Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 23, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/189/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8412207008
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8412207008.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a sudov JUDr.

Branislava Brezu a JUDr. Martina Fiľakovského v právnej veci žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s.,
so sídlom: Bajkalská č.30, Bratislava, IČO: 31 335 004 proti žalovanému: P. V., nar. X. X.. XXXX, trvale
bytom W. R. X, K., občan SR, zastúpenej advokátkou JUDr. Alenou Potomovou, so sídlom: Baštová č.
16,Kežmarokonávrhunazaplatenie5255,49EURsprísl.,oodvolanížalobcuprotirozsudkuOkresného
súdu Kežmarok č. k. 2C/440/2012-47 zo dňa 29.4.2014, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho
zastúpenia vo výške 188,97 Eur do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu

žalovaného.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Kežmarok rozsudkom č. k. 2C/440/2012-47 zamietol žalobu žalobcu a zaviazal
žalobcu nahradiť žalovanej trovy konania. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 5.255,49 Eur s
príslušenstvom, pričom pohľadávka podľa tvrdení obsiahnutých v žalobe vyplývala z uzavretej zmluvy
o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere. Súd prvého stupňa uviedol, že posudzovaný právny
vzťah účastníkov konania je vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou. Kogentné ust. § 54 ods.
1 Občianskeho zákonníka nedovoľuje účastníkom spotrebiteľskej zmluvy platne dojednať zmluvné
podmienky, ktoré by sa odchyľovali od zákona v neprospech spotrebiteľa, a preto dohoda účastníkov

o predlžení premlčacej doby na desať rokov je neplatná. Listom zo 16.12.2009, žalobca odstúpil
od predmetnej zmluvy, čím bola zmluva od začiatku zrušená a každý z účastníkov bol povinný
vrátiť druhému všetko čo podľa nej dostal. Podľa Občianskeho zákonníka odstúpením bola zmluva
zrušená od začiatku a momentom odstúpenia zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Odstúpením
od zmluvy nastúpil medzi účastníkmi právny režim bezdôvodného obohatenia. Súd prihliadol na
vznesenú námietku premlčania a posúdil námietku premlčania podľa všeobecného právneho predpisu
upravujúceho spotrebiteľské právo, teda podľa Občianskeho zákonníka. K odstúpeniu od zmluvy došlo

listom zo dňa 16.1.2009, žaloba bola súdu doručená dňa 12.9.2012, teda po uplynutí dvojročnej
premlčacej doby, preto vznesenú námietku premlčania súd považoval za dôvodnú. Výrok o trovách
konania odôvodnil ust. § 142 ods. 1 OSP.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Uviedol, že rozhodnutie
súdu prvého stupňa, keď prihliadol na vznesenú námietku premlčania, je nesprávne. Uviedol, že
základ uplatňovaného nároku je dôvodný. Žalobca predtým ako podal žalobu voči žalovanej, ktorá
je ručiteľkou z úverovej zmluvy, vyzval dlžníkov z uvedenej úverovej zmluvy na splnenie dlhu. Bolatak splnená podmienka vyplývajúca z § 548 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ručenie nebolo čo do
rozsahu ani času trvania nejako obmedzené, tak že sa vzťahuje na celý záväzok vyplývajúci zo zmluvy
a naďalej trvá. Splatnosť zostatku úveru, vrátane príslušenstva, nastala 11.1.2010. Dňa 15.2.2010 bol

súdnej exekútorke doručený návrh žalobcu na vykonanie exekúcie voči dlžníkom a dňa 26.5.2010
bolo Okresným súdom Kežmarok vydané poverenie na vykonanie exekúcie. Ďalej žalobca poukázal
na ust. § 112 a § 101 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že žalobca uplatnil voči dlžníkom svoje
právo včas, keď navrhol vykonanie exekúcie v rámci trojročnej premlčacej doby. Od 15.2.2010, kedy
bol súdnej exekútorke doručený návrh na vykonanie exekúcie, prestala premlčacia doba plynúť. Na

základe uvedeného žalobca mal za to, že nárok vyplývajúci z úverovej zmluvy sa voči dlžníkom
doposiaľ nepremlčal, keďže ručenie je zabezpečovacím prostriedkom pre plnenie hlavného záväzku. Z
jeho akcesorickej povahy vyplýva, že práva z ručenia sa nemôžu premlčať skôr ako zabezpečovaná
pohľadávka. Občiansky zákonníka takýto záver vyslovene ustanovuje len vo vzťahu k záložnému
právu, avšak z rovnakej povahy záložného práva a ručenia vyplýva, že takýto záver možno urobiť
per analógiam aj vo vzťahu k ručeniu. Poukázal na publikáciu autorov Jehlička, M., Škárová a kol.

Občiansky zákonník, ôsme vydanie, rok 2003, vydavateľstvo C.H.BECK, str. 326. Ďalej uviedol, že
je presvedčený, že aplikovanie ustanovení Občianskeho zákonníka na predmetné konanie nie je v
súlade s platnou právnou úpravou a negarantuje spravodlivé riešenie prípadu. Právne vzťahy založené
zmluvouoúveresapovažujúzatzv.absolútneobchody.Skutočnosť,žeideoabsolútnyobchod,vylučuje
dohodu strán o voľbe Obchodného zákonníka. Vzhľadom na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútnym

obchodom, strany a právny vzťah samotný sa budú v právnom vzťahu vyplývajúcich zo zmluvy o
úvere riadiť Obchodným zákonníkom. Uviedol, že podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka
platného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, je úverová zmluva absolútnym obchodom. Na nároky
vyplývajúce z takto uzatvorenej zmluvy sa vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka. To znamená,
že aj pri posudzovaní zániku nesplneného záväzku odstúpením od zmluvy a na určenie začiatku

a trvania premlčacej lehoty sa použijú ustanovenia Obchodného zákonníka. Poukázal na viaceré
rozhodnutia krajských súdov, z ktorých tieto závery taktiež vyplývajú. Uviedol, že ak zmluva uzatvorená
medzi účastníkmi konania patrí medzi absolútne obchody, tak na právny vzťah ňou založený ako na
celok sa budú vzťahovať ustanovenia Obchodného zákonníka, t. j. vrátane ustanovení upravujúcich
odstúpenie od zmluvy, premlčanie a pod.. Poukázal na ust. § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka,

podľa ktorého strana ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie
vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v zmluve pre tento prípad, inak
ustanovenej podľa § 502. Uviedol, že Občiansky zákonník ani zákon o spotrebiteľských úveroch, či
zákon o ochrane spotrebiteľa neustanovuje výslovne, že na zmluvy upravené Obchodným zákonníkom
sa použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce inštitút odstúpenia od zmluvy. Uviedol, že

úprava inštitútu odstúpenia od zmluvy a premlčania nie je úpravou, ktorá smeruje k ochrane spotrebiteľa.
Možnosť odstúpenia od zmluvy, ako aj premlčanie, pôsobí voči obom stranám rovnako. Poukázal na
to, že podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 1M Obdo V 2/2007 z 30.9.2009 „na
rozdiel od právnej úpravy dôsledkov odstúpenia od zmluvy podľa Občianskeho zákonníka, kde účinným
odstúpením sa zrušuje zmluva od začiatku, sa odstúpením od zmluvy v obchodných vzťahoch zmluva

podľa § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka zrušuje a účinky odstúpenia nastávajú až momentom
odstúpenia. Plnenie poskytnuté pred zrušením zmluvy nie je plnením z neplatnej zmluvy, preto na
usporiadanie vzájomných nárokov nemožno použiť právnu úpravu bezdôvodného obohatenia podľa
§ 451 a nasl. Občianskeho zákonníka“. Ďalej uviedol, že inštitút odstúpenia od zmluvy je upravený
zákonom, a teda nemôže byť posudzovaný ako podmienka zmluvy v zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho

zákonníka. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobe vyhovel.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu vyjadrila tak, že súd prvého stupňa vec posúdil správne. Pohľadávka
proti nej je premlčaná. Navrhla rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Uplatnila si náhradu odvolacieho
konania pozostávajúce z odmeny za jeden úkon právnej služby po 180,93 Eur a režijný paušál 8,04 Eur.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že

rozsudok súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správny.

Okresný súd správne zistil skutkový stav a vo veci správne rozhodol. Odvolací súd sa s jeho
rozhodnutím stotožňuje. Pre posudzovanie účinkov odstúpenia od zmluvy je potrebné použiť
ustanovenia Občianskeho zákonníka, vychádzajúc z § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V danej veci jenepochybné, že došlo k odstúpeniu od zmluvy, teda zmluva od počiatku stratila platnosť a nárok žalobcu
na vydanie sumy, ktorú žalovanej poskytol, je nárokom z bezdôvodného obohatenia, ktorý sa premlčuje
v dvoch rokoch. Na plynutie premlčacej lehoty nemá vplyv to, že žalobca svoje právo proti priamym

dlžníkom uplatnil v inom konaní a v tomto konaní riadne pokračoval. Žalovaná nebola účastníčkou tohto
konania, a teda vo vzťahu k nej nedošlo k predlženiu premlčacej lehoty. Z ustanovení Občianskeho
zákonníka nevyplýva, že právo voči ručiteľovi sa nepremlčí skôr ako právo proti dlžníkovi. Z uvedených
dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil postupom podľa § 219
ods. 1 OSP.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 OSP a § 142 ods. 1 OSP.
V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, má preto právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Žalovanej vznikli trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 180,93
Eur za jeden úkon právnej pomoci (vyjadrenie k odvolaniu) a 8,04 Eur režijný paušál. Spolu trovy
odvolacieho konania žalovanej činia 188,97 Eur.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 2:1 (§ 3 ods. 9 zák.

č. 757/2004 Z.z. o súdoch).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.