Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, September 7, 2012

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 9C/134/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1710205211
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Gajerová

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2012:1710205211.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok, so sídlom v Pezinku, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Gajerovou, v

právnejvecinavrhovateľaL.L.,V.X.P.,N.XX,zastúpenéhoJUDr.AlenouPolakovičovou,advokátkouso
sídlom v Pezinku, Mýtna 15, proti odporkyni M. L., V. X. Č., Č.. XXX, zastúpenej JUDr. Evou Bognárovou,
advokátkou so sídlom v Bratislave, Krížna 17/B, o určenie vlastníctva a iné, takto

r o z h o d o l :

Návrh navrhovateľa sa zamieta v celom rozsahu

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporkyni náhradu trov právneho zastúpenia v sume 2.052,33 eura
na číslo účtu právnej zástupkyne odporkyne, vedený v Tatra banka a.s., č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX,
M.:XXX, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 06.5.2010 sa navrhovateľ domáhal určenia, že na základe kúpnej

zmluvy V XXXX/XXXX zo dňa 18.11.2005, predmetom ktorej bola kúpa chaty súpisné číslo XXXX,
stojacej na pozemku parc. číslo XXXX, sa účastníci konania nestali bezpodielovými spoluvlastníkmi
tejto nehnuteľnosti. Zároveň sa domáhal určenia, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti
vedenej na LV č. XXXX, obec Pezinok, k.ú. Pezinok a to stavby rekreačnej chaty súpisné číslo XXXX,
stojacej na pozemku p. č. XXXX.

V návrhu dôvodil, že účastníci konania sú rozvedení manželia a ich manželstvo bolo rozvedené
rozsudkom Okresného súdu Bratislava III v Bratislave, č.k. P.-XXC XX/XX, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 11.07.2005.

Pred skončením rozvodového konania sa účastníci konania ústne dohodli na spôsobe vyporiadania

BSM. Dohodli sa, že predajú spoločný byt a kúpnu cenu si rozdelia na polovicu, pričom navrhovateľ
si z takto získaných peňazí zabezpečí vlastné bývanie.

Navrhovateľ preto uzavrel s realitnou kanceláriou Stabil real spol. s.r.o. zmluvu o sprostredkovaní
kúpy nehnuteľnosti. Navrhovateľ sa následne rozhodol pre kúpu nehnuteľnosti, ktorá mala po rozvode
manželstva slúžiť na jeho bývanie. K podpisu kúpnej zmluvy došlo dňa 11.5.2005, teda ešte v čase
trvania manželstva účastníkov konania. Na kúpnej zmluve preto ako kupujúca figurovala i odporkyňa.
Obaja účastníci konania takto koncipovanú kúpnu zmluvu podpísali.Dňa 11.7.2005 bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené. Zmena osobného stavu účastníkov
konania nebola uvedená ani v Dodatku ku kúpnej zmluve zo dňa 21.10.2005. Dňa 18.11.2005 Správa
katastra povolila vklad predmetnej zmluvy a na list vlastníctva zapísala vlastnícke právo v prospech

účastníkov konania v podiele 1/1, teda ako bezpodielových spoluvlastníkov.

Po rozvode manželstva navrhovateľ niekoľkokrát žiadal odporkyňu, aby mu previedla darovaním svoj
podiel na nehnuteľnosti, avšak neúspešne.

Navrhovateľ v návrhu uviedol, že na základe podpísanej kúpnej zmluvy sa účastníci konania nestali
bezpodielovými spoluvlastníkmi dotknutej nehnuteľnosti, nakoľko ku vkladu vlastníckeho práva došlo
až po rozvode manželstva. Jedine navrhovateľ mal od samého počiatku skutočný a vážny záujem

nehnuteľnosť vlastniť, využívať ju pre svoju potrebu. Je účasť v zmluvnom vzťahu dôsledkom ktorého
bola kúpa tejto nehnuteľnosti bola čisto formálna. Navrhovateľ kúpnu cenu výlučne zo svojho účtu.
Odporkyňa nikdy nehnuteľnosť neužívala, nikdy nejavila záujem nehnuteľnosť vlastniť.

Jej vôľa pri podpise kúpnej zmluvy nebola vážna.

Navrhovateľ sa tak dostal do stavu právnej neistoty, nakoľko odporkyňa je zapísaná ako

spoluvlastníčka nehnuteľnosti, pričom môže kedykoľvek žiadať od navrhovateľa vyplatenie kúpnej
ceny za spoluvlastnícky podiel a i inak so svojím podielom disponovať. Naliehavý právny záujem na
požadovanom určení vidí navrhovateľ v tom, že bez rozhodnutia súdu zostane jeho právne postavenie
stále neisté.

K podanému návrhu sa vyjadrila odporkyňa podaním doručeným dňa 31.5.2010. Uviedla, že v čase

uzavretia kúpnej zmluvy č. V XXXX/XXXX, zo dňa 11.5.2005 boli s navrhovateľom manželia. Pred
uzavretím kúpnej zmluvy sa s navrhovateľom dohodli, že po rozvode manželstva na neho darovaním
prevedie svoj spoluvlastnícky podiel, pokiaľ dá každej zo spoločných dcér , čiastku 9.958,17 eura
(300.000,-Sk). Keďže sa tak nestalo, požaduje výplatu svojho spoluvlastníckeho podielu, vo výške
prisľúbenej navrhovateľom na základe ústnej dohody.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise: kúpna zmluva zo dňa
XX.XX.XXXX, kúpna zmluva zo dňa 11.5.2005, Dodatok ku kúpnej zmluve č. 1 zo dňa 21.10.2005,
Zmluva o sprostredkovaní zo dňa XX.X.XXXX, Rozsudok v mene Slovenskej republiky č.k. PK-XXC
XX/XX-XX, zo dňa XX.X.XXXX, katastrálny spis V XXXX/XXXX. Na prejednanie veci súd nariadil ústne
pojednávanie, kde vypočul účastníkov konania, ich právnych zástupcov a predvolaných svedkov.

Z vykonaného dokazovania súd zistil, že dňa 21.1.2005 uzavrel navrhovateľ ako záujemca so
spoločnosťou Stabil Real spol. s.r.o. ako sprostredkovateľom, Zmluvu o sprostredkovaní. Predmetom
tejto zmluvy bolo sprostredkovanie kúpy chaty, súpisné číslo XXXX s 2 nadzemnými podlažiami v
Kučišdorfskejdoline,postavenánaparceleXXXX,zapísanánaLVč.XXXX,katastrálneúzemiePezinok,
obec Pezinok, okres Pezinok. Dňa 04.04.2005 uzavreli účastníci konania ako manželia kúpnu zmluvu,

predmetom ktorej bol predaj ich bytu v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov . Kúpna cena bola
stanovená na sumu 1.670.000,-Sk. Dňa 11.5.2005 uzavreli účastníci konania kúpnu zmluvu, ktorej vklad
bol povolený dňa 18.11.2005, pod č. V XXXX/XXXX. Predmetom zmluvy bola kúpa nehnuteľnosti - 3
izbovej chaty, súpisné číslo XXXX s 2 nadzemnými podlažiami v Kučišdorfskej doline, postavená na
parcele XXXX, zapísaná na G. Č.. XXXX, katastrálne územie Pezinok, obec Pezinok, okres Pezinok.

Kúpna cena bola dohodnutá na sumu 560.000,-Sk.

Dodatkom č. 1 ku kúpnej zmluve, zo dňa 21.10.2005, bolo vypustené označenie katastra. Účastníci
konania na Dodatku uviedli a svojím podpisom potvrdili svoj osobný stav : " vydatá " a " ženatý ".

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, č.k. P.-XXC XX/XX-XX, zo dňa XX.X.XXXX bolo manželstvo
účastníkov konania rozvedené, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa XX.X.XXXX.Na nariadenom pojednávaní navrhovateľ vypovedal, že tesne pred rozvodom si vyriešil svoju bytovú
situáciu tak, že si kúpil chatu. Peniaze na kúpu použil z peňazí, ktoré získali z predaja bytu, ktorý
bol v BSM. Pri podpise kúpnej zmluvy bola prítomná i odporkyňa, ale bola to len formalita. Odporkyňa

sľúbila, že bez problémov prevedie svoj podiel naspäť na navrhovateľa. Chata je jeho, on za ňu zaplatil,
ale po právnej stránke to nemá vysporiadané. Peniaze za byt, ktorý predali si rozdelili na polovicu a
na dva samostatné účty. Všetky poplatky spojené s predajom financoval sám. Realitná kancelária aj
predávajúca nehnuteľnosti o ktorej kúpu mal záujem, jednali výlučne s ním. Odporkyňa si bytovú situáciu
vyriešila tak, že išla bývať k mame, kde si zrekonštruovala dom.

Právna zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené dňa

11.7.2005. Počas katastrálneho konania nastala zmena v osobnom stave účastníkov konania, pričom
realitná kancelária túto zmenu neuviedla do dodatku k zmluve a ani v návrhu na vklad. Príslušná
správa katastra povolila vklad dňa 18.11.2005. V tom čase však už bolo manželstvo účastníkov konania
rozvedené. Odporkyňa nikdy nemala záujem, nijakým spôsobom sa o kúpu nehnuteľnosti nezaujímala.
Všetky okolnosti svedčia tomu, že výlučným vlastníkom nehnuteľnosti je navrhovateľ.

Odporkyňa uviedla, že navrhovateľ si v čase rozvodového konania chcel kúpiť chatu, avšak stále boli
manželia. Upozorňovala navrhovateľa, že chatu si kupujú do BSM. Dohoda bola taká, že odporkyňa sa
vzdá svojho podielu, za podmienky, že navrhovateľ vyplatí ich trom dcéram po 100.000,-Sk, čo teraz
popiera. Ona opustila spoločnú domácnosť s navrhovateľom, zabezpečila deťom bývanie a preto sa
navrhovateľ mohol o deti postarať aspoň finančne.

Právna zástupkyňa odporkyne doplnila, že v čase podpísania kúpnej zmluvy oboma manželmi
neexistoval žiaden dôvod, ktorý by spôsobila jeho neplatnosť v zmysle § 39 a 37 Občianskeho
zákonníka. Kúpna zmluva bola podpísaná štyri dni pred plánovaným rozvodom manželstva. Právny
úkon, pri ktorom jedna so zmluvných strán predstiera vážnosť vôle, nie je neplatný pre rozpor s §
39 a 37 OZ, ale neplatnosti takéhoto úkonu sa môže dotknutá strana dovolávať v súlade s ô 49 s

a § 40 a OZ, pričom dovolať sa jej nemôže ten, kto ju sám spôsobil. Navrhovateľ pri podpise zmluvy
akceptoval fakt, že nehnuteľnosť nahúdol do bezpodielového spoluvlastníctva, napriek tomu zmluvu
podpísal, čím prejavil svoju slobodnú a vážnu vôľu. Odporkyňa konania totožne. Následne navrhovateľ
celé roky situáciu neriešil. Navrhovateľ nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

V konaní súd vypočul svedkov : M. L., X. L., X. Z., V. U., U. N..

Všetci svedkovia zhodne vypovedali, že odporkyňa sa nikdy o nehnuteľnosť nezaujímala, nikdy tam
nebola, nemala záujem nehnuteľnosť užívať a že nehnuteľnosť pre svoje potreby od počiatku využíva
iba navrhovateľ.

Súd si pripojil i katastrálny spis V 1294/05. Z neho boli osvedčené skutočnosti už tvrdené v návrhu
na začatie konania, s tým, že návrh na vklad vlastníckeho práva bol podaný účastníkmi konania dňa

11.5.2005. Dodatok k návrhu na vklad bol vyhotovený dňa 11.11.2005 a účastníci konania v ňom uviedli
stav " vydatá " ženatý " , pričom vystupovali ako manželia.

Podľa § 80 písm. c) O. s. p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Žalobný návrh uplatnený navrhovateľom je tzv. určovacím návrhom. Určovacím návrhom sa navrhovateľ

domáha autoritatívneho výroku súdu, že tu určitý právny vzťah, právo je alebo nie je. Takéhoto
určenia sa môže domáhať len vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že
právne postavenie navrhovateľa by bez autoritatívneho rozhodnutia súdu zostalo neisté a ohrozené.
Z uvedeného vyplýva, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav
objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľom a odporcom.Súd pri určovacom návrhu je vždy povinný skúmať otázku naliehavého právneho záujmu. Ak nie je
naliehavý právny záujem právny záujem, ďalšie skutočnosti v konaní už neskúma.

Navrhovateľ sa v konaní domáhal určenia, že 1. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 11.5.2005, ktorej

vklad bol povolený príslušnou správou katastra pod č. V 1294/2005 sa účastníci konania nestali
bezpodielovými spoluvlastníkmi kupovanej nehnuteľnosti.

Po oboznámení sa s obsahom spisu a výpoveďami účastníkov konania súd dospel k záveru, že
navrhovateľ nemá na požadovanom určení naliehavý právny záujem.

Z povahy bezpodielového spoluvlastníctva manželov vyplýva, že ide o spoluvlastníctvo, v ktorom miera
práv a povinností obidvoch manželov nie je vyjadrená podielom, ale obidvaja manželia sú vlastníkmi

celej veci.

Trvanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je limitované existenciou manželstva, ktoré okrem
iných skutočností zaniká právoplatným rozhodnutím súdu o rozvode manželstva. Akékoľvek dohody
manželov ústne, či písomné vzniknuté pre právoplatným rozvodom manželstva, sú postihnuté
absolútnou neplatnosťou. Preto je úplne bez právneho významu, ako sa účastníci konania pred

rozvodom manželstva vypriadali.

Kúpnu zmluvu zo dňa 11.5.2005 podpísali ako manželia a teda ju riadne nadobudli do BSM. Práva k
nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa alebo zanikajú dňom vkladu do katastra.

Účastníci konania zmluvu podpísali ako manželia, ako manželia podali i návrh na vklad do katastra
nehnuteľností a zmenu svojho stavu neoznámili príslušnému katastru ani Dodatkom č.1 k zmluve, kde

opäť figurujú ako manželia, napriek tomu, že už boli právoplatne rozvedení.

Z uvedeného dôvodu, teda nie je možné sa prikloniť k tvrdeniu navrhovateľa, že na strane odporkyne
neexistovala vážna a slobodná vôľa stať sa vlastníčkou kupovanej nehnuteľnosti.

Je preukázanou skutočnosťou, že v čase povolenia vkladu vlastníckeho práva v prospech účastníkov
konania, už boli títo právoplatne rozvedení, ich BSM zaniklo. Účastníci konania teda nemohli účinne

nadobudnúť nehnuteľnosť do bezpodielového spoluvlastníctva, avšak nadobudli ju do vlastníctva
podielového. Preto na požadovanom určení nemôže mať navrhovateľ naliehavý právny záujem. Jeho
postavenie vlastníka by po eventuálnom vyhovení návrhu zostalo neisté. Požadované určenie, by nijako
neriešilo existenciu podielového spoluvlastníctva účastníkov konania.

Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže

byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí
získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo
výkonupovolanialenjednéhozmanželovavecívydanýchvrámcipredpisovoreštitúciimajetkujednému
z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec
vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov.

Podľa§149ods.1Občianskehozákonníka,akzaniknebezpodielovéspoluvlastníctvomanželov,vykoná
sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.Podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh
niektorého z manželov súd.

Podľa § 150 Občianskeho zákonníka, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov

sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na
spoločný majetok, a je povinný nahradiť to, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný
majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov
staral o rodinu a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery
pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

Subjektmi bezpodielového spoluvlastníctva môžu byť iba manželia. Vznik, trvanie a zánik

bezpodielového spoluvlastníctva sú teda zásadne podmienené vznikom, trvaním a zánikom manželstva.
Inštitút bezpodielového spoluvlastníctva manželov je základnou úpravou majetkových vzťahov medzi
manželmi. Je v ňom vyjadrené rovnaké právne postavenie manželov po stránke hospodárskej.
Na rozdiel od podielového spoluvlastníctva, miera účasti manželov na právach a povinnostiach
vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva nie je vyjadrená podielmi. Bezpodielovosť je teda

pojmovým znakom tohto druhu spoluvlastníctva. S ohľadom na skutočnosť, že môže vzniknúť len medzi
manželmi, treba vyvodiť, že jeho existencia je závislá na existencii manželstva. Iba výnimočne môže
nastať situácia, že bezpodielové spoluvlastníctvo zanikne a manželstvo aj naďalej trvá.

Ak nedošlo k dohode uzavretej podľa § 143 a OZ, do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrí
všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva (s výnimkou:

a) vecí získaných dedičstvom,

b) vecí získaných darovaním,

c)vecí,ktorépodľasvojejpovahyslúžiaosobnejpotrebealebovýkonupovolanialenjednéhozmanželov
a (podľa novely Občianskeho zákonníka)

d) vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec

vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi
pôvodného vlastníka.

Bezpodielové spoluvlastníctvo je viazané na existenciu manželstva. Zánikom manželstva (rozvodom,
vyhlásenímmanželstvazaneplatné,smrťoujednéhozmanželov,resp.vyhlásenímmanželazamŕtveho)
zaniká aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

Ak sa manželia nedohodnú o spôsobe a rozsahu užívania spoločnej veci, o dispozícii s ňou, o spôsobe a
rozsahu nákladov na ňu vynaložených alebo o iných obdobných právach a povinnostiach vyplývajúcich
z bezpodielového spoluvlastníctva, rozhodne na návrh niektorého z manželov súd. Takéto právo patrí
každému z manželov počas trvania manželstva.

Vyporiadaním sa určí, ktoré veci zostanú vo výlučnom vlastníctva jedného spoluvlastníka a ktoré vo

výlučnom vlastníctve spoluvlastníka druhého, prípadne ktoré zostanú v podielovom spoluvlastníctve
oboch. Predmetom vyporiadania je všetko, čo patrilo do spoluvlastníctva a čo existovalo v čase jeho
zániku. Základnou zásadou je, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Z tejto zásady zákon pripúšťa
výnimky, ktoré umožňujú podiely určiť a iným spôsobom a to podľa kritéria miery pričinenia. Každý z
manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a

je povinný uhradiť to, č osa vynaložilo na jeho samostatný majetok. Prihliadne sa na potreby maloletých
detí, ako sa kto staral o rodinu.

Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva by mali byť medzi účastníkmi rozdelené veci v pomere
zodpovedajúcom veľkosti ich podielov. Nemožno vylúčiť ani taký postup, podľa ktorého sa jednému zmanželov prikáže majetok do výlučného vlastníctva a uloží sa mu povinnosť vyrovnať podiel druhého
manžela v peniazoch. Napokon je možné, prikázať vec do podielového spoluvlastníctva účastníkov
konania. Súdne rozhodnutie má konštitutívny charakter. Súd nie je viazaný návrhmi účastníkov v tom

smere, ako sa má vyporiadanie vykonať.

V konaní bolo nespornou skutočnosťou, že spornú nehnuteľnosť nadobudli účastníci konania z
finančných prostriedkov získaných z predaja bytu patriaceho do BSM. Je právne irelevantné ako sa
ústne dohodli účastníci konania pred rozvodom manželstva, nakoľko táto dohoda je neplatná. Je však
vylúčené, aby sa navrhovateľ na základe kúpnej zmluvy zo dňa 11.5.2005 nadobudol nehnuteľnosť do

svojho výlučného vlastníctva, nakoľko na jej kúpu boli použité prostriedky patriace do BSM.

Keďže po rozvode manželstva si účastníci konania nevyporiadali bezpodielového manželstvo ani
mimosúdne, ani súdnou cestou, platí zákonná domnienka, že podiely na spoločne získanom majetku
sú rovnaké.

S poukazom na uvedené súd nemohol vyhovieť návrhu v časti určenia, že navrhovateľ je výlučným
vlastníkom spornej nehnuteľnosti.

Navrhovateľ bol v konaní neúspešný a preto v súlade s § 142 ods. 1 OSP súd priznal odporkyni právo
na náhradu trov konania.

Trovy odporkyne pozostávajú z trov právneho zastúpenia, ktoré sú tvorené 5 úkonmi právnej služby
vyčíslenými v súlade s § 10 ods. 5 vyhlášky 655/2004 Z.z., kedy základná sadzba tarifnej odmeny za 1
úkon právnej služby je 419,94 eura, pri hodnote predmetu sporu 790.000,-Sk ( 26.223,19 eura):

1. prevzatie a príprava zastúpenia ( 10.01.2012 )

2. účasť na pojednávaní dňa 27.01.2012

3. účasť na pojednávaní dňa 02.05.2012

4. účasť na pojednávaní dňa 13.07.2012

5. účasť na pojednávaní dňa 07.09.2012

režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004

5x 7,63 eura

Právna zástupkyňa odporkyne si náhradu trov právneho zastúpenia vyčíslila na sumu 2.052,33 eura (3
úkony právnej služby po 419,94, 3x režijný paušál po 7,63 eura a DPH). Vo zvyšku si právna zástupkyňa
náhradu trov právneho zastúpenia nevyčíslila, preto súd priznal náhradu trov iba tak, ako boli vyčíslené.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní

odo dňa jeho doručenia, na tunajšom súdu, písomne v troch

vyhotoveniach.Podľa § 205 O.s.p. ods. 1 ) v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že,

a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu

b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli
doteraz uplatnené

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

g) súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou.