Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 23, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Cob/95/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313213760
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8313213760.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu

JUDr. Milana Šebeňa a JUDr. Mareka Kohúta v právnej veci žalobcu: AGROKOM - PLUS, spol. s r.o.,
so sídlom Pod Hrádkom č. 30, 080 05 Prešov, IČO: 36 450 642, zastúpeného JUDr. Alojzom Naništom,
advokátom, so sídlom Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, proti žalovanému: ROTAX - ARCH spol. s r.o.,
so sídlom Fidlikova č. 3, 066 01 Humenné, IČO: 36 472 182, zastúpenému JUDr. Petrom Nízkym,
advokátom, so sídlom Nám. slobody 2, 066 01 Humenné, o zaplatenie 6.000,- eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 11Cb/30/2014-59 zo dňa 21.8.2014,
zhodou hlasov členov senátu takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Alojza Naništu trovy
právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 262,62 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 6.000,- eur
s 8,75 % ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 20.4.2013 do zaplatenia a trovy konania
pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 360,- eur a trov právneho zastúpenia vo
výške 1.180,12 eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami §§ 409 ods. 1, 422 ods. 1, 425 ods. 1, 428 ods. 1,
345 ods. 2, 436 ods. 1-4, 365, 369 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v platnom

a účinnom znení (ďalej len „Obchodný zákonník“). V odôvodnení okrem iného uviedol, že dospel k
záveru o dôvodnosti žaloby v celom rozsahu. Mal za preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo
k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, na základe ktorej sa žalobca zaviazal dodať žalovanému objednaný tovar
a žalovaný sa zaviazal žalobcovi uhradiť dohodnutú kúpnu cenu. Žalobca svoj záväzok vyplývajúci mu
zo zmluvy splnil, o čom svedčia tak žalobcom predložené doklady - dodací list a vystavená faktúra,
ako aj vyjadrenie samotného žalovaného, ktorý v podanom odpore prevzatie tovaru potvrdil. Žalovaný
však svoj záväzok vyplývajúci mu zo zmluvy nesplnil, keď dohodnutú cenu vyfakturovanú faktúrou č.

65-2-0001044 zo dňa 18.6.2012 splatnú dňa 02.7.2012 neuhradil v celom rozsahu. Žalovaný uhradil
žalobcovi dňa 19.4.2013 časť kúpnej ceny vo výške 2.424,86 eur, čo sa podľa prvostupňového súdu dá
posudzovať za uznanie zvyšku záväzku v súlade s ust. § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka. Žalovaný
nepreukázal, že by zo strany žalobcu došlo k porušeniu zmluvy, ani že by ako kupujúci podal správu
predávajúcemu o vadách tovaru bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistil, a že by si uplatnil nároky
z vád tovaru. Bolo preukázané, že v danom prípade nedošlo k porušeniu zmluvy podstatným spôsobom
a žalovaný žalobcovi za dodaný tovar nezaplatil, preto je podľa prvostupňového súdu žaloba žalobcuna zaplatenie kúpnej ceny dôvodná, a preto jej vyhovel. Zároveň keďže medzi žalobcom a žalovaným
nebol dohodnutý zmluvný úrok z omeškania, priznal prvostupňový súd v súlade s ustanovením § 369
ods. 1 Obchodného zákonníka žalobcovi uplatnený úrok z omeškania. O trovách konania prvostupňový

súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal úspešnému žalobcovi náhradu účelne
vynaložených trov konania.

Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný.
Mal za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na

zistenie rozhodujúcich skutočností a doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené. Žalovaný uviedol, že v odpore proti
platobnému rozkazu nepopieral, že dňa 11.6.2012 prevzal tovar špecifikovaný v dodacom liste č.
104433 (kosačka KOSY KOHN) tak, ako to uvádzal žalobca v žalobe, avšak faktúru neuhradil z dôvodu
reklamácie predmetného tovaru. Keďže išlo o nákladnú položku, ktorá bola krátko po uzatvorení ústnej
kúpnej zmluvy nefunkčná, žalovaný vychádzal z ustanovenia § 436 ods. 1 Obchodného zákonníka.

Žalovaný žiadal vykonať dokazovanie výsluchom svedka Q. I., svojho dlhoročného zamestnanca, avšak
prvostupňový súd tento návrh zamietol, nakoľko by výpoveď zamestnanca považoval za jednostrannú
a tendenčnú. Žalovaný trval na tom, že faktúru nezaplatil len z dôvodu vady na tovare vyskytujúcej
sa krátko po zakúpení. Záverom namietal aj nepreskúmateľnosť rozsudku prvostupňového súdu, ktorý
sa podľa jeho názoru nevysporiadal s úrokom z omeškania, keďže z odôvodnenia vyplýva, že faktúra

bola splatná dňa 20.4.2013 a teda lehota, od kedy sa žalovaný dostal do omeškania začala plynúť od
21.4.2013, pričom výška úrokov z omeškania bola stanovená podľa ECB od 1.2.2013 na 9,75 % a nie na
8,75 %.Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že odôvodnenie rozsudku prvostupňového súdu

považuje za presvedčivé. Žalovaný už v podanom odpore mal označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení a nebolo povinnosťou súdu prvého stupňa procesnú aktivitu žalovaného ohľadne dôkazného
bremenanahrádzať.Postupžalovanéhosajavíakoúčelovýsosnahouopredĺženiekonania.Nazáklade
uvedeného považuje odvolanie žalovaného za neopodstatnené. Navrhol rozsudok súdu prvého stupňa
potvrdiť. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 262,62 eur.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10
ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce, v zmysle zásad
vyplývajúcich z ust. § 212 ods.1,3 O. s. p.. Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd
viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať
z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len

vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O. s. p.).
Po preskúmaní rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že
odvolanie žalovaného je neopodstatnené.

Podľa ustanovenia § 428 ods. 1 Obchodného zákonníka právo kupujúceho z vád tovaru sa nemôže
priznať v súdnom konaní, ak kupujúci nepodá správu predávajúcemu o vadách tovaru bez zbytočného

odkladu po tom, čo

a) kupujúci vady zistil,

b)kupujúciprivynaloženíodbornejstarostlivostimalvadyzistiťpriprehliadke,ktorújepovinnýuskutočniť
podľa § 427 ods. 1 a 2 ,
alebo

c) sa vady mohli zistiť neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov od
doby dodania tovaru, prípadne od dôjdenia tovaru do miesta určenia určeného v zmluve. Pri vadách, na
ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, platí namiesto tejto lehoty záručná doba.Tak ako ostatné právne poriadky, aj Obchodný zákonník vyžaduje, aby kupujúci riadne a včas oznámil
zistené vady predávajúcemu. V odseku 1 ustanovuje lehoty na oznámenie - reklamáciu vád. Kupujúci
je povinný vady oznámiť bez zbytočného odkladu po tom, čo vady zistil alebo ich mal zistiť.

V konaní sa žalovaný bránil tým, že tovar dodaný žalobcom mal vady, preto ho u žalobcu reklamoval.
Ohľadom preukázania týchto skutočností, o podaní správy o vadách tovaru ako to vyžaduje ustanovenie
§ 428 ods. 1 Obchodného zákonníka, však žalovaný ani v konaní pred súdom, ani dodatočne v
odvolacom konaní nepredložil žiadny dôkaz. Okrem toho treba poukázať na skutočnosť, že žalovaný
žiadnym spôsobom vady tovaru, ktoré mal údajne reklamovať, vo svojich podaniach ani nešpecifikuje.

Žalovaný na preukázanie ním tvrdených skutočností ohľadom vád dodaného tovaru, resp. reklamácie

podaním správy predávajúcemu o vadách tovaru bez zbytočného odkladu, žiadne dôkazy súdu
nepredložil. Len samotné poukazovanie na reklamáciu bez dôkazov o tom, že riadne podal správu
predávajúcemu v zmysle ustanovenia § 428 ods. 1 Obchodného zákonníka, nemôže mať žiaden
vplyv na právo žalobcu uplatniť nárok na zaplatenie kúpnej ceny dodaného tovaru. Dôkazné bremeno
preukázania skutočnosti, že záväzok v čase uznania neexistoval, stíha žalovaného, ktorý okrem iného

ani neuviedol, aká vada sa mala nachádzať na tovare a kedy vadu oznámil žalovanému. Žalovaný
svoje dôkazné bremeno neuniesol a žiadne relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení o podaní
riadnej správy predávajúcemu o vadách tovaru (podľa faktúry č. 65-2-0001044 zo dňa 18.6.2012 a
dodacieho listu zo dňa 18.6.2012 dodaným tovarom boli 2 kusy lišty, 5 kusov disk, 25 kusov FC nôž (č.
24 55903210/1), 25 kusov FC nôž (č. 24 55903310), 20 kusov skrutka, 20 kusov matica a 5 litrov JD

SPIRAX A) súdu nenavrhol, ani nepredložil.

Žalovaný neuviedol a nekonkretizoval ani to, ktorý z nárokov zo zodpovednosti za vady uplatnil a najmä
či (pri aktuálnej obrane voči predmetnej žalobe) uplatnil taký nárok (§ 436 a nasl. Obch. zák.), ktorý
by ho zbavoval povinnosti zaplatiť zostatok kúpnej ceny. Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvého
stupňa v zdôraznení účinkov čiastočného zaplatenia kúpnej ceny v zmysle ust. § 407 ods. 3 Obch. zák.,

ktoré podané odvolanie vo svojich dôvodoch ani nespochybňuje.

Odvolateľ namieta, že súd prvého stupňa nevykonal dokazovanie výsluchom svedka, a to zamestnanca
žalovaného. V zmysle ust. § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj
iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Uvedené ustanovenie na jednej strane zdôrazňuje procesnú iniciatívu účastníkov konania pri
zhromažďovaní dôkazov, ale na druhej strane dáva oprávnenie súdu posúdiť dôkazné návrhy a
rozhodnúť o tom, ktoré z týchto dôkazov nevykoná. Odvolací súd súhlasí so súdom prvého stupňa,
ak uzavrel, že pre vyhovenie žalobe boli postačujúce realizované dôkazy. Navrhnuté doplnenie
dokazovania výsluchom zamestnanca žalovaného by nenahradilo tvrdenie samotného žalovaného o

tom, kedy splnil notifikačnú povinnosť oznámenia zistených vád a akých, kedy a akým spôsobom a ktorý
z nárokov zo zodpovednosti za vady uplatnil.

Naviac treba zdôrazniť fakt, že žalovaný poukazuje na to, že dňa 11.06.2012 prevzal tovar špecifikovaný
v dodacom liste č. 104433, a to kosačku KOSY KOHN, avšak ako správne odkázal už aj prvostupňový
súd, predmetom nezaplatenej časti faktúry č. 65-2-0001044 zo dňa 18.6.2012 a dodacieho listu č.

104433 nebola kosačka, ale iný tovar (2 kusy lišty, 5 kusov disk, 25 kusov FC nôž (č. 24 55903210/1),
25 kusov FC nôž (č. 24 55903310), 20 kusov skrutka, 20 kusov matica a 5 litrov JD SPIRAX A).

Z týchto dôvodov tento odvolací dôvod na nerealizáciu navrhovaného dôkazu vyhodnotil odvolací súd
ako nedôvodný a stotožňuje sa so súdom prvého stupňa v tom, že tento dôkaz nebol potrebný pre
rozhodnutie o podanej žalobe.Žalovaný vo svojom odvolaní namieta aj nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého
stupňa v časti týkajúcej sa priznaného úroku z omeškania vo výške 8,75 % zo sumy 6.000,- eur od
20.4.2013 do zaplatenia.

Odvolacísúdmázato,žerozhodnutiesúduprvéhostupňajevecnesprávnymajvtejtočasti.Žalovanýsa
dostal do omeškania dňa 3.7.2012, t.j. v dni nasledujúcom po dátume splatnosti faktúry č. 65-2-0001044
zo dňa 18.6.2012. Žalobca však požadoval úrok z omeškania až odo dňa 20.4.2013 a vo výške 8,75
% ročne a nie vo výške úrokov z omeškania vychádzajúc z úrokovej sadzby podľa ECB od 1.2.2013
vo výške 9,75 % ročne. Z dispozičného princípu vyplýva, že žalobca v žalobnom návrhu vymedzuje

predmet konania po skutkovej i právnej stránke. Z viazanosti súdu žalobným petitom je zrejmé, že súd
nemôže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než sa domáhajú. Keďže súd nemohol prekročiť
návrh ohľadne uplatnených úrokov, správne boli priznané úroky z omeškania len do uplatnenej výšky
žalobcom, a to 8,75 % ročne z dlžnej sumy od 20.4.2013.

Na základe uvedeného odvolací súd po preskúmaní rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo
dospel k záveru, že prvostupňový súd náležite a správne zhodnotil skutkový stav a vyvodil z neho

správne závery, preto stotožniac sa s jeho dôvodmi v zmysle § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil prvostupňové
rozhodnutie ako vecne správne.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1
O.s.p., podľa ktorého žalobcovi ako úspešnému účastníkovi bola priznaná náhrada trov odvolacieho
konania proti žalovanému, ktorý ani v odvolacom konaní úspech nemal. Trovy konania na strane žalobcu

v štádiu odvolacieho konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia, a to z odmeny právneho zástupcu
žalobcu za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu žalovaného z 31.10.2014), pričom za
uvedený úkon mu patrí odmena vo výške 210,81 eur v súlade s § 10 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004
Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“). K
tejto odmene je potrebné pripočítať aj režijný paušál za úkon v roku 2014 vo výške 8,04 eur v súlade

s ustanovením § 16 ods. 3 vyhlášky a aj daň z pridanej hodnoty z odmeny a náhrad podľa § 18 ods.
3 citovanej vyhlášky vo výške 43,77 eur. Spolu potom odmena a náhrady predstavujú sumu 262,62
eur. V súlade s ustanovením § 149 ods. 1 O.s.p. uložil odvolací súd žalovanému ako neúspešnému
účastníkovi, aby túto náhradu trov zaplatil právnemu zástupcovi žalobcu.

Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004

Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.