Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, May 25, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23CoP/95/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112223551
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2112223551.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátu:JUDr.DašaKontríkováačlenieksenátu:

JUDr. Lea Stovičková a JUDr. Iveta Jankovičová v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: P. D.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, W., zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a
rodiny Trnava, so sídlom Jána Bottu 4, Trnava, dieťa rodičov, matka: R. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom H.
XX, W., zastúpená advokátkou: JUDr. Viera Caková, so sídlom Rázusova 6, Trnava, otec: H. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/X, U. - T., zastúpený: LEGALSKILLS.SK, s.r.o., so sídlom Legionárska
č. 1/C, Bratislava, IČO: 36 720 500, o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas
do rozvodu, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 13P/82/2012 - 237 zo dňa

10. októbra 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutých častiach o povinnosti otca platiť výživné na maloletú
dcéru, o zaplatenie trov konania štátu a o náhrade trov konania účastníkov p o t v r d z u j e .

Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti o zaplatenie zročného výživného m e n í
nasledovne:

Nedoplatok otca na zročnom výživnom za obdobie od 15.11.2012 do 12.07.2014 v sume 597,52 eura
sa povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 15 eur spolu s bežným výživným pod hrozbou
straty výhody splátok.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zaviazal otca maloletej dcéry platiť výživné s účinnosťou
od 15.11.2012 na maloletú P. v sume 80 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám
matky. Nedoplatok otca na zročnom výživnom za obdobie od 15.11.2012 do 30.09.2014 v sume 514 eur

povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 15 eur spolu s bežným výživným pod hrozbou straty
výhody splátok. Otca zaviazal zaplatiť Okresnému súdu Trnava trovy konania štátu titulom znalečného
v sume 792,16 eura, v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Po právnej stránke súd rozsudok odôvodnil
ustanoveniami § 36 ods. 1, § 24 ods. 1, 4, § 62 ods. 1, 2, 4, 5 § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 Zákona
o rodine, § 160 ods. 1, § 149 ods. 1, § 147 ods. 1, § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. Skutkovo rozsudok
odôvodnil tým, že v prejednávanej veci už bolo právoplatne rozhodnuté o zverení maloletej do osobnej

starostlivosti matky (právoplatnosť dňa 20.03.2014), o úprave styku otca s maloletou (právoplatnosť
rozsudku okresného súdu v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 23CoP/26/2014-162 zo
dňa 04.08.2014 nastala dňa 15.08.2014), ďalej bolo právoplatne rozhodnuté o povinnosti matky zaplatiť
náhradu trov konania štátu spočívajúcich v znalečnom v sume 792,16 eura. V zmysle rozhodnutiaodvolacieho súdu bolo potrebné opätovne rozhodnúť o výživnom pre maloletú, o zročnom výživnom
pre maloletú a o povinnosti otca zaplatiť trovy konania štátu, po doplnení potrebného dokazovania.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že matka maloletej v čase podania návrhu (15.11.2012)

na úpravu práv a povinností poberala rodičovský príspevok v období apríl 2012 až december 2012 v
sume 194,70 eura a prídavky na dieťa, ktoré pre rok 2012 boli v sume 22,54 eura. Od januára 2013
do apríla 2013 poberala rodičovský príspevok v sume 199,60 eura a prídavky na dieťa v roku 2013
v sume 23,10 eura. V roku 2014 matka poberá prídavky na dieťa v sume 23,52 eura. V období od
apríla 2013 matka prestala poberať rodičovský príspevok, pokúšala sa zamestnať (nepoberala dávky v

nezamestnanosti), a zamestnala sa v novembri r. 2013 v spoločnosti A. s.r.o., pričom pracovný pomer
uzatvorenýdňa13.11.2013saskončilvskúšobnejdobedňa31.01.2014.Matkamalaztohtopracovného
pomeru čistý príjem za november 2013 v sume 236,96 eura a za december 2013 v sume 376,33 eura.
Neskôr od 07.02.2014 do 01.08.2014 pracovala na základe dohôd o vykonaní práce pre spoločnosť Z.
A. Y. s.r.o., kde mala dohodnutú hodinovú odmenu 2,023 eura, a maximálny rozsah pracovného času
150 hodín mesačne. Tieto dohody boli pravidelne uzatvárané vždy na jeden mesiac. Z potvrdenia o

príme od zamestnávateľa Z. A. Y. s.r.o. za 2/2014 až 4/2014 vyplýva, že matka dosiahla priemernú
mesačnú čistú mzdu 189,15 eura a za mesiac 4/2014 jej bol vyplatený aj daňový bonus v sume 21,41
eura. Od 18.08.2014 do 05.09.2014 matka pracovala pre Y. P. s.r.o., podľa jej vyjadrenia znovu na
dohoduovykonanípráce,kdemalamaťdohodnutúvyššiuhodinovúodmenuvovýške2,30eura.Stýmto
zamestnávateľomvšakmalbyťpracovnýpomerukončenýzdôvodu,žematkenechceliposkytnúťvoľno,

aby sa mohla zúčastniť na pojednávaniach. Aktuálne je matka podľa jej vyjadrenia znova na predĺženej
materskej a od 06.09.2014 je bez príjmu. Matka uviedla, že jej výdavky na maloletú predstavujú obvyklé
výdaje na maloleté dieťa plus zvýšené výdaje sú na okuliare pre maloletú. P. od septembra 2013
navštevuje materskú škôlku, s čím sú spojené výdaje 25 eur na stravu, 15 eur školné a 25 eur ročne
na ZRPŠ. Maloletá chodí na angličtinu a tanečnú, pričom matka za angličtinu platí 120 eur ročne a za

tanečnú 28 eur mesačne. Matka mesačne platí 200 eur na elektriku, vodu a plyn, nájomné a fond opráv.
Začala tiež splácať hypotéku, ktorú doteraz splácal otec, kde mesačná splátka je 264,37 eura. S úhradou
nákladov na bývanie jej pomáha jej matka. Matka však popierala, že by bývala v spoločnej domácnosti
zo svojou matkou. Matka uviedla, že jej matka je na predčasnom dôchodku a poberá dôchodok v
sume asi 326 eur. Kolízny opatrovník potvrdil, že dôchodok starej matky je 326,40 eura plus 142,40

eura vdovský dôchodok. Matka má učňovské vzdelanie bez maturity, je vyučená čašníčka. Na základe
dohôd o vykonaní práce vykonávala robotnícke zamestnania. K opakovanému uzatváraniu dohôd došlo
z dôvodu, že každá personálna agentúra uzatvára dohodu len na mesiac. K zmene personálnej agentúry
došlo z dôvodu, že druhá personálna agentúra ponúkala vyššiu hodinovú mzdu 2,30 eura. Matka je
evidovaná na stránke R. hľadá si zamestnanie, chodí na pohovory. Otec na dcéru riadne platí výživné

50 eur mesačne.

Otec maloletej pracuje od 01.09.2012 pre Z. E. - Potraviny - večierka, IČO: 17 478 278. V období od
4/2012 do 12/12 mal priemerný čistý mesačný príjem 328,94 eura (4/2012- 303,89 eura, 5/2012- 303,89
eura, 6/2012 303,89 eura, 7/2012 307,20 eura, 8/2012 - 305,56 eura, 9/2012 359,33 eura, 10/2012 -

359,33 eura, 11/2012 359,33 eur, 12/201 - 357,97 eura), v období od 1/2013 do 12/2013 mal priemerný
čistý mesačný príjem 357,92 eura. Za prvých 8 mesiacov roku 2014 mal priemernú čistú mesačnú mzdu
vo výške 341,47 eura. Okrem toho príjmu otec dostáva aj tringelty. Žije v prenajatom byte s partnerkou
a jej synom. Partnerka otca J. T. pracuje v spoločnosti P. s.r.o, za mesiace 1/2014 až 4/2014 mala
priemerný mesačný čistý príjem 404,19 eura a za mesiace 5/2014 až 8/2014 mala priemerný mesačný

čistý príjem 374 eur. Partnerka otca má zvereného do osobnej starostlivosti maloletého syna, na ktorého
bol jeho otec zaviazaný platiť výživné v sume 49,80 eura (1.500 Sk) mesačne. Pravidelnými mesačnými
výdavkami otca sú predovšetkým výživné v sume 50 eur a splátky pôžičiek a hypotéky, ktorej splácanie
bolonapolrokadoseptembra2014odložené.ZpotvrdeníT.a.s.vyplynulo,ževýškasplátokflexipôžičky
na bývanie je 121,62 eura mesačne a splátok fexihypotéky je 264,37 eura mesačne. Z výpisu z úveru č.

5015831248 v Y. Y., a.s. vyplýva, že výška splátok úveru v tejto banke je 219,10 eura mesačne. Okrem
pôžičiek má výdaje na nájomné a stravu asi cca 150 eur mesačne a to najmä vzhľadom na potreby
syna partnerky. Otec uvádzal, že na jeho výdavky mu prispieva jeho rodina: matka, sestra a krstná.
Je vyučený kuchár a nie je pre neho ľahké nájsť si lepšiu prácu, v minulosti mal zápal kŕčových žíl a
nevydrží veľmi dlho stáť na nohách.

Na základe takto ustálených osobných, majetkových a zárobkových pomerov oboch rodičov a potrieb
maloletého dieťaťa, súd uložil otcovi povinnosť platiť na výživu maloletej P. sumu 80 eur mesačne,
vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, čím má súd za to, že takto určená výškavýživného zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, ako aj schopnostiam, možnostiam
a majetkovým pomerom otca, berúc do úvahy zásadu, že životná úroveň detí a rodičov má byť rovnaká
a vyživovacia povinnosť rodičov k maloletým deťom je prvoradá. Povinnosťou rodičov je venovať všetky

sily dôslednému zabezpečeniu výživy maloletej, ktorá je v plnej miere odkázaná výživou na svojich
rodičov. Počiatok vyživovacej povinnosti otca súd určil od podania návrhu matky na súd t. j. odo dňa
15.11.2012. Súd zistil, že s maloletou, sú spojené len bežné výdaje na stravu, oblečenie , hračky a
materskú školu (25 eur na stravu, 15 eur školné a 25 eur ročne na ZRPŠ), okrem toho potrebuje okuliare.
Chodí na krúžky z anglického jazyka - 120 eur ročne a na tanečnú - 28 eur mesačne. Mesačné výdaje

na maloletú tak súd ustálil na sumu 150 eur mesačne. Pri určovaní výživného súd vychádzal zo zistenia,
že jej príjem za celé obdobie sa pohyboval v priemere v sume 200 eur mesačne. U matky však
bolo potrebné tiež prihliadnuť na to, že zabezpečovala osobnú starostlivosť o maloleté dieťa. Príjem
otca sa v rozhodujúcom období pohyboval v priemere okolo 343 eur mesačne, pričom otec má aj
tringelty, ktorých výšku neuviedol. Pri určovaní výšky výživného súd zohľadnil výdaje otca, ktorý okrem
nákladov na stravu a bývanie v sume 150 eur, spláca pôžičky v sume 219 eur a 121 eur, a predtým

splácal aj hypotekárny úver v sume 260 eur. Žije v spoločnej domácnosti s partnerkou, jej príjem sa
pohybuje do 400 eur mesačne. Z takto ustálených pomerov otca mal súd za to, že výživné požadované
matkou v sume 80 eur je j primerané a zodpovedá tak možnostiam, schopnostiam a majetkovým
pomerom otca ako aj potrebám maloletej s prihliadnutím na vyživovaciu povinnosť matky. Otec sám
počas konania uvádzal, že by bol ochotný platiť výživné v sume 80 eur, avšak nebol ochotný zaplatiť

spätne zročné výživné, keď poukazoval na to, že v danom období sám splácal pôžičky a hypotéku. Túto
skutočnosť však súd pri rozhodovaní nemohol zohľadniť, pretože výživné slúži na zabezpečenie potrieb
maloletého dieťaťa, rodič ho platí výlučne v záujme maloletého a výživné pre maloleté dieťa má prednosť
pred akýmikoľvek inými výdajmi povinného rodiča. Povinný rodič sa nemôže zbavovať povinnosti platiť
výživné na maloleté dieťa poukazom na neprimerané majetkové riziká, ktoré na seba zobral (§ 75 ods. 1

Zákona o rodine). Pretože súd priznal maloletej P. výživné od 15.11.2012, vznikol otcovi za obdobie od
15.11.2012 do 30.09.2014 nedoplatok na zročnom výživnom v sume v sume 514 eur (za pomernú časť
dní mesiaca november - 30 eur: 30 dní x 16 dní = 16 eur a za obdobie od decembra 2012 do septembra
2014 v sume 498 eur), ktorý súd povolil otcovi v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 O.s.p. v mesačných
splátkach po 15 eur spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok.

O náhrade trov štátu súd rozhodol podľa ustanovenia § 148 ods. 1 O.s.p. tak, že otcovi maloletej uložil
zaplatiť Okresnému súdu Trnava trovy konania štátu (za vyplatené znalečné zo štátnych prostriedkov) v
sume 792,16 eura, v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Tieto trovy vznikli podaním znaleckého
posudku znalcom z odvetvia klinickej psychológie detí Mgr. Martinom Balkom. Uznesením Okresného

súdu Trnava č. k. 13P/82/2012-102 zo dňa 03.12.2013 bolo znalcovi priznané znalečné v sume 1.584,32
eura. Túto sumu, hradenú z prostriedkov štátu, súd rozsudkom č. k. 13P/82/2012-139 zo dňa 18.02.2014
uložilzaplatiťmatkeajotcovivpolovici,t.j.každémuznichpo792,16eura.Otecmaloletejsavočitomuto
výroku odvolal, preto uvedený výrok v časti uloženia povinnosti matke zaplatiť sumu 792,16 eura sa
stal právoplatným. Otec žiadal, aby bola matka zaviazaná na úhradu celých trov štátu, keď poukazoval

na to, že trovy štátu súvisiace so znaleckým dokazovaním, vznikli na základe zavinenia matky, ktorá
bezdôvodne napádala jednotlivé úkony a postupy v konaní, opakovane napadla zaujatosť sociálnych
pracovníčok. Aj počas vyhotovovania znaleckého posudku matka spôsobila zbytočné trovy, ktoré by
neboli vznikli, nebyť zavineného konania matky maloletej, keď znalec si v predmetnej veci vyúčtoval
bezodkladné vykonanie úkonu. Znalec po obdržaní veci stanovil prednostný termín vyšetrenia, ktorého

sa však matka maloletej nezúčastnila, ani sa vopred neospravedlnila, čím znalcovi prepadli rezervované
termíny. Trovy znaleckého dokazovania preto spôsobila matka maloletej a ich navýšenie spôsobila
výlučne ona tým, že na vopred oznámený a dohodnutý prednostný termín vyšetrenia sa nedostavila.
Matka sa bránila tým, že znalecké dokazovanie navrhoval otec na pojednávaní dňa 21.08.2013 a
bolo by spravodlivé, aby účastníci hradili znalečné v polovici, pretože znalecké dokazovanie bolo

nariadené v záujme maloletého dieťaťa, aby sa vysvetlili rozpory rodičov. Matka žiadnym spôsobom
nezanedbala svoje povinnosti, len chránila záujmy maloletej. Snažila spolupracovať s úradom práce,
avšak zo sociálnych pracovníčok nemala dobrý pocit. To že mala námietky voči postupu výkonu práce
pracovníčkou úradu bolo kolíznym opatrovníkom akceptované, nakoľko jej dali možnosť spolupracovať s
iným pracovníkom. Vyšetrenia u znalca sa zúčastnila až dňa 19.11.2013 z dôvodu, že v čase pôvodného

termínu bola maloletá chorá. Znalcovi sa ospravedlnila. V súčasnosti nemá žiadny príjem a vzhľadom
na jej zárobkové pomery nemá šancu ďalšie trovy zaplatiť. V predmetnej veci sa rodičia maloletej
nevedeli dohodnúť na úprave styku s maloletou, keď matka trvala na úprave styku otca s maloletou len
v jej prítomnosti, otec naopak chcel maloletú na celý víkend aj s prespaním. Rodičia boli preto súdomodkázaní, aby sa zúčastnili psychologického pohovoru na referáte poradensko-psychologických služieb
úradu práce. Zo zápisnice zo dňa 28.06.2013 vyplýva, že matka sa dostavila na referát, pričom uviedla
nespokojnosť s PhDr. X., ktorá na ňu mala útočiť v tom smere, že musí dať otcovi maloletú, uviedla,

že chce spolupracovať s referátom PPS a žiada o výmenu poradcu. Zo správy referátu poradensko-
psychologických služieb zo dňa 26.06.2013, ktorý spísala PhDr. X. vyplýva, že komunikácia rodičov
sa im zdá deštruktívna a keďže nedošlo k rodičovskej dohode, ponechávajú rozhodnutie o úprave
styku na zvážení súdu. Zo správy referátu PPS zo dňa 19.08.2013 vyplýva, že na stretnutie sa matka
dostavila aj s maloletým dieťaťom, pretože o maloletú sa nemal kto postarať. Následne matka zo

stretnutia odišla a už sa nevrátila, pričom v telefonickom kontakte mala matka uviesť, že ďalšie stretnutie
vníma ako bezpredmetné. Na nasledujúcom pojednávaní dňa 21.08.2013 bolo rozhodnuté o nariadení
znaleckého dokazovania v súvislosti s úpravou styku otca s maloletou. Uznesením súdu bol následne
ustanovenýznalec,ktorémubolauloženápovinnosťvypracovaťznaleckýposudokvčonajkratšomčase,
najneskôr do 45 dní od doručenia spisu. Spis bol znalcovi doručený dňa 24.10.2013, znalec predložil
znalecký posudok dňa 26.11.2013, pričom za zadávateľom požadované bezodkladné vykonanie úkonu

si vyúčtoval zvýšenie odmeny o 50 %. Zo znaleckého posudku je zrejmé, že otec sa zúčastnil vyšetrenia
dňa 06.11.2013 a matka s dcérou dňa 19.11.2013.

Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že matka trovy znaleckého dokazovania
nezavinila. V predmetnom konaní sa rodičia o úprave styku s maloletou nevedeli dohodnúť a nariadené

znalecké dokazovanie bolo vykonané v najlepšom záujme maloletej. Matka sa snažila spolupracovať s
referátom poradensko - psychologických služieb, avšak nemala k nim dôveru. Znaleckého dokazovania
sa zúčastnila. Neúčasť na prvom termíne ospravedlnila. Jej účasť na vyšetrení až dňa 19.11.2013
nemala vplyv na splnenie povinnosti znalca predložiť znalecký posudok včas, v stanovenej lehote 45 dní,
keď spis bol znalcovi doručený dňa 24.10.2013 a znalec predložil znalecký posudok dňa 26.11.2013.

Zvýšenie odmeny o 50 %, ktoré si znalec vyúčtoval, nesúviselo s neúčasťou matky na prvom termíne
vyšetrenia, na čo poukazoval otec maloletej, ale s tým, že zadávateľ posudku požadoval bezodkladné
vykonanie úkonu. Preto súd neuznal námietky otca, aby trovy znalečného platila v celom rozsahu len
matka a zaviazal ho zaplatiť Okresnému súdu Trnava trovy konania štátu titulom znalečného v sume
792,16 eura (polovica znalcovi vyplatenej sumy 1.584,32 eura), v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti

tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal
právo na ich náhradu, pretože prejednával vec v konaní, ktoré mohlo začať aj bez návrhu. Otec si žiadal
v konaní priznať náhradu trov právneho zastúpenia, pričom poukazoval na osobitosti daného prípadu,

ktoré mali spočívať v postupoch matky, ktorá podľa neho spôsobovala prieťahy v konaní. Takémuto
návrhu otca však nebolo možné vyhovieť, pretože v konaní starostlivosti súdu o maloleté dieťa v zásade
nie je možné hovoriť o úspechu jedného z rodičov, pretože v tomto konaní je prvoradý pri rozhodovaní
súdu záujem maloletého dieťaťa, a teda výsledok rozhodovania súdu by mal byť úspechom pre oboch
rodičov, ktorí dosiahnu takú úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, ktorá bude v jeho najlepšom

záujme a teda zároveň aj v ich najlepšom záujme. Nemožno použiť ani ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p.,
pretože toto upravuje prípady, kedy vzhľadom na dôvody hodné osobitného zreteľa, súd výnimočne
nemusí náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať, teda hovorí naopak o nepriznaní náhrady trov
konania, a nie o jej výnimočnom priznaní, ako sa domáhal otec maloletej.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie otec maloletej dcéry prostredníctvom právneho
zástupcu podľa § 205 ods. 2 písm. f) s poukazom na § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. Odvolanie
odôvodnil tým, že súd zaviazal otca maloletej uhradiť trovy súvisiace s vyhotoveným znaleckým
posudkom. Otec má za to, že v uvedenom prípade mal súd postupovať v zmysle § 147 ods. 1
O.s.p. Vyššie uvedené trovy súvisiace so znaleckým posudkom vznikli na základe zavinenia matky

maloletej, ktorá bezdôvodne napádala jednotlivé úkony a postupy v konaní, napríklad opakovane
napadla zaujatosť sociálnych pracovníčok vykonávajúcich posudky účastníkov. Aj počas vyhotovovania
znaleckého posudku matka maloletej spôsobila zbytočné trovy, ktoré by neboli vznikli, nebyť zavineného
konania matky maloletej. V odôvodnení uznesenia zo dňa 03.12.2013, ktorým súd priznal znalcovi
odmenu vo výške 1.584,32 eura je uvedené, že znalec si účtuje bezodkladné vykonanie úkonu, hneď

po doručení spisu stanovil znalec prednostný termín vyšetrenia, ktorého sa však matka maloletej
nezúčastnila, ani sa vopred neospravedlnila, čím znalcovi prepadli rezervované termíny. Matka ďalej
sťažovala možnosti prešetrenia pomerov pracovníkmi úradu práce sociálnych vecí a rodiny a preto
bolo vykonané znalecké dokazovanie. Na stretnutie dňa 28.06.2013 prišla matka s dcérou a teda totosedenie nemohlo prebehnúť riadne a nemohli sa rozprávať o úprave práv a povinností k maloletej
vzhľadom k tomu že bola maloletá prítomná. Z tohto stretnutia matka odišla a už sa nevrátila, pričom sa v
telefonáte vyjadrila, že ďalšie stretnutie vníma ako bezpredmetné. Bolo by v rozpore s dobrými mravmi,

kedy súd zaviazal otca maloletej na úhradu trov konania súvisiacich so znaleckým posudkom, keďže
trovy zavinila matka maloletej a ich navýšenie spôsobila výlučne ona tým, že na vopred oznámený a
dohodnutý prednostný termín vyšetrenia sa nedostavila a preto rezervovaný termín znalcovi prepadol.
Čo sa týka rozhodnutia súdu o výživnom, otec poukázal na to, že okrem splácania hypotekárneho úveru
za byt, v ktorom nebýva, musí uhrádzať aj svoje vlastné bývanie a teda nie je v jeho možnostiach a

schopnostiach aby vyplatil výživné vo výške 80 eur mesačne, z čoho vzniklo zročné výživné vo výške
514 eur, najmä keď ide o obdobie, kedy otec maloletej finančne zabezpečoval rodinu, bývanie maloletej
jej matky, aj starej matky a platil úvery a spoločne dlhy svoje a matky maloletej. Pravidelne platí výživné
vo výške 50 eur mesačne, ktoré vzhľadom na to, že okrem výživného hradí bývanie navrhovateľke a
jej matke, nezvláda bez pomoci svojej rodiny splácať. Do rozvodu manželstva bolo výživné stanovené
predbežným opatrením vo výške 50 eur mesačne. Právoplatným rozsudkom o rozvode a úprave práv

a povinností rodičov po rozvode bolo upravené výživné do budúcnosti na sumu 80 eur mesačne.
Keďže zročné výživné určené za čas, počas ktorého navrhovateľ finančne zabezpečoval rodinu bolo
by v rozpore s dobrými mravmi zaviazať ho ešte na úhradu zročného výživného, keďže prakticky
finančnezabezpečovalživotmaloletej.Odrozvodujeužvýživnéupravenésumou80euratedanevzniká
žiadne riziko, že by 50 eur nepostačovalo na potreby maloletej. Otec tiež poukázal na to, že matka

na pojednávaní 10.10.2014 tvrdila, že hypotéku spláca po odklade ona, pričom otec následne v banke
zistil, že matka nezaplatila žiadnu splátku hypotéky. Matka čaká, že otec maloletej bude hradiť aj jej
bývanie po rozvode a všetky jej dlhy na pôžičkách a iné výdavky. Matka maloletej niekoľkokrát počas
konania zmenila prácu, čím sa pravdepodobne zriekla výhodnejšieho príjmu. Súd vyčíslil zročné výživné
do30.09.2014pričomtotovýživnémábyťupravenélendorozvodu.Rozsudokorozvodebolprávoplatný

12.07.2014 a teda v tejto časti je výrok súdu nesprávny. V zmysle vyššie uvedeného otec navrhol, aby
odvolací súd rozsudok v časti, v ktorej súd zaviazal otca maloletej zaplatiť trovy štátu vo výške 792,16
eura zmeniltak,žetrovyštátujepovinnázaplatiťmatkamaloletej.Včasti,vktorejsúdzaviazalotcaplatiť
výživné na maloletú dcéru navrhol zmeniť tak, aby odvolací súd zaviazal otca platiť výživné na maloletú
dcéru vo výške 50 eur mesačne. Ak odvolací súd rozhodnutie nezmení, otec navrhol, aby odvolací súd

rozsudok v napadnutých častiach zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie.

K odvolaniu otca sa vyjadrila matka maloletej prostredníctvom právnej zástupkyne podaním doručeným
súdu 21.11.2014. Poukázala tiež na to, že zročné výživné je nesprávne vyčíslené, potvrdila informáciu,
ženarozsudokorozvodeaúpraveprávapovinnostírodičovnačasporozvodenadobudolprávoplatnosť

12.07.2014. Zaostalé výživné malo byť priznané za obdobie od 15.11.2011 do12.07.2014 v sume 597,52
eura. Nie je pravdou, že trovy štátu (za znalecké dokazovanie) vznikli z dôvodu zavinenia matky. Súd
prvého stupňa námietku otca zdôvodnil v odôvodnení rozsudku na strane 15 v treťom odseku. Matka
sa s návrhom súdu stotožňuje. Matka trovy vynaložené na znalecké dokazovanie nezavinila, jej príjem
nepostačuje pokryť jej základné životné potreby, preto jej pomáha jej matka. K tomu jej zostal vysoký

úver z manželstva, z ktorého jej matka zaplatila od septembra doposiaľ 3 splátky a nie je pravda, že úver
platí otec maloletej. Súd vykonal rozsiahle dokazovanie, ktoré správne vyhodnotil a dospel k záveru, že
otec je povinný platiť výživné vo výške 80 eur. Z uvedených dôvodov matka navrhla, aby odvolací súd
rozsudok súdu zmenil pre chybu v počítaní zročného výživného a v ostatnej časti aby rozsudok súdu
prvého stupňa potvrdil.

K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník podaním doručeným súdu 21.11.2014. Vo vyjadrení
odporučil na základe vykonaného dokazovania rozsudok súdu prvého stupňa v časti výživného a
zročného výživného potvrdiť a rozhodnutie o náhrade trov štátu ponechal na zvážení súdu.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len O.s.p.), po
zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 O.s.p.), oprávnenou osobou, účastníkom konania (§ 201
O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní,
že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ v odvolaní vo
veci samej podľa obsahu použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.),

preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti úpravy výkonu rodičovských práv bez ohľadu na rozsah a
dôvody odvolania (§ 212 ods. 1 písm. a) v spojení s § 81 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený min.
5 dní vopred na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p.) a v elektronickejpodobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli (§ 21 ods. 2 vyhl. č.
543/2005 Z.z.) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech v žiadnej jeho napadnutej
časti, keďže rozsudok súdu prvého stupňa v týchto napadnutých častiach je vecne správny, s potrebou

jeho zmeny v časti zročného výživného len pre pochybenie súdu prvého stupňa pri vyčíslení zročného
výživného, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 219 O.s.p v časti
určeného výživného, v časti o náhrade trov štátu, včítane výroku o trovách konania. V časti o povinnosti
otca zaplatiť zročné výživné bolo potrebné rozsudok zmeniť podľa § 220 O.s.p. V tejto časti odvolací
súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil (aj keď matka nepodala v tejto časti odvolanie a zmena je

v neprospech otca) z dôvodu, že konanie mohlo začať aj bez návrhu a súd nie je viazaný rozsahom
a dôvodmi odvolania. Aj keď odvolací súd v časti zročného výživného zmenil rozsudok súdu prvého
stupňa, vo veci nebolo potrebné nariaďovať pojednávanie, pretože na to nebol žiaden z dôvodov
uvedených v § 214 ods. 1 O.s.p.

Odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvého stupňa riadne zistený skutkový stav, pokiaľ ide o

skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie podmienok na určenie výživného, povinnosť otca zaplatiť
náhradu trov konania štátu a v závislom výroku o náhrade trov konania účastníkov konania a pretože
v celom rozsahu súhlasí i s jeho právnymi závermi vo veci, s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2
O.s.p. odkazuje na správne písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý
by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a nemôže vyhovieť odvolateľovi.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 13P 82/2012 je úprava práv a
povinností rodičov k maloletej dcére P. na čas do rozvodu. Matka sa domáhala zverenia maloletej
do svojej osobnej starostlivosti, otca žiadala platiť výživné a navrhovala upraviť styk otca s dcérou. V
prejednávanej veci bolo právoplatne rozhodnuté o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky

(rozsudok OS TT právoplatný 20.03.2014), o úprave styku otca s maloletou (právoplatný rozsudok
OS TT 15.08.2014 v spojení s rozsudkom KS TT č. k. 23CoP/26/2014-162 zo dňa 04.08.2014),
ďalej bolo právoplatne rozhodnuté o povinnosti matky zaplatiť náhradu trov konania štátu (zaplatené
znalečné zo štátnych prostriedkov) v sume 792,16 eura. V zmysle rozhodnutia odvolacieho súdu zo
dňa 04.08.2014 bolo potrebné opätovne rozhodnúť o výživnom na maloletú, o zročnom výživnom a

o povinnosti otca zaplatiť trovy konania štátu, po doplnení potrebného dokazovania. Súd po vykonaní
rozsiahleho dokazovania, v súlade s odôvodnením rozsudku odvolacieho súdu zaviazal otca maloletej
platiť výživné vo výške 80 eur mesačne od podania návrhu vo veci samej, zaviazal otca maloletej
zaplatiť zročné výživné 514 eur za obdobie od 15.11.2012 do 30.09.2014, ktoré mu povolil splácať v
mesačných splátkach po 15 eur mesačne a zaviazal otca zaplatiť trovy konania štátu vo výške 792,16

eura. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa
v časti určenia povinnosti otca maloletej vyplatiť výživné na čas do rozvodu, nedoplatku na zročnom
výživnom, trov konania štátu a trov účastníkov konania.

Odvolateľ odvolanie odôvodnil tým, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. Odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. je daný,
ak súd prvého stupňa posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo
právnu normu, síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne

aplikoval.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel
k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na
základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že priznaná výška výživného 80
eur mesačne je v súlade so stanovenými zásadami pre určovanie výživného na maloleté dieťa a
zohľadňuje oprávnené potreby maloletého dieťaťa a možnosti a schopnosti oboch rodičov. Pokiaľ otec
poukazoval, že predbežným opatrením bol zaviazaný na platenie výživného vo výške 50 eur, k tomuto

je potrebné uviesť, že z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že ide o určené výživné v nevyhnutnej miere,
na zabezpečenie najnevyhnutnejších potrieb maloletej, bez vykonaného dokazovania. Následne, po
vykonanom dokazovaní mal súd preukázané, že otec bol (a je) schopný platiť na maloletú výživné
vo výške 80 eur mesačne, preto otca správne zaviazal na platenie výživného v uvedenej výške arovnako správne otca zaviazal na zaplatenie zročného výživného. Súd ustálil všetky príjmy oboch
rodičov za rozhodné obdobie, zistil potreby maloletej dcéry, pri určovaní výživného neprihliadol na
výdavky otca, ktoré nebolo nevyhnutné vynaložiť a poukázal na skutočnosť, že výživné na maloleté dieťa

má prednosť pre inými výdavkami rodiča (§ 62 Zákona o rodine). Súd prvého stupňa nesprávne vyčíslil
zročné výživné, preto v tejto časti odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a otca zaviazal
na zaplatenie zročného výživného vo výške 597,52 eura za obdobie od podania návrhu 15.11.2012 do
právoplatnosti rozsudku o rozvode spojeného s úpravou práv a povinností rodičov maloletej dcéry na
čas po rozvode, t.j. do 12.07.2014. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že otec platil výživné 50 eur

mesačne a nedoplatok na výživnom bol 30 eur mesačne od 15.11.2012 do 12.7.2014. Zročné výživné
v sume 597,52 eura pozostáva z výživného za 16 dní v mesiaci 11/2012 v sume 16 eur (30:30x16), za
mesiace od 12/2012 do 6/14 v sume 570 eur (19x30) a za 12 dní v mesiaci 7/2014 v sume 11,52 eura
(30:31x12). Súd prvého stupňa sa dostatočným spôsobom vysporiadal s námietkami uplatnenými zo
strany otca maloletej dcéry a vzhľadom na to, že otec ani v odvolacom konaní neuviedol žiadne nové
skutočnosti, ktoré by bolo potrebné zhodnotiť a na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, odvolací súd v

podrobnostiach odkazuje na dôvody obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozsudku.
Nazákladevyššieuvedenéhoodvolacísúdrozhodnutiesúduprvéhostupňavnapadnutejčastizročného
výživného pre konkretizované nesprávnosti pri vyčíslení zročného výživného podľa § 220 O.s.p. zmenil
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Súd rovnako vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil časť rozsudku, ktorým zaviazal otca maloletej zaplatiť
náhradu trov konania štátu. Otec v odvolaní nepoukazuje na žiadne iné dôvody, ako tie, ktoré už uviedol
pred súdom prvého stupňa a súd sa so všetkými namietanými argumentmi otca (pre ktoré by ho nemal
zaviazať na platenie trov štátu) podrobne vysporiadal a na rozdiel od otca maloletej dospel k záveru,
že otec je povinný zaplatiť polovicu trov štátu, ktoré mu vznikli v súvislosti s vykonaným znaleckým

dokazovaním. Aj odvolací súd je toho názoru, že obaja rodičia sa majú rovnakou časťou podieľať na
vzniknutých trovách štátu, pretože sa nevedeli dohodnúť a styku otca s dcérou, vo veci bolo potrebné
nariadiť znalecké dokazovanie, k rozhodnutiu súdu o styku maloletej s otcom boli potrebné odborné
znalosti, znalecké dokazovanie bolo nariadené v záujme maloletej dcéry a napokon aj oboch rodičov,
aby rozhodnutím súdu neboli ukrátení na svojich právach.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach o
určení výživného, o povinnosti otca zaplatiť náhradu trov konania štátu a o náhrade trov konania
účastníkov podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

O trovách odvolacieho konania sa rozhodlo s poukazom na ust. § 224 ods. 1 za použitia ust. § 146 ods.
1 písm. a) O.s.p.

Tento rozsudok bol prijatý v odvolacom senáte počtom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.