznačil žalovaný v
jeho evidencii práce. Podobne splácal právnemu predchodcovi žalobcu uloženú pokutu aj jeho ďalší
zamestnanec, svedok X. X.. Sumu 8.000,- Sk poskytnutú žalovanému na jeho účet dňa 04.08.2008,
poukázal žalovaný v platbách z 06.08.2008 a 20.08.2008 z jeho účtu v celkovej výške 9.833,84 Sk, na
účet diaľničného českého orgánu na úhradu cestovných nákladov v ČR, na ktorých platenie bol povinný
zamestnávateľ, ktorý vyslal žalovaného na pracovnú cestu, a v tomto rozsahu nebola pohľadávka
uplatnená oprávnene. Nárok nie je dôvodný ani v časti o zaplatenie 4.172,- Sk, nakoľko v tejto čiastke
podľa znaleckého posudku nevyplatil zamestnávateľ žalovanému v rozpore so zákonom stravné za
pracovné cesty v septembri 2007. Vzhľadom na uvedené skutočnosti neuhradený dlh žalovaného voči
žalobcovi, ktorému bola pohľadávka zmluvne postúpená, predstavuje 423,- €/12.743,79 Sk (59 287,63
Sk - 32.538,- Sk - 9.833,84 Sk - 4.172,- Sk). V tejto časti potom súd žalobe vyhovel a vo zvyšku ju
zamietol ako nedôvodnú.

Konanie o vzájomnej žalobe podľa § 96 ods. 1 O.s.p. súd zastavil.

Podľa § 151 ods. 3 O.s.p. súd vyslovil, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Považská Bystrica na Krajský súd v Trenčíne v 2 vyhotoveniach.

Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 2 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.