Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 7, 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/240/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114213516
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5114213516.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľa:

Mikroúvery s. r. o., so sídlom Kopčianska 10, 851 01 Bratislava, IČO: 46 751 343, právne zastúpená
PRO iURE - advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Zámocká 32, 811 01 Bratislava, IČO: 36 869 830,
proti odporcovi: G. I., B.. XX.XX.XXXX, X. H.. X. XXX, XXX XX P., štátny občan SR, o zaplatenie 100,-
eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 100,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05
% ročne zo sumy 100,- eur od 21.09.2014 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Návrh vo zvyšnej časti o zaplatenie úrokov z omeškania:

- vo výške 5,50 % ročne zo sumy 100,- eur od 22.08.2013 do 20.09.2014 a

- vo výške 0,45 % ročne zo sumy 100,- eur od 21.09.2014 do zaplatenia,

zamieta.

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 16,50 eur titulom náhrady súdneho
poplatku za návrh na začatie konania a vo výške 58,86 eur titulom náhrady trov právneho zastúpenia,
a to k rukám právneho zástupcu navrhovateľa do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 01.04.2014 podaným na Okresnom súde Žilina
dňa 22.04.2014 domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu zaplatiť mu
sumu 100,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 100,- eur od 22.08.2013 do

zaplatenia, ako aj nahradiť mu trovy konania vo výške súdneho poplatku 16,50 eur a vo výške 88,70
eur titulom náhrady trov právneho zastúpenia.

Návrh na začatie konania skutkovo navrhovateľ odôvodnil tým, že odporca za účelom požiadania
krátkodobej pôžičky sa v zmysle všeobecných obchodných podmienok navrhovateľa registroval na
webovej stránke navrhovateľa - www.mikroúvery.sk. Za týmto účelom mu odporca uhradil z bankového
účtu registračný poplatok vo výške 0,20 eur. Odporca zaplatením registračného poplatku výslovne
potvrdil pravdivosť a úplnosť informácií vpísaných do informačných kanálov a zároveň potvrdil
súhlas so spracovaním svojich osobných údajov a súhlas so všeobecnými obchodnými podmienkami

navrhovateľa. Následne odporcovi bolo informačným systémom navrhovateľa vygenerované a zaslané
na odporcom uvedené mobilné telefónne číslo ID klienta - prihlasovacie meno a na uvedenú mailovúadresuheslo,naprístupdoinformačnéhosystémunavrhovateľa.Odporcavinformačnomsystémezadal
požiadavku o výšku a dobu poskytnutia krátkodobej pôžičky. Na základe požiadavky odporcu vloženej
do informačného systému navrhovateľa, navrhovateľ poskytol odporcovi pôžičku vo výške 100,- eur, o

čom navrhovateľ odporcovi poslal potvrdzujúcu sms a zároveň mu poslal zmluvu o pôžičke na odporcom
uvedenú mailovú adresu. RPMN a ostatné zmluvné podmienky, pokiaľ nie je inak ustanovené v zmluve
o pôžičke, sa spravovali všeobecnými obchodnými podmienkami navrhovateľa, ktoré boli zároveň
neoddeliteľnou súčasťou každej zmluvy o pôžičke. Odporca sa zaviazal v zmysle zmluvy o pôžičke
pôžičku spolu s poplatkom za poskytnutie pôžičky vrátiť do 21.08.2013. Navrhovateľ v ďalšom uviedol,

že si však uplatňuje od odporcu iba istinu so zákonnými úrokmi z omeškania podľa ust. § 3 nariadenia
Vlády SR č. 87/1995 Z. z. odo dňa nasledujúceho po splatnosti pôžičky. Napokon navrhovateľ uviedol,
že najprv viac krát osobne a neskôr prostredníctvom spoločnosti Accentus s. r. o. zaoberajúcou sa
mimosúdnym vymáhaním pohľadávok sa snažil celú vec vyriešiť mimosúdnou cestou, ale bezúspešne.
Dňa 31.03.2014 poslal prostredníctvom svojho právneho zástupcu výzvu na dobrovoľné plnenie, taktiež
však bezvýsledne.

Navrhovateľ k návrhu pripojil listinu označenú ako zmluva o pôžičke č. 809 uzavretá dňa 24.07.2013,
detail obratu na bankovom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 11.07.2013 a zo dňa 24.07.2013 a kópiu
výzvy na zaplatenie zo dňa 31.03.2014.

Odporca sa k návrhu, ktorý mu bol doručený náhradne podľa ust. § 47 ods. 2 O.s.p. dňa 19.09.2014
(listová zásielka súdu na č. l. 27 spisu), písomne na výzvu súdu nevyjadril.

Podľa ust. § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa ust. § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od
toho okamihu ide o drobný spor.

Podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote

najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Vzhľadom k tomu, že v danej veci išlo o drobný spor po poučení účastníkov podľa ust. § 120 ods. 4
O.s.p. súd v zmysle ust. § 115a ods. 2 O.s.p. vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a verejne
vyhlásil tento rozsudok dňa 07.10.2014, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil
na úradnej tabuli dňa 01.10.2014.

Súd na základe navrhovateľom predložených listinných dôkazov zistil nasledovný skutkový stav, pričom
vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov a dospel k nasledovným záverom.

Navrhovateľ k návrhu na začatie konania pripojil ako dôkaz listinu označenú ako zmluva o pôžičke č.
809 uzavretá dňa 24.07.2013, z ktorej obsahu vyplýva, že ako zmluvné strany sú uvedené navrhovateľ
ako veriteľ a odporca ako dlžník (klient). Ďalej sa v zmluve nachádzajú údaje o výške poskytnutej

pôžičky: 100,- eur, dobe trvania pôžičky: 28, termíne splatnosti pôžičky: 21.08.2013, ročnej úrokovej
sadzbe: 414,54, výške poplatku z pôžičky: 31,80 eur, RPMN: 3557,49 %, celkovej splatnej sume
131,80 eur. Neoddeliteľnou súčasťou listiny (zmluvy) sú v ďalšom všeobecné zmluvné podmienky,
v zmysle ktorých bodu 5.3.1. a 5.3.2. potom, čo klient podal a potvrdil žiadosť o pôžičku a veriteľ
vyhodnotil platobnú schopnosť klienta, sa veriteľ zaväzuje, najneskôr do 24 hodín v pracovnom čase

veriteľa, oznámiť klientovi svoje rozhodnutie o poskytnutí/neposkytnutí pôžičky, a to sms správou
zaslanou na č. mobilného telefónu klienta. Ak veriteľ takýmto spôsobom schváli pôžičku, zmluva o
pôžičke je považovaná za uzavretú vo všeobecných zmluvných podmienkach, osobitných zmluvných
podmienkach, ako aj dohody o zrážkach zo mzdy od chvíle odoslania potvrdenia veriteľa o schválení
pôžičky klientovi. Zmluvu veriteľ odošle klientovi elektronickou poštou. Zmluva nie je signovaná ani

jedným z účastníkov.

Z detailov obratu na bankovom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 11.07.2013 a zo dňa 24.07.2013
vyplýva, že na tomto účte dňa 11.07.2013 došlo ku kreditnému obratu vo výške 0,20 eur, a to
bezhotovostným vkladom (prevodom) z protiúčtu č. XXXXXXXXXX/XXXX s názvom G. I. s variabilným
symbolom totožným s rodným číslom odporcu, ako toto bolo uvedené na návrhu na začatie konania

a dňa 24.07.2013 došlo ku debetnému obratu vo výške 100,- eur, a to bezhotovostným prevodom naprotiúčet č. XXXXXXXXXX/XXXX s variabilným symbolom totožným s rodným číslom odporcu, ako toto
bolo uvedené na návrhu na začatie konania s doplňujúcimi údajmi: kód zmluvy 809. Súd v ďalšom nemal
dôvodné a závažné pochybnosti o tom, že je navrhovateľ majiteľom bankového účtu č. XXXXXXXXXX/

XXXX.

Listom zo dňa 31.03.2014 vyzýval právny zástupca navrhovateľa odporcu na zaplatenie sumy 100,- eur
titulom nesplatenia internetovej pôžičky v lehote 3 dní od doručenia výzvy. Súd však či už odoslanie tejto
výzvy odporcovi a tiež doručenie tejto výzvy odporcovi nemal nijako preukázané.

Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a

pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 11.06.2010,
tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa ust. § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení zákona č. 394/2011 Z. z. účinnom od 01.12.2011,

na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu
svojho podnikania alebo povolania [5a) napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o
autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov,
zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom
podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov].

Podľa ust. § 2 písm. b) a d) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 11.06.2010, na účely
tohto zákona sa rozumie b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo
poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským

úverom.

Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 11.06.2010, zmluva o spotrebiteľskom
úveremusímaťpísomnúformu.Každázmluvnástranadostanenajmenejjednojejvyhotovenievlistinnej
podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení zákona č. 352/2012 Z. z. účinnom

od 01.01.2013, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o
spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1.

Podľa ust. § 40 ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení zákona
č. 215/2002 Z. z. účinnom od 01.05.2002, písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený
telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu

právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak
právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom.

Podľa ust. § 517 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, dlžník, ktorý svoj dlh
riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu
veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa

za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak ide o omeškanie
s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak
nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku
z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. § 559 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, splnením dlh
zanikne.

Podľa ust. § 563 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak čas splnenia nie
je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh
prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.Podľa ust. § 657 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, zmluvou o pôžičke
prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po
uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa ust. § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení nariadenia Vlády SR č. 20/2013 Z. z. účinnom od 01.02.2013, výška
úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky [2) (§ 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov] platná k prvému dňu omeškania

s plnením peňažného dlhu.

Zmluva o pôžičke podľa ust. § 657 OZ má povahu reálneho kontraktu, teda vznik pôžičky predpokladá
nielen dohodu strán, ale aj skutočné odovzdanie predmetu pôžičky (pri peniazoch i bezhotovostným
prevodom) dlžníkovi. Pojmovými znakmi zmluvy o pôžičke sú: a) prenechanie veci na voľné nakladanie,
teda aj spotrebovanie, b) druhovo určený predmet pôžičky, c) dočasnosť právneho vzťahu, d) povinnosť
dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu a e) obvykle aj doba splatnosti jej vrátenia. Ak však doba vrátenia

pôžičky (splatnosť) nie je dohodnutá, dlžník je povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho veriteľ o
plnenie požiadal (§ 563 Občianskeho zákonníka).

Z vykonaného dokazovania mal tak súd za nepochybne preukázané, že navrhovateľ odporcovi dňa
24.07.2013poskytolsumu100,-eurprevodomnabankovýúčetodporcu.Pokiaľideodôvodplnenia,súd
vzhľadom k doplňujúcemu údaju na detaile obratu zo dňa 24.07.2013 na bankovom účte navrhovateľa,

t. j. vzhľadom k údaju „kód zmluvy 809“ (zhodujúcom sa s č. zmluvy predloženej navrhovateľom), ako aj
vychádzajúc z logiky veci, že z vykonaného dokazovania nevyplynul a ani účastníkmi nebol tvrdení iný
peňažný záväzok navrhovateľa voči odporcovi, vychádzal z toho, že medzi účastníkmi došlo k dohode
o pôžičke peňažnej sumy 100,- eur.

Z vykonaného dokazovania tak vyplynulo, že medzi navrhovateľom a odporcom vznikol právny vzťah

na základe uzavretej zmluvy o pôžičke. Aj s poukazom na to, že zo strany navrhovateľa nepochybne
išlo o činnosť v zmysle ust. § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka (čo napokon vyplýva aj zo znenia čl.
2 bodu 2.1. Všeobecných podmienok navrhovateľa, podľa ktorého je navrhovateľ právnická osoba,
ktorá bola založená podľa právneho poriadku SR a ktorá vyvíja svoju činnosť v súlade s právnym
poriadkom SR, je zaevidovaná v registri veriteľom NBS pod reg. Č. 218 a predmetom jej činnosti je

medzi iným aj poskytovanie úverov alebo pôžičiek z peňažných zdrojov získaných bez verejnej výzvy
a bez verejnej ponuky majetkových hodnôt) a zo strany odporcu nešlo o konanie v rámci predmetu
jeho podnikania alebo povolania, pričom ďalej išlo o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
navrhovateľom odporcovi, súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi vznikol právny vzťah v zmysle
príslušných ust. zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Keďže zmluva o spotrebiteľskom

úvere nie je zvláštnym zmluvným typom, spotrebiteľský úver môže byť dohodnutý v podobe rôznych
typov zmlúv, napr. v zmluve o o pôžičke podľa ust. § 657 OZ. S poukazom na vyššie uvedené
pojmové znaky zmluvy o pôžičke, súd dospel k záveru, že zmluva uzavretá medzi navrhovateľom a
odporcom má pojmové znaky zmluvy o pôžičke podľa ust. § 657 OZ, pričom ako reálny kontrakt vznikla
samotným poskytnutím finančných prostriedkov vo výške 100,- eur prevodom na bankový účet odporcu

dňa 24.07.2013. Vôľa zmluvných strán v tomto prípade priamo smerovala k prenechaniu predmetnej
peňažnej sumy navrhovateľom ako veriteľom odporcovi ako dlžníkovi.

Čo sa týka formy uzavretia zmluvy o pôžičke, však súd nemal preukázané písomné uzavretie zmluvy
o pôžičke v znení listiny, ako ju navrhovateľ súdu predložil. V zmysle cit. ust. § 40 ods. 4 OZ
síce pre písomné uzavretie zmluvy nie je potrebné, aby zmluva bola vyhotovená v listinnej podobe

a podpísaná oboma zmluvnými stranami, avšak je potrebné, aby v prípade, keď tomu tak nie je,
bola urobená telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie
obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. V danom prípade (a to aj v súlade
s príslušným ust. § 13 ods. 3 zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách
na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov) bolo pre písomné uzavretie zmluvy potrebné,

aby došlo prostredníctvom elektronických prostriedkov k zaslaniu zmluvy navrhovateľom odporcovi v
znení textu predloženom navrhovateľom (offerte podľa ust. § 43a OZ) a jej akceptácii (podľa ust. § 43c
OZ) zodpovedajúcim spôsobom zo strany odporcu pri dodržaní podmienky podľa ust. § 46 ods. 2 OZ.
Navrhovateľ však nijakým spôsobom nepreukázal čo i len svoje skutkové tvrdenie, že pri poskytnutí
sumy 100,- eur zároveň zaslal odporcovi zmluvu o pôžičke.Vzhľadom k absencii preukázania písomnej formy uzavretia predmetnej zmluvy medzi účastníkmi
konania, súd vychádzal v zmysle cit. ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. z toho, že daný
spotrebiteľský úver bol odporcovi navrhovateľom poskytnutý bezúročne a bez poplatkov. Preto sa súd

aninezaoberalvďalšomtým,čipredmetnázmluva,resp.dojednaniaúčastníkovobsahovaliajnáležitosti
podľa ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. V konečnom dôsledku navrhovateľ si ani iný nárok, ako
nárok na zaplatenie reálne poskytnutej peňažnej sumy 100,- eur (s jej zákonným príslušenstvom podľa
ust. § 517 ods. 2 OZ) neuplatňoval.

Navrhovateľ tak svoju povinnosť podľa ust. § 657 OZ splnil, ako už bolo vyššie uvedené dňa 24.07.2013

aprenechalodporcovisumu100,-eur.Súdvďalšomvychádzalztoho,žeodporcabolpovinnývrátiť(iba)
požičanú sumu 100,- eur. Keďže nevyšlo najavo, že by odporca zaplatil navrhovateľovi do rozhodnutia
súdu sumu 100,- eur, je naďalej povinný zaplatiť navrhovateľovi túto sumu.

Pokiaľ sa týka splatnosti predmetnej pôžičky, súd poukazujúc na už vyššie konštatované nepreukázanie
písomnej formy zmluvy, nemal v ďalšom za preukázané, že by medzi účastníkmi konania došlo k dohode
o splatnosti pôžičky, ako bola táto uvedená na listine predloženej navrhovateľom. Okrem tejto listiny

totiž navrhovateľ neprodukoval opätovne žiadny dôkaz o takejto dohode (napr. ním tvrdenú žiadosť
odporcu, ktorá mala byť zaregistrovaná v informačnom systéme navrhovateľa). Súd tak vychádzal z
toho, že odporca bol povinný pôžičku vrátiť na základe výzvy veriteľa (navrhovateľa) podľa cit. ust. §
653 OZ. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ súdu nepreukázal zaslanie a ani doručenie jeho výzvy zo
dňa 31.03.2014 odporcovi, súd v zmysle ust. § 41 ods. 3 O.s.p. považoval za výzvu na vrátenie pôžičky

(jej istiny) až návrh na začatie konania, ktorý bol odporcovi doručený dňa 19.09.2014. Odporca bol tak
povinný svoj dlh uhradiť podľa ust. § 563 OZ nasledujúceho dňa, t. j. dňa 20.09.2014. Keďže nevyšlo
najavo, že by odporca zaplatil navrhovateľovi do rozhodnutia súdu sumu 100,- eur, dňom 21.09.2014 sa
tak dostal odporca do omeškania s úhradou svojho peňažného záväzku.

Čo sa tak týka uplatneného nároku na zaplatenie úrokov z omeškania, súd mal za to, že navrhovateľovi

vzniklo podľa ust. § 517 ods. 2 OZ právo požadovať od odporcu úroky z omeškania vo výške podľa cit.
ust. § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., t. j. vo výške 5,05 % ročne (k 21.09.2014 bola základná
úroková sadzba ECB vo výške 0,05 %, o čom má súd vedomosť zo svojej činnosti, § 121 O.s.p.) zo
sumy 100,- eur od 21.09.2014 do zaplatenia. V ostatnom uplatnenom rozsahu navrhovateľovi právo na
zaplatenie úrokov z omeškania nevzniklo.

S poukazom na uvedené dôvody súd návrhu vyhovel v časti o zaplatenie sumy 100,- eur (nesplatená
istina pôžičky) spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 100,- eur od 21.09.2014 do
zaplatenia a v ostatnej časti návrh zamietol, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p., aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať
plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške

plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba
tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa ust. § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho
zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 3 O.s.p., keďže navrhovateľ mal

neúspech len v nepatrnej časti konania (úrokov z omeškania), pričom tak navrhovateľovi priznal právo
na plnú náhradu trov konania voči neúspešnému účastníkovi t. j. odporcovi. Navrhovateľ si v návrhu na
začatie konania uplatnil náhradu trov konania - súdneho poplatku za návrh na začatie konania v sume
16,50 eur a náhradu trov právneho zastúpenia spolu v sume 88,70 eur za 3 úkony právnej služby: 1/
prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, 2/ podanie návrhu na súd a 3/ písomné

podanie protistrane - výzva na zaplatenie.Ajspoukazomnaznenievyhláškyč.655/2004Z.z.oodmenáchanáhradáchadvokátovzaposkytovanie
právnych služieb, súd preskúmal navrhovateľom uplatnené právo na náhradu trov konania a priznal
mu titulom náhrady zaplateného súdneho poplatku za podanie návrhu na začatie konania sumu 16,50

eur a titulom náhrady trov právneho zastúpenia sumu 58,86 eur, pozostávajúcu:

1. za úkon právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia - plnomocenstvo zo dňa 14.10.2013, odmena
v sume 19,92 eur podľa ust. § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a), § 18 ods. 3 cit. vyhlášky + režijný paušál
v sume 9,37 eur podľa ust. § 1 ods. 3, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 cit. vyhlášky,

2. za úkon právnej služby - podanie návrhu zo dňa 01.04.2014 na súd, odmena v sume 19,92 eur podľa

ust. § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. c), § 18 ods. 3 cit. vyhlášky + režijný paušál v sume 9,65 eur podľa
ust. § 1 ods. 3, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 cit. vyhlášky.

Vo zvyšku 29,56 eur uplatnené právo navrhovateľa na náhradu trov konania titulom trov právneho
zastúpenia za úkon právnej služby - písomné podanie protistrane - výzva na zaplatenie navrhovateľovi
nepriznal, a to z dôvodu, že podľa posúdenia súdu nejde o trovy konania v zmysle ust. § 137 O.s.p.
vzhľadom k tomu, že aj keď trovy konania nemusia byť účastníkom vynaložené vždy v dobe po

začatí konania do jeho právoplatného skončenia, musia však byť vynaložené bezprostredne s týmto
konaním. Podľa posúdenia súdu uvedený úkon právnej služby právneho zástupcu navrhovateľa nebol
uskutočnený v bezprostrednej súvislosti s konaním, keďže podmienkou pre začatie konania nie je výzva
navrhovateľa adresovaná odporcovi na dobrovoľné plnenie. Súd v ďalšom nemal ani preukázané, že
by vôbec právny zástupca navrhovateľa odporcovi predmetnú výzvu čo i len odoslal. Súd napokon

navrhovateľovi priznal právo na náhradu trov právneho zastúpenia spočívajúcich v režijnom paušále
popri právnom úkone - prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom len do výšky
9,37 eur s DPH (vychádzajúc z hodnoty režijného paušálu za rok 2013 v sume 7,81 eur) a nie v celej
uplatnenejvýške9,65eursDPH(8,04eurbezDPH),t.j.nepriznalmunáhradutrovprávnehozastúpenia
ešte čo do sumy 0,28 eur, a to z dôvodu, že k vykonaniu tohto úkonu došlo v roku 2013, kedy bola výška

režijného paušálu 7,81 eur a nie v roku 2014, kedy bola výška režijného paušálu 8,04 eur.

Na základe uvedeného zaviazal odporcu nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 16,50 eur
titulom náhrady súdneho poplatku za podanie návrhu a v sume 58,86 eur titulom náhrady trov právneho
zastúpenia, a to v zmysle ust. § 149 ods. 1 O.s.p. k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, v lehote
do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom

len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a
vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).