Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, March 26, 2013

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/241/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111234375
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2013:5111234375.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľky: K.
K., N.. XX.XX.XXXX, A. A.Á. XXXX/XX, XXX XX Ž., štátny občan SR, právne zastúpená JUDr. Tatianou
Polkovou, advokátkou s miestom výkonu činnosti Na priekope 174/13, 010 01 Žilina proti odporcovi:
Obchodný súd, s. r. o. so sídlom Nám. SNP 15, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 858 102, právne
zastúpená Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom s miestom výkonu činnosti Janka Kráľa 7, 974 01
banská Bystrica, o uloženie povinnosti doručiť rozhodcovský rozsudok č. k. OS 29/2009 z 10.12.2009
do vlastných rúk navrhovateľke takto

r o z h o d o l :

Návrh, ktorým sa navrhovateľka domáhala uloženia povinnosti odporcovi doručiť navrhovateľke
rozhodcovský rozsudok č. k. OS 29/2009 zo dňa 10.12.2009 vydaný Obchodným súdom, stálym
rozhodcovským súdom zriadeným odporcom do vlastných rúk, z a m i e t a .

O trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 24.10.2011 doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 25.10.2011 sa navrhovateľka voči
odporcovi domáhala vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by bola odporcovi uložená povinnosť doručiť
jej rozhodcovský rozsudok č. k. OS 29/2009 zo dňa 10.12.2009 vydaný Obchodným súdom, stálym
rozhodcovským súdom zriadeným odporcom do vlastných rúk. Zároveň sa domáhala, aby súd uložil
odporcovi povinnosť nahradiť jej trovy konania.

Navrhovateľka svoj návrh skutkovo odôvodnila tým, že odporca je zriaďovateľom Obchodného súdu
- stáleho rozhodcovského súdu. Rozhodcovský súd vykonal rozhodcovské konanie bez ohľadu na
to, že nikdy neuzavrela rozhodcovskú zmluvu a nikdy nepodpísala rozhodcovskú doložku a bez
toho, aby jej zákonom predpísaným spôsobom doručil návrh a výzvu na vyjadrenie k návrhu. Svojím
postupom jej odňal možnosť konať pred súdom. Rozhodcovský súd vyznačil na rozhodcovskom
rozsudku právoplatnosť a vykonateľnosť bez toho, aby k tomuto úkonu boli splnené zákonné podmienky.
O existencii rozhodcovského rozsudku sa dozvedela až z exekúcie, ktorá je vedená na jej invalidný
dôchodok. Opakovane vyzvala rozhodcovský súd na riadne doručenie rozhodcovského rozsudku.
Tento jej opakovane odmietal doručiť rozhodcovský rozsudok s odôvodnením, že jej bol doručený
tzv. náhradným spôsobom. Nebol jej však doručený do vlastných rúk, ako prikazuje zákon a neboli
splnené podmienky stanovené zákonom pre tzv. náhradné doručenie. Z doručenky na zásielke, ktorou jej
údajne mal byť doručovaný rozhodcovský rozsudok, jasne vyplýva, že zásielku neprevzala. K samotnej
doručenke treba poznamenať, že na doručenke chýba označenie doručovanej písomnosti vrátane čísla
listu, teda nemá požadované náležitosti po obsahovej stránke. V základnom konaní neboli splnené
podmienky pre náhradné doručenie z viacerých dôvodov. Ust. § 25 ods. 3 v spojení s ust. § 51 ods.
3 zákona č. 244/2002 Z. z. vylučuje tzv. náhradné doručenie súdnych písomností. Zákon č. 244/2002

Z. z. vylučuje v ust. § 25 ods. 3 náhradné doručenie súdnych písomností, a preto v súlade s ust.
§ 51 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z. je vylúčené postupovať pri tomto doručení podľa O.s.p. a
ustanovení o náhradnom doručení. Nič na tom nemení ani ust. § 25 ods. 4 zákona č. 44/2002 Z. z., ktoré
ukladá povinnosť doručovať do vlastných rúk návrh a rozhodcovský rozsudok. K účinnému náhradnému
doručeniu môže dôjsť len v prípade, že sa adresát v mieste doručovania písomnosti zdržiaval (rozsudok
Najvyššieho súdu SR spis. zn. Cdo 94/2000). Aj keď tento pojem nie je výslovne definovaný, zjavne
ide o miesto, kde by adresát mohol byť v rozhodnej dobe doručovateľom zastihnutý, a to buď priamo,
alebo aspoň prostredníctvom upovedomenia o uložení zásielky, ak bolo urobené vhodným spôsobom
(uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 4 Cdo 146/2009). K vzťahu obsahu doručenky a okolnosti
zdržiavania sa adresáta v mieste doručovania písomnosti sa vyjadril Najvyšší súd SR. Skonštatoval, že
pokiaľ doručenka neobsahuje údaj, že adresát sa v mieste doručenie zdržiaval, nie je osvedčené, či táto
podmienka náhradného doručenia je splnená. V takomto prípade je povinnosťou súdu vykonať šetrenie
na zistenie jej splnenia, pričom nie je povinnosťou účastníka, ktorému bolo doručované, navrhnúť dôkazy
na preukázanie svojho prípadného tvrdenia, že sa v čase doručovania v mieste doručovania nezdržiaval.
Nerozhoduje pritom ani to, že účastník konania na danej adrese doručovania prijímal v minulosti iné
zásielky, hoci ich prijímal napríklad už po zmene adresy trvalého pobytu. To samo o sebe totižto nemôže
postačovať pre záver (preukázaného mimo rozumných pochybností), že adresát sa zdržiaval v mieste
doručovania písomnosti (nález Ústavného súdu SR spis. zn. IV. ÚS 379/2008). Rovnaké závery platia
aj pre zdržiavanie sa na adrese doručenia počas úložnej doby, počas ktorej si adresát môže zásielku
vyzdvihnúť na pošte alebo orgáne obce. Ak sa adresát odsťahuje, nemôže byť tento predpoklad splnený.
Navrhovateľka ďalej uviedla, že v čase doručovania rozhodcovského rozsudku sa nezdržiavala na
adrese uvedenej na doručenke. Od 20.11.2009 sa zdržiavala na adrese nového bydliska: Žilina, Borová
8110/45. Zo skutkového stavu preukázaného dôkazmi je zrejmé, že ani v teoretickej rovine neboli
splnené podmienky pre náhradné doručenie rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský rozsudok, ktorý
nie je doručený, nemôže nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť. Za danej situácie jej nezostáva
iná možnosť, ako sa na všeobecnom súde, ktorého právomoc je založená v zmysle ust. § 7 ods. 1
O.s.p., domáhať ochrany proti nezákonnému postupu rozhodcovského súdu. Napokon navrhovateľka
uviedla, že dňa 26.09.2011 podala návrh proti samotnému rozhodcovskému súdu. Okresný súd Žilina
uznesením č. k. 4C/225/2011-14 zo dňa 06.10.2011 konanie zastavil s odôvodnením, že rozhodcovský
súd nemá právnu subjektivitu, a preto nemá spôsobilosť konať pred súdom.

Odporca sa k doručenému návrhu a jeho prílohám vyjadril podaním zo dňa 30.03.2012 doručeným
súdu dňa 05.04.2012, v ktorom uviedol, že Obchodný súd, stály rozhodcovský súd zriadený odporcom
v konaní pred jediným rozhodcom JUDr. Jakubom Kajbom (ďalej len „rozhodcovský súd") vydal dňa
10.12.2009 rozhodcovský rozsudok č. OS 29/2009 v právnej veci žalobcu UNIMED, spol. s r.o., so sídlom
Oriešková 11, 821 05 Bratislava, IČO: 17 312 752, právne zastúpeného Právny dom - advokáti, s.r.o., so
sídlom Kynceľová 77, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 857 793, proti žalovaným: I. STA - LESTS, s.r.o.
so sídlom Trenčianska 53, 821 09 Bratislava, IČO: 36 229 245 a II. K. K., V. X/XX, XXX XX Ž., o zaplatenie
sumy 15.664,82 eur s prísl. a zmluvnou pokutou. V súlade s ust. § 25 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z.
z. rozhodcovský súd doručoval rozhodcovský rozsudok navrhovateľke, ktorá v rozhodcovskom konaní
vystupovala v pozícii žalovaného II., do vlastných rúk. Uvedená zásielka sa vrátila späť rozhodcovskému
súdu s poznámkou „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Podľa ust. § 47 ods. 2 O.s.p., ktorý sa
primerane použije na doručovanie rozsudkov v rozhodcovskom konaní, ak nebol adresát písomnosti,
ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ
ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v
oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte
alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku počas
jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, keď bola zásielka vrátená súdu, za deň doručenia, i keď sa
adresát o tom nedozvedel. Vzhľadom k tomu, že si navrhovateľka neprevzala rozhodcovský rozsudok
v odbernej lehote, uplatnila sa fikcia doručenia a deň, kedy bola zásielka vrátená rozhodcovskému
súdu sa považuje za deň doručenia. Na základe žiadosti právneho zástupcu navrhovateľky zo dňa
25.05.2011 o doručenie rozhodcovského rozsudku spis. zn. OS 29/2009 zo dňa 10.12.2009, bol
právny zástupca navrhovateľky rozhodcovským súdom vyrozumený, že jeho klientovi bol rozhodcovský
rozsudok doručovaný v súlade s ust. § 25 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z. z. a v spojení s ust. § 47 O.s.p.
Rozhodcovský rozsudok č. OS 29/2009 zo dňa 10.12.2009 sa považuje za doručený navrhovateľke
v súlade s právnym poriadkom a rokovacím poriadkom Obchodného súdu so všetkými právnymi
účinkami z toho vyplývajúcimi. Rozhodcovský súd ďalej oznámil právnemu zástupcovi navrhovateľke,
že je pripravený doručiť navrhovateľke už len fotokópiu predmetného rozhodcovského rozsudku, resp.

rovnopis rozhodcovského rozsudku spoplatnený podľa sadzobníka Obchodného súdu. Ďalej odporca
uviedol, že podľa jeho názoru nárok, ktorého sa navrhovateľka domáha na Okresnom súde Žilina, by
mal byť v celom rozsahu zamietnutý, nakoľko o skutočností, či rozhodcovský rozsudok bol doručovaný a
doručený navrhovateľke v súlade správnymi predpismi, by mal rozhodovať súd v rámci žaloby o zrušenie
rozhodcovského rozsudku [príslušný okresný súd podľa sídla rozhodcovského súdu), eventuálne túto
otázku by mal posudzovať exekučný súd (súd, ktorý udeľuje súdnemu exekútorovi poverenie na
vykonanie exekúcie] v rámci exekučného konania vo vzťahu k nadobudnutiu účinkov právoplatného
a vykonateľného rozhodnutia, ako podkladu [exekučného titulu) pre vykonanie exekúcie. Na základe
uvedených skutočností odporca navrhol, aby Okresný súd Žilina návrh zamietol ako nedôvodný a priznal
mu náhradu trov právneho zastúpenia tak, ako budú vyčíslené v konaní.

Súd vo veci pojednával na pojednávaniach dňa 18.09.2012 dňa 26.03.2013, a to za účasti navrhovateľky
a právnych zástupcov účastníkov a v neprítomnosti odporcu v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p.

Účastníci konania v zásade po celý čas zotrvali na svojej argumentácii uvedenej v písomných podaniach.

Súd tak z vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 10.12.2009 Obchodný súd, stály rozhodcovský súd zriadený odporcom v konaní pred jediným
rozhodcom JUDr. Jakubom Kajbom vydal dňa 10.12.2009 rozhodcovský rozsudok č. k. OS 29/2009 v
právnej veci žalobcu UNIMED, spol. s r.o., so sídlom Oriešková 11, 821 05 Bratislava, IČO: 17 312 752,
právne zastúpeného Právny dom - advokáti, s.r.o., so sídlom Kynceľová 77, 974 01 Banská Bystrica,
IČO: 36 857 793, proti žalovaným: I. STA - LESTS, s.r.o. so sídlom Trenčianska 53, 821 09 Bratislava,
IČO: 36 229 245 a II. K. K., V. X/XX, XXX XX Ž., o zaplatenie sumy 15.664,82 eur s prísl. a zmluvnou
pokutou.

Podľa doručenky listovej zásielky Obchodného súdu zriadeného pri Obchodný súd s. r. o. bola písomnosť
označená ako OS 29/09 doručovaná navrhovateľke na adrese C. XXXX/X, XXX XX Ž. dňa 15.12.2009
a dňa 16.12.2009, pričom navrhovateľka na tejto adrese nebola zastihnutá. Následne bola zásielka
uložená na pošte s odbernou lehotou, ktorá sa skončila dňa 05.01.2010. Navrhovateľka si ani v odbernej
lehote túto zásielku neprevzala a na to bola zásielka odoslaná dňa 06.01.2010 odosielateľovi späť. S
doručenky však nevyplýva, či sa navrhovateľka na adrese doručovania v čase doručovania zdržiavala.

Mesto Žilina pridelilo na základe Čs. Byt./2009/269 zo dňa 20.11.2009 nájomný byt č. XX N. L.. A. XXXX/
XX M. Ž. navrhovateľke na dobu určitú 3 roky. Túto zároveň upozornilo, že ďalšie náležitosti nevyhnutné
pre uzatvorenie nájomnej zmluvy je povinná dohodnúť so správcom bytu Bytterm, a. s. a nájomnú zmluvu
uzavrieť do jedného mesiaca od pridelenia bytu Mestom Žilina. V prípade márneho uplynutia tejto lehoty
stráca právo na uzatvorenie nájomnej zmluvy.

Dňa 03.12.2009 uzavrela navrhovateľka ako nájomca a Mesto Žilina ako prenajímateľ nájomnú zmluvu,
ktorej premetom bol vyššie uvedený byt na adrese A. XXXX/XX, Žilina s dobou nájmu od 01.12.2009
do 30.11.2012. Zmluva mala nadobudnúť účinnosť dňa 01.12.2009. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy
mal byť aj protokol o prevzatí bytu.

Z doručenky zásielky rozhodcovského súdu s označením zásielky OS 29/09, odberná lehote 7 dní,
adresovanej navrhovateľke na adresu V. X/XX, XXX XX Ž., súd zistil, že poštový doručovateľ
vrátil túto zásielku odosielateľovi späť s poznámkou, že adresát je na uvedenej adrese neznámy,
pričom z prezenčnej pečiatky poštového doručovateľa vyplýva, že táto zásielka bola vrátená poštou
v Želiezovciach, a to niekedy v čase od 20.10.2009 vzhľadom k tomu, že dátum na tejto prezenčnej
pečiatke bol nečitateľný.

Z potvrdenia z Registra obyvateľov SR zo dňa 25.11.2009 súd zistil, že toto potvrdenie o pobyte bolo
vydané na osobu K. K.Á., T.. C., N.. XX.XX.XXXX, P. C. B. P. C. W. C. XXXX/X, Ž., s platnosťou pobytu od
19.10.2009. V ďalšom z tohto potvrdenia vyplýva, že navrhovateľka mala predtým vedený trvalý pobytu
od 08.06.2009 do 19.10.2009 na adrese R., Ž., V. X/XX a od 21.07.2009 do 21.07.2014 mala vedenú
adresu prechodného pobytu C. XXXX/X, Ž..

Z doručenky zásielky rozhodcovského súdu s označením zásielky OS 29/09, odberná lehota 7 dní,
adresovanej K. K., P. C. XXXX/X, XXX XX Ž., súd zistil, že dňa 30.11.2009 bola táto zásielka prevzatá
adresátom - navrhovateľkou.

Žiadosťou zo dňa 25.05.2011 a opakovane žiadosťou zo dňa 20.06.2011 navrhovateľka prostredníctvom
svojej právnej zástupkyne požiadala rozhodcovský súd o doručenie rozhodcovského rozsudku č. k. OS
29/2009 zo dňa 10.12.2009, pričom túto žiadosť odôvodnila s poukazom na rovnaké skutkové okolnosti
a právne dôvody, ako ich uviedla v návrhu.

Rozhodcovský súd listom zo dňa 08.06.2011 adresovaným právnej zástupkyni navrhovateľky, tejto
oznamoval, že rozhodcovský rozsudok č. k. OS 29/2009 zo dňa 10.12.2009 považuje v súlade s ust. §
25 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z. z. v spojení s ust. § 47 O.s.p., ako aj rokovacím poriadkom súdu za
doručený navrhovateľke. Preto je pripravený zaslať jej fotokópiu rozhodcovského rozsudku, prípadne
jeho rovnopis v súlade so sadzobníkom rozhodcovského súdu.

Na Okresnom súde Banská Bystrica prebieha konanie vo veci návrhu navrhovateľky proti odporcovi
UNIMED, spol. s r. o. o zrušenie rozhodcovského rozsudku č. k. OS 29/2009 zo dňa 10.12.2009.
Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom č. k. 13C/199/2010-170 zo dňa 03.11.2011 zrušil
predmetný rozhodcovský rozsudok. Na odvolanie odporcu Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením
č. k. 15Co/29/2012-198 zo dňa 28.03.2012 rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k.
13C/199/2010-170 zo dňa 03.11.2011 zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Banská Bystrica na
ďalšie konanie. Medzi iným v odôvodnení svojho rozhodnutia Krajský súd v Banskej Bystrici vytkol
prvostupňovému súdu, že pokiaľ konštatoval, že rozhodcovský rozsudok nebol navrhovateľke doručený
a aj napriek tomuto dospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok je potrebné zrušiť, odňal odporcovi ako
účastníkovi konania možnosť konať pred súdom, keď jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné z dôvodu
jeho nekonzistentnosti a vzájomne si odporujúce. Aj keď to totiž ust. § 40 zákona č. 244/2002 Z.
z. výslovne neuvádza, žalobou na príslušnom súde sa možno domáhať len zrušenia právoplatného
rozhodcovského rozsudku.

Podľa ust. čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a
v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa ust. čl. 13 ods. 1 Ústavy SR, povinnosti možno ukladať a) zákonom alebo na základe zákona, v
jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd, b) medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods.
4, ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo c) nariadením
vlády podľa čl. 120 ods. 2.

Podľa ust. § 25 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZRK“) v znení zákona
č. 71/2009 Z. z. účinnom od 01.07.2009, žaloba a rozhodcovský rozsudok sa doručujú účastníkom vždy
do vlastných rúk; (ust. § 45a a nasl. Občianskeho súdneho poriadku) dohody účastníkov o inom spôsobe
doručovania sú neprípustné.

Podľa ust. § 47 ods. 1 O.s.p., do vlastných rúk treba doručiť písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon,
a iné písomnosti, ak to nariadi súd.

Podľa ust. § 47 ods. 2 O.s.p., ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk,
zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu
zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie
bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným
spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, keď
bola zásielka vrátená súdu, za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel.

Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, exekúciu súd zastaví, ak sa začala a
rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným.

V zmysle ust. čl. 2 ods. 2 v spojení s ust. čl. 13 ods. 1 Ústavy SR štátne orgány (vrátane súdu) v rámci
svojej právomoci môžu ukladať fyzickým a právnickým osobám povinnosti, iba na základe zákona a v
jeho medziach, na základe medzinárodnej zmluvy alebo nariadenia vlády.

Súd mal v konaní za to, že neexistuje zákonná možnosť, aby uložil rozhodcovi, resp. zriaďovateľovi
rozhodcovského súdu, povinnosť vzťahujúcu sa na postup rozhodcu, resp. rozhodcovského súdu v
rozhodcovskom konaní podľa ust. § 16 a nasl. ZRK alebo do tohto postupu zasahoval alebo, aby súd
okrem konania podľa ust. siedmej a ôsmej časti ZRK preskúmaval postup alebo rozhodnutie rozhodcu

alebo rozhodcovského súdu. Napokon ani zriaďovateľ nemôže zasahovať do konania a dávať záväzné
pokyny v konkrétnej veci konajúcemu rozhodcovi (tajomníkovi rozhodcovského súdu). Z uvedeného tak
vyplýva, že súd nemôže uložiť zriaďovateľovi rozhodcovského súdu povinnosť, ako mu ju navrhovala
uložiť navrhovateľka. Rozhodca (rozhodcovský súd) je povinný postupovať v zmysle zákona, vrátane
prísl. ust. § 25 ZRK o doručovaní. Pokiaľ tak navrhovateľka namietala, že jej dotknutý rozhodcovský
rozsudok nebol doposiaľ riadne v súlade s ust. § 25 ods. 4 ZRK doručený, môže tak urobiť v rámci
prípadného exekučného konania, pričom príslušný exekučný súd by mal v prípade, že dospeje k záveru,
že rozhodcovský rozsudok jej doposiaľ nebol riadne doručený, t. j. nemohol doposiaľ nadobudnúť
právoplatnosť a teda ani vykonateľnosť, zastaviť exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného
poriadku. Týmto spôsobom bude naplnené jej právo na súdnu ochranu. [uznesenie Ústavného súdu SR
č. k. IV. ÚS 181/2011-16 zo dňa 12.05.2011: Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno
zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne
zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi
k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku), podrobne upravuje Exekučný poriadok,
ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne daný. Z uvedeného je potrebné
vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo
zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd
je povinný v priebehu celého exekučného konania ex officio skúmať, či sú splnené všetky predpoklady
na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho
existencie nemožno exekúciu vykonať.]

Z uvedených dôvodov súd bez ďalšieho návrh navrhovateľky zamietol, pričom sa už nezaoberal bližšie
skutkovými okolnosťami prejednávanej veci a ani nevykonal ďalšie dôkazy požadované odporcom na
pojednávaní dňa 26.03.2013.

Podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov
konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách
konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa
nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Čo sa týka náhrady trov konania, súd o tejto rozhodol s poukazom na citované ust. § 151 ods. 3 O.s.p.,
ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.