Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, September 4, 2013

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3Tov/2/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112010627
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:1112010627.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Rastislava

Vranku a JUDr. Petra Tótha v trestnej veci proti obžalovanému Z. R. pre prečin ublíženia na zdraví podľa
§ 157 ods. 1 Tr. zák. na verejnom zasadnutí dňa 4. septembra 2013 prejednal odvolanie obžalovaného
Z. R. proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 20.februára 2013, sp.zn. 4T 57/2012 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. f/, ods. 3 Tr. por. sa napadnutý rozsudok z r u š u j e vo všetkých výrokoch
o náhrade škody.

Na podklade § 322 ods. 3 Tr. por. sa poškodené strany Ministerstvo obrany Slovenskej republiky,

Bratislava, Ul. Kutuzovova č.8, Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia Bratislava, Ul. Špitálska č. 22
a Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. Bratislava, Ul. Mamateyova č. 17 podľa § 288 ods. 1 Tr. por. s
nárokom na náhradu škody odkazujú na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 20.februára 2013, sp.zn. 4T 57/2012 uznal obžalovaného Z. R.
za vinného zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom
základe, že

dňa 27.apríla 2011 o 14.30 hod. po ceste číslo III/5079 v smere od obce R. na obec D. viedol

vojenské nákladné motorové vozidlo Tatra 815 evidenčné číslo XXX-XX-XX, kde v km. 1,4 v dôsledku
neprimeranej rýchlosti pri prejazde ľavotočivej zákruty sa s vozidlom dostal na krajnicu, vyšiel pravými
kolesami vozidla na okraj cesty a následne na nespevnený trávnatý porast s následkom návratu a
vyrovnávania vozidla do jazdného pruhu natočením vozidla do ľavej strany a následne do pravej strany
sa vozidlo stalo neovládateľným v dôsledku čoho pravou časťou narazil do stromu, odkiaľ bolo vozidlo
odhodené naspäť na cestu, kde prešlo v protismernej časti vozovky a po niekoľkých metroch narazilo
do svahu, následkom čoho jeho spolujazdec sediaci na sedadle pri pravých dverách poškodený práp. S.

S. utrpel ťažké zranenia - trieštivú zlomeninu tela stehennej kosti vpravo s posunom, liečenú operačne,
zlomeninu dolného konca pravej stehnovej kosti, zlomeninu ihlice ľavého predkolenia pod hlavičkou
jej horného konca pomliaždenie mieška a semenníkov s dobou obmedzenia v bežnom spôsobe života
12-13 týždňov s predpokladom obmedzenia i naďalej a poškodením vozidla vznikla Ministerstvu obrany
Slovenskej republiky škoda vo výške 13.607,85 Eur.

Bol za to odsúdený podľa § 157 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo

výmere 6 mesiacov, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a/ a § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne
odložený na jeden rok.Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. bol obžalovanému uložený aj trest zákazu činnosti riadiť nákladné
motorové vozidlá na dobu jedného roka.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenej organizácii
MinisterstvoobranySRBratislava,KutuzovovaUl.č.8škoduvovýške13.607,85Eur,Vojenskémuúradu
sociálneho zabezpečenia Bratislava, Špitálska Ul. č. 22 škodu vo výške 21.827,90 Eur a Všeobecnej
zdravotnej poisťovni, a.s. Bratislava, Mamateyova č. 17, IČO:35 937 874 škodu vo výške 1.763 Eur.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. bola poškodená organizácia Ministerstvo obrany SR Bratislava so zvyškom
nároku na náhradu škody odkázaná na konanie vo veciach občianskoprávnych (správne na občiansko
súdne konanie - pozn. predsedu senátu).

Proti tomuto rozsudku v zákonnej pätnásťdňovej lehote podal odvolanie obžalovaný Z. R.. V jeho
písomných dôvodoch prostredníctvom svojho obhajcu namietal jeho správnosť vo všetkých výrokoch s

poukazom na to, že na základe vykonaných dôkazov nebolo jednoznačne preukázané, že by hlavnou
príčinou vzniku dopravnej nehody bolo neprispôsobenie jeho techniky jazdy a ovládania vozidla
jazdným podmienkam, najmä pokiaľ zo strany znalca nebola zohľadnená nedostatočná vôľa na volante,
resp. náhla zmena vo vôli ovládania vozidla, ktorú aj znalec vo svojom posudku dokonca nepriamo
pripustil. Motorové vozidlo, na ktorom sa nehoda stala, je pritom vozidlom so starším dátumom výroby

s technickou konštrukciou ešte z roku 1983. Svedok a poškodený práp. S. S. sa nevedel vyjadriť, či
spomenutú vôľu riadenia kontroloval bezprostredne pred jazdou napriek tomu, že následne tvrdil, že
táto bola v norme. Súd prvého stupňa pritom celé zavinenie na nehode ustálil na základe zistenia, že
takáto vôľa na riadení, hoci aj na vozidle existuje, tak nie je závadou náhlou, ktorej sa vodič počas
riadenia vozidla prispôsobí a vlastne aj za takéhoto stavu môže vozidlo bezpečne ovládať. Okresný

súd sa však nevysporiadal s námietkou, že aj takáto závada môže za určitých okolností vyvolať
takú nepredvídateľnú až extrémnu reakciu vozidla, ktorú on nemohol predvídať a v tejto súvislosti
prevádzkovateľ vozidla takéto vozidlo vôbec nemohol uviesť do prevádzky, pretože predmetné vozidlo
s poukazom na ustanovenie § 17 písm. i/ Vyhlášky MDPT č. 464/2009 Z.z. bolo nespôsobilé na
prevádzku na pozemných komunikáciách a to práve vzhľadom na neprimeranú vôľu riadenia. Vo

vzťahu k výroku o náhrade škody prvostupňový súd vyvodil nesprávny právny záver z prechodných
ustanovení § 191 ods. 1 Zák. č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených
síl, týkajúci sa rozsahu a spôsobu náhrady škody pri ktorej sa uplatňuje § 182 až 189 Zákonníka
práce, ktorý v § 186 ods. 2 limituje maximálnu výšku náhrady škody spôsobenej z nedbanlivosti len
do výšky štvornásobku priemerného mesačného zárobku a inak vôbec nevzal do úvahy ani platné

právo vo vzťahu k posudzovaniu zodpovednosti zamestnanca, ktorý spôsobí škodu tretím osobám a
nie zamestnávateľovi, pričom platí všeobecné ustanovenie § 420 ods. 2 a § 427 ods. 2 Občianskeho
zákonníka o zodpovednosti prevádzkovateľa motorového vozidla za škodu spôsobenú prevádzkou
dopravných prostriedkov. Preto aj rozhodnutie o náhrade škody je úplne nesprávne. Na podklade
uvedených dôvodov sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku v celom rozsahu a alternatívne buď

vrátenia veci na nové prejednanie a rozhodnutie súdu prvého stupňa alebo oslobodenia spod obžaloby
podľa § 285 písm. b/ Tr. por.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhla odvolanie
obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Tr. por. s poukazom na správny a zákonný

rozsudok súdu prvého stupňa.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného Z.
podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por.,
preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako

aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť okrem vytýkaných
chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.. V medziach svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že
odvolanie obžalovaného Z. R. proti napadnutému rozsudku je dôvodné len čiastočne, konkrétne vo
vzťahu k výrokom o náhrade škody.

Okresný súd na hlavných pojednávaniach 7.novembra 2012, 9.januára 2013 a 20.februára 2013
vykonal všetky dostupné a potrebné dôkazy v záujme zistenia skutkového stavu veci, objasnenia
všetkých skutočností významných pre rozhodnutie a na podklade vykonaných dôkazov správne zistilokolnosti, za ktorých obžalovaný Z. R. spáchal skutok uvedený vo výrokovej časti napadnutého
rozsudku. V odôvodnení rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods.1 Tr.por. vyložil, ktoré skutočnosti
vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa spravoval pri

hodnotení vykonaných dôkazov, ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného i akými právnymi úvahami
sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke
viny a trestu. So zreteľom na to, že dôkazy, na ktoré poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku
okresný súd na seba navzájom nadväzujú, navzájom sa podporujú a dopĺňajú, nemal ani odvolací
súd pochybnosti o správnosti skutkových záverov súdu prvého stupňa. Obžalovaný bol zo spáchania

žalovaného skutku aj podľa názoru odvolacieho súdu jednoznačne usvedčený predovšetkým závermi
znaleckého posudku znalca z odboru dopravy Ing. A. A., ktoré znalec potvrdil aj na hlavnom pojednávaní
a s ktorými korešpondovala nielen výpoveď svedka S. E. (vodič protiidúceho autobusu), ale aj svedecká
výpoveďpráp.S.S.,ktorýosobnevykonávalkontrolupredmetnéhovozidlaaktorejvýsledkybolivsúlade
aj s písomnými závermi o kontrole tohto vozidla zo dňa 13.apríla 2011 a pritom o objektívnosti výpovedí
citovaných svedkov neboli zistené žiadne právne relevantné okolnosti, naopak, s ich výpoveďami

korešpondujú aj ďalšie vo veci vykonané dôkazy, na ktoré poukázal okresný súd v odôvodnení
napadnutého rozsudku.

Odvolací súd dospel k rovnakým skutkovým zisteniam a právnym záverom ako súd prvého stupňa a
osvojil si tiež dôvody a úvahy, ktorými ten rozviedol a vysvetlil svoje zistenia a právne závery, preto v

podrobnostiach len poukazuje na príslušnú časť odôvodnenia napadnutého rozsudku.

Okresný súd tiež v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. v odôvodnení napadnutého rozsudku
správneuviedolajvšetkyvykonané dôkazysúvisiacesvýrokmiopodmienečnom tresteodňatiaslobody
a treste zákazu činnosti a potom na ich podklade obžalovanému Z. R. v súlade so zákonom uložil podľa

§ 157 ods. 1 Tr.zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr.zák. trest odňatia slobody vo výmere šesť mesiacov,
výkon ktorého obžalovanému podľa § 49 ods.1 písm. a/ a § 50 ods.1 Tr.zák. podmienečne odložil na
skúšobnú dobu jeden rok a podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. aj trest zákazu činnosti riadiť nákladné
motorové vozidlá na jeden rok, pričom mal na zreteli zásady ukladania trestov tak, ako sú uvedené
v § 34 Tr.zák. a v odôvodnení rozsudku sa konkrétne a podrobne vyrovnal predovšetkým s kritériami

určujúcimi druhy trestov a ich výmeru a dôsledne prihliadal najmä na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku i na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy tak, ako mu
to ukladá ustanovenie § 34 ods.4 Tr.zák.

Okresný súd však nepostupoval správne pri rozhodovaní o náhrade škody poškodeným stranám. V
rámci adhézneho konania musí súd vždy primárne vyriešiť otázku, či pri posudzovaní nároku na náhradu
škody sa majú použiť hmotnoprávne ustanovenia Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,
Zákonníkaprácealeboinýchpredpisovaznichpridokazovaníarozhodovanívychádzať. ObžalovanýZ.
R. v odôvodnení svojho odvolania správne poukázal na to, že súd prvého stupňa vo vzťahu k citovaným

výrokom o náhrade škody vyvodil nesprávny právny záver, týkajúci sa rozsahu a spôsobu náhrady
škody, pri ktorej sa uplatňuje § 182 a nasl. Zákonníka práce a vôbec nevzal do úvahy platnú právnu
úpravu ohľadom posudzovania zodpovednosti zamestnanca, ktorý spôsobí škodu aj tretím osobám a
nie iba zamestnávateľovi, pričom platia všeobecné ustanovenia § 420 ods. 2 a § 427 ods. 2 Občianskeho
zákonníka o zodpovednosti prevádzkovateľa motorového vozidla za škodu spôsobenú prevádzkou

dopravných prostriedkov a keďže aj podľa názoru krajského súdu vzhľadom na tú podstatnú skutočnosť,
že obžalovaný ako profesionálny vojak ozbrojených síl Slovenskej republiky počas výkonu štátnej služby
spôsobil škodu, ktorá je predmetom tohto konania, z nedbanlivosti, mal súd prvého stupňa o náhrade
škody rozhodovať s prihliadnutím na ustanovenia trinástej hlavy Zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej
službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl, týkajúcich sa náhrady škody, preto na podklade v tejto

časti dôvodne podaného odvolania obžalovaným súd druhého stupňa podľa § 321 ods. 1 písm. f/, ods.
3 Tr. por. napadnutý rozsudok zrušil vo všetkých výrokoch o náhrade škody a na podklade § 322 ods.
3 Tr. por. poškodené strany s ich nárokmi na náhradu škody podľa § 288 ods. 1 Tr. por. odkázal na
občianske súdne konanie.

Krajský súd vzhľadom na uvedené dôvody a na podklade čiastočne dôvodne podaného odvolania
obžalovaným Z. R., napravil pochybenie okresného súdu v naznačenom smere spôsobom uvedeným
vo výrokovej časti tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.