Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, May 16, 2014

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 6C/39/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414202997
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Záhorák

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2014:4414202997.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, pred sudcom JUDr. Róbertom Záhorákom v právnej veci navrhovateľov: E.

C., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. č. 7, proti odporcovi: Regionálna veterinárna a potravinová správa Nové
Zámky, Nové Zámky, Komjatická 65, IČO: 36101095, o náhradu škody 2.206,14 eur, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 13.02.2014 domáhal zaplatenia škody v sume
2.206,14 eur. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že k uvedenej škode prišlo nesprávnym postupom
odporcu, keďže u navrhovateľa bol zistený mor včelieho plodu a odporca nariadil opatreniami č.

734/2012 a 735/2012 spálenie všetkých včelstiev, pričom mu bola spôsobená škoda 2.409,90 eur, z
ktorej Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Bratislava navrhovateľovi
uhradilo len za včelstvá sumu 1.203,76 eur, avšak rozdiel spôsobenej škody v sume 2.206,14 eur
mu doposiaľ nebol uhradený. Táto škoda predstavuje škodu, ktorá vznikla spálením úľom, rámikov,
uteplivky a ďalších pomôcok, ktoré sa nemuseli spáliť a mohli sa dezinfikovať, pričom nebol dôvod
na ich spálenie, keďže sa mohli dezinfikovať, mechanicky, fyzikálne, ako i chemicky ošetriť. Uviedol,
že sa domáha náhrad škody podľa Zákona 514/2003 Z.z.. K návrhu navrhovateľ pripojil 3 záznamy

o likvidácií včelstiev zo dňa 19.04.2012, 24.04.2012 a zo dňa 24.04.2012, z ktorých vyplýva, že boli
zlikvidované včelstvá v počte 23 kusov a tiež rôzne včelárske náradie. K návrhu navrhovateľ taktiež
pripojil žiadosť navrhovateľa zo dňa 18.08.2013 adresovanú odporcovi na náhradu škody 2.206,14 eur,
odpoveď odporcu zo dňa 27.08.2013, v ktorom sa uvádza, že odporca nie je príslušný riešiť problémy
ohľadne dotácie na kompenzáciu strát na zvieratách, ktoré vznikli v dôsledku nariadených veterinárnych
opatrení, list Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky zo dňa 17.03.2013,
v ktorom sa navrhovateľovi oznámilo, že dotácia sa mu poskytuje len za včelstvá, nie za pomôcky

a zariadenia využívané na chov včelstiev s tým, že sa mu poskytuje suma dotácie 1.203,76 eur. K
uvedenému návrhu taktiež pripojil aj list odporcu zo dňa 14.11.2013, v ktorom odporca uviedol, že
podľa § 9 odsek 1 Zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom, pričom za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote a ďalšie skutočnosti uvedené v
zákone, pričom uviedol, že postupoval pri nariadení opatrení č. 734/2012 a 735/2012 podľa Národného
programu eradikácie moru včelieho plodu na rok 2012, ktorý schválilo Ministerstvo pôdohospodárstva

a rozvoja vidieka Slovenskej republiky a teda odporca neporušil žiadnu právnu povinnosť a preto
zodpovednosť odporcu za škodu je vylúčená.K návrhu na začatie konania sa vyjadril odporca podaním zo dňa 12.03.2014, v ktorom uviedol, že
žiada, aby konajúci súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný a neopodstatnený v celom rozsahu zamietol,
pričom poukázal na to, že na strane odporcu je nedostatok pasívnej legitimácie. V uvedenom vyjadrení

uviedol, že dňa 10.04.2012 vykonal odporca u navrhovateľa dodatočnú úradnú veterinárnu kontrolu a
počas vykonanej klinickej prehliadky včelstiev v katastri obce A. bolo pri kontrole štyroch včelstiev v
dvoch včelstvách zistené podozrenie na mor včelieho plodu a v obci E. bolo kontrolovaných sedem
včelstiev, z toho mali tri príznaky moru včelieho plodu a z oboch stanovíšť boli odobraté vzorky, ktoré
boli zaslané na vyšetrenie do Štátneho veterinárneho a potravinového ústavu Dolný Kubín, ktorý potvrdil

po ich vyšetrení prítomnosť mikroorganizmu, baktérie, ktorá spôsobuje mor včelieho plodu, preto na
základe uvedeného nariadil odporca ako príslušný orgán podľa § 8 odsek 3 písmeno e) Zákona č.
39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti opatrenia č. 734/2012 a 735/2012, na základe ktorých bola
určená navrhovateľovi povinnosť dňa 20.04.2012 vysíriť všetky včelstvá a následne všetky včelstvá a
všetok spáliteľný materiál komisionálne spáliť dňa 24.04.2012 za prítomnosti úradného veterinárneho
lekára, zástupcu včelárskej organizácie a obecného úradu. Tieto opatrenia navrhovateľ prevzal osobne

dňa 20.04.2012. Uviedol, že dňa 24.04.2012 boli spálené všetky včelstvá a všetok spáliteľný materiál
v katastri obce A. a v obci E.. V uvedenom vyjadrení uviedol, že navrhovateľ neuviedol, v rozpore
ktorými ustanoveniami zákonov odporca konal a čo spôsobilo nezákonnosť opatrení č. 734/2012 a
735/2012 zo dňa 19.04.2012 a uviedol, že odporca postupoval podľa § 8 odsek 3 písmeno e) Zákona
č. 39/2007 o veterinárnej starostlivosti, podľa ktorého regionálna veterinárna a potravinová správa

nariaďuje a zrušuje opatrenia, na základe skutočností zistených pri výkone svojej pôsobnosti alebo
pri podozrení z vážneho alebo bezprostredného ohrozenia zdravia zvierat alebo zdravia ľudí produktmi
živočíšneho pôvodu, chorobami uvedenými v prílohách č. 1, 3 až 5 a chorobami podľa osobitného
predpisu, krmivami alebo živočíšnymi vedľajšími produktmi alebo pri ohrození bezpečnosti potravín
živočíšneho pôvodu, ak sa týkajú individuálne určených právnických a fyzických osôb v jej územnej

pôsobnosti a poukázal na to, že z uvedeného ustanovenia vyplýva nielen právo ale aj povinnosť
postupovať podľa uvedeného zákonného ustanovenia, pričom v danom prípade jeho postup bol v súlade
s Národným programom eradikácie moru včelieho plodu na rok 2012, a preto bolo jeho povinnosťou
postupovať tak, ako postupoval a poukázal na bod 3.10 uvedeného národného programu, v ktorom sa
uvádza, že pri laboratórnom potvrdení moru včelieho plodu rozhodne príslušná regionálna veterinárna

a potravinová správ o vykonaní likvidácie všetkých včelstiev a spáliteľného materiálu v ohnisku choroby,
ak ide o opakovaný výskyt choroby v chove. Poukázal na to, že opakovaný výskyt choroby v chove bol
u navrhovateľa zistený už v roku 2011, čo potvrdzuje protokol o skúške č. 5485/2011 zo dňa 18.04.2011.
Zároveň poukázal na to, že vyššie uvedené opatrenia neboli zrušené pre ich nezákonnosť. Taktiež
uviedol, že dotáciu bolo možno poskytnúť v zmysle § 2 odsek 2 výnosu Ministerstva pôdohospodárstva

a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 536/2011-100 len na kompenzáciu strát na zvieratách, ktoré
vznikli v dôsledku nariadených opatrení, a teda kompenzácia nemohla byť poskytnutá za pomôcky a
zariadenia využívané na chov včiel, a preto navrhovateľ nemal právny nárok na dotáciu na kompenzáciu
strát za spálené úle, rámiky a ďalšie pomôcky. Uviedol s poukazom na ustanovenie § 4 odsek 1 písmeno
d) Zákona č. 514/2003 Z.z., že pasívne legitimovaným v danej veci je Slovenská republika, v ktorej mene

koná Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky. K uvedenému podaniu
odporca pripojil protokoly o skúške, potvrdenia o vykonaní klinickej prehliadky včelstiev na prítomnosť
moru včelieho plodu, nariadenia č. 734/2012 a 735/2012 zo dňa 19.04.2012, ktorým boli navrhovateľovi
nariadené opatrenia na zabránenie šírenia nákazy moru včelieho plodu, Národný program eradikácie
moru včelieho plodu na rok 2012. Uvedené vyjadrenie odporcu bolo doručené navrhovateľovi dňa

24.03.2014.

Navrhovateľ v podaní zo dňa 14.04.2014 uviedol, že neboli zobraté vzorky z úľov a príslušenstva na
vyšetrenie moru včelieho plodu, pričom nebolo preukázané, že v úľoch a príslušenstve bola choroba
moru včelieho plodu a bez dôkazov boli spálené úle a príslušenstvo k včelám.

Na pojednávaní dňa 16.05.2014 navrhovateľ uviedol, že trvá na podanom návrhu z dôvodov, ktoré v
návrhu uviedol. Uviedol, že o predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody požiadal ministerstvo,
avšak doklad o tom súdu nevedel predložiť. Navrhovateľ ďalej uviedol, že nie je jasné, prečo odporca
mu spálil aj úle, podľa akého právneho predpisu. Navrhovateľ tiež uviedol, že odporca mal úle a

príslušenstvo dezinfikovať a nie ich zničiť.Na uvedenom pojednávaní riaditeľka odporcu uviedla, že sa pridržiava vyjadrenia, ktoré odporca vo veci
podal dňa 12.03.2014 a žiadala, aby súd návrh ako neodôvodnený a neopodstatnený v plnom rozsahu
zamietol.

Zástupca odporcu na uvedenom pojednávaní uviedol, že navrhovateľ, ak mal za to, že mu postupom
odporcu bola spôsobená škoda, sa mal domáhať svojich nárokov podľa Zákona č. 514/2003 na
Ministerstve pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky a uviedol, že odporca nie je
pasívne legitimovaný v spore. Zároveň uviedol, že navrhovateľovi škoda v súvislosti s postupom odporcu

nevznikla, keďže odporca postupoval v súlade s Národným programom eradikácie moru včelieho plodu
na rok 2012, a teda jeho činnosť bola v súlade so zákonom a riadnym úradným postupom, pričom
odporca postupoval podľa § 46 Zákona č. 39/2007 o veterinárnej starostlivosti. Zároveň uviedol, že
v Národnom programe eradikácie moru včelieho plodu na rok 2012 sú obsiahnuté opatrenia, ktoré je
potrebné vykonať v rámci prevencie nákazlivých chorôb a uviedol, že v prípade, že je zistená choroba
moru včelieho plodu, je potrebné zlikvidovať nielen včelstvo, ale aj všetok spáliteľný materiál, vrátene

úľov, keďže v týchto sa zdržiavajú baktérie. Vyplýva to z bodu 3.10 uvedeného národného programu.

Navrhovateľ, ako i zástupca odporcu uviedli, že žiadne ďalšie návrhy na dokazovanie nemajú.

Podľa § 18 odsek 1 a 2 Občianskeho zákonníka spôsobilosť mať práva a povinnosť majú aj právnické

osoby.Právnickýmiosobamisúzdruženiafyzickýchaleboprávnickýchosôb,účelovézdruženiamajetku,
jednotky územnej samosprávy, iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon.

Podľa § 21 odsek 4 O.s.p., za štát pred súdom koná štátny orgán v rozsahu pôsobnosti ustanovenej
osobitnými predpismi alebo právnická osoba, ktorá je oprávnená podľa osobitného predpisu.

Podľa § 2 písmeno a/ b/, zákona č. 514/2003 Z.z., o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci, výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o
právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb, pričom orgán
verejnej moci je štátny orgán, orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej

samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.

Podľa § 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci,
štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím,

nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe alebo nesprávnym úradným postupom, pričom
zodpovednosti sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 odsek 1, písmeno c/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 odsek 1
koná v mene štátu aj ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone
verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto územného
orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená
na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu.

Podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci,
štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní

alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených osôb fyzických osôb a právnických osôb. Právo
na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takýmto postupom
spôsobená škoda.

Podľa § 15 odsek 1, zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím,
zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo
rozhodnutím o väzbe ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupomje potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 odsek 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo
dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti
na súde.

Podľa § 17 odsek 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Pričom podľa odseku 5 zákona č. 517/2008 účinného od
1.jauára 2009, žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a pri uplatnení nároku na súde je poškodený
povinný uviesť požadovanú výšku úhrady podľa odseku 1 a 2.

Podľa § 19 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci,

právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak
je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia
plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia rozhodnutia. Najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí
za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená
škoda.Lehotaneplyniepočaspredbežnéhoprerokovanianárokuododňapodaniažiadostidoskončenia

prerokovania najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Súd na základe vyššie uvedených skutočností, ako i na základe vyššie uvedených zákonných
ustanovení zistil, že návrh navrhovateľa je v plnom rozsahu nedôvodný. Z návrhu na začatie konania
je zrejmé, že navrhovateľ sa domáha náhrady škody v sume 2.206,14 eur, ktorá predstavuje škodu

na úľoch, pomôcok a zariadení, ktoré boli spálené v súvislosti s realizáciou nariadení opatrení č.
734/2012 a 735/2012, ktoré vydal odporca dňa 19.04.2012, a ktorými bol nariadený, okrem iného,
aj spálenie spáliteľného materiálu dňa 24.04.2012. Náhrady škody sa domáhal podľa zákona č.
514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, pričom tento zákon
upravuje v § 1 zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej

moci a zodpovednosť obce a vyššieho územného celku za škodu spôsobenú orgánmi územnej
samosprávy pri výkone samosprávy. Z ustanovenia § 1 písmeno a/ zákona č. 514/2003 Z.z. vyplýva,
že účastníkom konania, tj. odporcom by mal byť štát, t.j. Slovenská republika, ktorá by mala byť v
zmysle § 4 odsek 1 zákona č. 514/2003 Z.z. podľa konkrétnych okolností zastúpená niektorým zo
subjektov uvedených v tomto ustanovení. V danom prípade Slovenská republika mala byť zastúpená

Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky a z návrhu na začatie konania
je zrejmé, že navrhovateľ nesprávne označil odporcu, ktorý v danom prípade s prihliadnutím na vyššie
uvedené skutočnosti, nie je pasívne legitimovaným v spore. Z uvedeného dôvodu preto súd návrh
navrhovateľa zamietol, keďže vzhľadom na predmet sporu označenie štátu, ako účastníka konania na
strane odporcu je podstatnou náležitosťou návrhu na začatie konania a v danom prípade sa však tak

nestalo. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť konajúci súd sa preto vecne nezaoberal návrhom na začatie
konania, avšak zároveň podotýka, že navrhovateľ v priebehu celého konania nepreukázal protiprávne
konanie alebo opomenutie odporcu, v dôsledku ktorého by navrhovateľovi vznikla škoda, a teda neboli
splnené zákonné podmienky na náhradu škody, tj. podmienka protiprávneho konania alebo opomenutia.
Naopak, bolo preukázané, že odporca postupoval v súlade so zákonom č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej

starostlivosti a v súlade s bodom 3.10 Národného programu eradikácie moru včelieho plodu na rok 2012.
Z uvedených dôvodov preto konajúci súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku rozsudku.

Čo sa týka trov konania, súd nepriznal odporcovi náhradu trov konania podľa ustanovenia § 142 ods. 1
O.s.p., hoci bol úspešný v konaní, keďže odporca náhradu trov konania nežiadal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia, cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť proti ktorému rozsudku smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
konaniemáinúvadu,ktorámohlamaťzanásledoknesprávnerozhodnutievoveci,súdI.stupňaneúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností, súd I. stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam,
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené a rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.